Mama hlada zenu Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2022) McKinsey O knihe Udajne nie je mozne napisat knihu s LGBT tematikou, pretoze Slovensko nie je pripravene. Znie to absurdne. Dokonca tak absurdne, ze sa toto tvrdenie ani nahodou neda brat vazne. To otvara dvere komike. Vazne temy sa daju prebrat s humorom a ludi je potrebne brat ako ludi, pretoze inak by sme ako spolocnost nikdy nesli dopredu a dokazali by sme len stagnovat. Tato velmi kratka knizka je ako polievka, do ktorej sa dostal humor, ludske prava, zoznamovanie, viac ako jedna minorita a v neposlednom rade to, v com su niektori slovaci majstri sveta – hejtovanie. Stand up na vozicku nema velky zmysel, alebo je to cele uplne inak? 1. vystup - inzerat „Na podium prichadza nas tajny host. Clovek, ktoreho nepoznam, pozna cloveka, ktory tvrdi, ze Sandra je skvela. Tak ju privitajme mohutnym potleskom!“ V sale je asi sestdesiat ludi a vsetci tlieskaju neznamej brunetke, ktora na svojom voziku sice nelame rychlostne rekordy, ale dokaze ist dopredu a popri tom vsetkym mavat. „Dakujem pekne za uvedenie. Mozem povedat, ze clovek, ktoreho tu pan organizator nepozna, poznam dobre. A bola by som radsej, keby som ho nikdy nepoznala a to nielen preto, ze mam o dve kolieska naviac. Teraz vsak k veci. Mam telku. Normalne som bola v obchode a povedala som si, ze jednu chcem. Nebudem za nu davat polovicu vyplaty, vsak nie som blondina. Ale na tej jednej boli tak krasne maciatka. Tak mam o jednu telku viac, o dve tretiny vyplaty menej a maciatka nikde. S pomocou jedneho dobreho a jedneho dobre zaplateneho cloveka sa dalo vsetko u mna dohromady, tak by som mohla byt stastna. Ani velke, ani male, vsetko tip top. A uz sa na mna rutia Krimi noviny! V krasnych detailnych zaberoch su veci, ktore som fakt nechcela vidiet. Aj som si povedala, ze koho zabilo, no tu trepnu ze Sandru z Bratislavy. Hned som sa ustipla a ked som to robila, vypadol mi dialkovy ovladac a ked som ho dvihala, dala som volume tak na celu dlzku pozorovatelneho vesmiru. Tie fujavice mozno sposobila moja telka. Vlnenie, to si pamatam. A ja som sa dobre vlnila, kym som to neokresala z volume na plne pecky na volume boli ma hlava, ale nie az tak moc.“ „Co ti na to povedala mama?“ „Nieco mi vravela, ale nepocula som to. Ale teraz k tomu hlavnemu. Som tu kvoli mame. Ona je mudra, vedela co obsahuju vsetky tie relacie alebo co to je s nazvami Mama ozen ma a Farmar hlada zenu. Ja som na to neveriacky pozerala ako krtko na beton a mala som pocit, ze ma niekto z druheho konca vesmiru chce potrestat za to volume na telke. Hned mi napadlo, ze by to mohol niekto pomenit. Farmar hlada zenu, ale zenu moze hladat aj mama. A aj farmar by mohol niekoho ozenit. Hlavne ak by to bol taky ten multifunkcny chlap ako Pellegrini. Aj na traktore, aj v kostole, aj v kostole na traktore, no proste vsade. To je pre mna len taka somarinka, ale to druhe je uzasne. Mama hlada zenu. Ja hladam stale okuliare, niekto hlada zlatokopku, ktoru si moze aj zo slovenskeho platu dovolit a moja mama hlada zenu, ale nejde jej to. Ona vsetky tie moderne huncutstva na tych internetoch nepozna a neovlada. A vobec, kde si ich ma najst? Tak som sa rozhodla, ze idem hladat tu, v hladisku. Mam tu fotku mojej mamicky, specialne taku z roku, ked zacinal Depeche mode, trava boli zelensia a cervene trenirky na telesnu vychovu boli COOL a IN. Teraz som uz vzbudila pozornost tych niekolkych v prvej rade, ktori maju lepsie oci ci lepsiu optiku ako ja, a tym ostatnym poviem nieco o mojej mame. O jej vnutri. Moja mama ma rada zahradku a vysivanie. Pri tychto cinnostiach na nic nenadava a nema poznamky, co vsetko by som mohla a mala robit lepsie. A hlada zenu. Tu mam na to papierik.