Mala kniha politiky Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Tretie (2018) 001100 O knihe Ked sa povie politika, beznemu cloveku sa ako prve vyjavi nieco zle ci cudzie. Politika nie je ani o jednom z toho, ale napriek tomu je v ociach velkej skupiny obyvatelstva politik asi to, co vreckovy zlodej. Tak na Slovensku, ako i v mnohych krajinach sveta je povedomie o tom, ako funguje stat, pomerne nizke. Mala kniha politiky chce urobit kratky prehlad o tom, ako funguje a moze fungovat spolocnost, ake hlavne ideologie ludstvo zazilo i zaziva a tiez radi s vyberom pri volbach. Napisat knihu o politike je narocne z jednoducheho hladiska. Tema je rozsiahla a zaroven velmi sporna. Tak napriklad to, co je prirodzene v strednej Europe, moze byt v inej casti planety zle, nepochopitelne ci znacne nedokonale. Plati to samozrejme aj naopak. Kniha tiez vyvracia najrozsirenejsie politicke nezmysly a venuje sa tiez aktualnym temam, ako su utecenci, vojna v Syrii ci korupcii. Obsah Mala kniha politiky 1 O knihe 2 Obsah 3 Co je to politika? 4 Politici a statnici 5 Ideologie 6 Ako umiera demokracia 9 Utecenci 11 Ak A, tak B 12 EU a NATO z obidvoch pohladov 13 Zaujem o politiku a volba cez internet 15 Ako si vybrat pri volbach? 16 Co znamena nevolit? 17 Vsetci kradnu a za komunistov bolo vsetko lepsie 18 Hlavne spravy a denniky s novinarmi a bez novinarov 20 Kto su to ti liberali? A co to znamena byt liberal? 23 Lavica, pravica a rovna dan 24 Test vhodnosti slovenskych politickych stran a hnuti 25 Co je to politika? Ludia ako samostatny zivocisny druh sa v sucasnej podobe objavili pred priblizne 40 000 rokmi. Za ten cas sa jednotlive skupiny ludi organizovali. Ti, ktori boli schopnejsi na lov alebo akukolvek inu ulohu, sa starali tak o seba, ako aj o slabsich clenov kolektivu. Kazda skupina ma pritom nejaky druh vedenia. Musi sa najst jednotlivec alebo skupina ludi, ktora rozhoduje o dolezitych otazkach pre seba i zvysok kolektivu. V nasich dejinach sme prezili rozne druhy tyranie, diktatury ci demokraciu. Politika je sprava veci verejnych a dobry vodca alebo vodcovia maju na pamati viacere poziadavky seba a ostatnych. Samozrejme, do vedenia sa moze dostat aj niekto, pre koho je dolezitejsi osobny zisk ako blaho vsetkych, pripadne niekto, kto svojim posobenim vytvori omnoho viac zla ako dobra. Pri vedeni spolocnosti je normalne, ze nie vsetci clenovia maju rovnaky nazor. Nazorovy konflikt moze byt prekonany na zaklade hladania kompromisu, noveho riesenia ci celkovou diskusiou, kde sa jednotlive strany snazia presadit svoje riesenia. V niektorych pripadoch vsak nie je mozne najst dobre riesenie vcas, pricom vznika zavazny konflikt, veduci az k obcianskym nepokojom a vojnam. Politici a statnici Aky je rozdiel medzi politikom a statnikom? Ak sa povie slovo politik, mysli sa s tym niekto, kto sa aktivne venuje politike, riadeniu nejakeho celku. Ale statnik? Jednoduche vysvetlenie by bolo nazvat statnikom len tych najlepsich a najmenej sebeckych politikov. Kym bezny politik mysli predovsetkym na volby a udrzanie svojej osobnej pozicie, statnikovou prioritou je dobro mesta, statu alebo akehokolvek kolektivu. Nie je tazke povedat par mien velkych statnikov. Predsa len, ide vacsinou o historicke postavy, ktore sa k problemom postavili celom a nedali sa na nejake neludske riesenie. Priklad: Politik, ktory sa zaobera vystavbou, chce stihnut stavbu velkych celkov (dialnice, stadiony a ine projekty) do volieb, aby mu to zvysilo jeho osobne sance pri dalsich volbach. Statnik sa pokusi dokoncit projekty tak, aby boli co najlepsie pripravene na realne nasadenie bez ohladu na to, ci mu to zvysi sancu na osobny uspech. Aj na Slovensku existuju politici, ktori slubia veci, ktore sa realne nedaju urobit, pripadne do daneho terminu stihnut. Statnik je schopny povedat, ze nieco mozno nevyjde, aj napriek maximalnemu usiliu. Casto su po smrti vyhlasovani za skutocnych statnikov ti, ktori nastupili vo velmi zlych casoch a zapricinili sa o to, aby sa problemove obdobie skoncilo. Ideologie Ideologia je veda o ideach, napadoch a systemoch. V politickom ponimani je ideologia system, ako veci funguju pre skupinu ludi. Podobne ako nabozenska viera, aj ideologia moze byt sporna a ludia veriaci v inu ideologiu mozu mat medzi sebou konflikt. Ideologii existuje viac a aj na uzemi Slovenska sa ich niekolko zmenilo. Aby sa konkretnej ideologii darilo, musia byt splnene niektore podmienky, pricom nahla zmena podmienok zmeni aj pohlad ludi na ideologiu, ktoru dobrovolne alebo nedobrovolne nasleduju. Prvou a najzakladnejsou ideologiou je anarchia. Anarchia znamena vladu bez vlady. Kazdy clen skupiny moze vsetko, nikto nie je nikomu podriadeny alebo nadriadeny. Anarchia je na svete rozsirena napriklad tam, kde centralna vlada nefunguje. Napriklad z dovodu dlheho vojnoveho konfliktu, ktory znicil ekonomiku a cele fungovanie statu. Zivot v anarchii nie je ideal, pretoze ludia su malo organizovani. Ak sa ma spolocenstvo ludi postarat o velke projekty, potrebuje vyssi stupen organizacie. Diktatura je pokrocilejsie zriadenie ako anarchia. Navyse pozname mnoho typov diktatury. Od politickeho systemu prvych civilizacii po Hitlerove Nemecko a ideologiu niektorych sucasnych statov. Diktatura vyzaduje vodcu. Jednotlivca, ktory ide vzorom a urcuje, co je spravne a co nie. Vodca je vacsinou obklopeny uzkou skupinou blizkych priatelov a generalov, zatial co vacsina obyvatelstva je na podstatne nizsej urovni. Pre diktaturu je prospesne, ak je rozdiel medzi elitou a beznym obyvatelstvom co najvacsi, a to aj preto, aby sa znizila sanca, ze sucasnu elitu niekto nahradi. Hitler, Mussollini, Stalin a dalsi diktatori vladli na zaklade podobnych principov. Najskor ziskali moc na zaklade vojenskeho prevratu alebo porusenim demokratickych principov a nasledne si udrzali moc s pomocou specialnych jednotiek, ktore drzali dav pod kontrolou. Na to, aby sa diktature darilo, je potrebna este jedna podmienka. Rezim musi mat vnutornych alebo vonkajsich nepriatelov. Mier a diktatura nejdu dohromady. Najcastejsim nepriatelom roznych diktatur v poslednych storociach su Zidia, homosexuali, Romovia alebo ina mensina. Akykolvek neuspech, pripadne problem, sa tak moze zhodit na niekoho ineho. Pre nizsie vzdelanie a celkovy prehlad o svete je tato taktika v diktaturach uspesna a udrzuje potrebnu popularitu vodcu alebo vybranej elity. Komunizmus je specialna forma diktatury. Zaklady ideologie siahaju do diel Marxa a Engelsa, pricom slubuju uplnu rovnost a dostatok vsetkeho pre vsetkych. Na rozdiel od klasickej diktatury je ziadane, aby bohatstvo naroda nebolo v rukach jednotlivcov, ale statu. V praxi tento system sposobuje viac skod ako uzitku. Pri zavadzani komunizmu je prvy krok ziskanie vsetkeho, co ma hodnotu od povodnych majitelov a spravodlive rozdelenie pre vsetkych. Znovu nieco, co v praxi aj pre ludsku povahu nemoze fungovat. Komunizmus sa tak povazuje za najvacsi experiment 20. storocia a vsetky krajiny, ktore komunizmus zazili, su svojou urovnou pozadu oproti tym, kde bola v rovnakom case demokracia. Komunizmus vyzaduje vnutornych a vonkajsich nepriatelov a posilnovanie vojenskej sily povazuje za nevyhnutne, aj ked sa chce vyhnut vojenskym konfliktom. V komunizme by mali byt vsetci na rovnakej urovni, ale v skutocnosti sa rezim stara o to, aby neexistovala stredna trieda. Vsetko sa tak rozdeluje len na velmi