Mala kniha tvorivosti Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Tretie (2019) 101011 Pribeh „Ahoj,“ povedal Lukas. „Ahoj,“ povedala Martina. Zaver Priemerne vzdelany clovek teraz hlada nejake pokracovanie, ktore by vysvetlovalo doterajsie dielo. Rozhovor dvoch ludi. Preco prave tak jednoduche slovo v priamej reci? Preco prave Lukas? Preco prave Martina? Knihy su velmi casto o predstavivosti. Aky je Lukas? Je mlady? Stary? Sympaticky silak, alebo nesympaticky slaboch? Mozno si ho predstavit ako najvacsieho gangstra, ktory namiesto obvyklych vyrazov pouzil tentokrat slovo Ahoj. Moze to byt jazykovedec, hudobnik, obchodnik s ludskymi organmi ci blazon na plny uvazok z niektorej reality show. A co Martina? Kto je? Jedno je iste, je to niekto, kto povedal ahoj v literarnom diele. Vzdelana kocka, bezzuba mrcha ci obycajne dievca z patetickych rozpravok, ktora sa zmeni na princeznu a hned potom pride dojimavy happyend. Povie ahoj v jazyku, kde sa toto slovo pouziva. Moze ho povedat so spanielskym ci ruskym prizvukom, alebo moze byt to ahoj automaticky prelozene cez niektory moderny vynalez. Jej ahoj moze byt pozdrav, skratka z niecoho uplne ineho, napriklad Automaticky Horizontalny Orientalny Jogurt. Preco by to ale povedal Lukas a preco Martina? Opakuje po nom? Chce sa mu vyrovnat? Jedna postava povie ahoj, druha tiez. Mozu to povedat jeden druhemu ci spolu niekomu. Spolocnemu susedovi, ucitelke ci dilerovi drog. Mozno to konci s ahoj a mozno zapadol jazyk a povodne sa chcelo povedat viac. Ak by aj povedal Lukas ahoj Martine, ake by bolo to ahoj? Priatelske? Rodinne? Alebo plne nenavisti, pricom je pozdravenie uplna nutnost a neda sa inak? Kde si to povedali? A kedy? V skole, alebo na ulici? Pred svadbou ci pred spolocnou popravou injekciou alebo gulkou do hlavy? Mozno sa autor niecim inspiroval, chcel ukazat na problem alebo urobit nieco s ludskou predstavivostou. Kde sa to deje? Co sa to deje? Vsetko to zacina, alebo konci? Povedal prve ahoj Lukas? Ani to nie je jasne. Mohli mat cez nejaky scifi vynalez vymenene vedomia a mohla Martina povedat nieco ako prva, jeho ustami. Nevieme nic, musime si to domysliet a kazdy si vsetko vykresli inak. Napriklad nasledovne: Lukas ide po parku so psom, vlastne este stenatom. Mily, upraveny chlapik, milujuci zvierata. Odrazu sa jeho pes, ktory je uviazany na voditku, rozbehne. jeho pozornost z nicoho nic zaujme krasna brunetka, o nieco mladsia od Lukasa. Krajsia by bola bez toho mejkapu, ktory sa jej vobec nehodi. Lukas si pritiahne psa a Martina, jemne prelaknuta, si muza i psa premeriava. Niekde ho uz videla, ale kde? Aha no samozrejme, u kamosky, na tej nemoznej oslave. On sa pozdravi jej, ona sa pozdravi jemu, obycajne dvojnasobne ahoj. Kazdy ide svojou cestou, no uz po chvili sa ich pohlady stretavaju... Ako to je v skutocnosti? Co je skutocnost a preco prave dvakrat ahoj? Kto si to vsetko predstavi spravne? A kto to vsetko predstavi nespravne? A kto definuje, co je v predstavivosti spravne a co nie? Skutocna predstavivost dokaze vykuzlit aj nieco, co nie je nikde inde, alebo je vo velmi obmedzenej miere. Dalsia moznost moze byt napriklad nasledovna: Martina skusala novy skafander. Objavovanie divnej planety, na ktorej je sice minimum kyslika, ale aj tak mnozstvo zivocisnych druhov. Pomaly kracala, robila prve kroky po pode, do ktorej sa svojou hmotnostou zabarala. Odrazu narazila na znamky ludskej cinnosti. Niekolko kamenov poukladanych na seba. Hrobka pre niekoho? Alebo nejaka znacka? Len co sa zohne, spozoruje v krikoch pred nou pohyb. Nieco sa blizi. Zdvihla sa a s ocakavanim cakala. Ukazal sa clovek. Nie taky, akych poznala. Pozdravil sa on jej, co ju prekvapilo. Sposobmi i zakladnymi znalostami reci. Jeho ahoj znelo uplne inak, ako to, co vyslo z Martiny. Podala mu ruku a on ju prijal. Nasledne obidvoch zozral zatulany hladny ruzovy dinosaurus. Pochopitelne, moznosti je ovela viac. Stale vsak ide len o dve postavy a dve slova. Iny pribeh by mohol vyzerat napriklad takto: Martina je profesionalna programatorka umelej inteligencie pre roboticky personal v nemocniciach. Jej novy vytvor, robot s menom Lukas, ma uplne novu verziu umelej inteligencie. Martina dufa, ze to nedopadne tak, ako u robota Mareka. Ten vyhodil babicku z okna a pokusil sa zneskodnit jej zuby v pohari, ktore povazoval za bombu. Zakladna komunikacia, klasicke ahoj a ahoj, neukazuje ziadny problem. Treba vsak vsetko preverit, pretoze po incidente s Marekom su tieto roboty zakazane aj vo Vatikane. Ina moznost je samozrejme vyuzit akukolvek rozdielnost oproti sucasnemu realnemu svetu. Mozu sa stretnut akekolvek bytosti, dokonca i take, ktore by sa za normalnych okolnosti nikdy nestretli. Niekedy su vsak nenormalne okolnosti ziadane a potrebne. Priklad: Rybojelen Lukas ma zly den. Je to, ako nazov hovori, zmes ryby a jelena. Je to morsky zivocich, ktory lovi male rybky svojimi parohami. Po tom, co tuto formu zivota objavila skreckotulenica Martina, sa dali do reci. Samozrejme po Slovensky a pri pive. Pod vodnou hladinou je vsak pivo velmi vodove, tak sa dohodli, ze pojdu na sus. Vyskriabu sa na Lomnicky stit, lebo ani jeden z nich nema rad svetelny smog v Honolulu. Ich pracovna schodza, na ktorej preberaju okrem ineho recyklaciu olova a arzenu, je nahle prerusena. DJ Chroma vrana potrebuje do remaku Esmeraldy vsetky rybojelene. Lukas a Martina si tak hovoria svoje Ahoj naposledy, pretoze z natacania v uranovej bani sa casto nevracaju ani rybojelene, ani skreckotulenice.