Medvedomosti












Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Bara Smutna
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2023)
WWF
O knihe
	Len v tejto publikacii sa dozviete, ze muzi aj kravy pochadzaju z Marsu a preco sa budu v buducnosti o dochodcov starat roboti. Zobrane glosy, ktore autorka povodne pisala pre Cesky rozhlas 2. Prvych par textov sa rozrastlo na niekolko desiatok anekdot zo zivota a komentarov k tomu, co sa medzi ludmi dialo, deje a bude diat.



1. Vyjdu kvoty z mody?
Raz za cas sa blizky zapad ozve s navrhom, aby sa zaviedli kvoty na pocet zien vo firmach, v parlamente a podobne. Cesi, verni svojim naladam, reaguju kyslo a reptaju, co si to tito uradnici vymysleli. Je to nas prvotny instinkt. Ked sa vsak vnutorna jasterica vymkne spod kontroly a opica s clovekom sa daju do reci, zistime, ze kvoty su vlastne len prikladom toho, ako byrokracia dokaze znechutit aj koncept, ktory zdravy rozum pozna a akceptuje.

Viac hlav – viac rozumu, najma ked sa kazda hlava moze pozriet na prekazku z ineho uhla pohladu. Dokonca aj slepci ohmatavajuci slona maju blizsie k tomu, aby nakoniec poskladali skutocnu podobu hrubokozca, ak kazdy stoji pri inej casti tela, ako ked kazdy len hladi chobot alebo nohu.

V realnom zivote nikto nemoze od firiem ziadat, aby skocili na prvu babu, ktora prejde po ulici pred ich sidlom. Stale bude existovat vec, ktora sa nazyva prijimanie. A ak spolocnost nema prehlad o tom, koho hlada a co by mal vediet robit, je to jej problem. Skusobna lehota a moznost prepustenia zamestnancov su dalsimi ochrannymi opatreniami proti tomu, aby sa na danu pracovnu poziciu dostal niekto, kto na nu nepatri.

Rozdelenie na muzov a zeny je len zaciatkom rozmanitosti. Zena kucharka nenahradi zenu chirurgicku alebo zeriavnicku, aj keby sa vsetky tri postavili na hlavu. Kazda z dam disponuje inymi zrucnostami, co je nesporny fakt, ktory sa mi nechce pisat, pretoze v krajine s povinnym zakladnym vzdelanim by to malo byt samozrejmostou, ale ked zijeme v dobe, ked napriek tomu, ze mame na dosah ruky tolko vedomosti, je mozne nevediet nic o tom, ako funguje priliv a odliv, tak istota je istota.


Tam, kde nic nie je - t. j. kde nie je dostatok kvalifikovanej pracovnej sily alebo silakov - ani Europska unia neberie. Ked je totiz v celom odvetvi len par zien, firmy ich vyberaju rychlostou blesku a zvysok ostrejsie, kvoty – nekvoty.

Ak mate este nejake pochybnosti, nebojte sa, ze kvoty okamzite sposobia zvysenie zamestnanosti zien, ale muzi budu odteraz hufne na podpore. Pretoze na niektore miesta sa nedostanu ani damy, ani pani, a to je skutocna rodova rovnost.

Niektore institucie dokazu nemozne: aj ked maju dostatok penazi na prijatie noveho cloveka a vedia, ze v celom odvetvi bude vzdy aspon o tucet priemernych pracovnikov viac, pretoze sucasni zamestnanci sa chystaju do dochodku a chyba mlada krv, aj ked sa prihlasi niekolko dobrych dusi, nikoho neprijmu. NIKOHO. Niet nad staru dobru neschopnost a hlupost.

2. Robot osetrovatel
Preslo uz niekolko mesiacov, co cesky politik vyhlasil, ze roboti nikdy nenahradia opatrovatelov z masa a kosti v starostlivosti o starsich ludi. Bud ma ten clovek malu predstavivost, alebo ide o politicke chvastunstvo v style, ze vsetko sa vyriesi, ak budete verit nasej strane. Pretoze starostlivost o starsich ludi je prave ta oblast, kde by sa sikovne zostaveny a naprogramovany robot urcite uplatnil.

Ma vsak pravdu v tom, ze roboty zatial nenahradia ludsku pracu v tejto oblasti. Ani za desat rokov. Do sto rokov ano (berte to cislo s velkou rezervou, len hadam). A este ju nenahradia uplne, ale bude to ovela pravdepodobnejsie a inteligentnejsie, ked sa tak stane.