“ Sandra vybera z vrecka papierik a v slabom osvetleni trochu nadava, ze sa to neda dobre citat. „Takze, mala by byt mila, prijemna a vesela, aby sme si… teraz neviem ci rozumeli alebo nerozumeli. Clovek nikdy nevie. A mala by byt nefajciarka, so schopnostou umyt aj ten najviac spinavy plech, co vie moja mama vzdy ocenit a pochvalit, a mala by mat dobre srdce a rovnaky vkus pri spolocnom sledovani televizie. Neviem, co k tomuto mozem este pridat, ale musim povedat, ze moja mama je poctivy televizny divak. Vsimne si chybu v reklame a rada to povie nahlas vzdy, ked ju davaju. Takze my nepotrebujeme informaciu, ze ide reklama. Moja mama to jednoducho vie, svojim tretim okom vsetko podrobne prestuduje a my sa tak nemusime topit vo vlastnej nevedomosti. Este by som mala povedat o mojej mame nieco vlastnymi slovami. Vychovala ma tak dobre, ako vedela, a tak som mala stale trojky. Bez nej by to bolo nieco celkom ine, ale nemenila by som to. Mam svoju mamu rada, a poviem si to aj pri kazdej jednej televiznej reklame. Aj po tom, co mi povie, aby som dala tu telku hlasnejsie ked sa tam objavi Miro Jaros. Takze hladam. Alebo skor pomaham hladat, lebo moja mama hlada zenu. Chlapa nechce, hermafrodita tiez nie, to mi neodsuhlasila. Takze ak je tu niekto, kto ma mamu alebo aspon trochu podobny vek ako moja mama a neboji sa spolocnej prechadzky do Kauflandu a pozerania telky s palacinkami, ake vie len moja mama, tak sa mi ozvite. Budem tu niekde vzadu a s poharikom budem spominat na to, co vsetko som uz stihla pozabudat. Dakujem, ste uzasni!“ 2. vystup - rande „Sandra pocas minuleho vystupu porozpravala o tom, ako jej mama hlada zenu. Alebo Sandra hlada zenu pre jej mamu? Ako to vlastne je a ako to dopadlo? O tom vam prichadza porozpravat prave teraz!“ V sale je o nieco viac ludi ako predtym. Niektori, ktori isli na cigaretku pred jej poslednym vystupenim si povedali, ze na nu pojdu az trochu neskor a daju jej sancu, ked je tu znovu. S vozikom a s usmevom prichadza k mikrofonu. „Dakujem, dakujem a rada tu vsetkych vidim. Minule som tu bola, lebo hladam zenu pre tu najdolezitejsiu zenu. Pre mamu. Ale cuduj sa svete, kym ja hladam zenu pre nu, ona hlada pre mna chlapa. Ako by povedali v Dunajskej strede, v Rimba Sombe ci v Strede nad Bordogom, toto nem dopadne dobre. Teda, ak tam nahodou pozerali serial Susedia a este aj po tych dlhych rokoch opakuju tuto hlasku. Moja mama si mysli, ze bude velmi vtipne, ak ku mne zozenie basketbalistu. Vraj poriadny chlap ma mat dva metre. S tym sa da suhlasit, ma to vyhodu v obchode pri nakupovani a poviem vam fyzikalne tajomstvo. Dvojmetrovy chlap urobi v horucom lete lepsi tien ako take male stvorenie ako som ja. Takze ak bude vrhanie tiena olympijska disciplina, poslem tam svojho chlapa. Len ho musi moja mama najst, tak jej pomozte! Basketbal podmienkou, nie vyhodou. Hladanie muza ale necham na nej, ma s hladanim toho spravneho skusenosti cely zivot a niekedy mam pocit, ze len skusenosti s hladanim nestacia. Este niekomu povie, ze som mala trojky a uz zacnu niektori chlapi sledovat moju postavu ovela preciznejsie.“ „A nasla si zenu pre mamu?