chudobnych a velmi bohatych, nic medzi tym. Na udrzanie tohto stavu sluzi cenzura a vynuteny kult osobnosti. Kym klasicke diktatury sa oznacuju ako ultrapravicove a podporuju podnikanie, komunizmus je ultralavicovy a presadzuje nazor, ze by vsetci mali pracovat v statom riadenych podnikoch. Demokracia sa povazuje za najdokonalejsi politicky system, kde maju vsetci pravo na svoj nazor a dolezite otazky sa riesia pomocou spravodlivych hlasovani. Vo vacsich skupinach ludi je len tazko uskutocnitelne, aby sa hlasovania zucastnili vsetci. Za tymto cielom si lud voli svojich zastupcov, ktori budu zastupovat ich zaujmy. Demokracia sa zrodila v starovekom Grecku a mnohe upravy ziskala v starovekom Rime. Islo o tzv. otrokarske demokracie, kde mali podiel na vlade vsetci slobodni obcania. Inymi slovami, kazdy kto nebol otrok, cudzinec ci odsudeny zlocinec. V demokracii je mozne cez volby vybrat, kto bude mat moznost rozhodovat o krajine. Na zaklade poctu hlasov sa urcuje, ake velke slovo bude mat pri presadzovani zmien. Demokracia, na rozdiel od diktatur, vyzaduje velke mnozstvo vzdelanych obyvatelov a podnikatelov. Pre demokraciu je klucova stredna vrstva obyvatelstva a nie ta najnizsia. V demokratickej spolocnosti si kazdy moze vybrat, akym sposobom bude spolocnost vedena, napriklad ci bude viac liberalna (otvorena novym myslienkam) alebo konzervativna (presadzujuca tradicne hodnoty). Demokracia ma samozrejme slabost, lud samotny. V pripade, ze poklesne celkova uroven vzdelania a racionalneho uvazovania, je mozne ovplyvnit masy ludi, aby hlasovali v ich neprospech. Dobrym prikladom je presadzovanie kratkodobych ziskov na ukor dlhodobych. Napriklad namiesto toho, aby sa dlhodobo zlepsilo podnikatelske prostredie, sa rozdaju prispevky na podnikanie. Nevyhodou je tiez to, ze 50,5% nevzdelanych a lahko ovplyvnitelnych ludi, ktori sa nevyznaju do danej problematiky, ma vacsiu vahu, ako 49,50% expertov. Jednou z ideologii, ktore stoja za spomenutie, je aj teokracia. System, kde je nabozenstvo zakladnym kamenom nielen duchovneho, ale i politickeho zivota. Teokracia ma rozne nazvy, casto podla toho, v ktorej krajine sa nachadza, pripadne podla dominantneho nabozenstva. Jednym s nazvov je kalifat. V teokratickych rezimoch je dolezite kombinovanie prikazani konkretnej viery s politickou mocou, kde elity obidvoch skupin su ti isti ludia. Moze sa stat a aj sa stava, ze nabozensky vodca vyhlasi vojnu inemu narodu, pripadne upravi nabozenske ucenie tak, aby viac vyhovovalo jeho politickym cielom. Pre obyvatelov je nutne, aby boli oddani nabozenskym zasadam, pricom ich porusenie moze byt velmi kruto potrestane. Ludske prava su brane ako sucast moralky podla nabozenskych pravidiel a neriadia sa principmi humanizmu. Pochybnosti o spravnosti takehoto postupu su zakazane a pri poruseni je caste bitie, zmrzacenie ci znemoznenie volneho pohybu. Na to, aby teokracia fungovala, musi byt dominantna cast obyvatelov veriaca. Nabozensky system musi mat tiez premyslene, co robit so vzburencami. Pretoze nabozenske predstavy mozu byt narusene nazormi spoza hranic, teokracie su casto konzervativne a pripravene branit sa vojenskymi prostriedkami. Teokracia moze vzniknut tak na zaklade niektoreho nabozenstva, ako aj na vymyslenom bozskom povode a nadprirodzenych schopnostiach vodcu. Ideologia zlozena z nabozenstva a totalitneho politickeho systemu ma troch nepriatelov: demokraciu, vzdelanost a neveriacich. Niektore dnesne krajiny nemozno zasadit do jednej konkretnej ideologie. Napriklad Severna Korea, celym nazvom Korejska ludovodemokraticka republika, ma vlastny system. Prvky roznych druhov diktatury sa spajaju s nabozenskym kultom vodcu a jeho blizkej rodiny. Islamsky stat sa predstavil svetu ako kalifat, kde vodca viery je zaroven hlavnym velitelom ozbrojenych bojovnikov. Specificke podmienky ma napriklad Rusko alebo Cina, kde v svojej podstate je zmes demokracie a komunizmu, pricom vykonnu moc ma jedina silna strana. Tento obrazok z roku 2015 ukazuje slobodu sveta. Od velmi slobodnych zemi (tyrkisova farba) cez zltu az po neslobodne krajiny (fialova farba). Ako umiera demokracia Demokracia moze byt len tak uspesna, aki ludia ju tvoria. Hovori sa, ze vsetko je o ludoch. Na to, aby mohla demokracia pokracovat, musia byt splnene piliere jej existencie. Ak sa zacnu rucat, poklesne zaujem o toto zriadenie. Odrazu bude pre cast ludi zaujimavejsia nejaka diktatura. Tu su jednotlive piliere, ktore musia byt splnene: 1. Vzdelanost. Nevzdelanych ludi je lahsie ovladat, ako takych, ktori si veci overuju a premyslaju nad nimi. Ak poklesne vzdelanost, poklesne aj uroven politiky. Prvym krokom je narast sily populistov. Ich zbran, nesplnitelne sluby alebo konanie, ktore dlhodobo ovela viac ublizi, ako pomoze, je voci inteligentnym ludom malo ucinna. Ked ale ich inteligencna a vzdelanostna uroven poklesne, stanu sa lahkym tercom. 2. Zaujem. Je len tazke budovat dobry a spravodlivy system pre vsetkych, ak on vacsina nema zaujem. Dobre to vidno aj na Slovensku. Ak niekomu navrhnete, aby sa dal na politiku, tak Vas casto vysmeje alebo bude povazovat za blazna. Politici sa musia striedat. Ti, co su vo vlade uz dlho, su v plne funkcnom systeme nahradeni novou generaciou. Ak ale nova generacia neprichadza a ostane pri moci dlho ta stara, rychlo prestane rozumiet potrebam mladych ludi. Ti mozu byt este viac pasivni, alebo naopak, byt aktivnejsi a vyjst do ulic. Mensiny v nefungujucej demokracii ziadaju zakladne prava. Vo vyspelej su ovela viac spokojne. 3. Kontrola. Urcite ste poculi, ze prilezitost robi zlodeja. Aby fungovala demokracia, je potrebne, aby boli ciny skupiny jednotlivcov kontrolovane inou skupinou. Ak pride hlasovanie o novom zakone, je na kontrolnych organoch, aby hladali chyby a navrhovali riesenia. Ovladnutie kontroly tou istou skupinou, ktora prichadza s hlavnymi aktivitami, sposobuje problemy, vacsinou mrhanie spolocnymi peniazmi. 4. Ciel. V modernej demokracii je dolezite, aby jednotlive skupiny ludi mali rovnake alebo podobne ciele. V pripade, ze nemaju rovnake ciele, nastava problem. Napriklad zatial co jedna cast obyvatelstva si praje priblizit sa viac k nabozenskym idealom, ina cast si praje vyhnut sa nabozenstvu a postupovat inym smerom. Dolezite je zameranie sa na tie problemy, na ktore chcu najst rozumne riesenie viacere strany. Tak napriklad zlepsenie podnikatelskeho prostredia alebo vyriesenie problemov v doprave. Upadok demokracie, tak ako aj jej postupne obnovovanie, je dlhodoby proces. Jednotlive narusenia demokracie vacsinou neprichadzaju osamotene, suvisia spolu. Ak poklesne vzdelanost, poklesne aj zaujem o aktivne zapajanie sa do rozhodovania. Nasledne sa kontrola stane menej profesionalna a efektivna. Co s tym? Pre niekoho je ciel ziskat co najviac hlasov v dalsich volbach, zatial co riesenie problemov je agendou inej skupiny. Ktorakolvek krajina, ktora bola v minulosti demokraciou, sa zmenila hlavne v tychto oblastiach. Dobrym prikladom je Sovietsky zvaz. Stalin vyhubil velku cast inteligencie naroda, a tak mohol po dlhu dobu ovladat krajinu bez skutocnej konkurencie. Za cias Rima fungovalo kralovstvo, neskor republika a nakoniec cisarstvo. Posledne obdobie, cisarstvo, vzniklo porusenim republikanskeho zriadenia. Cisar mal iny nazor ako cast nobility. Nikto ho nemohol uplne priamo kontrolovat. Zaroven nastalo zlate obdobie vzdelanosti a kultury. Koniec