Podme teraz hovorit o tom, preco by prave spolupraca ludi a strojov mohla v buducnosti posunut starostlivost o starsich ludi na novu uroven. Po prve, robot moze byt navrhnuty tak, aby vyvijal velku silu, ale zaroven dokazal obratne manipulovat s malymi predmetmi. Pri starostlivosti o starsich ludi bude vyuzivat obe tieto schopnosti a este aj dalsie. Stare damy, ktore spadnu, treba zdvihnut. Ludi priputanych na lozko treba otacat, aby sa predislo prelezaninam. Doteraz to opatrovatelia robia a zasluzia si nasu uctu, ale zasluzia si aj to, aby sa im ulahcila ich uz aj tak dost tazka praca.

Robot by mohol byt pripojeny na internet, napojit sa na pristroje, zbierat udaje o krvnom tlaku, srdcovom rytme a potom ich automaticky posielat lekarovi, u ktoreho je pacient registrovany. Napokon, ak sa zavadza system elektronickeho zdravotnictva a zdielania udajov o pacientoch, mal by sa tento system aj zmysluplne vyuzivat, inak su to vyhodene peniaze. Takto by sa dalo velmi rychlo reagovat, akonahle nejaka hodnota dosiahne kriticke cisla. Cievna mozgova prihoda, infarkt, to su len dva z mnozstva kritickych stavov, pri ktorych treba co najrychlejsie konat, aby pacient prezil, nehovoriac o zachovani co najvyssej kvality zivota.

Po tretie, aj ten najobetavejsi opatrovatel ma svoj sukromny zivot, svoje vlastne potreby. Musi sa obcas vyspat, najest a oddychnut si. Zdravotnicki pracovnici a opatrovatelia su profesie, ktore su ohrozene prizrakom vyhorenia, napriek tomu ich nie je malo. Robot tiez potrebuje udrzbu, ale v zasade mu je jedno, ci jeho sluzby vyuzijete na poludnie alebo o stvrtej rano. Robot nemoze prist rano do prace vycerpany po celonocnom flame. Robot nema biologicke potomstvo, ktoremu musi venovat cas a energiu. Stroj sa jednoducho sustredi na svoju pracu a umoznuje ludskym opatrovatelom, aby si vzali volno.

Najprv vsak musime pochopit absolutne zaklady. Nejde o to, aby sme dochodcom branili v kontakte s inymi ludmi, poskytnutie robotov nema byt vnimane ako odsunutie nepotrebnych do kuta, ale ako obdarovanie niekoho dalsim viacucelovym nastrojom, ktory ma predovsetkym prispiet k lepsej kvalite zivota. Stari rodicia sa pravdepodobne budu moct viac sustredit na prijemne veci, napriklad na citanie vnucatam na dobru noc, ked sa o vacsinu starosti postara stroj. Nasledne bude aj generacia v produktivnom veku pokojnejsia, ked bude vediet, ze o ich rodicov je postarane vo dne v noci.

Skor nez sa zacnete radovat, aka uzasna buducnost nas caka, musim vas sklamat. Roboty budu drahe, dochodky nizke. Niekto bude musiet prispievat, a bude to bud stat, alebo poistovne. Vlastne mate pravdu, pan politik, roboti nikdy nenahradia ludskych opatrovatelov, pretoze poistovne sa budu krcit ako hady, len aby sa im nezjezili chlpy na chrbte, a nikto z beznych obcanov si nebude moct dovolit robota, a dokonca aj nemocnice budu roky setrit, len aby si mohli kupit jeden stroj.

3. Muzi su z Marsu a dobytok tiez
Vdaka otcovej sportovej kariere amaterskeho hraca vodneho pola poznam okrem inych aj Aalu, byvalu basketbalistku, manzelku jedneho z otcovych spoluhracov a velku milovnicku vtipnych historiek z natacania, v otcovom pripade, samozrejme, vtipnych historiek z mediciny. Nastastie Aalina rodina nie je lakoma a rada sa s nami podeli o vlastne vesele prihody. V tejto je napriklad hlavnou hviezdou Aalin mladsi syn.

Dlhy Ales dostal pracu vo velkej a znamej spolocnosti Mars, ktora vyraba cukriky a tycinky. Je to zovialny, scestovany mlady muz, ktory sa prace neboji a vyzvy prijima s plnou hlavou. Jednou z vyziev bola uloha predniest specialnu prezentaciu na stretnuti veducich pracovnikov tejto spolocnosti.

