Mala kniha Ukrajiny



















Autor	Vydavatel	Licencia	Vydanie	Autor obalky
Stanislav Hoferek	Greenie kniznica	CC-BY-NC-ND	Prve (2025)	Stanislav Hoferek
O knihe

Po napisani malej knihy o Japonsku vznikla prirodzena tuzba venovat sa dalsej krajine, o ktorej sa sice vela hovori, no menej skutocne vie. Tou krajinou je Ukrajina – rozlahla, zlozita, a zaroven fascinujuca.
Tato kratka kniha si kladie za ciel priblizit krajinu a narod, ktory v nej zije – prostrednictvom faktov, pribehov, zaujimavosti i historickych suvislosti. Ukrajina je zem kontrastov, tuzob, kultury a neustalych skusok. Po starocia bola na rozhrani imperii, svetov a vierovyznani – co prinieslo bohatstvo a pestrost, ale aj vojny, hladomory ci asimilaciu.
Napriek vsetkym ranam si Ukrajinci zachovali silu prezit a tvorit. Kniha sa dotyka historie, sucasnosti aj kultury – od Kyjevskej Rusi po moderny Kyjev, od cernozeme po Cernobyl, od boxu po basne. Je to mozaika, ktora chce ukazat Ukrajinu nielen ako krajinu vojny, ale aj ako priestor nadeje, hladania vlastnej identity a miesta v Europe.

Kapitola 1: Od prvych obyvatelov po obchod s Grekmi a Rimom

Uzemie dnesnej Ukrajiny patri medzi najstarsie obyvane oblasti Europy. Archeologicke nalezy dokazuju pritomnost cloveka uz pred statisicmi rokov – medzi najznamejsie patria pozostatky neandertalcov z oblasti Krymu a paleoliticke sidliska pri riekach Dnester a Dneper.
Tripolska kultura a polnohospodarska revolucia
Okolo roku 5500 pred n. l. sa na juhu Ukrajiny, Moldavska a casti Rumunska rozvijala Tripolska kultura, znama svojimi velkymi osadami, bohato zdobenou keramikou a prekvapivo pokrocilym polnohospodarstvom. Niektore sidliska mali aj niekolko tisic obyvatelov – vtedajsi „mestsky zivot“ v casoch, ked vacsina Europy zila este v malych rolnickych komunitach. Tripolci stavali domy z hliny, casto ich po case ritualne vypalili a znovu postavili – co je doteraz predmetom vyskumu a dohadov.
Skyti a kocovne narody
V obdobi zeleznej doby (8. – 3. storocie pred n. l.) uzemie ovladli Skyti, kocovny narod povodom zo strednej Azie, ktori sa usadili najma v stepiach juznej Ukrajiny. Boli to vyborni jazdci a bojovnici, ale aj obchodnici – vdaka nim vznikol intenzivny obchod medzi Ciernomorskym pobrezim a oblastou Perzie, Grecka ci Balkanu. Skytske hroby – kurgany – ukryvaju pozoruhodne poklady, vratane sperkov, zbrani a zlatych artefaktov. Najznamejsie naleziska sa nachadzaju v oblasti dnesneho Dnipra, Krymu a Poltavy.
Grecke kolonie na juhu
Od 7. storocia pred n. l. zakladali grecki obchodnici a kolonisti mesta na pobrezi Cierneho mora – najma na Kryme a v okoli dnesnej Odesy. Medzi najvyznamnejsie patrili:
    • Olbia (pri usti Juzneho Bugu)
    • Chersonesos (pri dnesnom Sevastopole)
    • Pantikapaion (dnesny Kerc)
Tieto mesta sa stali centrami vymeny tovaru – vyvazalo sa najma obilie, ryby, kozusiny a otroci, dovazali sa vino, keramika, olivovy olej ci luxusne predmety.
Grecke mesta boli nielen obchodnymi centrami, ale aj nositelmi kultury, pisma a nabozenstva. Zanechali v regione stopu, ktora sa udrziavala starocia – niektore nazvy miest a miestne legendy dodnes odkazuju na helenske korene.
Kontakty s Rimom
V 1. storoci pred n. l. sa k Ciernemu moru dostava aj Rimska risa, najprv v podobe obchodnikov a spojencov miestnych kralov, neskor aj ako vojenska sila. Krym sa stal sucastou rimskeho vplyvu – v niektorych oblastiach vznikli rimske pevnosti a obchodne stanice.
Rimania sice nikdy plne neovladli celu Ukrajinu, ale udrziavali zivy kontakt s greckymi mestami, Skytmi, Sarmatmi a dalsimi stepnymi narodmi. Ciernomorske pobrezie sa tak stalo miestom stretu dvoch svetov – europsko-stredomorskej civilizacie a eurazijskych kocovnikov.
Uzemie dnesnej Ukrajiny bolo od najstarsich cias krizovatkou kultur, narodov a obchodnych ciest. Viedli tadial trasy spajajuce sever a juh, vychod a zapad – napriklad jantarova cesta alebo predchodcovia Hodvabnej cesty. Aj v predkrestanskej ere bol tento priestor dynamicky, zivy a strategicky dolezity. Vplyvy z juhu – grecke a rimske, zo severu – baltske a slovanske, a z vychodu – iranske a azijske, sa tu stretavali, miesali a pretvarali.
Kapitola 2: Od Attilu po Rurika

Obdobie medzi padom Rimskej rise a vznikom Kyjevskej Rusi je na Ukrajine plne pohybu narodov, bojov o uzemia a formovania prvych slovanskych statnych utvarov. Medzi 4. a 9. storocim sa tu striedaju velmoci a vplyvne etnicke skupiny – od Hunov cez Avarov a Chazarov az po prvych Varjagov.
Hunska hrozba: Attila a velke stahovanie narodov
V 4. a 5. storoci uzemie Ukrajiny ovladli Huni – kocovny narod z vychodnej Azie, ktory sa presuval napriec stepmi az do strednej Europy. Ich najznamejsim vodcom bol Attila, prezyvany Bic Bozi. Jeho risa sa rozprestierala od Uralu po Ryn a od Baltskeho mora po Dunaj.
Uzemie dnesnej Ukrajiny bolo pre Hunov klucovym strategickym priestorom – siroke stepi a riekami pretkane oblasti im umoznili rychly presun armad. Pritomnost Hunov vsak bola docasna – po Attilovej smrti v roku 453 sa ich risa rychlo rozpadla. Zanechali po sebe rozsiahle pohrebiska a archeologicke stopy, ale kulturny vplyv bol obmedzeny.
Avari, Bulhari, Chazari: Stepne rise a vplyv z vychodu
Po Hunoch prisli dalsi kocovnici – Avari a neskor Prabulhari. Tito bojovni kocovnici ovladali uzemia na juhu a juhovychode dnesnej Ukrajiny a viedli caste konflikty so Slovanmi. Avari nakoniec zalozili svoj chanat v Panonii (dnesne Madarsko), ale z oblasti Ukrajiny sa stiahli.
Najvacsi a najtrvalejsi vplyv mali vsak Chazari. Tato turkicka risa vznikla v 7. storoci a ovladala rozsiahle uzemia od Kaukazu po Kyjev. Chazari boli mimoriadne organizovani – mali vlastnu slachtu, armadu, dane a udrziavali obchodne cesty medzi Europou a Blizkym vychodom. Zaujimavostou je, ze chazarska elita konvertovala na judaizmus, co bolo vtedajsim svetom vnimane ako nezvycajne.
Chazari spravovali dolezite obchodne centra ako Itil ci Sarkel a kontrolovali Dneper ako hlavnu cestu medzi severom a juhom. Prave ich mocensky vplyv viedol k politickej fragmentacii medzi slovanskymi kmenmi.
Slovania a vznik kmenovych zvazov
V tomto obdobi sa zacinaju formovat slovanske kmene – predkovia dnesnych Ukrajincov, Rusov a Bielorusov. Osidluju uzemia pozdlz riek ako Dneper, Pripiat ci Desna, zakladaju sidla, obrabaju podu, chovaju dobytok a pomaly sa presuvaju na juh.
Vznikaju kmenove zvazy ako:
    • Polania (v okoli Kyjeva)
    • Drevlania (zapadne od nich)
    • Severania (na vychode)
    • Ulycovia a Tiverci (na juhu pri Dunaji)
Tieto kmene boli casto v konflikte medzi sebou, ale zaroven odolavali tlaku kocovnikov z juhu a vychodu. Nemali jednotnu statnu strukturu, ale v niektorych regionoch sa objavuju lokalni vodcovia (kniazi) a vznikaju opevnene osady.

Varjagovia a Rurik: Severska iskra statnosti
Do tohto prostredia vstupuju Varjagovia – severski bojovnici, obchodnici a dobrodruhovia, ktori prisli po vodnych cestach z Baltskeho mora. Islo o Svedov a dalsich Severanov, ktori sa usadili pri klucovych trasach a mestach, ako boli Novgorod a neskor Kyjev.
Podla kroniky Povest vremennych let (Pribeh davnych cias), miestne kmene pozvali varjagskeho vodcu Rurika okolo roku 862, aby medzi nimi zaviedol poriadok. Rurik sa usadil v Novgorode, jeho pribuzni postupne rozsirili kontrolu aj na juh – az k Dnepru.
Jeho pribuzny Oleg (nazyvany aj Oleg Prorok) okolo roku 882 dobyl Kyjev, presidlil tam a vyhlasil ho za „matku vsetkych ruskych miest“. Tym sa zacala era Kyjevskej Rusi, prveho stabilneho statu na uzemi dnesnej Ukrajiny.
Prechod do statnosti
Obdobie medzi Attilom a Rurikom je pre Ukrajinu zasadne: z oblasti pod vplyvom kocovnikov sa stava priestor formujuceho sa statu. Slovanstvo sa vymanilo z okraja dejin a postavilo zaklady politickej a kulturnej identity, na ktorych bude stavat Kyjevska Rus – mocna risa, ktora zasiahne do dejin celej vychodnej Europy.

Kapitola 3: Medzi Moskvou, Krakovom a Istanbulom

Ukrajina – uz svojim nazvom (u kraja, teda „pri okraji“ ci „pohranicie“) – vyjadruje svoju historicku polohu. Po starocia bola krizovatkou mocenskych zaujmov – a zaroven naraznikovou zonou – medzi vychodnymi, zapadnymi a juznymi velmocami. Moskovske kniezatstva, Polsko a Litva, Osmanska risa, Rakusko, Krymsky chanat i Habsburske monarchie – vsetci sa usilovali o kontrolu nad urodnymi ukrajinskymi planami, obchodnymi trasami a mestami.
Medzi Moskvou a Novgorodom: Pritazlivost vychodu
Po rozpade Kyjevskej Rusi v 12. storoci sa zacina era politickej fragmentacie. Uzemie dnesnej Ukrajiny sa rozpadlo na mensie kniezatstva – Kyjevske, Halicke, Volynske ci Cernihivske – ktore celili najazdom Mongolov a postupnemu mocenskemu presunu na severovychod.
V 14.–15. storoci sa zacina vzostup Moskvy. Moskva sa stava centrom ruskej pravoslavnej cirkvi a narokovala si dedicstvo Kyjevskej Rusi. Hoci samotna Ukrajina bola v tom case pod inym vplyvom, ideologicky a nabozensky sa Moskva snazila legitimizovat svoju moc ako treti Rim.
Z tohto dovodu vnimala Ukrajinu ako svoj „strateny bratranec“, ktoreho je potrebne znovu zjednotit – nie vojensky, ale „duchovne“. Tato predstava sa neskor pretavi do imperialneho diskurzu carskeho Ruska, ZSSR i sucasneho Kremla.
Polsko a Litva: Zapadne okno
Po Mongolskej invazii v 13. storoci sa velka cast ukrajinskeho uzemia dostava pod spravu Litovskeho velkokniezatstva a neskor do Polsko-litovskej unie (od roku 1569 znamej ako Rzeczpospolita). Ukrajina sa tym stava sucastou katolickeho a latinskeho sveta.
    • Mnohe ukrajinske mesta dostali magdeburske pravo (mestska samosprava).
    • Polstina a latincina sa stali jazykom spravy a vzdelania.
    • Polska slachta kolonizovala ukrajinske vidiecke oblasti a zavadzala nevolnictvo.
Na druhej strane, toto obdobie prinieslo aj kulturny rozkvet – vznika bratstva, pravoslavne skoly, Kyjevsko-mohyljanska akademia (1632) a posilnuje sa nabozenska identita pravoslavnych Ukrajincov.
Konflikty medzi polskou slachtou a ukrajinskymi rolnikmi vyustili do kozackych povstani, z ktorych najznamejsie je Chmelnickeho povstanie (1648). Prave kozaci – slobodni bojovnici zijuci medzi poriecim Dnepra a stepami – sa stali symbolom odporu voci cudzej nadvlade.
Na juhu: Hrozba i obchod s Istanbulom
Na juhu sa rozprestieral Krymsky chanat, vazal Osmanskej rise. Krymski Tatari pravidelne podnikali najazdy na ukrajinske osady, zajimali ludi a predavali ich ako otrokov do Istanbulu, Kahiry a Damasku. Niektore oblasti – napriklad Podolie a Budzak – sa takmer uplne vyludnili.
Zaroven sa vsak s Osmanskou risou aj obchodovalo. Z pristavov ako Odesa ci Cherson prudilo obilie, sol, kozusiny, a aj dobytok. Mnohe ukrajinske dediny zili v krehkej rovnovahe medzi strachom a spolupracou s juhom.
Osmansky vplyv je viditelny v architekture, v jazyku (slova ako bazar, kavun – melon, chorugva – vlajka), a aj v gastronomii.