demokracie nemusi byt vzdy nieco zle. Rozhoduje, kto bude pri moci a ake budu jeho rozhodnutia. V sucasnom Rusku je oficialne demokracia, ale v praxi ma ich system s demokraciou len velmi malo spolocne. Vyhovuje to tym, ktori su aktualne pri moci – a najviac to skodi konkurentom. Komukolvek, kto ma iny nazor ako vladnuca elita. Preto sa tento system tak rychlo menit nebude. V demokracii je dolezity vztah majority a minority. Zatial co majorita (vacsina) rozhoduje, minorita (mensina) kontroluje jej akcie. Taktiez jednotlive mensiny su chranene vacsinou. V dobre fungujucej demokracii nie je bezne, aby sa jednotlivec postavil proti niektorej mensine, pretoze by to sposobilo problemy pre neho aj vo vacsine. Za velky utok dostane velke opovrhnutie. Mensiny, ako napriklad homosexuali ci ateisti, maju svoje prava, ktore im vacsina nemoze zobrat. Ak vsak vacsina zacne uberat prava nejakej skupiny, znizi sa na uroven, s ktorou casti vacsiny nebudu suhlasit. Upadok demokracie moze sposobit nastup populistov ci ludi, ktori na myslienkach nacionalizmu stavaju na nadradenosti vacsiny nad konkretnymi mensinami. Vtedy sa cast vacsiny prida na stranu silnejsich, ina cast na stranu slabsich. Novy, niekedy naozaj velky konflikt, je na svete. Konflikt, v ktorom je narocne, i ked nie nemozne, znovunastolenie demokratickych pravidiel. Utecenci V sucasnosti je vo vacsine sveta demokracia v niektorej podobe. Preco sa teda pise o inych ideologiach? Preco sa spomina diktatura na sposob fasizmu, ked fasisticke krajiny boli v Druhej svetovej vojne porazene? Dostat sa od demokracie k niektoremu druhu totality je velmi jednoduche a cely demokraticky system umoznuje vypocut si aj extremne a nebezpecne nazory. Jednym z dovodov, preco v sucasnosti v Europe rastie podpora extremistickych hnuti su mensiny, na ktore je jednoduche zhodit vinu – a relativnu novinku, utecencov, prevazne z moslimskych a krestanskych krajin v oblasti Afriky a Blizkeho vychodu. Utecenci dokazu zmenit nalady v spolocnosti, niekedy aj v krajinach, v ktorych vobec nie su. Jednoduchy priklad: Do krajiny pride dvadsat utecencov. Su dost bohati na to, aby mohli opustit svoj domov a hladat stastie inde. V krajine, kde prisli, pribudne mnoho novych nacionalistov. Podstatne viac ako dvadsat. Sposobi to, ze sila nacionalistov porastie a aby mohli dalej najst, potrebuju nejakeho nepriatela. Utecencov. Demonizuju ludi, ktorych vlastne nepoznaju a urobia rozne fantasticke pribehy, aby co najviac ludi zacalo doverovat presvedcenym nacionalistom a nie tradicnym politikom. Ked sa zacnu blizit volby, jednotlive politicke strany znovu demonizuju utecencov, pretoze im to nazenie viac hlasov. Ti, ktori sa utecencov zastanu, stracaju cast volicov. Tak sa stane, ze dalsi a dalsi vytvaraju zly obraz konkretnej skupiny. Preco su ti utecenci prave teraz? V skutocnosti ich prichadza do Europy vela uz velmi dlhu dobu, len to nebolo pre media a politikov velmi zaujimave. Zaujimave sa to stalo po vypuknuti vojenskych konfliktov v krajinach ako je Lybia a Syria. Tam, kde su vojenske konflikty, su aj utecenci. Cim dlhsie trva konflikt, tym viac ludi pride o strechu nad hlavou a musi opustit svoju rodnu krajinu. Vojna v Syrii je vyborny priklad. V konflikte je niekolko stran, pricom kazda strana ma pocit, ze jediny vhodny koniec je prave ich vitazstvo. Zaklad konfliktu je obcianska vojna medzi Bassar Hafiz al-Asadom a rebelmi. Prezident Asad je kruty, nerespektuje ludske prava a povstalcov bombarduje. Ti sa zas pokusaju o jeho zosadenie. Proti Asadovi bojuju aj Kurdi, najvacsi narod bez vlastneho statu na svete. Proti vsetkym trom stranam bojuje tiez tzv. Islamsky stat, ktory vyplnil mocensku medzeru. V takejto kombinacii je narocne konflikt ukoncit. Do konfliktu sa zapojili svetove mocnosti, NATO a Rusko. Vojska NATO na cele s USA bombarduju islamistov z Islamskeho statu a podporuju rebelov. Rusko sa stavia na stranu prezidenta Asada a bombarduje primarne rebelov. Pretoze nikto nechce utekat do Ruska, vsetci utecenci, alebo minimalne vacsina z nich, putuje do Europy. Do krajin NATO. Rusko tak ma prirodzeny zaujem o to, aby boli staty NATO prinutene starat sa o utecencov. Zaroven su vsetci, ktori su vyrazne proti utecencom v Europe, velmi ovplyvneni proruskymi mediami. Podobne je to napriklad na Ukraine, v Lybii a dalsich krajinach. Ak A, tak B Akakolvek zmysluplna cinnost, vratane politiky ci napriklad programovania, funguje na podmienkach. Ak A, tak B. Ak mam prazdnu chladnicku a nepojdem nakupit, nebudem mat dobry obed. Ak sa budem na autobusovu zastavku vliezt ako slimak, nestihnem autobus. Potom co? V minulosti prisli ludia so zaujimavou myslienkou: Zabarikadovat Gibraltarsky prieliv. Oddelit Stredozemne more od Atlantickeho oceanu. Myslienka je o to zaujimavejsia, ze na zaklade neustaleho vysychania Stredozemneho mora by vznikla na jeho uzemi, ako i na uzemi Cierneho a dalsich, mensich mori, sus. Vela suse. Stredozemske, Cierne, Marmarske a Azovske more maju spolu priblizne 3 miliony kilometrov stvorcovych, co je viac ako 60 nasobok uzemia Slovenska. Dost miesta na mnozstvo poli, novych miest, tazbu surovin… cokolvek. Skutocne vynimocny projekt. Samozrejme, nic nemoze byt len ruzove. Ak by sa tento projekt skutocne realizoval, vznikla by sus. Nie vsak taka, aku si bezny clovek predstavuje. V podstate mrtva zona, nepouzitelna presolena poda, pokryta mrtvymi rybami a inymi vodnymi zivocichmi. Zem, kde sa neda stavat a ani nic pestovat. V podstate neprijemna pust. Pri programovani je najcastejsia podmienka typu IF, THEN, ELSE. Inymi slovami, ak sa nieco zacne, bude to pokracovat konkretnou akciou. Alebo inou, ak nieco nie je splnene. V priklade s vyschnutim Stredozemneho mora by vsak bolo tazke hladat nejake zmysluplne akcie. Absencia mora by sposobila obrovske mnozstvo problemov krajinam v Europe, na blizkom vychode a v Afrike. A mozno aj inde na svete. Ziadny rybolov, ziadna lodna doprava a taktiez ziadna voda, ktora by utlmovala letne a zimne extremy. Bez mora by boli leta este horucejsie a polia by vysychali. Zvlast, ked by este k tomu nebola vlaha zo Stredozemneho mora. V zime by vsetko mrzlo. Podmienky by sa zmenili tak radikalne, ze by sa tomu nemohli prisposobit dostatocne rychlo ani rastliny a zvierata, ani clovek. Oddelit Stredozemne more a Atlantik by bolo politicke rozhodnutie, slubujuce novu sus. Z pohladu statnika a tiez z pohladu zdraveho rozumu by to bola katastrofa. Rovnaky priklad sa da najst kdekolvek. Ak sa nebude mysliet dopredu, sposobi to len mnozstvo problemov, pricom ich riesenie je ovela tazsie a nakladnejsie ako vhodna prevencia. V starovekom Rime vznikla a bola realizovana ina zaujimava myslienka. Po vlade piatich dobrych cisarov v rade prislo obdobie slabsich vladcov. Problemy sa zvacsovali a cisari sa rychlo striedali, hlavne kvoli vrazdam dykou. Ked sa k vlade dostal cisar Domician, pochopil jeden z hlavnych problemov. Risa je prilis velka na to, aby sa dala spravovat z jedneho miesta. Vytvoril tak uplne novy system styroch cisarov. Kazdy sa staral o cast rise a ked to bolo potrebne, pomahali si. Tento system samozrejme moze fungovat len vtedy, ked si ludia rozumeju, maju rovnake ciele. Postupom casu sa vsetko zmenilo a zo spolupracovnikov sa stali protivnici. Vyborna myslienka sa po niekolkych rokoch zmenila na velky problem, ktory oslaboval tak vojensku silu, ako i ekonomicke