Mala kniha slnecnej sustavy Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2020) Pavel Sekerak O knihe Slnecna sustava je uplne nepodstatna, v porovnani napriklad s nasou Galaxiou. Pre nas, ludi, je vsak tou najdolezitejsou na svete. Spoznajte spolu s nami nasich najblizsich vesmirnych susedov. Zaujimavosti o Slnku a planetach spracovane jednoduchou formou. Cielom tejto kratkej zmesi ucebnice a citanky je spomenut najdolezitejsie udaje a zaujimavosti. Kde sa moze nachadzat zivot? Ako je mozne, ze tu vlastne sme? Kolko mesiacov maju jednotlive planety? Ktore objekty slnecnej sustavy su uplne horuce ci ladove peklo? Ako vzniklo Slnko a planety? Odpovede na tieto a mnohe dalsie otazky najdete v tejto knihe, ktoru mozno lahko precitat na elektronickom zariadeni alebo vytlacit. Kniha bola vytvorena na zaklade faktov, obsiahnutych predovsetkym v nasledovnych dielach: Cosmos channel.nationalgeographic.com/cosmos-a-spacetime-odyssey Wikipedia wikipedia.org Space facts space-facts.com Vesmir wiki wiki.vesmir.sk Spravne vysledky testu pozornosti: 1A, 2B, 3C, 4C, 5A, 6A, 7A, 8A, 9B, 10A, 11C, 12B, 13A Obsah Mala kniha slnecnej sustavy 1 O knihe 2 Obsah 3 Velkost vesmiru a nasej slnecnej sustavy 4 Slnko 5 Merkur a Venusa 6 Zem 7 Mars a Jupiter 8 Saturn, Uran a Neptun 9 Planetky a asteroidy 10 Zhrnutie faktov 11 Odkial to vsetko vieme? 12 Osobnosti 13 Test pozornosti 15 Galeria 16 Velkost vesmiru a nasej slnecnej sustavy Vesmir je velky. Obrovsky. Ta cast, ktoru mozeme pozorovat, je z obrovskej casti nepreskumana a je vlastne nemozne porovnavat ju s tou castou, ktoru ani len pozorovat nemozeme. V odbornej literature mozno najst mnozstvo cisiel, ale predstavit a uvedomit si ich je skutocny problem. My, ludia, na to jednoducho nie sme stavani. Zacat mozeme s vodikom. Najmensim a najjednoduchsim atomom. Najdeme ho vo vzduchu, ktory dychame. Najdeme ho vo vode, kde je situacia opacna. Drviva vacsina vody je zlozena z kyslika a vodika, nicoho ineho. Bez ohladu na to, ci ide o vodu morsku, destilovanu alebo ci ide o ochutenu mineralku. Zmerat jeden atom vodika vieme, ale ako uz bolo napisane vyssie, my ludia si to nevieme celkom predstavit. Ak by sme merali na metre a vazili na kilogramy, boli by to cisla s obrovskym poctom nul. Dokonca ak by sme poratali vsetky atomy vodika i kyslika v jednej kvapke vody, dostali by sme sa k cislu priblizne 5 zetta, teda 5 000 000 000 000 000 000 000 atomov. Celkom dost, alebo nie? A to je jedna jedina kvapka. Kolko je potom more, alebo napriklad Pacifik? Kolko ludi by mohlo zit len v tejto slnecnej sustave, keby bolo mozne, aby ludia zili na kazdej z planet v rovnakej hustote ako na Zemi? Na Zemi zije priblizne 7 miliard ludi. Spocitajme, kolko ludi by mohlo (samozrejme len uplne teoreticky) zit na Marse, Venusi a dalsich planetach. Na vypocet sa moze pouzit celkova velkost povrchu kazdej planety, cize plocha. U Zeme je to (velmi zaokruhlene) 500 000 000km2. Pre porovnanie, Slovensko ma (opat zaokruhlene) 50 000 km2, asi jednu desattisicinu povrchu. Vsetky hlavne planety bez mesiacov maju taku plochu,, ze sa tam vojde teoreticky az 237x viac ludi, ako na Zem samotnu. Namiesto 7 miliard by mohlo zit len v nasej slnecnej sustave 1 659 miliard ludi. Celkom dost, alebo nie? A to sa nezaratalo Slnko, vsetky mesiace, komety, asteroidy, planetky a mnoho dalsieho. Len pre zaujimavost, Slnko je vacsie ako vsetky planety dohromady, jeho povrch je priblizne 12 000x je vacsi ako ma Zem a 100x vacsi ako Jupiter. Teoreticke miesto, kde by sa zmestilo 8 400 miliard ludi. Co to znamena v porovnani s celym vesmirom? Nic. Clovek si ale uvedomi velkost vesmiru, az vtedy, ked zisti, ze slnecna sustava neznamena vobec nic ani s viditelnou castou vesmiru, ani s miestnou skupinou galaxii, a ani v ramci nasej galaxie. V konkretnom ramene nasej galaxie by bol naozaj velky problem vobec najst nasu miestnu skupinu hviezd. William Herschel, znamy astronom, ktory okrem mnoheho ineho objavil planetu Uran, ukazal svojmu synovi velkost vesmiru na jednoduchom priklade. Slnko je od nas tak vzdialene, ze svetlu trva 8 minut a 20 sekund, aby sa k nam dostalo. Vzhladom na to, ze nic nie je rychlejsie ako rychlost svetla, je to celkom dost. Ak by Slnko z nejakeho dovodu zmizlo, trvalo by viac ako osem minut, kym by sme si to my, obyvatelia planety Zem, vobec vsimli. Slnko ale nie je jediny objekt, ktory je dost daleko na to, aby sme sa udalosti na nom dozvedali az s oneskorenim. Uz len samotny pohlad na nas Mesiac je nieco ako stroj casu. Nevidime, aky je Mesiac prave teraz. Vidime len to, aky bol pred priblizne jednou sekundou. Je to preto, ze Mesiac je k nam ovela blizsie, ako Slnko. Co ale vsetky tie hviezdy na nocnej oblohe? Proxima Centauri je po Slnku najblizsia hviezda k Zemi. Svetlo tam vsak putuje viac ako 4 roky. Najlepsie viditelna hviezda po Slnku, Sirius, je este 2x dalej. Len priblizne 16 hviezd je k nam blizsie ako 16 svetelnych rokov a najblizsia galaxia je vzdialena viac, ako 25 000 svetelnych rokov. Rychlost svetla je (zaokruhlene) 300 000 000 m/sec. Pre porovnanie, maximalna rychlost najrychlejsich sportovych aut je okolo 400 km/hod, cize asi 111m/sec. Aka je velkost nasej sustavy? Ak by sme zobrali len polomer, z ktoreho sa da vypocitat objem, dostali by sme sa k zaujimavemu cislu. Po Neptun je to 30 nasobok vzdialenosti Zeme od Slnka a ku koncu Kuplierovmu pasu az 50 nasobok, cize 7,5 miliardy kilometrov. Cinsky mur so vsetkymi rozsireniami (22 200km) by sa dal natiahnut asi 340 000x. A to je stale len polomer. Nasa planeta je blizko k stredu sustavy. K nam putuje svetlo nieco cez 8 minut, na jej koniec skoro 7 hodin. Slnko Superburka. Aj tak by sa dala nazvat nasa najblizsia hviezda. So Slnkom sa stretavame neustale a jeho pritomnost je nevyhnutna pre nas zivot. Slnko je z nasho pohladu ohniva gula, ktora dodava teplo a svetlo. Je vsak ovela viac. Fakt, ze je na planete Zem zivot, je sposobeny velmi vzacnou kombinaciou sily Slnka a ochrannych mechanizmov nasej