“ „Joj, ze ci. Citila som sa ako porotca vo vsetkych tych Talentoch, Superstar a neviem com vsetkom. Asi aj Mama ozen ma. Vybavujem, skumam, spoznavam, no cela veda. Nebudem hovorit mena, aspon nie priamo. Trochu si dopomozem porovnaniami s postavami z minulosti, hadam to privelmi neprezeniem. Prve rande znie na papieri dobre. Kvietok od jednej, kvietok od druhej. Vzajomne si ho vymenili a kedze sme boli na navsteve, kde z ekonomickeho hladiska a urciteho minimalizmu bola len jedna vaza, tak sa naskladali kvietky k sebe. Zena bola v rovnakom veku, mala rovnake nazory na skazenu mladez, ktora stale niekde vysedava, tak ako ja. Teda ak ma tu este niekto povazuje za mladez. Cele rande bolo plne rozhovorov, diskusii, najroznejsich polemik a vlastne vsetkeho, co treba prebrat. Zakecali sa je velmi, naozaj velmi slabe slovo. Pocasie, politika, no jedno vsetko. A potom to prislo. Moje detstvo. Nenapadne som odplachtila vedla a neviem, ci si to vsimli. Tolko informacii naraz. Vysvitlo, ze aj ta druha zena ma dceru. Uplne ina postava, ine vlasy, ine oci, zuby, nechty, bez kolies a tak podobne. Jej dcera ze ma tetovanie, takze je Satan, a zaroven je to tetovanie Jezisa, takze je to svatica. Snazim sa to nepocuvat, ale moja vlastna mama v domneni, ze by som mohla nieco zle prepocut, ma prisla preparkovat blizsie. Darmo jej hovorim, ze tu stojim na invalidoch a je mi dobre. Obidve sa dohodli, ze treba skumat vsetko o tej mladezi, ci uz s tym mladez suhlasi, alebo nie.“ „Ako to dopadlo?“ „Dopadlo to lepsie ako nasledovne rande. Druha pani bola od mojej mamy starsia. Vyzerala tak trochu ako Vasil Bilak, vyjadrovala sa asi rovnako a na starom, plesnivom gramofone, pustala sum pretkavany hlupostami z historie. Najskor som si myslela, ze toto je jeden velky omyl a predsa sa moja mama nemoze davat dohromady s niekym ako je ona, ale medzitym sa zase rozprudila debata. Zase o nas, o takej tej skazenej a neviem akej mladezi. Mam pocit, ze moja mama zacala chodit po navstevach a brat ma so sebou len kvoli tomu, aby si s neznamym clovekom pokecala o tom, co ja doma nechcem pocuvat. Tak to musim pocuvat u niekoho ineho doma. Nemozem teda zmiznut do svojej ulity, lebo ta je daleko. Tato druha pani neustale nieco vyvarala a miesala. Chvilu sedi, rozprava sa, potom ide nakrmit hydinu z tej jej obrovskej raw, bio a neviem akej farmy a po chvili je spat. Opakuje sa to vsak tak dlho, ze je z toho urcite najdlhsie rande, ake si viem predstavit. Ja som nervozna a mrzuta, mama nevie obsediet na tych hroznych stolickach, ktore vytvorili este Babyloncania a kraliky, sliepky, husi a cela ta lokalna Zoo je rada, ze sa jej niekto venuje. Pomaly sa lucime, na co odpoveda ze fajn, lebo teraz este musi nakrmit to a hento. Zistilo sa, ze ma vedlajsak, doslova. Krmi husi a celu tu buducu veceru aj u susedov, hned vedla.“ „Do tretice vsetko dobre?“ „To som organizovala ja. U nas, nech sa mozem skryt. A s niekym, koho mozem vystat. Isla som na Pokec, ze hladam zenu. Ozvali sa chlapi. Tak som dala, ze hladam muza. Ozvalo sa velmi vela chlapov. Nasledne som dala, ze hladam chlapa, ktory ma osamelu zenu, ktora sa neboji bozku od zeny. Prisli spravy, ze si daju zenske saty, robia to kazdu sobotu a nech si najdem v sobotu cas. Uvedomila som si, ze takto to nepojde. Tak som urobila mame normalne nick, dala som jej realny vek, realne zaluby, realnu fotku a sup rovno do zoznamky. Najskor zacali pisat prefetovane dievcence, ktore nukaju webku. Nevedela som, co sa pod tym presne mysli. Ale dobre. Dohodnem, poriesim, dam tam moju mamu a na nu vyleti akasi tinedzerka, ktora sa nesprchuje a chce 