Rakusko, Moldavsko, Madarsko – okrajovi, no vyznamni hraci
Zapadna Ukrajina – najma Halic, Bukovina a Zakarpatsko – sa v 18. storoci dostava pod Habsbursku monarchiu. Tu sa stretava rusinsky, polsky, zidovsky a nemecky svet.
V oblastiach ako Uzhorod ci Cernovice vznikaju multietnicke komunity, ktore sa zachovali az do 20. storocia.
Na juhu mala svoj vplyv aj Moldavska kniezacia dynastia, ktora kontrolovala casti Besarabie.
Tieto regiony boli kulturne odlisne od pravoslavneho vychodu Ukrajiny – tu sa sirila greckokatolicka cirkev (vychodny obrad, ale podriadeny Rimu), co este viac prehlbovalo rozstiepenie nabozenskej identity Ukrajincov.
Ukrajina ako pohranicie (u kraja)
Kazdy sused Ukrajinu nejako definoval – kulturne, jazykovo, nabozensky alebo politicky. Po starocia bola:
    • Vychodnym predmestim Polska
    • Juznou hranicou Litvy
    • Zapadnym cielom Moskvy
    • Severnym stitom voci islamu
    • Juznym mostom pre nemecku a rakusku kolonizaciu
Tato geopoliticka „pretiahnutost“ sposobila, ze neexistuje jedina verzia ukrajinskej historie – su tu paralelne pamatove stopy: polska, ruska, tatarska, habsburska. Aj preto dnes Ukrajina zapasi s tym, ktory pribeh je jej vlastny – a ktory bol len vnuteny.
Niektore mesta na Ukrajine, hlavne na Donbase, su mladsie ako bezne mesta napriklad v USA. Suvisi to s migraciou ludi roznych narodov do tohto regionu v 19. a 20. storoci.

Kapitola 4: Svetove vojny, hladomory a obete

Historia Ukrajiny v 20. storoci je poznacena neuveritelnym mnozstvom utrpenia. Velke vojny, diktatury a totalitne experimenty sposobili, ze len za jedno storocie Ukrajina stratila desat- az dvadsat milionov ludi – v bojoch, pocas hladomorov, v deportaciach ci pri genocide. Ziadna z tychto tragedii nebola nahodna – v kazdej z nich bola ludska vola, ideologia a mocensky zaujem.
Prva svetova vojna a rozpad imperii
Ukrajina vstupuje do 20. storocia rozdelena: zapadna cast (Halic, Bukovina, Zakarpatsko) patri Rakusko-Uhorsku, vychodna cast (Dneper, Charkov, Kyjev, Odesa) je sucastou carskeho Ruska.
Pocas prvej svetovej vojny (1914–1918) prechadzaju fronty cez ukrajinske uzemie – predovsetkym v Halici. Obyvatelia trpia mobilizaciou, rekviziciami i bojmi medzi armadami, ktore Ukrajincov nepovazuju za svojbytny narod. Po rozpade monarchii v roku 1918 vznika kratke obdobie nezavislych statnych pokusov:
    • Ukrajinska ludova republika (Kyjev)
    • Zapadoukrajinska ludova republika (Lvov)
    • Donetsko-krivorozska sovietska republika (vychod)
Tieto staty vsak trvaju len niekolko mesiacov az rokov. Ukrajina sa stava bojiskom obcianskej vojny, v ktorej sa striedaju bolsevici, bieli generali, anarchisti (napr. Nestor Machno), polske vojska i nacionalisticke oddiely.
Medzivojnove obdobie a hladomor – Holodomor (1932–1933)
Po obcianskej vojne si Sovietsky zvaz udrzi vacsinu ukrajinskeho uzemia. Zapadna Ukrajina je rozdelena medzi Polsko, Rumunsko a Ceskoslovensko. Sovietska Ukrajina (tzv. Ukrajinska SSR) sa stava laboratoriom komunistickej politiky.
V rokoch 1932–1933 dochadza k najvacsej katastrofe modernych ukrajinskych dejin: Holodomoru.
Stalinova politika nasilnej kolektivizacie (zabavenie pody, dobytka a zrusenie sukromneho hospodarenia) vyvolala umely hlad.
    • Urady zabavovali aj posledne zasoby obilia pod zamienkou „kvot pre stat“.
    • Zakony kriminalizovali zber klaskov z pola. Deti za to mohli ist do vazenia.
    • Urady zakazali ludom opustit dediny – mesta ich odmietali prijat.
    • Odhadovane obete: 3 az 5 milionov ludi.
Mnohe oblasti sa vyludnili, do niektorych boli neskor presidleni Rusi, aby „nahradili straty“. Dodnes Ukrajinci vnimaju Holodomor ako umyselnu genocidu, hoci Rusko tuto interpretaciu odmieta.
Druha svetova vojna (1939–1945)
Ukrajina sa ocita opat v strede brutalneho stretu velmoci. A opat nema vlastny stat, ktory by ju chranil. V roku 1939 si Sovietsky zvaz a nacisticke Nemecko tajne podelia vychodnu Europu (pakt Molotov-Ribbentrop).
Vychodne Polsko – vratane zapadnej Ukrajiny – je pripojene k ZSSR.
Pocas nemeckej invazie v roku 1941 sa Ukrajina stava hlavnym frontovym uzemim.

Tri roky nacistickej okupacie:
Miliony Ukrajincov su zajati, deportovani na nutene prace, popraveni alebo zavrazdeni.
Odohrava sa tu masova likvidacia zidovskej populacie – napr. masaker v Babom Jare pri Kyjeve, kde bolo v priebehu dvoch dni zabitych vyse 33 000 ludi.
Niektore ukrajinske skupiny (napr. OUN-UPA) spolupracovali najprv s Nemcami, neskor bojovali aj proti nim – ich historia je komplexna a dodnes kontroverzna.
Po porazke nacistov v roku 1944 obnovi ZSSR kontrolu nad celou Ukrajinou, pricom nasleduje represia voci „kolaborantom“ aj nasilne presidlovanie celych komunit (napr. Tatari z Krymu, Poliaci, Nemci, Zidia).
Vitanie novych okupantov
Okrem uz uvedeneho je potrebne zdoraznit, ze Ukrajinci aj Bielorusi utrpeli pocas 2. svetovej vojny obrovske straty — radovo v milionoch obeti, co je na krajinu populaciou vyrazne mensiu ako Rusko ci Nemecko percentualne obrovske mnozstvo. V mnohych oblastiach vitali nemecke vojska ako osloboditelov od sovietskeho utlaku, najma po zazitkoch z Holodomoru a cisteni inteligencie. Nadej sa vsak coskoro zmenila na sklamanie, ked aj oni koncili v koncentracnych taboroch alebo na nutenych pracach. Mnohi boli tiez odvezeni do gulagov, ak ich Sovieti po vojne povazovali za kolaborantov – bez ohladu na skutocne ciny.
Ukrajina ako obetna krajina
Celkove odhady obeti 20. storocia na uzemi Ukrajiny su desive:
    • Holodomor (1932–1933): 3–5 milionov
    • Represie 1930–1950: statisice deportovanych a popravenych
    • Druha svetova vojna: 5–7 milionov mrtvych (civilisti aj vojaci)
    • Zidovsky holokaust: 1,5 miliona obeti na Ukrajine
    • Polsko-ukrajinske etnicke cistky: desattisice civilnych obeti (napr. Volyn)
Ukrajina v 20. storoci prisla o cele generacie. Mnohe dediny zmizli z map. Mnoho ludi, ktori prezili, sa ocitlo v exile – v Kanade, USA, Polsku ci Argentine.
Pamat a ticho
    • Dlhe desatrocia boli tieto traumy zamlcovane:
    • Holodomor bol tabu az do konca 80. rokov.
    • Zidovske obete sa skryvali pod pojmom „sovietski obcania“.
    • Ukrajinske oslobodenecke hnutia boli oznacovane ako „fasisticki banditi“.
    • Dnes prebieha v Ukrajine intenzivny proces znovuobjavovania historie, pomenuvania tragedii a budovania vlastnej pamati, nezavislej od Moskvy.

Kapitola 5: Planovane hospodarstvo a vysledok patrocnic a perestrojek

Ukrajina sa v ramci Sovietskeho zvazu stala strategickou republikou – nie len pre svoje polia a uhlie, ale aj ako dielna ZSSR. Centralne planovanie ju na jednej strane industrializovalo, na druhej vsak znicilo rovnovahu, slobodu a zivotne prostredie. Vsetko sa riadilo z Moskvy: kto co vyraba, kolko, pre koho a za aku cenu. Ukrajina bola bohata, ale bezmocna.
Patrocnice a industrializacia
Pocas 30. rokov 20. storocia sa Stalin rozhodol, ze z agrarneho imperia urobi priemyselneho obra. Ukrajina – so svojim nerastnym bohatstvom, polohou aj pracovnou silou – zohrala klucovu ulohu.
V ramci prvych patrocnic sa zacala masivna vystavba priemyselnych komplexov napriklad DneproGES (vodna elektraren), metalurgicke zavody v Donecku, Zaporozi a Kryvyj Rihu, chemicky a zbrojny priemysel v Charkove a Dnipre (vtedy Dnepropetrovsk).
Z polnohospodarskej krajiny sa Ukrajina stava priemyselnym centrom ZSSR – ale za cenu milionov obeti hladomoru, tvrdych pracovnych podmienok, nasilneho presidlovania a masoveho nicenia vidieckej kultury.
Sila i slabost centralneho planovania
Sovietska ekonomika fungovala na principe kvot – kazdy zavod, kazda fabrika mala presne urcene, kolko coho ma vyrobit. Zmyslom nebol zisk ani kvalita, ale naplnenie planu. To viedlo k viacerym paradoxom:
    • Obrovska produkcia, ale slaba inovacia – ved vsetko, co sa dalo splnit, sa uz naplanovalo.
    • Zavody vyrabali nadbytocne vyrobky, ktore nik nepotreboval, len aby splnili normu.
    • Chybali spotrebne tovary, ale vyrabali sa tanky, traktory a tazke stroje.
Ukrajinske zavody boli specializovane: napriklad Kyjev vyrabal lietadla, Charkov tankove motory, Dnipro rakety. Tieto produkty boli urcene pre celu risu – Ukrajina exportovala svoju energiu, produkty aj suroviny, ale rozhodnutia sa robili inde.
Dosledky centralneho hospodarstva
Planovane hospodarstvo viedlo ku krajnej neefektivnosti a zivotu v protikladoch:
    • V mestach fungovali rozsiahle tovarne, ale nedostatok toaletneho papiera ci topanok bol bezny.
    • Bytova politika znamenala vystavbu panelakov – miliony ludi dostali byvanie, no bez sukromia ci estetiky.
    • Krajina bola energeticky sebestacna, ale zaroven znecistena, zadlzena a technologicky zaostala.
    • Korupcia sa maskovala ako „pomoc susednej republike“ – tovar z Ukrajiny casto mizol bez nahrady.