planety. Bez nich by zivot nebol. V nasej slnecnej sustave je Slnko, nasa jedina hviezda, skutocnym panom. Ak sa niekoho spytate, aku cast hmotnosti slnecnej sustavy ma Slnko, moze povedat rozne percenta. Pravdepodobne vsak nepovie 100%, aj ked je to (po zaokruhleni z 99,87%) spravna odpoved. Spolocna hmotnost vsetkych planet, mesiacov a dalsich objektov je v porovnani uplne nepodstatna, a to sa napriklad nasa planeta s obrovskymi plynnymi obrami, ako je Jupiter a Saturn, nemoze porovnavat. Slnko je hrac. Len sa pozrite, co vsetko urobilo s planetami, ako keby islo o hru na rozmanitost. Merkur okolo neho kruzi ako bezvyznamna skalka. Venusa bola premenena na pekelny sklenik, kde by sa clovek okamzite udusil, otravil, poleptal, rozpucil a roztavil. Zem je planeta zivota s velkymi oceanmi. Mars prisiel o vodu a atmosferu. Jupiter a Saturn, obrovske planety s vlastnymi mesiacmi okolo neho nemo kruzia a dve najvzdialenejsie planety, Uran a Neptun, sa od neho napriek dialke nemozu odtrhnut. Gravitacnu silu Slnka si mozeme uvedomit aj tak, ze tisice komet, planetok a najroznejsich vesmirnych utvarov sa uzamklo do jeho gravitacnej siete. Kamienky velkosti hrasku vo vzdialenosti, kde sa dostane svetlo az po siedmych hodinach, su ovladane vzdialenou hviezdou. Vo vesmire sa casto stretavame s astronomickou jednotkou (AU). Je to vzdialenost medzi Slnkom a Zemou. Tuto vzdialenost prekona svetlo za 8 minut a 20 sekund. Je to ale rychlost od povrchu hviezdy. K nam sa dostane rychlo, ale kym sa dostane zo stredu hviezdy na jej povrch, moze to trvat aj desiatky milionov rokov. Slnko totiz nie je nehybna pokojna gula, ale obrovsky burkovy chaos a mimoriadne vykonna elektraren. Energia, ktora sa k nam dostava vo forme ziareni, vznika v jej utrobach na zaklade premeny atomov na atomy inych prvkov. Najcastejsie sa premiena najjednoduchsi atom, vodik, na susedne helium. Atomove cislo vodika je 1, u helia 2. Pri premene sa uvolnuje mnozstvo energie, ktore by Slnko roztrhalo na kusy, nebyt sily pracujucej opacnym smerom. Gravitacie. Slnko je tak akousi rovnicou medzi protikladnymi silami a je v neustalom pohybe. Ak sa v jednom okamihu premeni viac vodika na helium, Slnko porastie. Okamzite sa vsak zvysi aj gravitacna sila, ktora sa pokusa cely material napchat na co najmensi mozny priestor. Pre tento a dalsie deje sa Slnko neustale meni a mnozstvo energie, ktore sa z neho dostava do vesmiru, sa meni spolu s nim. Vek Slnka je takmer rovnaky, ako vek celej slnecnej sustavy. Priblizne 4,6 miliardy rokov. Zasoby vodika sa minaju, zatial co helia pribuda. Jadrova fuzia vo vnutri Slnka sa netyka len dvoch prvkov. Vsetky nam zname prvky su pritomne aj na Slnku, v roznych koncentraciach. Fuzia je tym narocnejsia na pozadovanu teplotu a tlak, cim zlozitejsich prvkov sa tyka. V Slnku nevznika striebro a zlato, podobne ako dalsie vzacne prvky. Reakciami vsak mozu z vodika a neskor helia postupne vznikat prvky ako uhlik, dusik ci kyslik. Na vznik spominaneho zlata by muselo mat Slnko viac energie. Slnko tak rychlo nezhasne. Bude tu este priblizne 5 miliard rokov. Pretoze ide o relativne malu hviezdu, po vyhoreni vacsiny zasob vodika sa zacne prudko rozpinat. Stane sa z neho cerveny obor. Nie je celkom iste, co sa stane zo vzdialenejsimi planetami nasej sustavy, ale Slnko bude tak velke, ze bude siahat az za drahu dnesneho Marsu. Po tejto obrovskej expanzii sa zacne znovu zmrstovat, do formy bieleho trpaslika a zvacsujucej sa hmloviny. Opacnym sposobom, teda z hmloviny, kedysi Slnko aj s planetami vzniklo. Slnko je asi 333 000x hmotnejsie ako Zem a je 1 300 000x vacsie. Napriek tomu je teplota povrchu Slnka nizsia ako v strede Zeme. Kazde povodne nabozenstvo ma boha Slnka a monoteisticke nabozenstva (napriklad Krestanstvo) maju casto boha odvodeneho od boha Slnka z inej, starsej kultury. Dava to zmysel, vsak Slnko dodava potrebne teplo a svetlo, nevyhnutne sucasti (takmer kazdeho) zivota aky pozname dnes. Merkur a Venusa Merkur je planeta extremov. Nachadza sa velmi blizko Slnka, pricom sa jeho teplota moze dostat az na +440C, cize 12-nasobok teploty ludskeho tela. Velmi riedka atmosfera, pomale otacanie okolo svojej osi a fakt, ze sa na Merkure nenachadzaju latky s vysokou tepelnou kapacitou (ako napriklad voda), sposobuje teplotne extremy. Po maximalnom zahriati teplota klesa a klesne az na -180 stupnov. Na Zemi sa takato teplota da vytvorit v laboratornych podmienkach len na kratky cas. Ak by boli vykyvy pocasia na Zemi 10x mensie, bola by bez pozemskeho zivota a po kratkom case by bola celkom pretvorena. Ziadna planeta nasej slnecnej sustavy neobieha okolo Slnka tak rychlo, ako Merkur. Nema mesiac, vzhladom na malu vzdialenost od Slnka. Dokonca by sa dalo povedat, ze sam Merkur je malym mesiacom Slnka. Ide totiz od roku 2006, odkedy uz nie je Pluto uznane za planetu, o najmensiu planetu slnecnej sustavy. Merkur je mensi ako mesiace Ganymedes (Jupiter) a Titan (Saturn) a je priblizne rovnako velky ako mesiac Kallisto (Jupiter). V podstate by sa dal Merkur popisat ako zelezna planeta, ktoru Slnko premenilo na pust. Jej vznik je zahada a dodnes vznikaju rozne teorie. Merkur ma totiz velke a tazke jadro z roznych tazkych kovov, ale nachadzaju sa na nom aj lahsie materialy. S velkou pravdepodobnostou prisiel o vodik, helium a ine velmi lahke prvky uz pri formovani planety, vplyvom malej vlastnej gravitacie a obrovskej gravitacie Slnka. Merkur je druha najhustejsia planeta v slnecnej sustave, kde ho prekonava jedine Zem. Venusa ma s Merkurom niekolko spolocnych vlastnosti. Nachadza sa (v porovnani s ostatnymi planetami) velmi blizko Slnka, nema ziadny mesiac a cez den je na nej obrovska teplota. Tu vsak podobnosti koncia a ak sa nieco na Venusu naozaj podoba, tak je to peklo. Venusa je podobna velkostou i hmotnostou na Zem a taktiez vzdialenost od Slnka je porovnatelna. Nie je to vsak miesto, kde by mohli ludia zit. Ak by sa na jej povrch dostal clovek, zomrel by v priebehu menej ako sekundy. Teplota by mu