Mlady muz si obliekol dolezitu rekvizitu: kostym kravy s vemenom. Takto vyobliekany Ales vosiel do budovy, kde sa malo stretnutie konat. Nanestastie nevedel, alebo zabudol, v ktorej miestnosti ho ocakavaju, a tak chvilu bludil po poschodiach. Po chvili ho stretol muz, ktory to tu poznal, a trochu prekvapeny jeho oblekom sa spytal: „Je nieco, co by ste si zelali?“

Nasmu priatelovi sa ulavilo, ze prisla pomoc. Obratil sa k neznamemu a priznal sa: „Prepacte, som z Marsu a stratil som sa.“

Nastastie to dobre dopadlo, pan sa nad Alesom zlutoval a poradil mu, aby nasiel cestu k svojim kolegom.

4. Verim
Nikdy som sa nehlasila k ziadnemu nabozenstvu. Na druhej strane by som si nedovolila tvrdit, ze ateizmus je jedinou rozumnou volbou pre riadny zivot. Takto to nefunguje. Hoci sa nemodlim kazdy vecer a do kostolov chodim kvoli obrazom a socham, nie kvoli omsiam, mam osobnu mantru, ktora ma vedie zivotom od, no, od cias, ked som bola male dievca.

Nie som zdatna kreslicka, a ked uz drzim pero, pouzivam ho skor na pisanie nez na kreslenie. Pokial teda neskrabem po papieri na prednaske. Tato mantra vsak paradoxne vznikla vdaka zazitku z hodiny vytvarnej vychovy. 

Vratme sa do minuleho storocia, ked som este chodila do prvej triedy. Vsetci sme dostali za ulohu vyfarbit kridla papieroveho obrysu motyla. Silueta bola skreslena do tvaru, v akom deti, nie prirodovedci, vidia motyle, teda mala valcovite telo a kridla zaoblene ako maly zadocek.

Mala som sedem rokov, pacila sa mi cervena farba a jednoduche tvary. Hlavne symbol lasky a dobroty, srdce. Podla svojho najlepsieho vedomia a vkusu som cervenou pastelkou nakreslila srdiecka na kridla papieroveho tvora.

Ucitelka, ktora mala hodinu na starosti, sa pozrela na moje dielo a neuprosne sa vyjadrila, ze v prirode neexistuje ziadny druh z radu Lepidoptera, ktory by mal na kridlach srdiecka, a uz vobec nie cervene. Pochopitelne ma to zarmutilo. Vlastne som ani necakala, ze povie, ze moj motyl je najkrajsi v triede, ale bola som sklamana, ze moja praca pre nu nema ziadnu hodnotu, pretoze nie je dostatocne realisticka. 



Ta jedna trieda ma naucila tak vela, ze som si vplyv tejto lekcie uvedomovala este roky po tomto zazitku. Mozno sa to nezda, ale nemam lahky vztah k autoritam. Cely zivot hladam rovnovahu medzi tym, kedy sa podriadit a kedy trvat na svojom, aby som nebola len bezduchym strojom na plnenie cudzich zelani. Kedy ide este o zdrave odpustanie sebe samemu, pretoze nikto nie je dokonaly, a kedy uz o prazdne vyhovorky. 

Najviac premyslam o svojich textoch. Ale niekedy, aj ked si vazis inych ludi pre ich pohlad na umenie, pre ich charakter, alebo ich pocuvas len preto, ze je to slusne, neprijmes ich nazor, lebo vies, ze tvoj pribeh nie je dokonaly a nikdy nebude, ale v danej chvili je to to najlepsie, co zo seba mozes dat. Mate pocit, ze v tejto chvili treba pocut len tento pribeh, pretoze zmeny, ktore navrhuju ostatni, by vytvorili iny pribeh. Nie nevyhnutne lepsi, nie nevyhnutne horsi. Iny.

Stale tomu verim. Verim v motylov so srdieckami na kridlach. Verim v seba.

5. Nespravodlivost
Raz som sa zucastnila sutaze o najoriginalnejsiu fotografiu, ktora mala nieco spolocne s knihami alebo citanim. Organizatori slubili, ze vitaz dostane ako odmenu volne vstupenky na podujatie Svet knihy. Nefotim casto, ale napadlo mi, ze tentoraz by som to mohla skusit.

Ak hladali najkrajsiu fotografiu, moje sance su od zaciatku nizke vzhladom na malu prax a amaterske vybavenie. Ked vsak povedali najoriginalnejsi zaber, mozem sa on aspon pokusit, pretoze mam vela napadov a niektore este nikto neurobil, aspon v to vrucne dufam. Pravda, podstatnu cast mojich napadov ja osobne nedokazem alebo zatial nie som vseobecne ludsky schopna zrealizovat, ale to je vedlajsie.