Perestrojka a iluzia obnovy
Koncom 80. rokov sa sovietsky system zacina rucat zvnutra. Michail Gorbacov spusta perestrojku (prestavbu) a glasnost (otvorenost), ktore mali reformovat ekonomiku a spolocnost. Na Ukrajine to znamenalo:
    • Zverejnenie environmentalnych katastrof – napriklad havaria v Cernobyle (1986), ktoru stat najprv tajil.
    • Oslabenie centralneho riadenia – mnohe podniky zacinaju fungovat chaoticky, vyroba klesa, zasobovanie kolabuje.
    • Navrat narodneho povedomia – ludia si kladu otazku: „Preco rozhoduju o nasom hospodarstve ludia v Moskve?“
Reformy vsak prichadzaju prilis neskoro a prilis pomaly. V roku 1991 sa Sovietsky zvaz rozpada. Ukrajina ziskava nezavislost, ale aj hospodarsky kolaps.
Dedicstvo planovaneho hospodarstva
V case nezavislosti je Ukrajina:
    • Silno industrializovana, ale so zastaralou infrastrukturou.
    • Energeticky silna, no zavisla od Ruska.
    • Bohata na suroviny a odbornikov, ale bez trhoveho prostredia.
    • Plna uzasneho potencialu, ale aj korupcie, neschopnosti a oligarchov, ktori si privatizuju cele odvetvia.
Mnohe problemy ukrajinskej ekonomiky po roku 1991 – rozkradnutie majetku, rozpad vyrobnych retazcov, masova chudoba – pramenia prave z umeleho, nefunkcneho a byrokratickeho modelu, ktory Ukrajine desatrocia vladol.
Presidlovanie
Sucastou politiky Sovietskeho zvazu bolo aj cielavedome premiesavanie narodnosti. Na vychodnu Ukrajinu boli presuvani obyvatelia z inych casti ZSSR, najma Ruska, Kazachstanu ci Tatarstanu, co vyrazne zmenilo demograficke pomery a zosilnilo pritomnost rustiny. Takto vznikli oblasti, kde sa ukrajincina prestala bezne pouzivat, co ma dosledky dodnes – najma v regionoch ako Donetsk alebo Luhansk.

Kapitola 6: Krehka demokracia a rusky vplyv

Po rozpade Sovietskeho zvazu v roku 1991 sa Ukrajina vydala na cestu nezavislosti a demokracie. No tato cesta bola klukata a neista, plna vnutornych bojov, geopolitickeho tlaku a susedskej manipulacie. Demokraticke institucie sa formovali, no korupcia, oligarchovia a Kremel boli stale silnymi hracmi.
Striedanie lidrov ako znak demokracie – aj nestability
Ukrajina zazila caste vymeny prezidentov a premierov, co na jednej strane svedci o existencii volieb a demokratickych mechanizmov, no na druhej o neustalej politickej nestabilite. Len medzi rokmi 1991 a 2024 sa na poste prezidenta vystriedali:
    • Leonid Kravcuk (1991–1994) – prvy prezident nezavislej Ukrajiny, byvaly komunista.
    • Leonid Kucma (1994–2005) – pragmatik, pocas jeho vlady sa oligarchovia dostali k moci.
    • Viktor Juscenko (2005–2010) – symbol Oranzovej revolucie, zhorsene zdravie po otrave.
    • Viktor Janukovyc (2010–2014) – prorusky, zvrhnuty pocas Majdanu, utiekol do Ruska.
    • Petro Porosenko (2014–2019) – pocas vojny, podporoval armadu, no celil obvineniam z korupcie.
    • Volodymyr Zelenskyj (od 2019) – herec a satirik, no aj symbol odolnosti pocas ruskej invazie.
V porovnani s tym:
Rusko od roku 2000 vedie Vladimir Putin, s prestavkou len formalnou (v case, ked bol prezidentom Medvedev, ale realnym vodcom ostal Vladimir Putin).
Bielorusko od roku 1994 nepretrzite ovlada Alexander Lukasenko.
Ukrajina sa tak javi ako demokratickejsia nez obaja jej susedia – ale zaroven politicky krehka, s hlbkovym rozdelenim spolocnosti medzi proruskych a prozapadnych volicov.
Ukrajinci v priebehu dvoch desatroci dvakrat vysli do ulic, aby branili svoje pravo na slobodu a smerovanie krajiny:
Oranzova revolucia (2004–2005):
Masove protesty po zmanipulovanych volbach. Ludia dosiahli zrusenie vysledku a opatovne hlasovanie. Zvolili Viktora Juscenka.
Euromajdan (2013–2014):
Protesty proti prezidentovi Janukovycovi, ktory odmietol podpis zmluvy s EU a priklonil sa k Rusku. Po brutalnych zasahoch policie nasledovali nepokoje a Janukovyc uteka do Ruska. Nasledne Rusko anektuje Krym a rozbehne vojnu na Donbase.
Tieto revolucie ukazali, ze obcianska spolocnost na Ukrajine je silna – ale tiez to, aky krehky je politicky system a aky agresivny moze byt sused, ktory ma iny zaujem.

Rusky vplyv: peniaze, propaganda, vojaci
Rusko sa nikdy nezmierilo s tym, ze Ukrajina je nezavisla krajina mimo ruskej sfery vplyvu. Pouzivalo (a pouziva) rozlicne nastroje na ovplyvnovanie Ukrajiny:
    • Energeticky natlak – zastavenie dodavok plynu, zvysenie cien, vyhrazky.
    • Medialna propaganda – proruske media, trollovia, dezinformacne weby.
    • Oligarchovia s vazbami na Kremel – podpora proruskych stran a politikov.
    • Nabozensky vplyv – cez Moskovsky patriarchat a niektore cirkvi.
    • Priama agresia – anexia Krymu (2014), podpora separatistov na Donbase, a napokon plnohodnotna invazia (2022).
Zapas o identitu
Ukrajina bola dlhodobo jazykovo a kulturne rozdelena:
    • Zapadna Ukrajina – historicky blizsia Polsku, Rakusku-Uhorsku, katolickej kulture, hovoriaca prevazne ukrajinsky.
    • Vychod a juh – silny rusky jazyk, postsovietsky priemysel, vacsia orientacia na Rusko.
    • Po roku 2014 a najma 2022 sa vsak narodna identita zacala zjednocovat. Aj mnohi ruskojazycni Ukrajinci sa citia ukrajinsky – a vojna ich presvedcila, ze Putin nie je ich ochranca, ale agresor.
Krehka demokracia, silna vola
Ukrajina sice celi korupcii, zlozitym reformam a pomalemu sudnictvu, ale zaroven:
    • pravidelne kona volby (medzinarodne uznavane),
    • ma zive media a opoziciu,
    • a predovsetkym ludi ochotnych ist do ulic za svoje prava.
    • Ich demokracia je mlada a skusana, ale ziva.

Kapitola 7: Okupacia, zverstva a zatykac na Putina

Rok 2014 znamenal pre Ukrajinu zvrat dejin. Po Oranzovej revolucii a Euromajdane sa krajina jasne priklonila k zapadnemu svetu – a Moskva na to zareagovala agresivne. Zacala vojna, ktora sa v roku 2022 premenila na najvacsi ozbrojeny konflikt v Europe od cias druhej svetovej vojny.
Anexia Krymu (2014): bez vystrelu, ale nie bez nasledkov
Po uteku proruskeho prezidenta Janukovyca Rusko v marci 2014 obsadilo polostrov Krym. Ruski vojaci bez oznaceni – tzv. zeleni muzickovia – prevzali kontrolu nad miestnymi instituciami. Nasledovalo zneuzite referendum, pri ktorom obyvatelia „rozhodli“ o pripojeni k Rusku.
Medzinarodne spolocenstvo anexiu neuznalo, ale Rusko si ju udrzalo silou. Pre Ukrajinu to bol sok – a zaciatok niecoho este horsieho.
Donbas: zastupna vojna a kolaps vychodu
Kratko po obsadeni Krymu sa rozbehli nepokoje v Donecku a Luhansku. Pod vedenim proruskych separatistov, podporovanych Moskvou, vznikli samozvane republiky DLR a LLR. Ukrajina prisla o kontrolu nad velkou castou priemyselneho vychodu. Prebiehala tzv. hybridna vojna – oficialne „miestni povstalci“, v skutocnosti vsak ruski vojaci, zoldnieri a zbrane. Vojna si do roku 2022 vyziadala vyse 14-tisic mrtvych.
Invazia 2022: Putinov hazard
Dna 24. februara 2022 Rusko spustilo plnohodnotnu invaziu. Ciel: zvrhnut vladu v Kyjeve, nahradit ju babkou a rozdelit Ukrajinu.
    • Utok prisiel zo severu (cez Bielorusko), vychodu aj juhu.
    • Prve dni boli kriticke – Rusi boli pri Kyjeve, hrozil kolaps statu.
    • Ukrajina sa vsak branila necakane efektivne, vdaka obrane hlavneho mesta, mobilizacii muzov, odhodlaniu civilistov a masivnej podpore Zapadu (zbrane, pomoc, sankcie proti Rusku).
Zverstva a vojnove zlociny
S invaziou prisli aj zverejnene hrozy okupacie:
    • Buca, Irpin, Mariupol – symboly masakrov civilistov, znasilnovania, mucenia.
    • Ruske jednotky sa dopustali systematickeho nasilia voci civilistom, deportacii deti, rozvratu miest.
    • OSN a rozne mimovladne organizacie zdokumentovali tisice pripadov vojnovych zlocinov.
Zatykac na Putina
V roku 2023 vydal Medzinarodny trestny sud (ICC) v Haagu zatykac na Vladimira Putina a komisarku pre prava deti (!), Mariju Lvovu-Belovu. Obaja boli obvineni z nezakonnej deportacie ukrajinskych deti do Ruska. Zatykac neznamena automaticke zatknutie, ale:
    • Putin sa nemoze bezpecne pohybovat po krajinach, ktore uznavaju ICC.
    • Ide o silny medzinarodny signal, ze zodpovednost raz pride, hoci pomaly.


Odpoved Ukrajiny: huzevnatost a obnova
Napriek masivnym utokom, okupacii uzemi, umrtiam a znicenej infrastrukture sa Ukrajina nevzdala:
    • Udrzala si vladu a armadu.
    • Osobnost prezidenta Volodymyra Zelenskeho ziskala globalny respekt.
    • Ukrajinci prejavili odvahu, jednotu a schopnost vzdorovat aj silnejsiemu protivnikovi.
    • Ziskali statut kandidata na vstup do EU, posilnili spolupracu s NATO.
Cena okupacie: miliony utecencov, tisice mrtvych
Do roku 2024 bolo zaznamenanych viac nez 20 000 civilnych obeti (podla OSN, odhadovane cisla su vyssie).
    • Miliony ludi boli vysidlene, mnohi usli do Polska, Nemecka, Ceska, Slovenska.
    • Velka cast Ukrajiny je znicena alebo zaminovana.
    • Ekonomika padla, no pomoc zo Zapadu a vola Ukrajincov ju drzi nad vodou.
Otazka buducnosti: vitazstvo alebo zmrazeny konflikt?
Konflikt sa po prvotnom soku zmenil na opotrebovavaciu vojnu. Ukrajina si zela navratit vsetky uzemia, no silu Ruska a geopoliticku unavu sveta nemozno ignorovat.
Ak bude vola, zdroje a dovera pretrvavat, Ukrajina moze vyhrat vojensky aj moralne. V opacnom pripade jej hrozi dlhorocny zmrazeny konflikt, ako to pozname z inych oblasti (Podnestersko, Nahorny Karabach).