znefunkcnila krvny obeh a vsetky bunky v tele, pretoze by mu okamzite vyvreli vsetky telesne tekutiny. Zaroven Venusa nema dostatok kyslika, ale az 95% podiel oxidu uhliciteho (CO2) by cloveka okamzite udusil. K tomu poleptanie kyselinou sirovou a niekolko dalsich problemov. Toto vsetko este viac prekonava tlak. Ten je na urovni 90-nasobku toho, co pozname na planete Zem. Dost na to, aby sa kosti zmenili na skladacku, pripadne na prasok. Venusa sa otoci okolo svojej osi za dlhsi cas, ako prejde okolo Slnka. A to sa ako jedina planeta nasej sustavy otaca opacnym smerom. Na Venusi je tak den dlhsi ako rok. Obrovsky podiel CO2 vytvara nenapodobitelny sklenikovy efekt. Na planetu dopada teplo zo Slnka, ktore nemoze uniknut. Preto je Venusa horuca. Jej teplota sa dostava na viac ako 500C v okoli rovnika. Dost na tavenie olova. Napriek tomu je zlozenie porovnatelne so Zemou. Hlavny rozdiel je v tom, ze zatial co na Zemi je obrovske mnozstvo uhlika a jeho zlucenin, hlavne CO2, v pode ci ladovcoch, na Venusi je CO2 v atmosfere. Ide o nezvratny osud, ked sa planeta dostane na cestu budovania sklenikoveho efektu. Dalsim zahrievanim sa len vacsia cast CO2 dostane do atmosfery, co situaciu nadalej zhorsuje. Jednym z dovodov, preco sa Venusa premenila na peklo, je nepritomnost silnej ochrannej vrstvy proti skodlivym slnecnym ziareniam. Nema tekute jadro, ktore by vytvorilo dostatocne silne magneticke pole. Ciastocne magneticke pole sposobuju oblaky. Zaujimavostou Venuse je i to, ze jej oblaky v skutocnosti nesposobuju zahrievanie planety, ale naopak znizuju jej teplotu. Cele zahrievanie sposobuje oxid uhlicity, oblaky len znizuju mnozstvo tepla prichadzajuceho zo Slnka. V oblakoch je vietor, ktory veje rychlostou az 350 km/h v hornych castiach atmosfery (2x viac ako je rychlost hurikanov). V nizsich vrstvach je rychlost do 20km/h, ale pretoze je atmosfera mimoriadne husta, uz pri nizkej rychlosti by so sebou tieto vetry brali budovy so sebou. Merkur a Venusu mozno pozorovat zo Zeme, vacsinou pri zapade alebo vychode Slnka. Zatial co Venusa sa pohybuje po takmer presnej kruznici, najblizsia planeta k Slnku sa priblizuje a oddaluje, a tak sa nachadza v stale meniacich sa vzdialenostiach medzi 46 a 70 miliard kilometrov. Zem Ziadnu planetu nepozname tak dobre, ako tu nasu. Zem ma asi 4,5 miliardy rokov. Je to najvacsia terestrialna, cize vnutorna planeta slnecnej sustavy. Ma najvacsiu hustotu, v pomere s planetou najvacsi mesiac, silne magneticke pole. Povrch planety Zem je rozkuskovany na casti, ktore sa pohybuju. Pohyb tychto tzv. lytosferickych dosiek sposobuje sopecnu cinnost a zemetrasenia. Na Zemi vznikol zivot a je jedina znama planeta, ktora nam zname formy zivota podporuje. Vznik zivota na nasej planete prebehol v case, ked sa Zem velmi nepodobala na dnesnu podobu. Otacanie Zeme sa pomaly ale isto spomaluje. Jeden z tych modernejsich poznatkov. Nie je to tak davno, co sme povazovali prave Zem za stred vesmiru, alebo co sme si mysleli, ze vsetky planety sa otacaju okolo Zeme. Vratane nasej jedinej hviezdy, Slnka. Formovanie poznatkov o nasej planete, tak ako o vesmire a fyzikalnych zakonoch, sprevadzali osobnosti vedy. Okrem nich tiez inkvizicia, a tak bolo mnozstvo sikovnych ludi upalenych, ukamenovanych alebo inak zabitych vtedajsou cirkvou. Mozeme povedat, ze mame obrovske stastie. Dlho sa spekuluje o zivote na inych planetach, ktorych je vo vesmire skutocne neporatatelne mnozstvo. Sanca, ze bude niektora planeta splnat vsetky dolezite podmienky pre vznik a udrzanie takeho zivota, ako ho pozname my, je velmi maly. Zem je v spravnej vzdialenosti od Slnka. Je mozne, ze by mohol byt zivot aj na Marse alebo Venusi, nebyt dalsich okolnosti. Okrem toho ma Zem dostatok vody vo vsetkych troch skupenstvach. Kvalitne ovzdusie bez kyselin ci atmosfericky tlak umoznujuci pohyb. To je niekolko dalsich darov, ktore dostala nasa planeta. To najdolezitejsie je niekedy neviditelne. Okolo nasej planety je silne elektromagneticke pole, ktore ochranuje vsetko zive pred nicivymi ucinkami Slnka. Toto, spolu s ozonovou vrstvou, zamedzuje ultrafialovemu ziareniu. Podnebie Zeme sa v sucasnosti meni a to hlavne aktivitami cloveka. Spalovanie fosilnych paliv (letecka preprava, priemysel a podobne) presuva znacnu cast tzv. sklenikovych plynov zo zemskej kory do atmosfery. To sposobuje postupne zahrievanie Zeme. Toto zahrievanie sa bohuzial stava katalizatorom pre dalsie vypustanie CO2, ktore je vo velkych mnozstvach pritomne v lahko rozpustnych horninach (napriklad kyslymi dazdami) a ladovcoch. Preto sa predpoklada, ze Zem sa stane mrtvou planetou, podobnou Venusi. Az na jednu vynimku. Existuje cely potravinovy retazec, ktory sa sustreduje na dne oceana, ktory zije z horucich sirovych vyparov, cize chemosynteza. Forma zivota, aka by mohla byt aj na inych planetach, vzdialenejsich od Slnka. Na zaklade relativne rychlej rotacie je Zem jemne splostena gula. Ak by sa planeta prestala otacat okolo svojej osi, voda by sa zacala presuvat k polom a pobrezne mesta v okoli rovnika by mali priblizne tolko kyslika, ako je v sucastnosti na Mt. Evereste. Voda na povrchu je v takom mnozstve, ze pokryva viac ako 2/3 zemskej kory. Jej hlbka siaha az po 11 kilometrov a je jej dost na to, aby vyrazne zjemnovala extremy pocasia. Vdaka vode a teplemu golfskemu prudu je severny Atlantik obyvatelny a na vacsine planety su styri rocne obdobia. Tie su tym vyraznejsie, cim je konkretna oblast vzdialenejsia od vody. Krajiny, ako Velka Britania, maju rozdiel medzi najvyssou a najnizsou rocnou teplotou omnoho mensie, ako napriklad Mongolsko alebo Kazachstan. Rocne obdobia su ovplyvnene vzdialenostou od Slnka len ciastocne a najblizsie je Zem k Slnku v case najhlbsej zimy (na severnej pologuli). V lete dopada svetlo zo Slnka na povrch Zeme pod kolmejsim uhlom, ako v Zime. Preto sa aj viac energie dostane do Zeme a menej sa odrazi. Zmeny v uhloch sposobuje odlisne naklonenie Zeme, ktore sa neustale meni. Na niektorych castiach, hlavne