zaklady statu. Nikto neuvazoval, ako sa vsetko zmeni, ked budu schopni ludia postupne nahradeni novou generaciou. EU a NATO z obidvoch pohladov Europska unia nie je dokonala. Niektorymi rozhodnutiami nam uskodi a niektori politici z inych krajin nam vobec nerozumeju. Rusko sa o nas postara ovela lepsie. Stale musime do EU nieco platit. Za tie peniaze by sme mohli postavit dialnice ci zvysit platy. NATO je zlocinecka organizacia. Dobru armadu pripravime aj bez NATO a este to bude aj lacnejsie. Europska unia je volne zoskupenie statov, ktore sa dohaduju na spolocnom postupe v dolezitych, hlavne ekonomickych otazkach. Svoje zastupenie ma v EU aj Slovensko. Akych tam mame zastupcov, to je vec kazdeho cloveka, co sa vyjadril alebo nevyjadril pri volbe do Europskeho parlamentu. O Slovensku tak nerozhoduje skupina politikov z Bruselu, ale okrem inych aj Slovaci, Cesi, Madari ci Poliaci. Hlavny dovod, preco Europska unia vznikla, je reakcia na nove ekonomicke mocnosti. Aby mohla Europa realne konkurovat velkym ekonomikam, ako je USA, Cina ci Rusko, musi postupovat jednotne a mat rozumne pravidla fungovania. Ak by ktorakolvek krajina z EU vystupila, stratila by hlavne ekonomicke vyhody, ktore toto spolocenstvo poskytuje. Dovoz surovin a vyrobkov by sa predrazil, co by znamenalo problemy pre nasu vyrobu a vyssie ceny v obchodoch. Nase suroviny a vyrobky by boli pre krajiny Europskej unie prilis drahe a teda nezaujimave. Len tazko by sa predavali, kvoli clam. Nase opustenie unie by bola katastrofa a kazdy clovek, nech uz ma akykolvek nazor, by sa mal horsie. Za svoju vyplatu by si mohol ovela menej dovolit. Slovensko by sa muselo viac zamerat na obchod s inymi krajinami, napriklad s Ruskom. Vysledkom by bolo zastavenie napredovania a v podstate by sme isli opacnym smerom. Pre porovnanie, priemerny plat v Rusku je pod hranicou 150€. Do EU platime. To je pravda. Kazda krajina prispieva. Patrime vsak medzi tie staty, pre ktore je ucast v EU najviac vyhodna. Z Europskej unie jednoducho ovela viac dostavame, ako platime. Ak by sme odisli, mali by sme mensie vydavky – ale vyrazne mensie prijmy. Tie su samozrejme tak vysoke, ako efektivne vieme cerpat eurofondy. Az 85% nasho exportu ide o krajin Europy a 90% zahranicnych investorov pochadza z Europy. Navyse nasa efektivita je vyssia aj vdaka strojom, ktore by boli pre nas pridrahe, keby sme neboli sucastou jednotneho trhu. Este jedno cislo je mimoriadne dolezite: Hruby domaci produkt Slovenska bol na urovni priblizne 50% priemeru unie, momentalne je na urovni priblizne 80%. Po Europe volne cestovat, studovat ci podnikat. Vsade platime jednotnou menou, viac sa venujeme potrebnej ekologii, pravam spotrebitelov ci rieseniu novych vyziev v oblasti zdravotnictva. Clenstvo v NATO setri peniaze. Znie to trochu zvlastne, pretoze odporcovia NATO tvrdia, ze do NATO len platime. Vdaka clenstvu sa mozeme spoliehat nielen na nasu armadu, ale aj na armadu ostatnych krajin v pripade vojenskeho alebo kybernetickeho konfliktu. Pokial ide napriklad o oblohu, nepotrebujeme tolko lietadiel a lahsie zozenieme na nase lietadla nahradne diely. Navyse nepotrebujeme budovat nase vlastne protiletecke zariadenia, ktore by sme potrebovali, keby sme neboli v NATO. Predovsetkym proruske konspiracne weby pisu o tom, ze NATO je hrozba pre svetovy mier. V skutocnosti jednotky NATO udrziavaju mier v najkomplikovanejsich konfliktoch na planete. Slovensko nepotrebuje pripravovat vsetky zlozky armady a prispieva tak predovsetkym specialistami na konkretne ulohy. Hlavnou ulohou NATO je spolocna obrana a zamedzenie strat civilneho obyvatelstva. Armada nie je potrebna len na boj, ale napriklad aj na zvladanie prirodnych katastrof. Bez NATO by sme museli investovat do armady tolko penazi, ze by to polozilo nasu ekonomiku. Pri porovnani celkovej sily je NATO omnoho silnejsie, ako Rusko. V pripade skutocneho konfliktu by vsak boli obrovske straty na obidvoch stranach. Dolezitejsie je vsak to, ze NATO urobilo z historickych nepriatelov spojencov. Francuzi spolupracuju s Nemcami, Bulhari s Turkami a podobne. Zaujem o politiku a volba cez internet Pozname pribehy, v ktorych bojovali cele triedy ludi za to, aby mali viac svojich obcianskych prav. Primarne o to, aby sa aj oni mohli podielat na sprave statu. Pre zvysenie sanci sa spajali do roznych skupin, cechov, odborov. V podstate do cohokolvek, len aby mali moznost vyjadrit svoj nazor a aby ich niekto vypocul. Niekedy je lahsie povedat pravdu, ako presvedcit niekoho, aby si ju vypocul. Sucasny stav je zaujimavy. Zatial co niektori ludia sa o politiku zaujimaju, maju svoje postoje ci politikou ziju, ini maju o nu nulovy zaujem. Nemaju tuzbu nieco menit, nemaju zaujem. Nemusi ist ani o medzinarodne dianie, ktore sa ich tyka len velmi okrajovo. Dobrym prikladom je otazka dopravy. V obci sa ma stavat nova zastavka autobusu. Obec je dlha, a ma svoju zapadnu a vychodnu cast. Obyvatelia zapadu by chceli, aby bola zastavka v zapadnej casti a naopak. Kde ju postavia? Je niekolko moznosti. Ak sa urobi anketa, alebo to pokojne nazvime miestnym referendom, vzdy sa ho velka cast ludi nezucastni. Predovsetkym pre tvrdenie, ze prave ich hlas nerozhodne. Cast ludi bude hlasovat za zapad, cast za vychod. Zvysok sa nevyjadri. V krajinach, kde je o veci verejne vacsi zaujem, by sa rychlo naslo par ludi s novym riesenim, ktore mozno niekomu nenapadlo. Co takto urobit novu zastavku v strede? Alebo urobit obidve zastavky? Viac zastavok samozrejme znamena viac investovanych penazi, no ak sa najde dostatocna vola na to, aby sa na to cela stvrt zlozila, bude to rychlo hotove. Pokial ide o volby cez internet, riesia sa hlavne dve hlavne otazky: bude to bezpecne? A co to urobi s vysledkami volieb? Otazky bezpecnosti su samozrejme na mieste, pretoze nieco tak dolezite musi byt dobre zabezpecene voci roznym podvodom. Technicky sa to urobit da, ale ci to chceme, to je nieco ine. Napriklad na Slovensku sa strana podporujuca fasizmus a nenavist voci minoritam, ktora je najsilnejsia prave na internete, postavila proti volbe cez internet. Zvlastne? Ani nie. Ak by sa skutocne zaviedli volby cez internet, tak ako napriklad v Estonsku, k volbam by prislo (lepsie povedane k svojim pocitacom a mobilom s pripojenim na internet) viac ludi. Primarne ti, ktori na bezne volby pre povinnosti nemaju cas alebo su v zahranici. Znamenalo by to, ze by sa zapojilo hlavne viac mladych ludi s vyssim vzdelanim. To by bola pohroma pre strany, ktore sa zameriavaju na starsich ludi s nizsim vzdelanim, ktori chodia na kazde volby. Celkove utrzene percenta by sa vyrazne zmenili v neprospech tych stran, pre ktore je najlahsie udrzat si moc pri zachovani sucasneho systemu. Priklad: Lavicova strana by ziskala vdaka volbe cez internet o 20 000 hlasov viac, zatial co pravicove strany, ktorych je na Slovensku viac, by ziskali spolu o 80 000 hlasov viac. Ako si vybrat pri volbach? V demokratickych krajinach prebiehaju volby, kde sa jednotlive politicke strany a hnutia snazia ziskat co najviac hlasov od volicov. Cim viac hlasov, tym vacsiu silu bude mat strana pri dohadovani novej vlady s ostatnymi stranami. Ktora strana je vsak ta prava? Samozrejmostou je, ze kazda o sebe napise ci povie, ze je ta prava, najvhodnejsia ci ako jedina zaisti lepsi zivot, istoty alebo cokolvek. Ziadny ideal vsak neexistuje a tak je tu niekolko moznosti: nevolit, volit nieco z recesie, alebo volit s najlepsim vedomim a svedomim. Tu je niekolko rad, ako si vybrat co najlepsie: 1. Zvazte mena. Strana, ktora ma znameho jedine lidra, pravdepodobne nie je dobry napad. Ak by sa strana dostala do pozicie, ze moze ziskat dolezite pozicie, mozu jej chybat odbornici. Dokonca existuju strany, ktore nemaju jedineho odbornika na ziadnu oblast. Dobrym prikladom su strany, ktore obdivuju Hitlera alebo ineho diktatora. Vacsina clenov nema vseobecny prehlad, vzdelanie a schopnost pozriet sa na problem z viac ako jednej strany. 