Kapitola 8: Kultura a viera na Ukrajine

Ukrajina nie je len uzemim medzi velkymi mocnostami, ale aj bohatou civilizaciou s vlastnym jazykom, tradiciami a duchovnym svetom. Jej kultura sa formovala na krizovatke medzi vychodom a zapadom, medzi pravoslavim a katolicizmom, medzi europskym racionalizmom a stepnou spiritualitou.
Jazyk: ukrajincina nie je rustina
Zakladnym prvkom ukrajinskej identity je ukrajinsky jazyk – slovansky jazyk s vlastnou historiou, vyslovnostou, slovnikom aj gramatikou. Aj ked je podobna rustine, ide o samostatny jazyk, priblizne tak ako cestina a polstina. Ukrajincina pouziva vlastnu variantu cyriliky, odlisnu od ruskej.
V mnohych mestach (najma na vychode) bola rustina dominantna, ale po roku 2014 a hlavne po roku 2022 sa ukrajincina stala vedomou volbou vlastenectva.
Stat podporuje ukrajinske skolstvo, filmy a media ako prostriedok obrany kultury pred rusifikaciou.
Krestanstvo: rozdelene korene viery
Vacsina Ukrajincov sa hlasi ku krestanstvu, ale nie pod jednu cirkev. Naopak – nabozenska mapa Ukrajiny je roztrusena, zlozita a zaroven fascinujuca. Pravoslavni krestania tvoria vacsinu, ale su rozdeleni:
    • Pravoslavna cirkev Ukrajiny (PCU) – vznikla v roku 2019, ziskala autokefaliu (samostatnost) od ekumenickeho patriarchu v Konstantinopole.
    • Ukrajinska pravoslavna cirkev Moskovskeho patriarchatu (UPC-MP) – formalne sa od Moskvy distancovala, ale stale je povazovana za nastroj ruskeho vplyvu.
    • Greckokatolici – vychodny obrad, ale v jednote s Rimom. Silni najma v zapadnej Ukrajine, najma v Lvove.
Mensiny tvoria rimski katolici, protestanti, zidia, moslimovia (najma Krymski Tatari).
Nabozenstvo je v Ukrajine zive, ale zaroven pluralitne – ludia chodia do kostola, no zaroven si uchovavaju ludove a rodinne zvyky.
Ludova kultura: vysivky, piesne a svadby
Ukrajinska kultura je bohata na farby, spev a symboliku:
    • Vysyvanka – tradicna vysivka s regionalnymi vzormi, nosi sa pri sviatkoch aj protestoch ako symbol identity a odporu.
    • Hudba a spev – mnohe piesne maju hlboke korene a rozpravaju o laske, vojne, domove.
    • Tanecne subory a slavnosti – svadby, zatvy, Vianoce a Velka noc su plne tradicnych tancov a jedal.
Popularne su aj kulturne festivaly (napr. v Lvove, Kyjeve ci Odese), ktore spajaju folklor s modernou tvorbou.
Ukrajina ma dlhu tradiciu ludovej hudby, vysiviek a tancov, no jej kulturna identita sa dostala do sirsieho povedomia aj vdaka modernym dielam. Prikladom je piesnova senzacia „Stefania“ od skupiny Kalush Orchestra, ktora zvitazila na Eurovizii 2022 a stala sa hymnou odporu a spolupatricnosti. Kombinuje tradicne ukrajinske melodie s modernym rapom, cim stelesnuje ducha novej generacie Ukrajincov, ktori sa nevzdavaju tradicie, ale zaroven hladia dopredu.
Literatura, film, umenie
Medzi najvacsich autorov patri Taras Sevcenko – basnik, maliar, symbol ukrajinskej kultury a odporu proti carizmu.
V 20. storoci sa literatura delila na tu, co bola doma (a pod dozorom rezimu), a tu v emigracii.
Po roku 1991 aj po 2022 vznika nova literatura vojny a pamati, casto napisana mladymi autormi, ktori prezili okupaciu alebo boje.
Ukrajinska kinematografia sa rozvija, najma dokumenty a kratke filmy, casto podporovane statom aj zahranicnymi partnermi.
Ukrajina nie je Rusko: kulturna samostatnost
Ruska propaganda sa dlho snazila presvedcit svet, ze Ukrajinci a Rusi su jeden narod. Realita vsak ukazuje rozdielnu cestu: Iny jazyk, ine dejiny, ina cirkev, ine hodnoty.
Kym Rusko sa v 21. storoci uzatvara do izolacie a autoritarstva, Ukrajina sa otvara svetu a hlada si vlastne miesto v Europe.
V kulture je to zrejme – Ukrajinci si vazia slobodu prejavu, umenie ako odraz pravdy a pravo na vlastny hlas.

Kapitola 9: Osobnosti Ukrajiny

Dejiny Ukrajiny su plne vyraznych postav – vodcov, myslitelov, umelcov, bojovnikov za slobodu aj hrdinov bezneho zivota. Niektori su uctievani, ini kontroverzni, ale vsetci zanechali stopu.
Taras Sevcenko (1814–1861) – hlas naroda
Pravdepodobne najznamejsi Ukrajinec vsetkych cias, basnik, maliar a symbol narodneho prebudenia. Pochadzal z rolnickeho prostredia, bol nevolnikom, no vdaka podpore priatelov sa dostal na umelecku akademiu v Petrohrade. Jeho verse (najma zbierka Kobzar) sa stali duchovnou zakladnou ukrajinskej identity. Kritizoval carizmus a utlak, za co bol viackrat vazneny a vyhnany.
Stepan Bandera (1909–1959) – bojovnik alebo terorista?
Jedna z najkontroverznejsich postav ukrajinskych dejin. Bandera bol vodca Organizacie ukrajinskych nacionalistov (OUN), ktora bojovala za nezavisly ukrajinsky stat, najprv proti Polsku, neskor proti ZSSR aj nacistickemu Nemecku. Pocas 2. svetovej vojny sa odtrhla radikalnejsia frakcia – OUN-B (Bandera) – ktora bola pripravena viest partizansku vojnu. Sovietsky narativ ho oznacoval za fasistu a kolaboranta, no jeho priamy podiel na zverstvach je stale historicky diskutovany. Bol vsak isty cas vazneny aj v nemeckom koncentracnom tabore. V zapadnej Ukrajine je povazovany za symbol odporu proti sovietskej okupacii. V roku 1959 ho v Mnichove zavrazdila KGB. Na zapade je jeho meno casto zneuzivane ruskou propagandou, ktora z neho robi „nacistu“, pricom ignoruje komplexny kontext doby.
Lesja Ukrajinka (1871–1913) – poetka a feministka
Narodena ako Larysa Kosach. Vyznamna poetka, dramaticka autorka, intelektualka a bojovnicka za zenske prava, pisala po ukrajinsky v case, ked bola ukrajincina zakazovana. Jej diela boli hlboke, symbolicke a kulturne vzdorujuce ruskej dominancii. Bojovala aj s tuberkulozou, ktora ju nakoniec pripravila o zivot.
Mychajlo Hrusevskyj (1866–1934) – historik a politik
Jeden z najvyznamnejsich ukrajinskych historikov a autor syntezy ukrajinskych dejin ako osobitneho vyvoja (a nie ruskeho privesku). Viedol Ukrajinsku centralnu radu pocas kratkeho obdobia nezavislosti v roku 1917–1918. Po navrate k sovietskej moci bol odstrceny a neskor zomrel za podozrivych okolnosti.
Andrij Sevcenko (nar. 1976) – futbalova legenda
Byvaly utocnik AC Milano, Chelsea a reprezentacie Ukrajiny, vitaz Zlatej lopty (Ballon d’Or) v roku 2004. Neskor posobil aj ako trener narodneho timu. Dodnes patri k medzinarodne najznamejsim Ukrajincom mimo politiky ci kultury.
Volodymyr Zelenskyj (nar. 1978) – komik, prezident, vojnovy vodca
Povodne herec a komik, znamy vdaka serialu Sluha naroda, kde hral ucitela, ktory sa nahodou stane prezidentom. V roku 2019 sa stal prezidentom v skutocnosti – a v roku 2022 celil najtazsej vyzve: ruskej invazii.
    • Odmietol opustit Kyjev a stal sa symbolom odporu a odvahy.
    • Dokazal mobilizovat svetovu podporu Ukrajiny cez jasne a emotivne prejavy.
    • Hoci celi aj kritike, jeho postoj v prvych mesiacoch vojny zmenil obraz Ukrajiny v ociach sveta.
Dalsie zname osobnosti:
Ivan Franko – spisovatel, politik, filozof.
Serhij Zadan – sucasny basnik a aktivista, znamy aj mimo Ukrajiny.
Lina Kostenko – poetka, disidentka a oblubena hlas kritickeho myslenia.
Bohdan Stupka – herec znamy aj z medzinarodnych filmov.
Jamala – spevacka, vitazka Eurovizie 2016, piesen o deportacii krymskych Tatarov.
Ukrajina ma mnoho tvari a hlasov, ktore vytvarali jej identitu a prenasali ju cez obdobia utlaku, vojny aj slobody. Casto ich prenasledovali, umlcali alebo zabudli – no dnes su opat viditelni a pocutelni. Na Ukrajine sa narodil napriklad aj Peter Bondra ci Mila Kunis.

Kapitola 10: Buducnost znicenej a zadlzenej krajiny

Ukrajina v roku 2025 stoji na najtazsom razcesti vo svojich modernych dejinach. Krajina s hlbokou kulturou, strategickou polohou a odolnym obyvatelstvom je znicena vojnou, zatazena dlhmi, no stale plna nadeje.
Fyzicka obnova – mesta, cesty, elektrina
Od zaciatku plnej invazie Ruska v roku 2022 bola zdevastovana infrastruktura vo viac nez 10 oblastiach – najma v Donbase, Charkove, Chersone a Zaporozi. Niektore mesta (ako Mariupol) boli prakticky vymazane z mapy.
Bude treba desatrocia rekonstrukcie: domy, nemocnice, skoly, elektricke siete, zeleznice, vodovody.
Cestna siet a dopravna infrastruktura, ktoru znicila armada alebo saboteri, si vyziada miliardove investicie.
Odminovanie rozsiahlych oblasti patri medzi najpomalsie a najnebezpecnejsie fazy obnovy.
Ekonomika – dlh, zahranicna pomoc a mozny rast
Ukrajina ma obrovsky zahranicny dlh, avsak cast z neho jej bola docasne odpustena alebo zmrazena. Krajina je velmi zavisla od medzinarodnej pomoci – od vojenskej po humanitarnu a rozvojovu.
Zapadne krajiny (najma EU a USA) slubuju velke investicne programy, podobne povojnovemu Marshallovmu planu.
Rozvoj by mohli priniest sektory ako polnohospodarstvo, IT, energetika (napr. veterne farmy, jadrova energia) a vystavba.
Pripadne clenstvo v EU by mohlo priniest nove trhy, pravidla aj stabilitu, ale zaroven naroky na reformy.
Obnova spolocnosti – trauma, migracia, navraty
Vojna sposobila masivny odliv obyvatelstva:
Miliony odisli do Polska, Nemecka, Ceska ci inych krajin.
Niektori sa vracaju, ini zostavaju v zahranici – pre Ukrajinu je to strata pracovnej sily, ale aj moznost navratu skusenosti a kapitalu.
Spolocnost zaroven prechadza kolektivnou traumou: smrt, straty, znasilnenia, deportacie deti, mucenie, zivot v pivniciach. Psychologicka a socialna obnova si vyziada dlhodobe programy.
Politika – demokraticka cesta alebo unava?
Ukrajina bola vzdy krehkou demokraciou s vykyvmi medzi reformistami a oligarchami. Vojna vsak posilnila obciansku spolocnost a doveru v armadu.
Ak sa udrzi demokraticke smerovanie a nezavislost od Ruska, moze sa z Ukrajiny stat silna vychodna brana Europy.
Na druhej strane hrozi unava volicov, korupcia, rast extremizmu ci politicka polarizacia – najma po vojne, ked opadne momentalne zjednotenie.


Identita – „uz nikdy spat“
Vojna posilnila ukrajinsku narodnu identitu. Mnohi obcania sa uplne odklonili od rustiny, opustili proruske postoje a prijali ukrajincinu, vlastne dejiny a europsku orientaciu.
Kultura, vzdelavanie, jazyk a historia sa prepisuju smerom k samostatnosti a sebavedomiu.
Ukrajina uz pravdepodobne nikdy nebude bratskym narodom Ruska – ak niekedy vobec bola.
Ukrajina je dnes znicena, ale nie porazena. Bojuje na viacerych frontoch – vojenskom, ekonomickom, kulturnom, politickom i dusevnom. Je to krajina s otvorenymi ranami, no aj s odvahou postavit sa na nohy.
Buducnost Ukrajiny bude tazka, no nie je beznadejna. Mnohi jej veria viac nez kedykolvek predtym – a prave v tom je jej sila.

Kapitola 11: Kto su Ukrajinci?