v blizkosti rovnika, su len dve obdobia – obdobie dazdov a obdobie sucha. Zem sa z hladiska historie rozdeluje na prahory, starohory a prvohory az stvrtohory. Kazde obdobie prinieslo zmeny tak v tvarovani Zeme, ako aj v rozvoji zivota. Najstarsie obdobia ukazuju Zem ako planetu, ktora ma so sucasnym stavom malo spolocneho. Prvohory uz boli casom bohateho zivota a vdaka prebytku kyslika, ktory vytvorili vtedajsie rastliny, mohol napriklad hmyz narast do niekolkonasobnej velkosti. Druhohory boli obdobim dinosaurov, ktore v drvivej vacsine vyhynuli medzi druhohorami a tretohorami, pravdepodobne kvoli zime sposobenej dopadom asteroidu. Tretohory boli obdobim cicavcov a sucasnost, stvrtohory, ovplyvnuju doby ladove a vplyv cloveka. Mars a Jupiter Mars mozno povazovat, spolu s Venusou, za planetu podobnu nasej Zemi. Ide sice o 4x mensiu planetu, ktora je od Slnka vzdialenejsia, ale jej povrch je porovnatelny s nasom susou a den na nej trva len o niekolko minut viac, ako na Zemi. Na Marse boli v minulosti oceany vody alebo podobnych tekutin, ktore vsak v sucastnosti nie su pritomne. O vode sa hovori na Marse casto, pretoze sa v obmedzenej miere na planete naozaj nachadza, pravdepodobne vo forme ladu. Na Marse sa nachadzaju vulkany a v minulosti aj tektonicky system, podobny tomu nasmu. Vzhladom na pevny povrch a fakt, ze nie su pritomne oceany, su na Marse aj obrovske nahorne plosiny a pohoria. Vrch Olympus Mons meria cez 21 kilometrov a nic zvlastne nie su ani obrovske kanony. Mars je pokryty zluceninami zeleza, ktore sposobuju cervenkaste sfarbenie planety a pocetne piesocne burky. Na zaklade elipsovitej drahy Marsu vytvoril Johannes Kepler tzv. Keplerove zakony o pohybe telies. Zivot na Marse je teoreticky mozny, ale malo pravdepodobny. Planeta nie je chranena silnym ochrannym stitom, co sposobuje vyssiu mieru radiacie. Mozno sa podari najst priame stopy zivota, napriklad skameneliny. Na druhej strane, na Marse by mohli s pomocou technologii a so zasobovanim zo Zeme zit ludia. Dokonca sa uvazuje o natacani reality show na Marse. Jednym z problemov je fakt, ze uz len cesta na Mars trva pol roka a vsetci by sa museli stat vegetarianmi. Mars obiehaju dva male mesiace, ktore nie su velmi vyznamne. Mensi z nich, Fobos, do Marsu pravdepodobne narazi. Deimos je mozno zachytenou planetkou. Medzi Jupiterom a Marsom sa nachadza velka medzera, ktorej cast vyplna nespocitatelna hromada asteroidov. Za nou nasleduje dvojica plynnych obrov, Jupiter a Saturn. Toto pomenovanie je naozaj vecne, pretoze Jupiter je naozaj ohromne velka planeta. Jej hmotnost je viac ako 317x vyssia ako je hmotnost Zeme a objem nasu planetu prekonava viac ako 1 235x. Jupiter je nieco medzi planetou a hviezdou. Keby bol este vacsi, vznikli by v nom termojadrove reakcie, ktore by vytvorili druhu hviezdu. Po pohlteni dalsich planet by sa Jupiter zmenil spolu so Slnkom na dvojhviezdu. Jupiter je zaujimavy nielen svojou velkostou, ale tiez tym, co vsetko robi pre zvysok sustavy. Svojou gravitaciou zachytava najroznejsie vesmirne castice, ktore by mohli ohrozit mensie planety, ako je napriklad Zem. Ma neznamy pocet mesiacov. Zatial sme ich zistili priblizne 80, pricom ide aj o najvacsie a pre nas najzaujimavejsie mesiace slnecnej sustavy. Giganticky Ganymedes, ktory je vacsi ako planeta Merkur a svojou velkostou sa moze porovnavat aj s Marsom. Io, mesiac plny sopiek, je ostatnymi mesiacmi a samotnym Jupiterom trhany na kusy. Europa je zas mesiac plny ladu, pod ktorym sa nachadza kvapalny ocean. Idealne miesto pre niektore formy zivota? Mozno ano. Kalisto je zas mesiac plne pokryty kratermi. Zo styroch najvacsich mesiacov slnecnej sustavy patria tri Jupiteru. Jupiter je zlozeny hlavne z vodika. Je viditelny zo Zeme, ako jednu z piatich planet ho mozeme uvidiet volnym okom. Otaca sa okolo svojej osi rychlejsie ako Zem, plne mu staci priblizne 10 hodin. Dost na dobre zakrutenie hlavy, ked si clovek predstavi celu tu silnu a rychlu masu. Stale by vsak musel byt aspon 80x hmotnejsi na to, aby sa premenil na hviezdu. Jupiter je vplyvom plynneho zlozenia a rychleho otacania rozdeleny na zony ci pasy. Jednotlive casti sa nemaju kedy premiesat. V atmosfere mozno najst obrovske burky. Najznamejsia burka, tzv. Cervena skvrna, trva uz storocia a je niekolkonasobne vacsia ako cela nasa planeta. Rychlost vetra sposobuje odlisny tlak a teplota. Cim vacsie rozdiely, tym vacsia je aj rychlost vetra. Teplota Jupitera sa meni od -160°C po teploty podobne povrchu Zeme v rozmedzi 60km, co je pri tak velkej planete naozaj mala vzdialenost. Na Jupiter dopada len mala cast slnecneho svetla v porovnani so Zemou, priblizne 3,7%. Prstence ma okrem Saturna aj Jupiter, aj ked ovela menej vyrazne. O to vyraznejsie je vsak mytologicke pomenovanie Jupitera. Nie kazda planeta sa moze hrdit tym, ze je pomenovana po najvyssom bohu tak v Rime, ako aj v Grecku. Ganymedes je najvacsim mesiacom Jupitera, v porovnani s touto ohromnou planetou je vsak malicky. Okolo Jupitera obiehaju aj miniaturne mesiace, ktore sa s Ganymedom alebo napriklad nasim Mesiacom nedaju porovnavat. Saturn, Uran a Neptun Saturn patri medzi tzv. Jovialne planety podobne Jupiteru. Rozdielov sa vsak niekolko najde. Ide o druhu najvacsiu planetu nasej sustavy, je 2x dalej od Slnka ako Jupiter a az 10x dalej ako Zem. Zaroven je najmenej podobny na gulu (polomer k polom je o 10% mensi ako k rovniku). Saturn je lahsi ako Jupiter (a tiez lahsi ako voda), ma vacsi podiel vodika a ovela vyraznejsie prstence. Prave prstence robia Saturn najnapadnejsou planetou nasej sustavy. Pocetne prstence su zlozena z prachovych castic, malych kamenov a balvanov, ktore prudia okolo plynneho obra. Male kusky hornin su casto obalene ladom. Prstence sa pritom posuvaju odlisnymi rychlostami, od 5 hodin po 2 dni, na zaklade vzdialenosti od Saturna. Najvzdialenejsie sa pohybuju najpomalsie. Okolo planety sa pohybuju okrem prstencov aj mesiace, ktorych ma Saturn porovnatelne mnozstvo ako Jupiter. Vzhladom