200€ dopredu. Pritom chcem len najst zenu pre svoju mamu. Vsimla som si miestnost pre LGBT ludi. Podme tam. Spam ako inde a odkazy na realne lesbicky. Kliknem na to? Povedala som si, preco nie. Po celom dni plnom blaznivych hluposti sa nieco naucim a odpadnem prepracovana a mudra. Zmylila som sa. Pozeram sa na realne lesbicky. Krasky, ktore maju perfektnu plet, perfektne zuby, prsia a vsetko a boli v maskerni, sa miluju 24 minut v kuse. Ja nie som lesba, ale pozerat sa to dalo. Mama okamzite zahlasila, ze toto co je? Vysvetlovala som, ze pre cast populacie su lesbicky len zeny, ktorym este nebolo 25, nemaju deti, krcove zily ani nic podobne a maju BMI tak v poriadku, ze by mohli byt dievcatom pre Jamesa Bonda. Na to sa ma pyta, ze ci toho Bonda poznam a ci je to ten, co v samoske zabudol kyticu. Vravim jej, ze tento ma britsky prizvuk a ze by som ho nechcela. Nemusim vysvetlovat preco. Na zoznamke zatial napisala uplne normalna zena, z rovnakeho mesta. Podobne ako moja mama, aj ona pozna vsetkych doktorov, sestricky a postarky, takze kym ja tu robim stand up ci sit down, tie dve su doma a zistuju, co vsetko maju spolocne. A mozno budu spolu. U nas, u nej, na internom, kto vie? Interne a internet maju vela spolocneho, tiez sa tam da zistit celkom dost. Ste skveli a uzasni, dakujem!“ 3. vystup - hejteri „Tento vecer sme povodne chceli zacat niektorym mladym, sympatickym mladencom, ktory moze vtipne opisat veci, na ktore niekedy nemam slov. Mladenci sa vsak demokraticky rozhodli, ze dama ma prednost a kedze je Sandra jedina, ktora to s nami dokaze vydrzat, tak ju pekne pozdravte!“ „Dakujem za slovo a rada by som povedala, ze som v tomto kolektive rada. Konecne sa neocakava, ze budem vsetko upratovat, utlmovat a nikto nechce, aby som robila sofera, takze je vsetko v poriadku. A vobec, sme v 21. storoci a ludstvo je mudre, vsetci mame uzasne konicky a nehrozi nam, ze zomrieme od smadu a od hladu. Mozno si pamatate historiu, taku tu davnu historiu cloveka. Ak ano, tak vyborne, ja som si to samozrejme dostudovala. Kedysi boli trochu ini ludia ako dnes. Bol tu Homo Habilis, Homo Erectus, co ma fakt super meno, a az potom prisiel Homo Sapiens. V poslednej dobe vsak pribuda novy typ cloveka, Homo Hejterus. Celkovo mame na svete, aj na nasom malom peknom Slovensku, vela hejterov. Urobite cokolvek a budu vas hejtovat. Neurobite nic a budu vas hejtovat. Ked urobite nieco pol na pol, tak vas nielen zhejtuju, ale este si vas aj nahraju. Podobne som dopadla i ja, ked hladam zenu pre moju mamu. Prislo vela urazok, ale niektore boli fakt uzasne a po troche cenzury, rozumejte dosli mi tri fixy a tak som si hned k tomu pustila kapelu Vypsana fixa. Viete, ktora bola najlepsia? Pozeram teraz po javisku, ci to niekto uhadne… nie, nie to ze ako to mohol Boh povolit. Ani to ze ci sa nehanbim… ano, spravne! Otazka, ze co som to za cloveka! Hned som to aj zacala zvazovat. Homo Habilis je clovek zrucny. To ja nie som a ked mi do ruky date kladivo, tak je to malo, lebo ho stratim alebo pokazim. Mohla by som byt clovek vzpriameny, alebo nie? Medzi mojich najvacsich nepriatelov povazujem salonky uplne hore na stromceku a najvyssie tlacidla vo vytahu! To nebude ono. Tak budem clovek rozumny, ale zase dokazem prist do podniku, kde mam alergiu na uplne vsetko, este aj na casnika. Tak co som? Budem aj ja ten novy druh, Homo Hejterus? Neviem si to celkom predstavit, tak musim byt nejaky mimozemstan alebo co. Zvlast po pisani scenara dlho do noci a za tym