Ukrajinci su narod, ktory prezil starocia bojov, nadvlad, rozdeleni a hladomorov, a predsa si zachoval svoju identitu, jazyk, pracovitost a kulturu. V 21. storoci ich vojna s Ruskom zviditelnila vo svete, no ich pribeh je ovela hlbsi a dlhsi nez len roky bojov.
Obilnica Europy – krajina urodnej cernozeme
Ukrajina patri medzi najurodnejsie regiony planety. Cernozem pokryvajuca velku cast krajiny je idealna na pestovanie obilia, slnecnice, kukurice a repky. Este pred vojnou bola Ukrajina jednym z najvacsich svetovych exporterov psenice, jacmena a olejnin. Ukrajinske obilie bolo klucove najma pre krajinach Blizkeho vychodu a Afriky, kde jeho vypadok sposobil hlad a inflaciu. Aj pocas vojny sa ukrajinski polnohospodari usiluju zasievat a zat – casto pod hrozbou min, bombardovania ci okupacie. Ukrajinci nie su len rolnici, ale s polnohospodarstvom su hlboko spati historicky, kulturne i ekonomicky.
Jazykova zlozitost – viac nez ukrajincina
Mnohi Ukrajinci ovladaju viac ako jeden jazyk:
    • Ukrajincina je statny jazyk, s hlbokymi korenmi, inou vyslovnostou i pisanim nez rustina.
    • Rustinu stale ovlada vela ludi, najma na juhovychode a v mestach – niektori z praktickych dovodov, ini z historickej zotrvacnosti.
    • Dalej sa hovori po polsky, rumunsky, madarsky, najma v pohranicnych oblastiach.
    • Mladsia generacia ovlada anglictinu coraz lepsie, aj kvoli IT sektoru a migracii.
Jazyk tu nie je len dorozumievaci prostriedok – je to otazka identity, vplyvu a postoja k Rusku.
Rozdeleny narod, ktory zjednocuje vojna
Este pred rokom 2014 bola Ukrajina politicky aj kulturne rozdelena:
    • Zapad krajiny inklinoval k Europe, narodnemu povedomiu a ukrajincine.
    • Vychod mal historicky silnejsie vazby na Rusko, Sovietsky zvaz a ruskojazycne media.
Vojna vsak tieto rozdiely z velkej casti zmietla zo stola. Ludia, ktori mozno predtym ani netvrdili, ze su „Ukrajinci“, dnes bojuju za Ukrajinu – bez ohladu na jazyk. Vznika nove narodne povedomie zalozene na skusenosti odporu, nie len na historickych hraniciach.
Kultura a tradicie – silne regionalne korene
Ukrajinska kultura je farebna mozaika zvykov, vysiviek, tancov, spevov a sviatkov:
    • Kazdy region ma vlastne ornamenty, recepty, ludove piesne i zvyky.
    • Kuchyna (ako borsc, vareniky, holubky) je domaca, syta a zakorenena v rolnickom zivotnom style.
    • Ortodoxna a greckokatolicka viera je spojena s liturgiou, postmi a cirkevnymi sviatkami, casto prepajana s folklorom.
    • Vyznamnu ulohu hraju aj tanecne a spevacke subory, ktore si udrziavaju tradicne prvky aj v modernej podobe.
Aj v case vojny sa kultura stala zdrojom vnutornej sily, jednoty a dostojnosti.

Vodcovia a osobnosti zo srdca Sovietskeho zvazu
Aj ked bola Ukrajina dlho „len zvazova republika“, mnohi vodcovia ZSSR a klucove osobnosti pochadzali z Ukrajiny:
    • Nikita Chruscov, ktory viedol ZSSR po Stalinovej smrti a daroval Krym Ukrajine, sa narodil na hranici medzi Ukrajinou a Ruskom.
    • Leonid Breznev, dlhorocny generalny tajomnik, pochadzal z Dnipra.
    • Mnohi sovietski generali, vedci, kozmonauti ci umelci mali ukrajinsky povod, no boli vnimani ako „sovietski“.
Ukrajinci teda vytvarali aj Sovietsky zvaz, ale dnes sa od neho vedome odpajaju – ideovo, kulturne i symbolicky.
Odolny a otvoreny narod
Ukrajinci su tvrdohlavi, hrdi, no zaroven otvoreny narod. Vedia si pomoct v tazkych casoch, zorganizovat komunitu, obranu, pohreb i protest.
Su europski a vychodni zaroven, polnohospodari aj programatori, vojaci i matky, spevaci ludovych piesni aj nositelia Nobelovej ceny za mier.

Kapitola 12: Velkomesta Ukrajiny (nad 200 000 obyvatelov)

Ukrajina nie je len krajinou poli a dedin – je aj krajinou velkych miest. Mnohe z nich maju dlhu historiu, specificku atmosferu a dolezite postavenie – nie len v ramci Ukrajiny, ale aj v byvalom Sovietskom zvaze. Viacere ukrajinske velkomesta boli kedysi priemyselnymi, kulturnymi ci akademickymi centrami celeho ZSSR.
Kyjev – hlavne mesto a duchovne centrum
    • Viac ako 2,5 miliona obyvatelov (pred vojnou).
    • Jedno z najstarsich miest vychodnej Europy, historicka metropola Kyjevskej Rusi.
    • Centrum kultury, politiky, skolstva, viery aj obrany.
    • V sovietskej ere bol Kyjev tretim najvacsim mestom ZSSR po Moskve a Leningrade.
    • Je symbolom nezavislosti, odporu a modernizacie.
Charkov – priemyselny gigant a univerzitne mesto
    • Pred vojnou: takmer 1,5 miliona obyvatelov.
    • Byvale hlavne mesto Ukrajinskej SSR v rokoch 1919 – 1934.
    • Vyznamne priemyselne a vedecke centrum, zname fabrikami na traktory, tanky ci lietadla.
    • Domov viacerych prestiznych univerzit a vyskumnych ustavov.
    • Po roku 2022 silne poskodeny vojnou, no duch mesta nepadol.
Odesa – perla pri Ciernom mori
Viac nez 1 milion obyvatelov.
    • Pristavne a multikulturne mesto, kedysi vyznamny pristav carskeho Ruska i Sovietskeho zvazu.
    • Vynika architekturou, humorom a umenim.
    • Mesto zname svojou zidovskou komunitou, operou a namornictvom.
    • Strategicky ciel Ruska v konflikte, no doteraz si udrzalo slobodu.
    • Odesa je tiez domovom pre velmi specificky humor, zamerany na zidovstvo a zbojnictvo.
Dnipro – srdce ukrajinskeho priemyslu
    • Takmer 1 milion obyvatelov.
    • V sovietskej ere uzavrete mesto kvoli vyrobe rakiet a zbrojarstva.
    • Dnes centrum metalurgie, vesmirneho vyskumu a logistiky.
    • Zohrava klucovu rolu v obrane i zasobovani pocas vojny.
Zaporozie – oceliarstvo, Dneper a kozaci
    • Priblizne 700 000 obyvatelov.
    • Vyznamna oceliarska a energeticka metropola, blizko Zaporozskej jadrovej elektrarne.
    • Historicky spojene s Zaporozskou Sicou – domovom kozakov.
    • V sucasnosti v blizkosti frontovej linie, vystavene ostrelovaniu a hrozbam.


Lvov – brana na Zapad
    • Viac nez 700 000 obyvatelov.
    • Historicky rakusko-uhorske mesto, s europskou architekturou a kulturnym duchom.
    • Po roku 2014 sa stalo logistickym, humanitarnym a unikovym centrom.
    • Dolezite kulturne a intelektualne centrum, zname univerzitami a muzeami.
Mykolajiv, Vinnycia, Mariupol, Kryvyj Rih, Ternopil a dalsie
Mykolajiv – vyznamny lodny priemysel, vystaveny vojne.
Vinnycia – administrativne a dopravne centrum s relativnym pokojom.
Mariupol – zniceny a okupovany, kedysi polmilionove mesto pri Azovskom mori.
Kryvyj Rih – dolezite priemyselne mesto (prezident Zelenskyj odtial pochadza).
Ternopil, Ivano-Frankivsk, Cernivci, Sumy, Cerkasy, Kremencuk – kazde ma regionalny vyznam, svoju univerzitu, nemocnice a charakter.
Vsetky tieto mesta maju viac nez 200 000 obyvatelov, casto vlastnu kulturnu identitu a velky vplyv na fungovanie statu.
Mesta ako symboly
Mesta Ukrajiny su dnes nielen sidlami, ale aj symbolmi:
Kyjev – nepoddajnost.
Charkov – vychod, ktory sa nevzdal.
Odesa – brana do sveta, ktoru treba uchranit.
Mariupol – mucenictvo.
Lvov – europske zazemie.
Tieto mesta sa spolu so svojimi obyvatelmi stavaju piliermi ukrajinskej identity, obrany aj buducnosti.

Kapitola 13: Mier

Mier – slovo, ktore v sucasnej Ukrajine znie s bolestou, nadejou i nedoverou. Po rokoch plnohodnotnej vojny a po desatroci hybridnych zasahov je otazka mieru viac nez len diplomacia – je to otazka spravodlivosti, bezpecnosti a buducnosti. Ale co vlastne znamena mier pre zucastnene strany? A ako sa da porovnat s historickymi precedensmi?
Mier podla Ukrajincov
Pre vacsinu Ukrajincov nie je mier len zastavenie bojov, ale obnovenie kontroly nad vlastnym uzemim a spravodlivost pre obete. Ukrajinci vo velkej vacsine odmietaju:
    • uznanie ruskej okupacie Krymu a casti Donbasu,
    • „mier vymenou za uzemie“,
    • navrat k „bratskym vztahom“ s Moskvou.
Ich predstava mieru je triezva, vychadzajuca z historickej skusenosti: Rusko nedodrziava dohody, a preto mier musi znamenat slobodu rozhodovat o vlastnej buducnosti, bezpecnostne zaruky a odchod agresora.
Mier podla Ruska
Ruske vedenie opakovane tvrdi, ze chce mier – ale podmienky, ktore ponuka, su v skutocnosti kapitulaciou Ukrajiny:
    • uznanie okupovanych uzemi ako ruskych,
    • „neutralita“ Ukrajiny (tzn. zakaz vstupu do EU a NATO),
    • restrikcie voci ukrajinskej armade i kulture.
Pre Kremel je „mier“ casto nastrojom, ako ziskat cas na dalsiu agresiu, podobne ako tomu bolo po dohodach v Minsku. Mier v ruskom podani tak nie je ciel, ale strategia podmanenia.
Chamberlain, Churchill a dnesok
Podobne ako Neville Chamberlain v roku 1938 veril, ze ustupky Hitlerovi prinesu mier („peace for our time“), aj dnes mnohi veria, ze prijatim ruskych poziadaviek sa Ukrajina zachrani. No ako ukazali dejiny, ustupky agresorovi len povzbudzuju dalsie poziadavky a vojny.
Winston Churchill pochopil, ze cena za mier moze byt sloboda inych narodov – a napokon aj vlastna. Jeho slova o tom, ze si niektori vyberu medzi hanbou a vojnou, a po hanbe dostanu aj vojnu, su aktualne aj dnes.
Sudety a Donbas
Odstupenie Sudet Hitlerovi viedlo k rozkladu Ceskoslovenska a nakoniec k vojne. Podobne, odstupenie casti Donbasu Rusku by:
    • podryvalo doveru v medzinarodne pravo,
    • vytvaralo precedens pre dalsie anexie,
    • motivovalo Rusko k dalsiemu tlaku na Ukrajinu alebo ine staty (napr. Moldavsko, Pobaltie).



Podobnost s Gruzinskom
V roku 2008 Rusko vtrhlo do Gruzinska, vyvolalo kratku vojnu a nasledne fakticky odrezalo regiony Abchazsko a Juzne Osetsko. Svet reagoval slabym nesuhlasom, a vysledkom bola:
    • zmrazena okupacia,
    • strata kontroly nad uzemim,
    • motivacia pre dalsiu rusku expanziu.
Tento pripad je varovanim, ze ak sa agresia neodsudi a neodstrani, opakuje sa.
Racionalne ciele vs. paranoja a nenavist
Ukrajina bojuje za prezitie, slobodu a uzemnu celistvost – ciele, ktore su pochopitelne a opieraju sa o medzinarodne pravo.
Rusko naopak casto argumentuje:
    • „ochranou rusky hovoriacich“ (aj ked ich bombarduje),
    • bojom proti „nacizmu“ (aj ked ma doma autoritarsky rezim),
    • paranojou zo Zapadu, NATO a LGBT agendy.
Tieto tvrdenia casto nie su racionalne, ale emocionalne, zalozene na propagande, historickych resentimentoch a pseudonabozenskej ideologii. Namiesto bezpecnostnych cielov ide o identitarny konflikt, kde sa ukrajinska existencia povazuje za „proti-rusku“.
Cesta k mieru
Skutocny mier nebude rychly ani jednoduchy. Bude si vyzadovat:
    • vitazstvo pravdy nad lzou,
    • volu branit slobodu, aj ked to boli,
    • zmenu myslenia na oboch stranach hranice.
Mier nie je len podpis na papieri. Je to stav, kde si Ukrajinci nemusia vyberat medzi slobodou a prezitim. Taky mier si zelaju – a taky si zasluzia.