na dvojnasobnu vzdialenost oproti Jupiteru je pravdepodobne, ze stale nepozname vsetky. Najvyznamnejsim mesiacom, a to s velkym naskokom, je Titan. Mesiac je len o trochu mensi ako Ganymedes a je tak druhym najvacsim mesiacom, aky pozname. Prekonava aj planetu Merkur. Zivot na Saturne je velmi malo pravdepodobny. Planeta, ktora je lahsia ako voda a obsahuje mnozstvo vodika, nie je uplnym idealom pre vznik zivota. Naproti tomu ma Titan zaujimave vlastnosti pre zivot, ako ho pozname my. Obsahuje hustu a nepriehladnu atmosferu z dusika, organicke zluceniny a vodu, i ked zamrznutu. Velmi sa podoba na Zem predtym, ako zacali kyslik produkovat rastliny. Dalsia moznost zivota je na mesiaci Enceladus, ktory pripomina Island s jeho gejzirmi. Uran je velka plynna planeta, podobna Jupiteru, ale zaroven patri spolu s Neptunom medzi tzv. ladovych obrov. Netreba sa velmi cudovat, ze uz nepatri medzi planety, ktore ludia poznali od Staroveku. Vzdialenost medzi Uranom a Saturnom je rovnako velka ako vzdialenost medzi Saturnom a Slnkom. Uran je jednoducho daleko a podarilo sa ho objavit az v roku 1781. Ide o studenu planetu z vodika a helia. Okrem toho, ze je Uran naozaj daleko, obieha okolo Slnka len raz za viac ako 84 rokov. Aby to nestacilo, planeta sa otaca okolo svojej osy sklopene o priblizne 90 stupnov. Slnecne luce sa tak dotykaju severneho alebo juzneho polu, ked k Uranu po viac ako 160 minutach doletia. 19x vacsia vzdialenost od Slnka v porovnani so Zemou a fakt, ze noc trva 42 rokov v kuse, robi z Uranu dokonalu mraznicku, s teplotou len -224°C. Tento hmotnostou (ale nie objemom) najmensi obor nema ziadny naozaj vyznamny mesiac. Najvacsie su Titania a Oberon. Spolu ma Uran priblizne 30 mesiacov a k tomu druhe najvyraznejsie prstence v slnecnej sustave. Zvlastny mesiac je Miranda. Nie je to velky mesiac, ale obsahuje na povrchu rozne kanony ci nahorne plosiny. Vsetky mesiace su pomenovane podla Shakespearovych postav a Uran samotny je pomenovany podla starogreckeho boha, nie rimskeho. Rimsky ekvivalent greckeho Uranusa sa vola Cronos, syn Saturna. Posledna planeta slnecnej sustavy (od roku 2006, ked bolo Pluto preradene z planety k planetkam) je Neptun. Ide o planetu, ktora je sice mensia ako Uran, ale je tazsia a hustejsia. Bola objavena zvlastnou zhodou okolnosti, v kombinacii poruch v drahe Urana a pozorovania zo Zeme vykonnym vybavenim. Podobne ako Jupiter, aj Neptun je planetou burok. Tie prudia az neuveritelnou rychlostou 600 metrov za sekundu (2 500km/h), co je asi 6x viac ako najrychlejsie Ferrari. Prave pocasie a teplo vyzarovane z vnutra planety sposobuju, ze je Neptun niekedy teplejsi ako Uran. Rozhodne za to nemoze Slnko, ktore je vzdialene viac ako 4 hodiny rychlostou svetla, cize 30-nasobku usecky medzi Zemou a nasou jedinou hviezdou. Planeta je modra, z dovodu vysokeho mnozstva metanu a neznamej latky, ktora pohlcuje cervenu farbu. 17 dni po objaveni Neptuna bol objaveny jediny velky a kruhovity mesiac, Triton. Pravdepodobne rovnako ako ostatne mesiace Neptuna bol zachytenou planetkou. Teplota je len -228°C. Proteus, druhy najvacsi mesiac, je nepravidelny. Neptun je niekedy dalej k Slnku ako Pluto. Planetky a asteroidy Ceres je najvacsia planetka ci trpaslicia planeta medzi Marsom a Jupiterom. Ma mozno az polovicu hmotnosti vsetkych planetok medzi Slnkom a Jupiterom a pozname ju od roku 1801. Pomenovanie ziskala tato planetka podla bohyne urody a polnohospodarstva v Rime. Na svoje sucasne miesto sa pravdepodobne len presunula a bola bludivym objektom, ktory zachytilo Slnko. Pluto bola povodne planeta a v case jej objavenia sa predpokladalo, ze ma podobnu velkost a hmotnost ako Zem. Podla poruch v obeznej drahe Neptuna sa ocakavalo, ze sa najde ovela vacsia planeta. Pluto obsahuje z velkej casti vodu a je jej viac ako na Zemi. Samozrejme vo forme ladu. Pluto ma niekolko mesiacov, najvyraznejsi je Charon. Vzhladom k Plutu je to obrovsky mesiac. Eris je najvacsia planetka, aku dodnes pozname. Nachadza sa daleko, az za drahou Pluta. Povodne malo ist o desiatu planetu, ale podobne ako Pluto nesplnila prisne kriteria. Eris dosahuje teplotu len nepredstavitelnych -231°C a ma podobnu velkost a hmotnost ako Pluto, v zavislosti na presnosti merani je vacsia ci mensia. Ma jeden mesiac, nazvany Dysnomia. Haumea je pomenovana po bohyni porodnosti a plodnosti az z dalekych Havajskych ostrovov. Nema gulovity tvar a je mensia ako Pluto. Okolo nej obieha dvojica malych mesiacikov. Vzhladom k tomu, ze sa planetka niekedy dostava k blizkosti Neptunu, moze sa zmenit na mimoriadne silnu kometu. Haumea sa otaca okolo osi najrychlejsie zo vsetkych objektov s priemerom nad 100km. Makemake je planetka pomenovana po bohu z Velkonocneho ostrova. Ma velmi jednoduchu atmosferu a neskutocnu teplotu, iba -243,2°C. Povodne meno objektu bolo Velkonocny zajacik. Sedna je jedna z najvzdialenejsich velkych objektov slnecnej sustavy. Slovo vzdialenost chyta uplne iny vyznam, pretoze Sedna ma blizsie k draham komet ako planetok a jej obeh trva az 11 400 rokov. Pre porovnanie, je to vacsia casova vzdialenost ako medzi zaciatkom rolnictva a internetu. Teplota je podla pozicie. Dosahuje vsak az -260°C. Dost na to, aby elementarne castice skoro stali. Orcus dostal aj dalsie meno – Antipluto. V case priblizenia Pluta k Slnku je Orcus od neho najdalej. Orcus ma mesiac menom Vanth, ktory moze byt polovicou alebo tretinou planetky. Nibiru, niekedy nazyvane aj planeta X, je udajne velka planeta so silnym magnetickym polom. Hovori sa, ze prave ona vysvetluje drahu komet a asteroidov, podobne ako poruchy v drahe Urana a Neptuna a tak podobne. Je to vsak mytus. Planetka neexistuje, nie je najdena na ziadnych zaznamoch a je skor vysledkom ludskej fantazie ako skutocnej vedy. Dalsim vysvetlenim nezrovnalosti je vyskyt castic, ktore nemozno na taku vzdialenost zmerat. Ide napriklad o tzv. tmavu hmotu. Najvacsimi objektmi za drahou Neptuna su dnes zname planetky, ktorych gravitacna sila nie je dostatocna na to, aby