2. Vyberte si stranu, ktora sa dokaze dohodnut s inymi stranami na rozumnych kompromisoch a ktora dokaze najst zhodu v niektorych bodoch programu s inymi stranami. Napriklad stredoprave strany maju rovnake nazory ohladne ekonomickych otazok. Ak strana trva na niecom, co je podla ostatnych stran nespravne ci dokonca skodlive, nema sancu to pre svojich volicov splnit. 3. Kazda strana ma svoj nazor na najcastejsie problemy. Skuste si prestudovat ich nazory. Niektore strany presadzuju odbornost a opatrne postupne zlepsovanie situacie, zatial co ine prezentuju rychle riesenia, ktore su niekedy nemozne alebo priamo nebezpecne. Rychle riesenia, ktore nie su preberane s odbornikmi, casto nielen nevyriesia dany problem, ale mozu ho prehlbit, pripadne vytvorit niekolko novych problemov. 4. Strany, ktore su na scene uz dlhsie, maju svoje vysledky. Prezrite si, co skutocne presadili a zlepsili, a co nie. Existuju strany, ktore urobili omnoho viac zla ako dobra. 5. Vsimnite si, aki ludia volia ktore strany. Napriklad strana, ktoru volia hlavne dochodcovia, nemusi byt pre mladeho cloveka zaujimava. Predovsetkym preto, ze strany zamerane skor na dochodcov nerobia zmeny, ktore by pomohli z dlhodobeho hladiska ludom, ktori nie su dochodcovia. Nie vzdy rataju s opatreniami pre ludi, ktori sa stanu dochodcami za viac ako jedno volebne obdobie. 6. Volba z recesie sposobi, ze strany, ktore maju moznost vytvorit vladu, budu mat mensie sance na dohodnutie sa medzi sebou. Podobne su na tom protestne hlasy. Ak sa podpori strana, ktora nema odbornikov a je oznacovana za nebezpecnu, vysledkom je jedine zhorsenie celkovej situacie. Na jednej strane je logicke nevolit tych, co predtym sklamali. Na druhej strane je volba protestnej strany zarukou, ze ti, co sklamali, alebo nejaka nova a lepsia strana bude mat este viac stazenu poziciu. V niektorych pripadoch to sposobi, ze skutocne dolezite zmeny budu cakat az 4 roky na novu vladu. Preto je potrebne tych, ktori chcu podporit protestnu stranu, informovat o dosledkoch ich konania. 7. Jednou z moznosti je zalozenie novej strany. Samotne zalozenie je jednoduche, ale ziskat dostatok hlasov na prekrocenie potrebnej hranice (na Slovensku 5%) je narocne. Navyse iba cast hlasov by bola od tych, ktori predtym nevolili. Velka cast prejde od stran, ktore su svojim smerovanim najblizsie. Tak sa moze stat, ze hranicu neprekroci ani nova strana, ani niektora zo stran, ktora je moznym spojencom. Co znamena nevolit? Kazdych volieb sa zucastnia aj ludia, ktori vhodia do urny prazdnu obalku. Je to ukazkou toho, ze su ludia, ktori chcu volit – ale su presvedceni, ze vsetci su rovnaki. Biela obalka mala zmysel pri volbach, kde bola len jedna moznost. Druh odporu, recesie a zaroven hluposti a naivity. Nevolit alebo volit neplatnym hlasom je v skutocnosti vyborna slava pre strany, ktore su zamerane na jednoduchsich ludi, ktori nebudu prebiehat a vyberat si medzi moznostami. Nedat hlas znamena povedat, ze nam aktualny stav uplne vyhovuje a nechceme nic menit. Nechceme zmenu a ti, co teraz vladnu, maju nasu uplnu doveru. Kazdy z nas si tak moze jednoducho povedat, ci sa oplati ist k volbam a dat platny hlas. Ak jeden clovek povie, ze jeho hlas nic nezmeni, ma pravdu. Jeden hlas naozaj nie je vela. Ak si povie tu istu myslienku tisic ludi, alebo milion, vyrazne to zmeni situaciu. V kazdych volbach je skupina ludi, ktori pridu na 100% volit. Su presvedceny, maju svoj nazor, maju cas. Nasleduje skupina nerozhodnych, ktori mozno pridu a mozno nie. Vzdy je dolezita aj tretia skupina. Ludia, ktori pravdepodobne nepridu, lebo nemozu, nechcu, pripadne si myslia, ze nemaju koho. Ak sa niektorej strane podari ziskat cast tejto skupiny, moze to urobit velky rozdiel vo volbach. Vo volbach v roku 2016 zvitazila strana Smer-SD. Tu je jednoduchy graf, vratane hlasov, ktore neboli vyuzite. Za Smer-SD hlasovalo 737 481 ludi, zatial co nehlasujucich bolo 1 047 807. Volby tak vyhral Smer, ale o polovicu viac hlasov nebolo pouzitych. Ak by sa vacsia cast tychto hlasov dostala k niektorej strane, znamenalo by to uplne inu situaciu pri skladani vlady. Ak by 5% z nevolicov podporilo KDH, ktore sa nedostalo do parlamentu (4,94%), hnutie by so ziskom priblizne 7% lahko prekrocilo potrebnu hranicu a predbehlo by strany #Siet, Most-Hid a Sme Rodina. V pripade slobodneho rozhodnutia, ze niekto volit nepojde, pomoze v tomto pripade hlavne strane Smer. Najmenej pomoze malym stranam, ktore prinasaju nove tvare a myslienky. Vsetci kradnu a za komunistov bolo vsetko lepsie Urcite ste sa stretli s tvrdenim, ze vsetci kradnu. Vsetci su zli a rozmyslaju len nad tym, ako si naplnit svoje vrecka. Ide o znamy efekt akejsi kolektivnej viny skombinovanej s lahkou manipulaciou. Podobne su na tom ludia, ktori sa boja nastupit do lietadla, pretoze obcas nejake lietadlo spadne a je to v hlavnych spravach – zatial co drviva vacsina letov skonci bezproblemovym doletom a letecka doprava je bezpecnejsia ako doprava autom. Preco by vsak v spravach davali informacie o tom, ze dnes tolko a tolko lietadiel prislo bez problemov do ciela? Media potrebuju senzaciu. Potrebuju zaujat. Vedlajsim efektom je to, ze niekedy skodia verejnej doprave. Alebo to, ze si niektori ludia myslia, ze vsetci politici kradnu. Pozrime sa na to logicky. Jeden politik sa zapletie so zlodejmi, do dalsej zlodejiny sa zapoji pat inych politikov. Keby sme brali do uvahy len 150 politikov, ktori sa dostali na hlavnu politicku scenu cez volby, tych sest ludi tvori len 4% z celeho mnozstva. Ak sa zapoja do kradnutia politici, tak nikdy nie vsetci. Keby vyslovene kradli ludia len z jednej strany, stale je tu viac ludi, ktori nikdy nekradli. Navyse kazdymi volbami niekolko necestnych politikov vypadne z hlavneho diania a su nahradeni novymi tvarami. Volba novych ludi znizuje mieru korupcie. Tvrdenie, ze vsetci kradnu, je velmi neprijemne pre tych, ktori hraju fer. Ak sa niekde povie, ze vsetci kradnu, najviac na to doplatia prave ti, ktori chcu zlodejov nahradit. Jednoduchy priklad: Ak by boli len dvaja politici a jeden z nich by bol skutocny zlodej, zatial co druhy by bol uplne nevinny, vacsie slovo bude mat vzdy ten, kto ziska vacsiu moc vo volbach. Ak by bol zlodej popularnejsi, co sa na Slovensku casto stava, cestni ludia maju horsiu poziciu. Tvrdenie o tom, ze kazdy jeden kradne, usvedcenym zlodejom ublizi omnoho menej. Ak niekto vyslovi tuto vetu, znamena to, ze mu alebo sucasny stav velmi vyhovuje, alebo je jednoducho hlupy a netreba sa nim nechat presviedcat. Pokial ide o komunizmus, tento rezim bol na nasom uzemi priblizne 40 rokov. Niektori si pamatali aj prvu fazu, ked sa komunizmus budoval, ale vacsina len tu druhu. Ked uz bol system funkcny a pre beznych ludi niekedy aj velmi vyhodny. Prva faza, ked komunisti ziskali majetok od sukromnikov, vacsinou pod cenu alebo formou nasilia