Kapitola 14: Geografia Ukrajiny – krajina medzi horami, morom a stepou

Ukrajina patri medzi najvacsie krajiny Europy. Jej rozloha (vyse 600 000 km?) je vacsia nez uzemie Francuzska ci Nemecka. Je to krajina kontrastov – vysoke pohoria aj nekonecne stepi, huste lesy aj polosuche oblasti, pristup k dvom moriam aj vplyv velkych riek. Geografia Ukrajiny vyznamne ovplyvnila jej historiu, hospodarstvo, aj prebiehajuce konflikty.
Karpaty a Zakarpatsko
Na zapade krajiny sa dvihaju Karpaty, ktore prechadzaju aj cez Slovensko a Rumunsko. Najvyssim vrchom Ukrajiny je Hoverla (2 061 m n. m.), nachadzajuci sa v pohori Cornohora. Oblast je znama horskou prirodou, lesmi, pastvinami a ludovou architekturou.
Zakarpatska Ukrajina, ktora patrila v medzivojnovom obdobi k Ceskoslovensku, ma zvlastnu historiu a kulturu. Obyvatelstvo je tu pestre: okrem Ukrajincov aj Madari, Rusini, Slovaci ci Rumuni. Region je casto povazovany za jedno z najmalebnejsich a zaroven najchudobnejsich uzemi krajiny.
Rieky a vodne zdroje
Najdolezitejsou riekou Ukrajiny je Dneper (Dnipro), ktory prameni v Rusku, preteka cez Kyjev a usti do Cierneho mora. Rieka ma zasadny vyznam pre zasobovanie vodou, energetiku aj polnohospodarstvo. Dalsie vyznamne rieky su Dnester, Juzny Bug, Siversky Donec a hranicny Dunaj na juhozapade.
Krym ma chronicky problem s pitnou vodou, najma po anexii v roku 2014, ked bola uzavreta Severnokrymska vodna cesta, ktora privadzala vodu z Dnepra. Pocas vojny sa tento problem este zhorsil – zasobovanie sa ciastocne obnovilo len po okupacii oblasti okolo Chersonu.
Nerastne bohatstvo a strategicke suroviny
Vychod Ukrajiny, najma oblasti okolo Donbasu (Doneck a Luhansk), bol tradicnym tazobnym a priemyselnym centrom. Tazila sa tu ropa, plyn, uhlie, zelezna ruda, mangan a ine kovy.
V mori okolo Krymu – najma v Ciernom mori – sa objavili bohate zasoby plynu a ropy, ktore sa stali dalsim dovodom, preco si Rusko tuto oblast narokuje. Vojna tak nie je len o uzemi, ale aj o energeticku buducnost regionu.
Lesy, polnohospodarstvo a poda
Ukrajina ma obrovske polnohospodarske plochy, a preto sa jej casto hovori obilnica Europy. Pestuje sa tu psenica, kukurica, slnecnica, repka, ale aj cukrova repa ci jacmen. Podnebie a poda (najma cernozem) su pre to mimoriadne priaznive.
Zalesnene oblasti sa nachadzaju najma na zapade (Karpaty), severe (Polesie) a casti stredneho pasma. Mnohe lesy boli tazko postihnute pocas vojny (delostrelecke utoky, poziare), ale aj pocas obdobia cernobylskej havarie.
Radioaktivne oblasti – Cernobyl a Zona
Sever Ukrajiny v okoli mesta Cernobyl (oblastna cast Kyjevskej oblasti) bol silno zasiahnuty havariou jadrovej elektrarne v roku 1986. Dnes ide o uzavretu Zonu, kde prebiehaju vedecke vyskumy, turisticke exkurzie, ale aj spekulacie o divokej prirode, ktora sa tam vratila bez ludi. Radioaktivita stale pretrvava v pode, vode i lesoch, a aj ked sa casti oblasti otvaraju, ide o trvalo poznacene uzemie. Pocas ruskej invazie bola Zona kratko okupovana a niektori vojaci sa vystavili radioaktivnemu prachu pri kopani zakopov.
Cierne a Azovske more
Ukrajina ma pristup k dvom moriam:
    • Cierne more – vacsie, hlbsie, cez Bospor spojene so Stredozemnym morom. Strategicky vyznam pre obchod a namornictvo.
    • Azovske more – mensie, plytsie, oddelene Kercskym prielivom. Malo slane, nachylne na znecistenie.
Obe moria boli dovodom pre vybudovanie pristavov ako Odesa, Mariupol, Berdjansk. Pocas vojny sa Azovske more takmer uplne dostalo pod kontrolu Ruska. Ukrajina sa vsak snazi ziskat spat pristup k namornemu exportu, najma vdaka dohodam s Tureckom.
Ostrovy
Najznamejsim ukrajinskym ostrovom je Hadi ostrov (Zmiinyj ostrov) v Ciernom mori, ktory sa stal symbolom odporu, ked obrancovia pri ruskej invazii odmietli kapitulovat. Ostrov ma strategicku polohu pri morskej hranici s Rumunskom a bol viackrat ostrelovany, bombardovany a znovu obsadzovany.
Geografia Ukrajiny urcuje jej strategicku hodnotu, surovinovy potencial, polnohospodarsku silu, aj zranitelnost. Krajina medzi morom a horami, medzi cernozemou a radioaktivnym prachom, medzi lesom a stepou – to je Ukrajina. Rozmanita, ale spojena. A hoci ma jej uzemie vela jaziev, stale z neho vychadza zivot.

Kapitola 15: Medzi Moskvou a Tiraspolom: Porovnanie dvoch rezimov

Na prvy pohlad sa moze zdat, ze medzi Putinovym Ruskom a Podnesterskou Moldavskou republikou (Podnesterskom) je zasadny rozdiel – jedno je obrovska jadrova velmoc, druhe neuznany pas uzemia medzi Moldavskom a Ukrajinou. No v sposobe vlady, manipulacii verejnosti, kulturnej symbolike i zahranicnopolitickych cieloch nachadzame mnozstvo spolocnych crt. A zaroven vidime varovny rozdiel – kam az sa da dojst, ak sa zastavi cas.
Putinovo Rusko: hybrid medzi diktaturou a imperiom
Moderne Rusko pod vedenim Vladimira Putina je autoritativny rezim s centralizovanou mocou, silnou tajnou sluzbou, kontrolou medii a potlacovanim opozicie. Pociatocne iluzie o modernizacii a ekonomickom rozvoji sa s prichodom vojny zmenili na agresivny revansizmus, ktory tvrdi, ze Zapad chce Rusko znicit a ze len silna ruka ho moze ochranit.
Pre Ukrajincov aj nas v strednej Europe je tento rezim:
    • bezpecnostnou hrozbou (prezident Kiska kedysi povedal, ze „Putin testuje nasu pripravenost“),
    • zdrojom hybridnych utokov (dezinformacie, kyberutoky, ovplyvnovanie volieb),
    • moralnym protikladom (statne lzi, glorifikacia nasilia, utlak).
Rusko sa zaroven prezentuje ako nastupca ZSSR, ale bez jeho ideologickych vizii – nahradza ich pravoslavnym nacionalizmom, sovietskymi symbolmi a obrazom „vecneho ohrozenia“.
Podnestersko: zamrznuty Sovietsky zvaz
Podnesterska Moldavska republika je de facto nezavisly stat, ktory neuznava ziadna krajina OSN (ani samotne Rusko). Nachadza sa na vychodnom brehu Dnestra a odtrhla sa od Moldavska v roku 1992 po kratkej vojne. Odvtedy zije v politickej a casovej izolacii.
Tiraspol – hlavne mesto Podnesterska – je prezyvane:
    • „Skanzen ZSSR“ – na uliciach stoja sochy Lenina, cerveno-zelene zastavy s kosakom a kladivom, sovietske hesla o praci a vlasti,
    • „Severna Korea Europy“ – funguje tu tvrda cenzura, tajna policia, represiou udrziavany poriadok,
    • „biela zona“ pre zlocincov – krajina je znama ako raj pre pasovanie zbrani, ludi a tabaku.
Rezim tu formalne zaklada legitimitu na referende, kde obyvatelia pozaduju pripojenie k Rusku. Realita je vsak kontrolovana uzkou elitou, casto napojenou na ruske a miestne oligarchicke struktury.
Spolocne crty
    • Silna nostalgia po ZSSR
    • Zneuzivanie „mieru“ ako zamienky pre okupaciu
    • Manipulacia jazykom, historiou a nabozenstvom
    • Snaha umlcat opoziciu a alternativne nazory



Preco Podnestersko zaujima Ukrajincov
Pocas vojny sa objavila obava, ze Rusko otvori druhy front prave cez Podnestersko – odtial by mohol hrozit utok na Odesu. Ukrajina sleduje tuto enklavu pozorne, kedze sa tam nachadza ruska posadka, aj ked len symbolicka.

Okrem toho je Podnestersko zivym prikladom toho, ako vyzera „rusky svet“, ak mu nekladieme odpor: zastaveny cas, prazdne hesla, bieda a ticho.
Medzi Moskvou a Tiraspolom nelezi len geograficka vzdialenost, ale cely spektrum autoritarstva. Rusko je stale aktivny hrac, ktory meni pravidla. Podnestersko je memento – zrkadlo toho, co sa stane, ked sa vzdame slobody v mene „poriadku“. Pre Ukrajinu su obe hrozbou – jedna kvoli sile, druha kvoli ideologii.
Kapitola 16: Prezit, tvorit a vynajst sa – ukrajinska odolnost

Ukrajina nie je len krajinou, ktora bojuje. Je aj krajinou, ktora preziva, tvori a vynaliezavo odpoveda na extremne podmienky. Vychodna Europa zazila mnoho otrasov, ale maloktory narod si pocas kratkeho casu presiel tolkymi tragediami a pritom si zachoval schopnost kulturneho, technologickeho i ludskeho prezitia. Ukrajinci dnes ukazuju svetu, co znamena odolnost.
Improvizacia ako narodna vlastnost
Od cias Sovietskeho zvazu si Ukrajinci zvykli zit v prostredi, kde sa vela veci „zohnalo“, upravovalo alebo nahradzalo. Tento zvyk sa nezlomil ani pocas vojny. Mnohi vojaci zacali pouzivat vybavenie, ktore nie je armadne, ale je upravene tak, aby posluzilo: upravene drony, vojenske oblecenie presite zo starych kabatov, maskovacie siete upletene starymi zenami v komunitnych centrach.
Technologie na strane obrany
Ukrajina patri medzi technologicky prekvapivo pokrocile krajiny. Uz pred vojnou sa preslavila systemom Diia, vdaka ktoremu je mozne vybavit mnozstvo uradnych veci cez aplikaciu v mobile. Pocas vojny sa digitalizacia zrychlila: aplikacie pre varovanie pred naletmi, mapy bezpecnych koridorov, komunikacia medzi jednotkami v realnom case.
Jednotlivci a male timy dokazali vyrobit 3D tlacene suciastky, upravene Starlink modemy, softver pre bezpilotne lietadla a vlastne obranne systemy. Ukrajinska improvizacia sa stala exportovatelnou inovaciou.
Umenie v ruinach
Aj pod bombami sa hra divadlo. Aj vo vyhorenych skolach sa organizuju citania poezie. Ukrajinske umenie sa nezastavilo – len sa presunulo do zakopov, krytov, stanovych taborov. Mnoho vytvarnikov zachytava vojnu cez vystavy, ilustracie, street art, ktory zmenit znicenu fasadu na vypoved. Filmari dokumentuju, hudobnici komponuju, basnici pisu.
Niektore umelecke projekty priamo zachranuju – napriklad ked vytazok z koncertu ide na pomoc nemocniciam. Ine su pamatniky pre buducnost, ked uz nezostane nic len obraz, basen a spomienka.
Deti, zeny, seniori – tichi hrdinovia
Odpor nie je len na fronte. Stare mamy, ktore pletu siete z obnosenych latok. Deti, ktore recituju verse v pivniciach. Seniorky, ktore si pamataju nacisticku i sovietsku okupaciu a varuju pred ich opakovanim.
Zeny, ktore vedu nemocnice, staraju sa o deti a zaroven zasobuju dobrovolnicke siete. Chlapci, ktori sa vo veku 18 rokov stavaju vojakmi, ale zaroven su aj psychologmi pre svojich kamaratov. Odolnost je roztrusena po celej krajine – a ma mnoho tvari.
Zasadny kontrast: nedostatky vs. zivot
Ukrajina je dnes miestom, kde sa v znicenych mestach objavuju zeleninove zahradky, v zakopoch vznikaju spevy a na miestach byvalych trhov sa organizuju humanitarne vymeny. Tento kontrast medzi smrtou a prezitim je sokujuci, ale ukazuje silu ludskej vole.
Ukrajine nejde len o vitazstvo – ide jej o zachovanie tvare, jazyka, identity. To je to, co udrziava narod na nohach – nielen zbrane, ale aj to, co drzia vo svojich hlavach a srdciach.