V tom case som uz vedela, ze generalny riaditel priviedol sukromnu vysoku skolu, na ktorej som studovala, k bankrotu, a ja, ostatni studenti aj profesorsky zbor sme nanho boli poriadne nahnevani. Aby som svoje rozhorcenie vyjadrila umeleckou formou, odfotila som si kancelarsku visacku generalneho riaditela s knihou „Najtemnejsi zalar“.
Zapletka sa sice toci okolo slepoty hlavneho hrdinu, ale som skromna, stacilo by mi, keby toho zradneho generalneho riaditela zavreli do normalneho vazenia. Prihlasila som svoju protestnu fotografiu do sutaze v nadeji, ze ak nezmenim cesky sudny system, vyhram aspon nejaku cenu.

Vitazom sa nakoniec stala pani, ktoru odfotila ina osoba, ako si cita v posteli a nad hlavou drzi knihu. Porotu zrejme zaujala „originalna“ vyzdoba spalne.

6. Dlha cesta k titulu
Moja cesta za bakalarskym titulom je uplna Odysea. Zaciatok bol dost nevyrazny. Pomaly kazdy druhy student v Cesku a inde zaziva taketo zjavenie. Rok zivota som venovala odboru, o ktorom som si myslela, ze nie je pre mna, a tak som zmenil skolu. Odisla som vsak v case, ked este neboli prijimacie skusky, a tak som bola, ako sa hovori, na vazkach. Pocas toho roka som aspon dalej pracovala na zlepseni svojich jazykovych schopnosti a zacala som prekladat za peniaze.

Potom som objavila nieco uzasne. Vysoku skolu, na ktorej sa vyucuje tvorive pisanie. Objavenie Literarnej akademie bolo zjavenim. Anjelsky zbor spieval aleluja. Ano, pomyslela som si, toto by mohla byt skola pre mna.

Bola. Na tri roky. Az kym som sa vplyvom jedneho cloveka nedostala do financnych problemov. Ten chlap je znama firma. Je taky neslavne znamy, ze ho poznal dokonca aj rektor skoly, ktoru som sa snazila vystudovat, takze, ked som skoncila trojrocne riadne studium, dostala som sancu urobit statnu skusku. Pretoze tato moznost mi bola doslova ukradnuta spolu so skolnym.

Ale ta tretia skola bola jeden velky facepalm. (Poznamka: To je take gesto, ktore urobite, ked si v nevyslovnej frustracii udriete dlanou do cela). Studenti z viacerych rozdielnych odborov (napriklad pedagogiky a ekonomie) chodili na spolocne hodiny a kazdu chvilu sa niekto spytal, co to vlastne na konci absolvuju. Okrem toho sa menila materska univerzita, kedze toto bola len zahranicna pobocka ukrajinskej univerzity. Finale tohto absurdistanu bolo tiez carovne.




Skor nez ho vyrozpravam, prezradim vam, ze na tuto skolu sa prihlasilo aj niekolko ludi z Univerzity Jana Amosa Komenskeho, takzvanej UJAKU, ktori boli predtym tiez v neistej studijnej situacii. UJAKU neschvalila akreditaciu magisterskeho studia specialnej pedagogiky, a tak si studenti hladali miesta na inych vysokych skolach. Okrem inych aj na tomto institute.

Po skonceni dalsieho akademickeho roka, v jeden krasny augustovy den, (bez ironie, bolo pekne, letne, teple pocasie) sme boli pozvani na vysvetlenie, ze vsetky organizacne ksefty so zmenou materskej univerzity su zbytocne, pretoze vychadza novy zakon o sukromnych vysokych skolach, ktoreho predpisy ustav nesplna a nema prostriedky na to, aby ich niekedy splnil, a tak sa zatvara. Nadherne.

Ale moja cesta sa tym nekonci. Ach, ako z popola oziva bajny fenix pod novym nazvom Literarna akademia. Poprajte mi „Bon voyage,“ mili posluchaci, ked sa vydam na dalsiu etapu svojej klukatej cesty. 

7. Pokojna euforia mudrej Marie
Velka grecka svadba je za mnou, ale dnes vas oboznamim s tym, co sa stalo tesne pred nou. Svadobny obrad sa konal v sobotu, zatial co rodinne stretnutie bolo naplanovane na stvrtok, aby mali obe strany cas sa pred velkou udalostou aspon trochu spoznat. Mala to byt vecera v uzkom rodinnom kruhu. Tak nam to bolo povedane, naco sme sa dozvedeli pocet pozvanych hosti: patdesiat! Patdesiat ludi sa na Krete povazuje za uzky rodinny kruh, aspon v rodine Sifalakisovcov.