a deportacii, prebiehala hlavne v 50. a 60. rokoch 20. storocia. Komunizmus v svojej podstate pretvoril spolocnost z demokracie na komunisticku diktaturu po vzore Sovietskeho zvazu, jednej z najmenej pokrokovych krajin tej doby. Je pravda, ze pre nizsiu triedu boli niektore veci v minulom rezime vyhodnejsie. Nie je to chyba demokracie ani genialne riesenie komunistov. Bola ina situacia na celom svete, Ceskoslovensko malo inych obchodnych partnerov a najvacsi hraci svetovej ekonomiky su dnes niekde uplne inde, ako v case, ked bol u nas komunizmus. Pri zmene rezimu sme nemali dostatok odbornikov na trhovu ekonomiku, neboli sme schopni celit novej konkurencii. Inymi slovami, na prelome 80. a 90. rokov sme boli vyrazne pozadu za krajinami, ktore komunizmus nezazili. Tento rezim mal vzdy blizsie k fasizmu ako k demokracii. Pre ludi, ktori sa zaujimali o svet, bola minula era tragediou. Moznosti cestovania boli velmi obmedzene, akekolvek vydobytky zapadu zakazovane, stredna vrstva prakticky neexistovala. Dnes mozeme vediet pravdu o komunizme uplne slobodne, zatial co za predtym sme nemohli vediet pravdu ani o demokracii, ani o komunizme. Vzdy sa povie, ze za komunizmu bolo vsetko lacnejsie. Nie je to pravda. V porovnani kupnej sily vyhrava sucasny stav. Malokto vsak berie do uvahy vsetky polozky tovaru, niekto sa zameria len na potraviny. Napriklad elektronika je dnes ovela lacnejsie ako kedysi. Inymi slovami, dnes mozno za jednu vyplatu kupit dve dobre chladnicky, zatial co niekedy bolo potrebne na jednu chladnicku dat viac ako dve vyplaty. Dnes su tiez kvalitnejsie potraviny a mame vacsi prehlad o tom, co realne obsahuju. Ovela viac sa teraz oplati kupit auto, cokolvek z techniky, niektore potraviny ci dovolenku. Rozdiely su aj viac ako dvojnasobne. Priemerna mzda bola na prechode z komunizmu na demokraciu po prepocte priblizne 105€. Zarabate dnes viac? Navyse, existuje niekolko porovnani medzi krajinami, ktore komunizmus nezazili a medzi tymi, ktore s nim maju skusenost. Aj preto chodia slovenske zeny robit opatrovatelky do Rakuska ci Nemecka a nie naopak. Za komunizmu bola tiez, aspon na papieroch, plna zamestnanost. Znamenalo to minimalnu konkurencieschopnost. Inymi slovami, pracu pre sto ludi robilo niekde 150, alebo i 200 ludi. Prave taketo spravanie dostalo napriklad Grecko do velkych problemov. Specialitou komunizmu v Ceskoslovensku je jedlo. Poda bola intenzivne nicena niekedy az trojnasobkom hnojiva v porovnani s dneskom. Ekologia sa vobec neriesila. Do strojov pouzivanych na vyrobu potravin sa prakticky neinvestovalo. Luxusnejsie suroviny sa dali zohnat len velmi tazko a boli velmi drahe. Navyse neexistoval velky vyber. Dnes si mozete v kazdom obchode vybrat z ohromneho druhu cestovin s odlisnym zlozenim a cenou, za komunizmu cestoviny boli alebo neboli. Perlicka na zaver zo svetovej politiky. Vo vychodnej Europe hovoria hlavne starsi, jednoduchsi ludia, ze za komunizmu bolo lepsie. Doteraz sa vedu debaty, ci viac ludi zabil a zmrzacil Hitler alebo Stalin. Ceskoslovensku, Polsku ci Madarsku velmi ublizili obidvaja. Porovnanie priemernej mzdy v EU. Cervene stlpce oznacuju krajiny, v ktorych bol v 20. storoci komunizmus Hlavne spravy a denniky s novinarmi a bez novinarov Je az neuveritelne, ako velmi je prepojeny svet politiky a svet novinarov. Kazdy novinar by mal byt nestranny a mal by informovat pravdivo o prijemnych i neprijemnych veciach. V clankoch skutocnych novinarov, ktori maju vzdelanie, zdroje a celkovo schopnost napisat clanky, najdete hlavu i patu. Na druhej strane existuju skupiny ludi, ktori nemaju vobec ziadne vzdelanie, nikdy neakceptovali eticky kodex novinara a siria nenavist a pohorsenie. Komu sa na Slovensku viac dari? Ked si pozriete niektory konspiracny web, napriklad Hlavne spravy, casto narazite na velke extremy. Na jednej strane velmi chvalia tych, ktori maju s demokraciou sotva nieco spolocne – na druhej strane neustale pisu o veciach, ktore ludi rozdeluju. Perfektne na to posluzi nabozenstvo, ideologia ci sexualne alebo ine mensiny. O pozitivne spravy nie je zaujem, pretoze pre autorov je ziadanejsie a zaujimavejsie sirit nenavist. Nezalezi na tom, ako velke je klamstvo – ale na tom, aby sa dostalo k co najviac ludom. Vystizna ukazka je spominana stranka. V akomkolvek obdobi je z poslednych 10 clankov minimalne 9 prekrutenych, celkom nezmyselnych alebo namierenych proti niekomu. Lahko sa da najst nieco – co sa inde nepise. Nie preto, ze by islo o nejake tajne, zakulisne a poctivo zistene informacie – ale preto, ze ide o absolutne hluposti. Je to to iste, ako keby sa niekde pisalo, ze 3 + 5 = 9. Preco to vsade inde nepisu? Pretoze su zapredani celou mnozinou vymyslenych nepriatelov? Alebo jednoducho preto, ze je to hlupost? Hlavne spravy, rozne stranky obdivujuce LSNS Mariana Kotlebu ci stranky bojujuce proti demokracii maju vela spolocneho. Okrem ineho to, ze nemaju ziadneho novinara. V podstate ide o velke mnozstvo nezmyslov, ktore maju za ciel zdeptat rozumneho alebo nerozhodneho cloveka. Iny dobry priklad je Facebookova stranka, ktora sa pri vitazstve Zuzany Caputovej v prezidentskych volbach v roku 2019 premenovala z Neverim Andrejovi Kiskovi na Neverim Zuzane Caputovej. Vidno tak, ze nejde o ziadnu poctivu pracu rozumnych ludi, ale jednoducho zbierku nenavistnych nazorov hlupych internetovych trolov. Ano, aj na Slovensku su ludia, ktori preferuju nenavist a zazracne riesenia, ktore nikde nefunguju, ale na Slovensku urcite napravia vsetko za sekundu. Proti nim najviac pomaha vzdelanie. Pretoze clovek, ktory nic nepozna, moze lahko zacat nenavidiet. Zaujimavy sposob, ako odhalit trola v diskusii, je napriklad to, ze miesa dobro so zlom v snahe ociernit nejaku skupinu. Napriklad pri sprave, ze strana ABC pochybila, sa casto najde niekto, kto dopise, ze strana DEF je rovnako zla, ak nie este horsia. A pritom ide o strany, ktore su uplne ine. Najcastejsie to robia privrzenci nedemokratickych stran, aby zhodili ostatnych na svoju uroven. Ako vsak funguju weby ako napriklad Hlavne spravy? Recept je velmi jednoduchy. Staci mat odniekial zaplatenych trollov, ktori si precitaju, co sa v svete naozaj stalo. Nasledne dostanu pokyny, ako tu skutocnu udalost prekrutit. Nemusia tak rozmyslat, len posluchnut rozkaz a dostat za to odmenu. Ak napriklad v Rusku zmlatia studentov, ktori si priali, aby boli volby viac demokraticke, na Hlavnych spravach sa docitate nieco, co inde na svete nebude. Napriklad to, ze ti studenti v skutocnosti neboli studenti. A neboli to ani Rusi, ale Americania alebo Ukrajinci. Alebo, ako to uz byva zvykom, LGBT, Zidia. Nasledne pride tvrdenie, ze zranenia od obuskov si urcite urobili doma v nejakom studiu. Ide teda o uplne ine tvrdenie. Netreba sa hanbit byt iny – ale nie je spravne neustale klamat. Aby bola demokracia uspesna, musi mat dostatok vzdelanych, sikovnych ludi, ktori su ochotni spolupracovat. Kazdopadne v demokracii sa najdu aj ludia, ktori tuzia zaviest nejaky druh diktatury a predpokladaju, ze v nej budu na tych najvyssich poziciach. Preto je snaha urobit zo vzdelanych ludi hlupakov, zo sikovnych ludi lahko manipulovatelne babky a kazit akukolvek spolupracu. Ako sa branit? Nesirit dalej spravy, ktore by teoreticky mohli byt pravdive – pretoze nielen casto nie su, ale este aj ublizia dalsim ludom. Napriklad tym, ktorych mate na Facebooku v zozname priatelov. Akekolvek