100 zaujimavosti o Ukrajine a Ukrajincoch

    1. V ukrajincine sa hlavne mesto vola Kyjiv, nie „Kiev“, co je transliteracia z rustiny. Toto rozlisenie sa stalo politickym a kulturnym symbolom nezavislosti.
    2. Socha „Matka vlast“ (ukr. Batkivscyna-Maty) v Kyjeve je vyssia nez Socha slobody v New Yorku. Ide o jeden z najvacsich monumentov v Europe.
    3. Uzemie dnesnej Ukrajiny bolo dlhe roky pod vplyvom mongolskej Zlatej Hordy, co ovplyvnilo vyvoj Kyjevskej Rusi, hospodarstvo i kulturu.
    4. Historicky stat Kyjevska Rus bol zakladom pre neskorsie narodne identity Ukrajiny, Ruska aj Bieloruska – no Kyjev bol jej centrom.
    5. Uzemim dnesnej Ukrajiny presli mnohe kmene: Goti, Huni, Avari, Slovania, Pecenehovia, Kumani, Bulhari ci Madari.
    6. Volodymyr I. z Kyjevskej Rusi uvazoval o viacerych nabozenstvach pre svoj lud – islam odmietol pre zakaz alkoholu. Nakoniec prijal pravoslavie z Byzancie.
    7. Po pade Konstantinopolu v roku 1453 sa Moskva zacala vnimat ako „Treti Rim“. Ukrajina sa ocitla medzi novymi imperialnymi ambiciami.
    8. Pocas nestabilneho obdobia v Rusku („Time of Troubles“) na zaciatku 17. storocia sa ukrajinske uzemia dostali do zorneho pola Polska a vznikli nove kozacke struktury.
    9. Bohdan Chmelnicky viedol v 17. storoci povstanie proti Polsku, ktore viedlo k osudovemu spojenectvu s Moskvou – a neskor k strate samostatnosti.
    10. Krymsky chanat (polovica 15. – 18. storocie) bol sucastou Osmanskej rise a mal potencial viest ine casti Ukrajiny k islamizacii.
    11. Ukrajinci i Bielorusi stratili pocas 2. svetovej vojny miliony. Oba narody patrili medzi najviac zasiahnute. Casto vitali Nemcov ako osloboditelov od stalinizmu – no neskor celili deportaciam a popravam.
    12. Ukrajina je jednym z najvacsich exporterov obilia na svete. Pre urodne cernozeme sa jej hovori aj obilnica Europy. Ukrajina ma 25% cernozeme v Euroazii.
    13. Vychodna Ukrajina bola systematicky „doplnana“ obyvatelmi z inych casti Sovietskeho zvazu, co zmenilo jazykovu i kulturnu skladbu obyvatelstva.
    14. Mnohi Ukrajinci (napr. Chruscov ci Breznev) patrili medzi najvyssie sovietske spicky, cim sa Ukrajina podielala na riadeni celej rise.
    15. V oblasti Donbasu i v Ciernom mori sa nachadzaju vyznamne loziska uhlia, plynu a dalsich nerastov – aj preto su tieto regiony predmetom zaujmu.
    16. Najvacsi ukrajinsky ostrov je Dzarylhak. Najdolezitejsia rieka je Dneper, ktora rozdeluje krajinu na vychod a zapad.
    17. Azovske more je najplytsie more sveta. Ma priemernu hlbku len okolo 7 metrov. Jeho strategicky vyznam je vsak obrovsky – hlavne pre pristavy ako Mariupol.
    18. Skupina Kalush Orchestra vyhrala Euroviziu pocas ruskej invazie, pricom skladba „Stefania“ sa stala hymnou odvahy a nadeje.
    19. Mnohi Ukrajinci hovoria ukrajinsky, rusky, anglicky ci po polsky – v zavislosti od regionu. Jazyk nie je vzdy pevnou hranicou identity.
    20. Napriek jazykovym ci regionalnym rozdielom sa vojna stala silnym unifikujucim momentom, ktory prehlbuje narodne povedomie.
    21. Kyjev ma jednu z najhlbsich stanic metra na svete – Arsenalna lezi takmer 106 metrov pod zemou. Metro sluzilo aj ako bunker pocas vojny a patri medzi najstarsie v byvalom ZSSR mimo Moskvy.
    22. Okrem ukrajinciny a rustiny zije v krajine aj pocetna komunita Rusinov, najma v Zakarpatsku. Spori sa, ci ide o samostatny jazyk, alebo vetvu ukrajinciny. Okrem toho je bezna aj polstina, madarcina a v mestach anglictina.
    23. Slavny pokrm „Kyjevske kura“ (kotleta po-kijivski) ma nejasny povod – niektori tvrdia, ze vznikol vo Francuzsku alebo v ruskej aristokracii a do Kyjeva sa vratil ako „narodny“ pokrm az v Sovietskom zvaze.
    24. Pocas vlady prezidenta Viktora Janukovyca sa casto opravovali cesty a infrastruktura tam, kde on alebo jeho spojenci cestovali ci vyhravali vo volbach, nie tam, kde to bolo objektivne najpotrebnejsie.
    25. Volodymyr Zelenskyj hral prezidenta Ukrajiny v popularnom seriali Sluha naroda. V roku 2019 kandidoval v skutocnych volbach a stal sa prezidentom – bez predchadzajucej politickej skusenosti.
    26. Po rozpade ZSSR mala Ukrajina treti najvacsi jadrovy arzenal na svete. V roku 1994 sa ho vzdala v ramci Budapestianskeho memoranda, vymenou za garancie uzemnej celistvosti. Tie boli neskor porusene.
    27. Ukrajina je druhou najvacsou krajinou Europy po Rusku. Od zapadu po vychod meria vyse 1 300 km, co je viac nez vzdialenost medzi Bratislavou a Parizom. Je vacsia nez napr. Nemecko, Taliansko ci Spojene kralovstvo. Ukrajina je viac ako 12x vacsia ako Slovensko.
    28. Pocas vojny sa pri meste Vuhledar odohrala jedna z najvacsich tankovych bitiek 21. storocia. Medzi zbombardovanymi lokalitami je aj ukrajinsky New York (Novyj Jork) – osada v Doneckej oblasti.
    29. Dneperska vodna elektraren (DniproHES) je taka rozsiahla, ze jej vodna plocha zabera rozlohu porovnatelnu s niektorymi mensimi statmi ako Slovinsko. Je zaroven klucovou strategickou infrastrukturou.
    30. Medzi zname ukrajinske alkoholicke napoje patri horilka (ukrajinska verzia vodky), casto ochutena bylinkami, medom alebo korenim. Oblubene su aj lokalne vina z Odesy ci Zakarpatska a medovina (pitny med).
    31. Ukrajinska stredna trieda je relativne slaba a nerovnomerne rozlozena – koncentruje sa najma v mestach ako Kyjev, Lvov ci Odesa. Vojna vyrazne zasiahla ekonomiku, ale zaroven vytvorila nove podnikatelske prilezitosti v IT, obrane a logistike.
    32. Ukrajinska politika bola dlhodobo ovladana oligarchami – extremne bohatymi jednotlivcami s velkym vplyvom na media a strany. Po roku 2022 vsak stat obmedzil ich moc – mnohi stratili majetky, cast usla do zahranicia.
    33. Byvaly profesionalny boxer a svetovy sampion Vitali Klicko je od roku 2014 primatorom Kyjeva. Pocas vojny zostal v meste a stal na jeho obrane, cim ziskal medzinarodny respekt.
    34. Ruska invazia na Ukrajinu by bola ovela zlozitejsia bez podpory Lukasenka, ktory umoznil utok z uzemia Bieloruska. Bieloruski vojaci sa vsak do bojov priamo nezapojili, hoci niekolko dobrovolnikov bojuje na strane Ukrajiny.
    35. Paradoxne, pocas bojov v Donbase a Charkove zahynulo mnozstvo ruskojazycnych civilistov, zdravotnikov a vojakov. Putin pritom tvrdi, ze ich „chrani“. Zasiahol tak prave tie komunity, ktore predtym uprednostnovali rustinu. Mnohi zraneni sa nasledne zacali ako formu odporu ucit pre nich dovtedy malo pouzivanu ukrajincinu.
    36. Svet sleduje, ako Ukrajina inovuje vojensku taktiku. Zatial co tanky stracaju vyznam, do popredia sa dostavaju drony, elektronicky boj, kyberutoky a malorozpoctove technologie, ktore menia moderne vojny.
    37. Ukrajina aj Rusko su klucovymi exportermi psenice, jacmena a kukurice. Ich konflikt sposobil nedostatky a zdrazovanie potravin v Afrike, Azii aj Europe, co malo vplyv na migraciu a stabilitu viacerych statov, vratane pocty nedobrovolnych migrantov.
    38. Slovensky premier Robert Fico casto kritizuje sankcie voci Rusku a je skepticky k podpore Ukrajiny. Tento postoj je v ostrom kontraste s politikou vacsiny clenskych statov EU a NATO, co vyvolava medzinarodnu kritiku.
    39. Hranica medzi Ukrajinou a Slovenskom je znama pasovanim cigariet, pohonnych latok a spotrebneho tovaru. Po vypuknuti vojny pribudli pripady nelegalneho dovozu ci vyvozu zbrani alebo vojenskeho materialu.
    40. Ukrajina je vacsia nez Polsko, ale ma nizsi pocet obyvatelov – najma v dosledku vojny, migracie a nizkej porodnosti. Hustota osidlenia je velmi nerovnomerna – hustejsie je osidleny zapad a centralna Ukrajina, vychod a juh su redsie.
    41. Zona okolo Cernobylu bola po katastrofe opustena, ale v poslednych rokoch sa meni. Okrem turizmu tam Ukrajina buduje solarne parky a vyskumne stanice, cim meni symbol katastrofy na zdroj obnovitelnej energie.