ovplyvnovala Neptun. Hmotnost vsetkych asteroidov, komet a inych drobnych telies je pomerne mala. Ich celkova hmotnost sa nemoze porovnavat s vacsimi planetami. Komety, podobne ako rozne druhy asteroidov, mozeme pomocou moderneho vybavenia sledovat. V minulosti boli komety povazovane za predzvest zla. Poziarov, vojen, moru, neurody a podobne. Dnes vieme, ze su to telesa, ktorych povrch je z velkej casti zlozeny z ladu alebo inych latok, ktore sa pri zvysujucej teplote odputavaju z jadra. Pri priblizeni k zdroju tepla, ako je napriklad Slnko, sa vytvara chvost komety. Ich mnozstvo sa v nasej slnecnej sustave znizuje, pretoze su pohlcovane objektami so silnou gravitaciou, ako je Jupiter alebo Slnko, alebo su postupne zmensovane na zaklade postupneho rozpustania teplotou. Najznamejsia, Halleyho kometa, je viditelna priblizne raz za 75,3 roka a mozeme sa na nu tesit v roku 2061. Pomocou vesmirneho teleskopu ju mozeme vidiet samozrejme ovela castejsie. Komety, ktore sa pohybuju okolo Slnka, maju vacsinou drahu, ktora sa na kruznicu vobec nepodoba. Nasa sustava sa sklada zo Slnka, terestrialnych planet, pasu meteoritov, jovialnych a ladovych obrov a najroznejsich objektov za Neptunom. K tomu prach, medziplanetarny plyn ci sondy cloveka. Zhrnutie faktov V nasej slnecnej sustave je jedna hviezda, Slnko. Slnko ma az 99,87% hmotnosti sustavy. Ide o mensiu hviezdu pri porovnani s priemerom v nasej galaxii. Mame tu 8 planet: Merkur, Venusa, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Uran a Neptun. V minulosti boli planetami aj Pluto a chvilu aj Ceres. Zvazovalo sa aj pridanie planetky Eris. Najvacsou planetou je Jupiter, ktory je vacsi ako vsetky ostatne planety dohromady a viac ako 3x tazsi ako Saturn. Najmensou planetou je Merkur. V sustave su 4 terestrialne planety s mensimi rozmermi a kamennym povrchom a 4 plynove obry. Jupiter a Saturn maju najviac mesiacov. Je mozne, ze hlavne v blizkosti Saturna nepozname vsetky. Najvacsie mesiace patria Jupiteru (Ganymedes, Kalisto, Io, Europa), Saturnu (Titan), Zemi (Mesiac) a Neptunu (Triton). Najblizsia planeta okrem Zeme, ktora ma mesiace, je Mars. Mars ma dva male mesiace. Mesiace maju aj niektore planetky a byvala planeta Pluto ich ma 5. Jupiter ich ma okolo 80, Saturn mozno este viac. Jedina planeta, o ktorej vieme, ze podporuje zivot ako ho pozname my, je Zem. Vsetky dalsie planety slnecnej sustavy nesplnaju niektoru, alebo skor vacsinu podmienok. Pre zivot je potrebna ochrana proti nebezpecnemu slnecnemu ziareniu, voda v kvapalnom skupenstve, dostatocna a zaroven nie prilis vysoka teplota, vhodny tlak, organicke zluceniny, atmosfera bez jedovatych plynov ci kyselin a tak podobne. Ludia boli na Mesiaci, ale len vdaka technologiam, ktore pobyt priblizili Zemi. Za najpravdepodobnejsie miesta, kde by sme mohli najst jednoduchy zivot, povazujeme planetu Mars a mesiace Enceladus a Europa. Space debris, alebo rozlicny vesmirny neporiadok, sa nachadza v nasej sustave od jej vzniku. Postupne sa vsak mnozstvo vesmirneho odpadu znizuje, za co vdacime hlavne gravitacnej sile Slnka a velkych planet, predovsetkym Jupitera. Slnecna sustava je obrovska. Len do vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom mozeme poukladat zaradom vsetky planety. A to je Uran od Saturnu, cize susednej planety, dalej ako je Saturn od Slnka. Hustota z pohladu pomeru hmotnosti a rozmerov je velmi nerovnomerna. Najhustejsou planetou je nasa Zem. Vdaka tazkym kovom, ako je napriklad nikel, sme chraneny proti nepriaznivym vplyvom silnou magnetosferou. Na druhej strane je Saturn. Jedina planeta, ktora je lahsia ako voda. V obrovskom oceane by plavala na hladine. Prstence maju styri planety. Kazdy z planetarnych plynnych obrov, ci uz ide o jovialne (Jupiter a Saturn) alebo ladove (Uran a Neptun) ma vacsie alebo mensie prstence. Suverenne najvacsie prstence ma Saturn. Prstence su tvorene z malych utvarov, vacsinou skal a kuskov ladu, pricom su casto len s minimalnou sirkou. Medzi jednotlivymi prstencami su medzery. Vodik je najcastejsim prvkom v slnecnej sustave. Samotny vodik tvori vacsinu v Slnku i vo velkych planetach. Z velkych vesmirnych telies ho ma percentualne najviac Saturn. Vodik sa nachadza aj na Zemi vo forme jednoduchych molekul. Okrem samotneho vodika je velmi rozsirena voda, a to hlavne vo forme ladu. Len malo planet ma cast vody vo forme kvapaliny. Vodik je tiez sucastou metanu, amoniaku a roznych dalsich zlucenin. Cela funkcnost Slnka je zalozena na zmene vodika na helium a nasledne na dalsie latky. Vodik je na kazdej planete a mesiaci. Ludia si dlho mysleli, ze Zem je stred vesmiru. Dokonca boli dlhe diskusie o tom, kde presne sa stred nachadza. Vedecke badanie a nabozenske ucenie sa dostavalo do konfliktu a mnozstvo astronomov a fyzikov bolo upalenych, umucenych alebo zomrelo v hladomorniach. Najviac sa o to, co vieme o slnecnej sustave, zasluzili vedci ako Mikulas Kopernik, Tycho Brahe, Galileo Galilei, Johannes Kepler, Isaac Newton, William Herschel, Albert Einstein, Edwin Hubble a dalsi. Odkial to vsetko vieme? Prve poznatky o vesmire ziskavalo ludstvo este skor, ako vlastne vzniklo. Predkovia sucastneho cloveka (Homo sapiens sapiens) sa posobenim evolucie menili. Ruky, predtym pouzivane na chodzu, sa zacali specializovat na rozlicne cinnosti. Presunula sa hlava a zacali sme sa viac zaujimat o to, co vidime nad nami. Kazda kultura ma ine baje ci legendy o vzniku sveta. Netreba sa cudovat, ze asi v kazdej je svet synonymum pre nasu planetu. Zidovsko - krestanska tradicia hovori o stvoreni sveta najvyssou bytostou s nesmiernou inteligenciou za 6 dni. V hinduizme je vesmir velkym snom, ktori bohovia snivaju s otvorenymi ocami. Po case sa ich oci zatvoria a vsetko zanikne. Rozlicne pribehy mali rozne indianske kmene, Vikingovia ci napriklad Japonci. Prakticky vzdy ide o posobenie nadprirodzenej sily, ktora bola personifikovana do formy jedneho alebo viacerych bohov. S postupom rozvoja civilizacie sa zacali rozsirovat aj nase poznatky