vstavanie o pol piatej. Kruhy pod ocami, ze keby ma chytila US ARMY, tak by chceli vykonat pitvu, aby zistili, co to vlastne som. Este by ma aj preniesli do Area 51, takze by som si zadarmo pocestovala. Istotne, ostatne hlasky neboli velmi pekne. Strasne ma fakt fascinuje, kolko ludi mi napisalo nieco zaujimave. Keby som chcela vsetko hlasit policii, tak by som niekedy potrebovala aspon styri mobily a nervy z tak odolneho kovu, ze by mi ju zavidel aj Wolverine. Teraz si vsak predstavte, ze to mate vsetko vysvetlovat mamicke, ktora uz tak dobre nevidi na tie male pismena. A ako to vysvetlit? Mila mamicka, tento clovek ta posiela do plynu, tychto devatdesiat osem ludi pise nieco podobne, potom je tu niekto, kto ti chce predat bambusove ponozky a nasledne sa zacne niekto stazovat, preco nie je zalozeny eroticky album. Doslo to az do takeho extremu, ze sa mamicka zacala vypytovat, ako sa hejt povie po anglicky. Berie to uz ako slovenske slovo. Sama pre seba si hovorim, ze vsetci sme homo sapiens, teda Clovek rozumny. Ale aky rozumny musi byt niekto, aby sedel na zadku a vypisoval hejt za hejtom? Ako je vsetko zle, proti Bohu, proti prirode a proti vsetkemu, co dokazu vymenovat a este sa im to chce dat aj do jednej, aspon trochu zmysluplnej vety. Umyselne hovorim vety, lebo to, co prichadzalo, bolo niekedy naozaj dobrou parodiou na vety.“ „A co ti napisali?“ „Niektore mudrosti boli naozaj skvostne. Zial, nemam medzi konickami kryptografiu, ale niektore sifry nedali ani ti najviac odolni kamarati. Uz som si zvykla, ze niekto urobi makke I alebo ypsilon na nespravnom mieste, ale ze nazvu moju mamicku nepublikovatelnym slovom na P a daju tam ypsilon, to je nieco uzasne. Ini zahlasili, ze sa budu modlit, aby mohol Jezis Kristus pomoct jej mamicke proti chorobe. Ta je zdrava ako buk, ale to, ze zena dokaze byt stastna aj bez chlapa, je asi pre niekoho choroba. A ja, ked chcem byt niekedy sama a nechcem ziadneho chlapa ani vidiet, som automaticky chora, chladna, nezvladatelna alebo vsetko sucasne? No stastna ja. Do toho samozrejme vsetky tie politicke temy, ktorym nerozumiem, a tak som si ich nechala prelozit do ludskeho jazyka. Zmlatit zenu je podla niekoho klasika, pohodicka, tradicia, nieco co sa robi kdesi pred alebo za televiznymi novinami. A podla mna je to fujtajbl. Do toho krasny hejt, ze moja mama, ked hlada zenu, by nemala mat deti. Jasne ze nemala, vsak by som sa o tie krasne stvorenia narodene v sestdesiatke musela starat ja! Kazdopadne som sprevadzala mamu a jej znamu po meste. Dali si pusu. Pristavili sa pri nich Japonci alebo co to bolo, a lamanou anglictinou som pochopila, co hovoria. Ze laska ma vela podob a kazda laska je krasna. A viete co? Ja som mame pomohla najst zenu, lebo to tak chcela. Ona mne nasla chlapa, aj ked som nechcela. A viete, kolko ruzi mi doniesol? Ani jednu. Lebo kvetinarstvo bolo zatvorene z technickych pricin, asi sa kvetinarke pokazili noznice. Tak budem musiet tu obrovsku cokoladu, ktoru do seba celu nedostanem ani za dva dni, chrumat spolu s nim. Pred alebo po televiznych novinach, to je jedno. A ak by mi chcel Jezis nieco splnit, tak chcem dve veci. Bezbarierovy byt a aby medzi ludmi bolo menej barier a viac lasky. Este by som si priala, aby sa viac ludi zaujimalo o to, co maju ini pod capicou, ako o to, co maju ini v nohaviciach. Ste skveli, dakujem!“ Sandra sa luci s publikum a jej priatel prichadza k nej, aby ju objal. Vsetci tlieskaju a organizator zacina spominat dalsieho komika.