    42. Vacsina stihaciek ukrajinskeho letectva bola zdedena po ZSSR, najma MiGy a Su-27. Napriek tomu dokazali celit ruskemu letectvu, ktore je pocetnejsie. Ukrajinski piloti ziskali celosvetove uznanie za odvahu a kreativitu, napriklad pri zostreloch pomocou improvizovanych prostriedkov.
    43. Ukrajina ma dlhu tradiciu vyroby rakiet a vesmirnej techniky, najma cez podnik Juzmas (Juznoje) v meste Dnipro. Vyrabala nosne rakety ako Zenit ci Cyklon. Po roku 2014 sa orientuje skor na spolupracu so Zapadom, najma s ESA, USA a Kanadou.
    44. Hoci Turecko je clen NATO, ma specificke vztahy s Ruskom. Turecke drony Bayraktar TB2 vyznamne pomohli Ukrajine v pociatocnych fazach vojny. Erdogan zaroven zohral ulohu pri dohodach o vyvoze obilia, cim Ukrajine ekonomicky pomohol.
    45. Ukrajina nie je clenom NATO, ale od roku 2022 ziskala bezprecedentnu uroven spoluprace. Viacere krajiny jej poskytuju zbrane, vycvik a spravodajske data. Pripadne clenstvo Ukrajiny je predmetom vasnivych debat, najma kvoli ruskemu odporu.
    46. Dmitrij Medvedev, byvaly prezident Ruska, zverejnil propagandisticke mapy, kde bola Ukrajina rozdelena medzi Rusko, Polsko, Madarsko a Rumunsko. Tento model pripomina rozdelenie Polska v 18. storoci a vyvolava znepokojenie z navratu imperialneho myslenia.
    47. Uzhorod, hlavne mesto Zakarpatskej oblasti, ma okolo 110 000 obyvatelov, podobne ako Presov. Lezi hned za slovenskou hranicou a historicky patri medzi multikulturne mesta s vyraznym slovenskym, madarskym a rusinskym vplyvom.
    48. Ukrajinske filmy ako „Atlantyda“ (Valentyn Vasjanovyc) ci „Zem je modra ako pomaranc“ ziskali medzinarodne ceny. Filmari casto zobrazuju vojnu, traumu a identitu, a dokumenty z vojny su ocenovane na festivaloch od Berlina po Sundance.
    49. Herec Aleksey Gorbunov ci herecka Rymma Zjubina su znami nielen doma, ale aj v zahranici. Medzinarodny uspech zaznamenal aj Ivan Dorn, povodne spevak, ktory presiel do filmovej tvorby. Mnohi umelci podporuju obranu Ukrajiny aktivne aj propagandisticky.
    50. Viacere zapadne armady (USA, VB, Nemecko) sleduju vysledky pouzivania novych zbrani na Ukrajine, vratane preciznych rakiet, systemov protivzdusnej obrany ci autonomnych dronov. Ukrajinske bojisko sluzi ako laboratorium modernej vojny.
    51. Ukrajina ma jednu z najvacsich IT komunit v Europe. Mnohe startupy, kyberbezpecnostne firmy a vyvojove centra sa aj pocas vojny presunuli do bezpecnejsich oblasti alebo pokracuju na dialku. Ukrajinski experti sa podielaju aj na obrane pred ruskymi kyberutokmi.
    52. Ukrajina bola domovom najvacsieho dopravneho lietadla na svete – Antonov An-225 Mrija, vyvinuteho v Kyjeve. Lietadlo dokazalo prepravovat nadmerne tazky naklad, vratane vesmirnych rakiet ci generatorov. Pocas ruskej invazie v roku 2022 bolo znicene, no existuju plany na jeho znovupostavenie. Mrija (v preklade „sen“) sa stala symbolom ukrajinskej vynaliezavosti a vytrvalosti.
    53. Ukrajina dlhodobo celi demografickej krize. Pocet obyvatelov klesa nielen kvoli migracii a vojne, ale aj kvoli nizkej porodnosti (priemerne 1,2–1,3 dietata na zenu) a vysokej mortalite, najma u muzov. Priemerna dlzka zivota muzov je pod 70 rokov. Vojna tento trend este zhorsuje: miliony ludi emigrovali a tisice zomreli. Prognozy ukazuju, ze bez zasadnej obnovy populacie bude Ukrajina celit vaznemu starnutiu obyvatelstva.
    54. Ukrajina je znama aj vynikajucimi boxeristami – bratia Vitali a Vladimir Klickovci dominovali svetovemu boxu cele desatrocie. Vitalij sa stal neskor starostom Kyjeva a hra dolezitu politicku ulohu pocas vojny. Oleksandr Usyk, ich nastupca, sa stal svetovym sampionom v tazkej vahe, a v roku 2024 porazil Tysona Furyho a stal sa nepriestrelnym majstrom sveta vo vsetkych prestiznych verziach boxerskeho titulu.
    55. Najslavnejsi ukrajinsky futbalista Andrij Sevcenko sa preslavil nielen v Dynamo Kyjev, ale aj v talianskom AC Milano, kde ziskal Zlatu loptu (Ballon d’Or) v roku 2004. Neskor posobil aj ako trener ukrajinskej reprezentacie. Je povazovany za jeden z najvacsich futbalovych talentov vychodnej Europy.
    56. Vojna na Ukrajine vplyva na ekonomiku obidvoch zemi, Ruska i Ukrajiny. Aj na zaklade toho je ukrajinska Hrivna velmi slaba v porovnani s Eurom. Hovori sa vsak vtip, ze rozdiel medzi Eurom a Rublom je priblizne jedno Euro, kedze kurz sa pohybuje priblizne na urovni 1 Rubel = 1 eurocent.
    57. V juni 2025 zasiahol SBU rusku zakladnu pri hranici s Mongolskom pomocou dronov – sucast operacie "Spiderweb", ktora znicila velku cast ruskych stihaciek a bombarderov.
    58. Ukrajinske namornictvo sa preslavilo vtipnym sloganom „idi na chuj“, ktory rozhlas vysielal pre ruske jednotky pri Kercskom moste – ako signalizaciu odporu a oddalovania nepriatelskej lode. Znama je tiez veta ukrajinskeho prezidenta: „Nepotrebujem utiect, potrebujem municiu“.
    59. Pandemia bubonickej morovej infekcie sa dostala do Europy cez pristav Kaffa na Kryme, kde ju v polovici 14. storocia privinula Zlata Horda.
    60. Rusky obcan, ktory poslal peniaze ukrajinskej armade, bol obvineny z „vlastizrady“ a odsudeny na 13 rokov vazenia. Jeho cin spocival v tom, ze chcel podporit obranu proti agresii – co rezim vyhodnotil ako zlocin.
    61. Mnohi ruski rodicia dostavaju financne prispevky (napr. 5 milionov rublov) za smrt svojich synov na fronte. Niektori verejne dakuju Putinovi za peniaze, cim sa odhaluje cynizmus rezimu a chudoba ako nastroj manipulacie.
    62. Bezni ruski vojaci dostavaju karton namiesto kevlaru, plastove flasky namiesto lekarniciek, a casto nemaju ani noznice ci dezinfekciu. Kym propaganda hovori o „druhej najlepsej armade sveta“, realita pripomina stredoveky vystroj.
    63. Mnohe male pozorovania odhaluju kulturne rozdiely: napriklad v tom, ze vacsina Ukrajincov si umyva ruky po toalete, zatial co v ruskej armade a vidieku je to casto zanedbavany zvyk.
    64. Ked mal rusky minister zahranicia Sergej Lavrov prejav na medzinarodnom fore, desiatky diplomatov odisli zo saly na podporu Ukrajiny. Bol to tichy, ale silny medzinarodny signal nesuhlasu s agresiou Ruska.
    65. Kirill, hlava ruskej pravoslavnej cirkvi, opakovane tvrdil, ze vojna je duchovnym bojom proti Zapadu. Pozehnaval zbrane a tvrdil, ze padnuti vojaci idu priamo do neba, co je nabozenske zneuzitie tragedie.
    66. Vyraz „Putler“ sa vzil medzi odporcami Putina ako kombinacia mien Putin a Hitler. Pouziva sa na demonstraciach, karikaturach a aj v zahranicnych mediach. Zosobnuje agresiu, autoritarstvo a kult osobnosti.
    67. Na Slovensku a v EU sa dostali aj bohatsi Ukrajinci, ktori si mohli dovolit odist rychlo. Mnohe najchudobnejsie rodiny zostali doma, casto bez domova ci podpory. Statne zdroje Ukrajiny su obmedzene a pretazene.
    68. Po Rusmi opustenej oblasti zostavaju tisice min a nastraznych systemov. Polia, cesty a lesy sa na desatrocia stali nebezpecnymi. Kompletne odminovanie Ukrajiny moze trvat 10 az 20 rokov. Na druhej strane, ukrajinskej armade sa podarilo pouzit ruske minove polia na spomalenie postupu agresora.
    69. Obe strany su obvinene z pouzitia kazetovej municie, ktora rozmeta male naloze na siroku plochu a je nebezpecna aj roky po konflikte. Rusko opakovane pouzilo biely fosfor, co sposobuje tazke popaleniny a porusuje vojnove konvencie.
    70. Ukrajina patri medzi najvacsich exporterov softverovych sluzieb v Europe. Je domovom tisicok vyvojarov a outsourcingovych firiem.
    71. Ukrajinci vytvorili gramaticku appku Grammarly, bezpecnostny softver MacPaw, ale aj aplikaciu Reface, ktora bola viralna na Instagrame (deepfake vymena tvari).
    72. Aj pocas vojny funguje online vyucba, pricom stat spustil platformu Diia.Oswita – digitalnu skolu s ucivom pre vsetky rocniky. Ucitelia casto ucia z pivnic ci krytov.
    73. V mnohych krajinach (Polsko, Slovensko, Nemecko) vznikli ukrajinske triedy alebo cele skoly, ktore poskytuju vzdelanie v materinskom jazyku detom utecencov.
    74. Aplikacia Diia umoznuje obcanom mat doklady, hlasovat, podpisovat dokumenty ci ziadat o davky online. Pocas vojny sluzi aj ako informacny rozhlas.
    75. Kyjevska, Lvovska ci Charkivska univerzita patria medzi najstarsie a najprestiznejsie v regione. Mnohe fakultne timy spolupracuju s EU a USA.
    76. Film 20 dni v Mariupole ziskal Oscara za najlepsi dokument (2024). Zobrazuje hrozy obliehaneho mesta z pohladu ukrajinskych novinarov.
    77. Uznanie Pravoslavnej cirkvi Ukrajiny (2019) znamenalo oslobodenie od Moskvy. Tento historicky krok ukoncil viac ako 300-rocnu nabozensku podriadenost Ukrajiny Moskve. Prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol, aby Ukrajinci mohli oslavovat Vianoce podla gregorianskeho (europskeho) aj julianskeho (ruskeho) kalendara, teda 25. decembra aj 7. januara – podla vlastnej volby. Mnohi Ukrajinci vedome presunuli svoje nabozenske sviatky na zapadny termin, aby sa duchovne i kulturne vzdialili od Moskvy a patriarchu Kirilla.
    78. Ukrajinski sachisti ako Vasilij Ivancuk (narozeny v Kopycynci) a Ruslan Ponomarjov (majster sveta FIDE 2002) patria medzi svetovu spicku. Po rozdeleni Sovietskeho zvazu Ukrajina vychovala silnu generaciu velmajstrov a pravidelne sa umiestnuje vysoko na svetovych olympiadach. Sach sa v mnohych ukrajinskych skolach ucil ako povinny alebo volitelny predmet, najma v casoch ZSSR.
    79. Medzi najvacsie hrozy vojny patri znicenie Kachovskej priehrady na Dnepri. Zaplavy vyrazne ovplyvnili region. Priehrada DneproGES bola vyhodena do vzduchu aj pocas 2. svetovej vojny Sovietmi pocas ustupu pred Nemcami, aby im zabranili v postupe. Odhaduje sa, ze tisice civilistov boli utopene v dosledku tejto sabotaze.
    80. Oleshkivske piesky sa nachadzaju v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, nedaleko rieky Dneper. Casto sa oznacuju ako najvacsia ci druha najvacsia „pust“ v Europe – aj ked klimaticky ide skor o polopust. Zaberaju plochu asi 1 600 km?, co je viac ako rozloha Londyna. Umelo boli odhalene a rozsirene v dosledku nadmerneho pasenia oviec v 18. a 19. storoci. V niektorych castiach mozno najst duny vysoke az 5 metrov, ktore sa mozu pomaly presuvat pod vplyvom vetra.
    81. Prva ustava sveta bola spisana v roku 1710 ukrajinskym hejtmanom Pylypom Orlykom — o 77 rokov skor nez americka ustava.
    82. Zaporozska Sic, zalozena okolo 1553–1554, patrila medzi prve demokraticke zriadenia v dejinach.
    83. 4 z 12 svetovych lavr (pravoslavnych hlavnych klastorov) su na Ukrajine: Kyjevsko-pecerska, Pocajivska, Sviatohirska a Univska lavra.
    84. Gershwinova znama skladba „Summertime“ bola inspirovana ukrajinskou uspavankou „Oh, sleep walks by the windows“, ktoru pocul v podani Ukrajinskeho narodneho zboru.
    85. V dedine Mezyricie bola objavena najstarsia mapa sveta vyryta do mamutieho kosti (14 500–15 000 rokov).
    86. V Zaporozi sa nachadza komplex Kamenna mohyla, ktory je povazovany za jednu z najstarsich civilizacnych kolisok — starsiu nez egyptske pyramidy ci Stonehenge.
    87. V 20. rokoch 20. storocia mal ZSSR na Ukrajine az 60 % potvrdenych zasob zemneho plynu.
    88. Ukrajina ma najvacsie zasoby manganovej rudy na svete — 2,3 miliardy ton (11 % svetovych zdrojov).
    89. Jaskyna Optimisticka je najdlhsia sadrovcova jaskyna na svete a druha najdlhsia jaskyna vobec.
    90. V Ciernom mori je jedina podmorska rieka na svete. Keby tiekla po susi, patrila by medzi 6 najvacsich riek podla objemu prietoku.
    91. Ostrov Dzarilhac byval ukrajinskymi „Maldivami“ s bielymi plazami a cistym morom. Pred ruskou invaziou tu zili dive kone a tavy.
    92. Prva piesen spievana vo vesmire bola ukrajinska „Divim sa nebu“, ktoru zaspieval kozmonaut Pavlo Popovyc na zelanie konstruktera Serhija Koroljova.
    93. Ukrajinec Jurij Kondratjuk vypracoval tzv. teoriu zastavenia pre lety na Mesiac, ktoru vyuzil aj program Apollo.
    94. Ukrajinci patria medzi najvzdelanejsie narody podla poctu vysokoskolakov.
    95. Ukrajinec Jurij Burdak zachranil pocas Burskej vojny zivot mlademu Winstonovi Churchillovi, ktory bol vtedy vojnovym korespondentom.
    96. V pocitacovej hre Tom Clancy's Ghost Recon: Shadow Wars (2011) je dej zamerany na konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom — tri roky pred realnym vyvojom udalosti.
    97. V americkom filme The Italian Job (2023) zaznie veta: „Nikdy si nezacinaj s prirodou, svokrou a zatracenymi Ukrajincami.“
    98. Slovensko-ukrajinska hranica v obci Selmentsi rozdeluje dedinu na dve casti (Male a Velke Selmentsi) — nasledok rozdelenia medzi ZSSR a Ceskoslovensko priamo stredom obce.
    99. Ukrajinka Larysa Latynina je najuspesnejsia zenska olympijska sportovkyna historie podla poctu ziskanych medaili – ziskala 18 olympijskych medaili v sportovej gymnastike (9 zlatych, 5 striebornych, 4 bronzove) v rokoch 1956–1964. Az do obdobia Michaela Phelpsa drzala svetovy rekord v pocte medaili.
    100. Ukrajina vlastni vyskumnu stanicu „Akademik Vernadsky“ v Antarktide, kde sa vyraba pivo – najjuznejsie pivo na svete.