tak o nasej planete, ako aj o okolitych svetoch. Velmi stara a dlho jedina uznana teoria o vesmire je ta, ze Zem je v prostriedku celeho vesmiru. Slnko, Mesiac a vsetky vtedy zname planety sa tocia okolo Zeme. Kdesi daleko za nimi je pasmo hviezd, ako nejaka tapeta. Trvalo dlho, kym sa na tomto modeli zacalo nieco menit. Na pozorovanie zmien v hviezdach je potrebne dlhodobe pozorovanie, pretoze sa pohybuju z nasho pohladu nesmierne pomaly. Pred zrodom skutocnej astronomie boli vedecke badania v tvrdom rozpore s nabozenstvom. Dovodov je na tom viac, od roznorodosti vykladu konkretnej nabozenskej knihy cez pokrok v roznych oblastiach vedy po boj o moc. Vtedajsia cirkev povazovala vzdelanie sirokych mas za skodlive, poskodzujuce ich zaujmy. Pocitit to mohli napriklad ti vedci, ktori na zaklade dlhodobych pozorovani ziskali slavu az po smrti, ktora bola relativne casto upalenim alebo inou formou tyrania spojeneho s usmrtenim. Myslienka, ze Zem je doska, bola vyvratena podobne ako stred vesmiru. Fern?o de Magalh?es oboplaval planetu v rokoch 1520-1521. V podobnom roku prisli aj myslienky o tom, ze sa Zem, spolu s dalsimi planetami, pohybuje okolo Slnka. Aj tento udaj je vsak len jednym so zisteni. Nasledovalo zistenie, ze planety sa nepohybuju po presnych kruzniciach, ale po elipsach. Spolu s pokrokmi v pozemskych pozorovaniach kracala matematika ci optika. Od staroveku boli zname len niektore planety a az pokrok v optike umoznil spozorovat Uran a neskor sa podarilo vypocitat z poruch jeho drahy aj poslednu, Neptun. Nasa predstava o vesmire bola utvarana zisteniami roznych osobnosti. Zo vsetkych treba spomenut hlavne Isaaca Newtona. Dovtedy sme nevedeli, na akych zakladoch sa vlastne pohybuju vesmirne objekty a co drzi cely nas – a nielen nas – solarny system pohromade. S rozvojom optiky bolo mozne pozorovat vzdialenejsie, menej vyrazne objekty a zaroven sme sa dozvedeli ovela viac o planetach, ktore sme poznali. Astronomia sa dnes meni obrovskou rychlostou. Za poslednych niekolko rokov bolo vyriesenych mnozstvo zahad a dozvedeli sme sa o vesmire vela. Po tom, co sa dostali do vesmiru z dnesneho pohladu primitivne sondy vyslane USA a ZSSR, sme dostali na obeznu drahu okolo Zeme ludi. Prvym muzom vo vesmire bol Jurij Gagarin (1961), prvou zenou bola Valentina Tereskovova (1963) a v tom istom desatroci (1969) pristali Buzz Aldrin a Neil Armstrong na povrchu Mesiaca. S pomocou Hubblovho vesmirneho teleskopu (1990) sme spoznali detaily nasej galaxie a nazreli sme aj do vedlajsich. Okolo Zeme sa pohybovala vesmirna stanica MIR (1986), ktoru neskor nahradila ISS (2001). Dozvedeli sme sa viac o tzv. Velkom tresku, ktory je povazovany za zaciatok vesmiru a zaroven sa vypracovali odlisne nazory vzniku a dalsieho vyvoja vesmiru. Ten sa, na zaklade pozorovani z orbitu zeme, dalej rozsiruje a vzdialenosti medzi galaxiami sa zvacsuju. Objavili a objasnili sme cierne diery, hviezdy tisice krat vacsie ako Slnko a sondy Voyager preleteli celu sustavu. Napriek tomu vsetkemu si ludia mylia astronomiu s astrologiou, niektori islamski duchovni vyslovuju nazor, ze Zem sa neotaca, pretoze by potom Mohamed padol do Ciny a nie do Mekky. Ini veria, ze Zem ma 6000 rokov a je teda mladsia ako polnohospodarstvo ci niektore jaskynne malby. Osobnosti Ptolemaios, Claudius, 85-166 n.l. - egyptsky astronom, ktory publikoval nazory starovekych Grekov v knihe Almagest. Astronomicke prace Ptolemaia ovladali vedecke myslenie az do 17. storocia. Jeho diela boli zalozene na pracach Hipparcha a inych. K nim pripojil svoje vlastne pozorovania, ktore urobil zo strechy observatoria. Ptolemaios si myslel, ze Zem je idealna gula v strede vesmiru. Kopernik, Mikulas, 1473-1543 - polsky astronom, tvorca novej heliocentrickej sustavy. Roku 1507 napisal prve astronomicke dielo Commentariolus, v ktorom prvykrat uviedol svoje tezy o heliocentrickom systeme. Uskutocnil vela pozorovani vlastnymi pristrojmi. Hlavne dielo o heliocentrizme De revolutionibus orbium coelestium libri VI (O pohyboch nebeskych sfer) dokoncil okolo r. 1530; Na jeho dielo nadviazali G. Galilei, J. Kepler, I. Newton a mnohi dalsi. Brahe, Tycho, 1546-1601 - dansky astronom, najvyznamnejsi pozorovatel z ery pred vynajdenim dalekohladov. Pracoval na dvore cisara Rudolfa II., r. 1572 podrobne studoval supernovu v suhvezdi Kasiopeia. Neprijal Kopernikovu heliocentricku sustavu, zostavil vlastnu schemu slnecnej sustavy, v kt. planety obiehaju okolo Slnka a spolu s nim okolo Zeme. Jeho precizne pozorovania Marsu posluzili J. Keplerovi pri objave zakonov pohybu planet. Bruno, Giordano, 1548-1600 - taliansky filozof, povodne mnich, zastanca heliocentrizmu a ucenia mnohosti svetov. Vydal dielo O nekonecnosti svetov, pre ktore ho inkvizicia vaznila a upalila. Galilei, Galileo, 1564-1642 - taliansky fyzik, matematik a astronom. Roku 1609 ako prvy pozoroval oblohu dalekohladom vlastnej konstrukcie. Objavil styri Jupiterove mesiace (nazyvane aj G. mesiace), skvrny na Slnku, Venusine fazy, kratery na Mesiaci. Jeho dielo Dialog o dvoch systemoch sveta malo rozhodujucu ulohu v boji za heliocentrizmus. Kepler, Johannes, 1571-1630 - nemecky astronom, fyzik a matematik. Objavil tri zakladne zakony pohybu nebeskych telies, cim definitivne rozriesil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teorie. Je aj autorom Rudolfinskych tabuliek na presne vypocty poloh planet. Cassini, Giovanni, 1625-1712 - taliansky astronom, profesor astronomie na Univerzite v Bologni, sa venoval meraniu casu, za ktory sa Jupiter, Venusa a Mars raz otocia okolo svojej osi. Objavil aj styri Saturnove mesiace a medzeru medzi prstencami planety. Cassini naznacil, ze prstence nie su celistvym utvarom, ale tvoria ich samostatne kamene. Newton, sir Isaac, 1643-1727 - anglicky fyzik, matematik a astronom, od r. 1703 predseda Kralovskej spolocnosti (Royal society). Roku 1687 vydal dielo Philosophiae naturalis principia mathematica, v ktorom sformuloval svoj gravitacny zakon a zakony mechaniky. Urcil