tvrdenie, ktore znie naozaj neuveritelne, sa da overit. Je to naozaj tak? Nie je to vytrhnute z kontextu? Taktiez je dobre zaujimat sa o veci okolo seba. Ak povie niektory blazon nieco, co je z ekonomickeho hladiska nebezpecna hlupost, tak mu to lahko vyvrati a bude tiez voci tomu odolnejsi ten, kto ma o danej teme aspon zakladny prehlad. Samozrejme je najdolezitejsie taketo texty necitat. Neobohati vas to v nicom, len vam to pokazi naladu a budete sa viac bat o svoju bezpecnost. K roznym konspiracnym webom patri samozrejme aj take trochu netypicke zamierenie. Ak sa napriklad povie, ze desiati zlocinci urobili nieco nespravne, tak si tieto stranky v prvom rade najdu nieco, co moze znasobit ich nenavist. Napriklad zahlasia, ze su to Zidia, moslimovia, LGBT, intelektuali ci praviciari. Len na to, aby to zacielilo na konkretnu skupinu. Prave zacielenie je mimoriadne dolezite. Preto tieto weby nepisu nic, co by mohlo ublizit tomu, pre koho sa robi cielena kampan. Ak zlocin urobi 100 ludi, tak tych, ktori su podobni citatelom, radsej nespomenu. Len tych inych, divnych. Samozrejme sa daju v konspiracnych mediach najst aj uplne hluposti z pohladu logiky. Neustale sa recykluju clanky o tom, ze Slovania su prvy a najdokonalejsi narod na svete. Alebo to, ze Putin vymyslel zlaty Rubel a teraz ovladne svetovu ekonomiku. Zatial sa mu to podarilo 20x a ani v Rusku, ani inde na svete si to nikto nevsimol. V roku 2019 sa dokazalo, ze napriklad Hlavne spravy kontroluje Marian Kocner a jeho ludia. Ak moze mat bohaty a viac nez vplyvny clovek v rukach medium, ktoreho jedinym cielom je vrhat hnoj na jeho protivnikov – tak je samozrejme vhodne ignorovat tieto klamstva – alebo ich efektivne vyvracat. Na vyvratenie niektorych klamstiev staci ziak prveho stupna zakladnej skoly. To, ze tomu niekedy veria aj vzdelani ludia, je jeden z najvacsich problemov vzdelavania na Slovensku. Ak chcete vediet, ci je web spolahlivy – tak si skuste pozriet, ci je spomenuty na webe konspiratori.sk, pripadne ci zamestnava aspon jedneho skutocneho novinara. Vymyslene mena ci clanky, ktore sa snazia vyzerat seriozne, ale aj tak nemaju autora – vam pravdepodobne nic neprinesu. Taktiez sa to da zistit aj pri pouzivanych slovach. Seriozny dennik napriklad nebude pouzivat slovne spojenia ako „liberalny fasista“ ci nebudu nazyvat ludi hanlivymi pomenovaniami. Ak chyba profesionalny pristup ale nie je nudza o trapne urazky len jednej skupiny, mate istotu, ze ide o web na styl Hlavne spravy. Dalsia moznost je prezriet si komentare ci kresby a fotomontaze. Napriklad v boji o prezidentske kreslo prekreslila „redakcia“ casopisu Zem&Vek nos Zuzany Caputovej, aby vnutili predstavu, ze je zidovka. To pomohlo konkurencnemu kandidatovi, ktory sa odvtedy zacal vyrazne oznacovat za katolika. Toto klamstvo vsak nedokazalo oklamat dostatok volicov. Ospravedlnenia sa samozrejme dockat nemozeme. Na internete je tiez mozne odhalit trolov a roznych zvlastnych ludi na zaklade cisiel. Tak napriklad nie je problem najst cloveka, ktory prichadza so zarucenymi faktami, kde porata cisla nespravnym sposobom. Alebo sa mozeme stretnut s tym, ze napriklad Zuzanu Caputovu volilo v prvom kole 40,57% ludi, ale nevolilo ju 84,35%. Ma to svoju logiku, ale samozrejme to nevychadza. V prvom pripade sa beru do uvahy len volici, v druhom aj nevolici. Tych je, v kazdych volbach, obrovske mnozstvo. Da sa na to samozrejme tiez odpovedat cislami. Ak sa zapoja do vypoctu aj nevolici, tak napriklad Mariana Kotlebu nevolilo 94,97% volicov na Slovensku. U Stefana Harabina ide o cislo 93,05%. Pri roznych konspiracnych weboch je tiez zname hadzanie spiny v obrovskom mnozstve pred volbami. Predchadza tomu jednoducha logika. Vacsina nerozhodnutych volicov nepojde volit, alebo pojde volit niekoho z demokratickych kandidatov. Len mala cast bude volit ludi, ktori maju znacne nedemokraticke myslenie. Preto maju na takychto strankach vacsi priestor negativne lzi na konkurentov pred pozitivnymi lzami v prospech nedemokratickych kandidatov. Ako bolo spominane vyssie, niekedy nejde o to, aka velka je to loz – ale k akemu velkemu okruhu ludi sa dostane. Relativne dobre napisany clanok, ktory sa moze ciastocne zakladat na pravde, budu zdielat uplne bezplatne trolovia zodpovedni za velke mnozstvo stranok. Pre citatela, ktori si otvori Facebook cestou do zamestnania alebo pocas obednej prestavky tak vznika pocit, ze ide o pravdu – lebo sa dane informacie hrnu „odvsadial“. Medzi recou, niektore Facebookove stranky s podobnymi nazvami maju uplne rovnakeho autora a editora. Nahoda? Kto su to ti liberali? A co to znamena byt liberal? Na Slovensku je slovo liberal nadavkou. Minimalne takto to znie od predstavitelov niektorych politickych stran a roznych ludi, ktori chcu rychlo ziskat novych volicov za akukolvek cenu. Nadavat na liberalov je momentalne velmi jednoduche, pretoze toto slovo sa casto spaja s roznymi vecami, ktorym nemusi kazdy rozumiet. Dokonca i s vecami, ktore nemaju s liberalizmom vobec nic spolocne. Inymi slovami – pre niektorych ludi je jedno, ci pomiesaju hrusky s jablkami – len aby mohli hodit vinu na niekoho, komu nemusia uplne celkom porozumiet. Na internete sa tak stretneme i s tym, ze vsetci liberali droguju, kazdy liberal je pedofil a rozne podobne nepravdy a vylozene nezmysly. Kto to teda je ten liberal? Vysvetleni je napriklad na Wikipedii naozaj vela a mozete si o tom precitat v roznych jazykoch. Liberalom je clovek, ktory sa zaujima o liberalny pohlad na zivot, ludske prava a celkovo na veci, v ktorych sa odlisuju od ostatnych a hlavne od svojich protikladov. Liberal je clovek, ktoremu sa paci inakost. Spoznavanie inych kultur, cestovanie, nadvazovanie na napady a idealy inych ludi a tak podobne. Liberal je, jednoducho povedane, dieta v tom najlepsom vyzname slova. Niekto zvedavy, kto hlada nove prepojenia a cesty a ma tu neustalu otazku, ktoru pouzivaju aj vedci – preco? Ak sa povie liberalny fasista, co najcastejsie hovoria ludia, ktorym je uplne cudzia demokracia – ide o presne opacne slova a terminy. Liberali a fasisti su, da sa povedat, protiklady. Mozno nie vo vsetkom, ale v praxi by si liberali a fasisti nikdy nepodali ruky. Liberali su tiez protikladom konzervativcov. Vsetky rozdiely sa daju na malom priestore napisat len velmi tazko, tak si mozeme pozriet priklad. Vsetci sa napriklad zaujimaju o rodinu. Kazdy z nich je ochotny bojovat za rodinu, ale s inymi prostriedkami a s inym cielom. Pozrime sa na to. Fasista si povie, ze existuju dobre a zle rodiny. Dobra rodina ma tu spravnu krv, farbu pleti, ideologiu a tak podobne. Homosexuali, intelektuali a najroznejsie skupiny su vylucene a nicim neprospievaju, iba skodia. Preto fasista viac alebo menej navrhuje ich vyhladenie, poslanie prec alebo celkovo nejake utrpenie, ktore sposobi, ze sa takyto ludia uz nebudu priblizovat „k tym dobrym“. Slovo fasista sa v tomto pripade nespomina ako nadavka, ale ako pomenovanie idei a cielov, ktore su podobne tomu, co robia podobni ludia v inych krajinach. Su proti interrupciam a vlastne proti obrovskemu mnozstvu veci bez toho, aby sa do tychto veci vyznali. Konzervativny clovek ma nazor, ze jedine tzv. tradicna rodina je ta spravna. To znamena biologicka mama, biologicky otec a ich biologicke deti. Podla konzervativcov su homosexuali a ine mensiny nemoralne a teda by nemali mat uplne vsetky prava vacsiny. Samozrejme