pomer hmotnosti Zeme, Jupitera a Saturna vzhladom na hmotnost Slnka, vysvetlil pricinu prilivu a odlivu. Roku 1672 sformuloval korpuskularnu teoriu svetla; v diele Optics (1704) ju sirsie rozviedol, vysvetlil zakony geometrickej optiky, disperziu, rozklad svetla, interferenciu difrakciu a polarizaciu. Romer, Olaf al. Olaus, 1644-1710 - dansky astronom, riaditel observatoria a profesor matematiky v Kodani. Roku 1976 zmeral rychlost svetla zo zakrytov Jupiterovych mesiacov. Vynasiel ekvatoreal, meridianovy kruh a ine pristroje. Halley, Edmond, 1656-1742 - anglicky astronom a matematik, ktory dokazal, ze niektore komety su periodicke a predpovedal, kedy sa vrati Halleyho kometa. V roku 1698 sa Halley stal kapitanom Anglickeho kralovskeho lodstva, plavil sa cez severny a juzny Atlanticky ocean, meral odchylky magnetickeho kompasu a dufal, ze objavi mechanizmus na meranie zemepisnej dlzky. Nakreslil prvu mapu juznej oblohy. Zistil, ze hviezdy sa pohybuju. Najznamejsi je vsak predpovedou, ze Halleyho kometa sa vracia k Slnku kazdych 76 rokov. Herschel, William, 1738-1822 - Astronom nemeckeho povodu, ktory vyrobil vynikajuce zrkadlove dalekohlady a objavil Uran. Postavil najvacsi dalekohlad na svete so 100 cm zrkadlom, ktory pouzival na prehliadku nasej Galaxie. William objavil stovky hmlovin a zistil, ze Slnko sa pohybuje k suhvezdiu Herkules. Jeho syn John (1792-1871) sa stal slavnym astronomom a vynasiel fotografiu. Ciolkovskij, Konstantin, 1857-1935 - rusky priekopnik teorie kozmickych letov. Sputnik 1 bol vypusteny na pamiatku steho vyrocia jeho narodenia. Ciolkovskij vypracoval teorie raketovej techniky, ale nemal zdroje na postavenie rakety. Okolo roku 1898 vypracoval teoriu, ktora ukazala, kolko paliva spotrebuje raketa a ako jej rychlost zavisi od tahu motorov. Einstein, Albert, 1879-1955 - nemecky teoreticky fyzik, od r. 1933 zil v USA. Poklada sa za najvyznamnejsieho teoretickeho fyzika 20. storocia. Zasluzil sa o zasadny rozvoj viacerych oblasti fyziky. Vytvoril specialnu (1905) a vseobecnu teoriu realitivity (1916), ktora ako zovseobecnena gravitacna teoria je zakladom modernej kozmologie a relativistickej astrofyziky. Jeho prace podstatne ovplyvnili vyvoj astronomie (posun Merkurovho perihelia, ohyb svetla v gravitacnom poli, cerveny posun, gravitacny kolaps atd.). Roku 1921 dostal Nobelovu cenu za objav fotoelektrickeho zakona a za zasluhy o teoreticku fyziku. Eddington, Arthur, 1882-1944 - anglicky astronom, ktory ukazal, ako mozno vypocitat z povrchovych crt hviezdy fyzikalne vlastnosti jej vnutra. Predlozil teoriu vnutornej stavby hviezd, objavil vztah medzi hmotnostou hviezdy a jej svietivostou, zdoraznil, ze jadrova synteza je zdrojom energie hviezdy a zmeral, o kolko sa svetelny luc odchyli od svojej drahy v gravitacnom poli telesa. Vypocital aj hmotnost vesmiru, pricom tvrdil, ze konstanty, napriklad rychlost svetla, od nej zavisia. Hubble, Edwin Powell, 1889-1953 - americky astronom. Ako prvy rozlisil jednotlive hviezdy v galaxiach a dokazal tak, ze su hviezdnymi sustavami; r. 1929 objavil expanziu vesmiru (H. vztah); zaviedol prvu klasifikaciu galaxii. Pomenovana je po nom konstanta expanzie vesmiru i vesmirny dalekohlad. Oort, Jan, 1900-1992 - holandsky astrofyzik, ktory sa venoval radiovemu vyskumu Mliecnej cesty a predpokladal, ze slnecna sustava je obklopena mrakom komet. Okolo roku 1927 zistil, ze Slnko nie je v strede Mliecnej cesty, a ze drahy blizkych hviezd naznacuju, ze stred Galaxie je od nas vzdialeny 30 000 svetelnych rokov, za suhvezdim Strelca. Zistil, ze Slnko obehne okolo stredu Mliecnej cesty raz za 200 milionov rokov, a ze hmotnost Galaxie je 100 miliard krat vacsia nez hmotnost Slnka. Payenova-Gaposkinova, Cecilia, 1900-1979 - americka astronomka britskeho povodu, ktora ako prva tvrdila, ze vodik a helium su hlavnymi stavebnymi prvkami vesmiru. Hoyle, Fred, 1915-2001 - anglicky astrofyzik. V roku 1957 ukazal, ako by mohli vznikat vo vnutri hviezd prvky, napriklad litium, uhlik, kyslik a zelezo. Ked velke hviezdy nakoniec exploduju ako supernovy, tieto prvky sa rozptylia do priestoru a znova sa pouziju pri vzniku druhej generacie hviezd. Taktiez jedine pri explozii supernovy vznikaju tazke prvky, ako je napriklad zlato. Preto su tazke prvky tak vzacne a letia k nam z ohromne velkych vzdialenosti. Tento text je kompletne prevzaty zo stranky http://wiki.vesmir.sk/osobnosti/osobnosti. Je upravovany a krateny. Test pozornosti 1. Ktora je najblizsia planeta k Zemi, okolo ktorej obiehaju mesiace? A) Mars B) Jupiter C) Saturn 2. Johannes Kepler sformuloval zakony o pohybe telies, k comu mu pomohli pozorovania Tycha Braheho. Ake teleso tito dvaja vedci pozorovali? A) Halleyho kometa B) Mars C) Andromeda 3. V ktorom roku bolo Pluto oficialne vyskrtnute zo zoznamu planet a pridane medzi planetky? A) 1930 B) 1978 C) 2006 4. Jupiter je teleso medzi planetami a hviezdou. Kolkokrat by musel byt hmotnejsi, aby sa zmenil na malu hviezdu? A) 3x B) 4x C) 80x 5. Rychlost najrychlejsich aut je priblizne 400km/h alebo 111m/s. Aka je rychlost svetla? A) 300 000 000m/s B) 30 000 000m/s C) 3 000 000m/s 6. Kto je autorom gravitacnych zakonov, ktore prevalcovali davne teorie? A) Isaac Newton B) Albert Einstein C) Galileo Galilei 7. Kolko sucasnych planet je pomenovanych po rimskych bohoch? A) 6 B) 7 C) 8 8. Ktora planeta ma najmensiu hustotu a je ako jedina lahsia ako voda? A) Jupiter B) Saturn C) Uran 9. Aky je vek Zeme? A) 4,5 miliardy rokov B) 5,3 miliardy rokov C) 5,9 miliardy rokov 10. Kolko zo styroch najvacsich mesiacov patri Jupiteru? A) 2 B) 3 C) 4 11. V ktorom desatroci sa ludia dostali do vesmiru i na Mesiac? A) 1940-1950 B) 1950-1960 C) 1960-1970 12. V nasej hviezde prebieha premena vodika na helium. Kde vznika zlato? A) V najhorucejsich castiach hviezdy B) Pri explozii supernov C) V dvojhviezdach 13. Preco Venusa naozaj pripomina peklo? A) Sklenikovy efekt B) Prilis rychla rotacia C) Blizkost Slnka Spravne odpovede su v sekcii „O knihe“ Galeria