kazdy konzervativec je iny a su medzi nimi taki, ktori maju znacnu mieru tolerancie a ludia, ktori su ini, im nevadia. Konzervativni ludia su proti interrupciam, ale vacsinou sa dokazu v mene vacsieho dobra poriadne zamysliet nad situaciou a konat tak, aby neslo o najhorsie mozne riesenie. Liberalny clovek si mysli, ze rodina je dolezita, ale na rozdiel od inych to nie vzdy povazuje za to najdolezitejsie na svete. Liberali dokazu zit spolu aj bez svadby, na zaklade vzajomnej dovery. Obycajni ludia i ti, ktori su z nejakeho dovodu ini, su clenmi rodiny. Bez ohladu na to, ci mozu mat vlastne deti, alebo nie. Cielom liberalov je v prvom rade pochopit inakost kazdeho jednotlivca a pochopenie je pre nich dolezitejsie, ako robenie raznych zmien bez potrebnej pripravy. Viac ako registracia parov rovnakeho pohlavia je pre nich to, aby mohol partner v pripade potreby nazriet do zdravotnej dokumentacie svojho partnera. Liberal je v prvom rade tolerantny a zaroven trochu komplikovany v tom, ze dokaze menit svoje nazory. Vidno to tak pri volbach, kde si prave liberali najdlhsie vyberaju, komu daju hlas, ako i pri rodine. Z liberalneho hladiska je zakladanie rodiny a planovanie rodicovstva vecou zodpovednosti a tak sa o tuto temu najviac zaujimaju a nemaju v tejto teme predsudky. Lavica, pravica a rovna dan Pravdepodobne ste uz poculi terminy ako lavica a pravica v politike. Samozrejme, ide o dve odlisne strany s inymi cielmi a inymi sposobmi, ako sa k nim dostat. Rozdiely su v ekonomickom mysleni, pohlade na prava jednotlivcov ci skupin, domacej a zahranicnej politike a podobne. Kazda strana, myslienka alebo v podstate cokolvek moze byt rozne vzdialena od stredu az na uplny kraj, celkom dolava alebo doprava. Vysledkom je, ze napriklad stredoprava strana a stredova strana maju mnoho spolocnych vlastnosti, zatial co napriklad extremne lavicova alebo extremne pravicova si bude so svojim opakom rozumiet len velmi tazko. Nastane problem. Napriklad povoden. Jedna cast rozhodne, ze je potrebne okamzite napravit skody, zatial co ina cast si praje investovat peniaze do toho, aby boli nasledne povodne menej drasticke. Zakladne rozdelenie je velmi jednoduche. Ktore je vsak lepsie, to je samozrejme rozhodnutie kazdeho jednotlivca. V praxi sa pravicove a lavicove vlady striedaju, ale moze byt aj dlhodoba vlada pravice a lavice. Po dlhej vlade jednej skupiny prichadza k mnohym zmenam a nie vsetky su k lepsiemu. Pravica sa sustreduje na udrzatelnost, konzervativne ekonomicke myslenie a celkovy dlhodoby prospech. Pravicove vlady sa casto snazia setrit a pripravit sa na tazsie obdobia, ktore skor alebo neskor pridu. Casto nie su az tak velmi popularne ako lavicove. Lavica sa sustreduje na aktualny moment. Je skor liberalna, pokial ide o ekonomiku i celkovy pohlad na zivot. Lavicove vlady nie su dobre v setreni a skor rozdavaju s tym, ze ludia si zasluzia odpocinut a vychutnavat si moment. Co bude v buducnosti nie je ich velka starost. Dobrym prikladom rozdielnosti uvazovania je rovna dan a celkovo tema dani. Stat potrebuje vyberat dane a rozumne s tymito prostriedkami zaobchadzat. V casoch hojnosti i roznych problemov sa velmi odlisuju riesenia tychto skupin. Pravica sa v casoch hojnosti snazi o to, aby bola krajina konkurencieschopna, moderna a aby isla dopredu. Robi reformy, ktore su potrebne, ale casto nie popularne. V roznych krizach sa snazi setrit a odstranovat problemy. Aj za cenu, ze sa vsetko potrebne nestihne urobit za jedno volebne obdobie. Lavica sa v casoch hojnosti snazi ziskat ludi, napriklad pomocou roznych socialnych balickov. Udrzuje si vysoku popularitu a robi minimum nepopularnych reforiem. V case kriz prichadza s napadmi, ako ziskat peniaze od bohatych, aby zvysovali standard chudobnejsich. Z toho vyplyva aj rozdiel v pohlade na rovnu dan. Pravica si praje, aby bol kazdy zdaneni rovnako. Z toho vyplyva, ze kto viac zarobi, ten viac zaplati bez toho, aby mu to malo znicit jeho podnikanie a aby mohol zamestnavat novych ludi – a aby viac ludi zacalo podnikat. Rovna dan tak sposobuje, ze sa znizuje pocet klasickych zamestnancov a tak idu platy hore. Lavica chce vynimky, aby bohati platili vacsie dane. Kto je a kto nie je bohaty je vsak tazko urcit a tak vznika mnozstvo podvodov. Rozlicne vynimky sposobuju, ze pre vacsinu ludi sa neoplati podnikat a skor su vedeni k tomu, aby boli beznymi zamestnancami. To znizuje platy a zvysuje zavislost obcanov od statu, pokial ide o narocnejsie rozhodnutia. Test vhodnosti slovenskych politickych stran a hnuti Ak vas zaujima, ktora slovenska politicka strana alebo hnutie ma podobne nazory ako vy, mozete vyskusat niektoru volebnu kalkulacku. Alebo napriklad tento jednoduchy test. Vytvoreny bol v auguste 2019 a je mozne, ze situacia sa vyrazne zmeni. Niektore strany pridu, ine odidu. Samozrejme ide o odporucania, nazor si urobte sami. Abecedny zoznam stran obsiahnuty v teste: LSNS, KDH, Most, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Smer, Sme rodina, SMK, SNS. 1) Slovensko by malo byt viac konzervativne, drzat sa tradicnych hodnot a krestanstva. Suhlasim LSNS, KDH, OLaNO, Smer, SNS, Sme rodina Nesuhlasim Most, PS/Spolu/Za ludi, SaS, SMK 2) Narodnostne otazky (vramci Slovenska a Europy) su pre mna mimoriadne dolezite Suhlasim LSNS, Most, Smer, SMK, SNS Nesuhlasim KDH, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Sme rodina 3) Slovensko by malo byt viac pro-ruske ako pro-europske, EU a NATO nam skodi Suhlasim LSNS, Smer, SMK, SNS Nesuhlasim KDH, Most, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Sme rodina 4) Robert Kalinak bol dobry politik a minister Suhlasim Most, Smer, SNS Nesuhlasim LSNS, KDH, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Sme rodina, SMK 5) Moslimovia a Zidia su velkou hrozbou pre Slovensko Suhlasim LSNS, KDH, Smer, Sme rodina, SNS Nesuhlasim Most, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, SMK 6) Stat by mal zvyhodnovat velkych zahranicnych investorov formou danovych prazdnin Suhlasim Most, Smer, SNS Nesuhlasim LSNS, KDH, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Sme rodina, SMK 7) LGBT ludia si nezasluzia plnohodnotne ludske prava a konaju amoralne Suhlasim LSNS, KDH, OlaNO, Smer, Sme rodina, SNS Nesuhlasim Most, PS/Spolu/Za ludi, SaS, SMK 8) Treba prekonat demokraciu a prejst k autokratickym (vodcovskym) rezimom Suhlasim LSNS, Smer, SMK, SNS, Sme rodina Nesuhlasim KDH, Most, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS 9) Boj s nepriatelmi rezimu je dolezitejsi ako zlepsenie podnikatelskeho prostredia Suhlasim LSNS, Smer, SMK, SNS Nesuhlasim KDH, Most, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Sme rodina 10) Zaujimam sa predovsetkym o dianie v juznych okresoch Slovenska Suhlasim Most, SMK Nesuhlasim KDH, LSNS, OLaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, Smer, Sme rodina, SNS 11) Nepotrebujeme strany a jednotlivcov, ktori sa aktivne zaujimaju o klimaticku zmenu Suhlasim LSNS, KDH, Most, Smer, Sme rodina, SMK, SNS Nesuhlasim OlaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS 12) Rovna dan je prezitok Suhlasim LSNS, Smer, SMK, SNS Nesuhlasim KDH, Most, Sme rodina, OlaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS 13) Slovensky stat, ktory existoval cez 2. svetovu vojnu, bol obdobim radosti a tolerancie Suhlasim LSNS, SNS Nesuhlasim KDH, Most, OlaNO, PS/Spolu/Za ludi, SaS, SMK, Smer, Sme rodina