Pribuzni, svedkovia a krstni rodicia neboli vsetci ubytovani v tom istom hoteli a nie vsetci sme mali auto, takze zenich musel vypracovat logisticky plan, podla ktoreho sme boli rozdeleni tak, aby sme sa vsetci mohli nejako dostat tam a spat. Ale vecera sa este ani nezacala a uz sa atmosfera medzi mojou mamou a jej sestrou, matkou nevesty, trochu zahustovala, co ma prinutilo na poslednu chvilu zasiahnut do zenichovej zostavy. Nakoniec sme vsetci dorazili, hoci pohlad na nas konvoj prechadzajuci ospalymi kretskymi dedinkami mohol u niekolkych Grekov lenivo popijajucich kavu na terase vyvolat niekolko otazok.

Na vecierku som sa bezpochyby vyborne bavila, a prave preto som si zaspominala na svoju babicku. Ale taku, aka bola povedzme pred piatimi rokmi, nez sa zacal ten dlhy, smutny koniec. Takze to bola prijemna spomienka.

Predstavoval som si ju, ako tam sedi ako stelesnenie osvieteneho budhistickeho svatca. Rovnako pokojnu a vedome sa usmievajucu. Rovnako poddajnu. Nerozumela by ani slovo po grecky, uz len preto, ze zle pocula, ked ste na nu hovorili po cesky.




Plna vnutorneho pokoja by sa tesila z dobreho jedla a pritomnosti clenov rodiny, starych, znamych i uplne novych, ktorych sme v ten vecer stretli. Ako tazko pracujuca zena v domacnosti by suhlasne sledovala, ako sa zenichove tety a mama trapia s predjedlami a hlavnymi chodmi. Ako matka a neskor stara mama by bola stastna, ze jej Klara nasla dobreho muza a laskaveho otca pre svoje dieta.

Uvedomila som si, ze je tam s nami. Teraz vecer a bude aj nadalej. V mojom srdci ju nosim ja, Klara, jej dcera, ktora svoju prababicku nikdy nevidela nazivo, jej mama, ktora sa mi po svadbe dokonca priznala, ze babiku na fotografii mala cely cas pri sebe v kabelke, a mozno aj jej teta.

„Ach, deti, na svete je nieco krajsie,“ rozplyvala sa zakazdym nad marhulovymi knedlami, akoby rok prezila o chlebe a vode. 

8. Nova sluzba v kniznici
V kniznici sa varim, najma pocas skuskoveho obdobia, ale aj tak, a to chodim vzdy len do tych istych dvoch alebo troch pobociek, vacsinou dostanem lekciu, co a ako mam robit. Vlastne to aj dostavam. Denne je tu vela navratiek a vypoziciek, ktore treba odbavit, a kto si ma pamatat kazdu tvar osobitne, ze? Navyse v celej sieti pracuje znacny pocet samotnych knihovnikov, takze ani pol roka neuvidim toho isteho cloveka. 
Napriek tomu si toto know-how uz ani velmi nevsimam a vzdy len prikyvnem na to, co knihovnik alebo knihovnicka povie po sposobe psa na palubnej doske, pretoze som to pocul uz tolkokrat. Je to asi ako ked netrpezlivy konzolovy hrac odklikava zaciatocnicke napovedy v prologu videohry a omylom stlaci este jedno tlacidlo A. Skoda, kamarat, pred hranim si budes musiet znova pozriet celu uvodnu rec profesora Oakeho. 
Dovolte mi malu vsuvku. Knihy si poziciavam na svoju Opencard - kartu prazskeho obcana. Projekt Opencard spociatku znel slubne, ale nedopadol tak slavne, ako niektori ocakavali. Osobne som ocenil, ze v jednej karte mam cestovne platne na vsetky druhy verejnej dopravy a citatelsky preukaz Mestskej kniznice. To vsak bolo vsetko. Sluzieb mohlo byt viac.
Ved system sa po case meni, takze aj ja, knihovnicky maniak, sa z casu na cas dozviem nieco nove. Napriklad, ze clovek uz nechodi k pultu, aby si rezervoval knihu, ale knihu, ktoru si rezervoval, najde na specialnej policke podla mena. A to nie je vsetko. 
Aby pouzivatelom Opencard nebolo luto, ze vyuzitelnost karty je obmedzena, centralna pobocka Mestskej kniznice pridala novu sluzbu. Od isteho casu maju pristup na toalety v priestoroch kniznice len ti, ktori maju platny citatelsky preukaz. V buducnosti, ked nam vsetkym vyprsi platnost preukazov Mestskej kniznice, budeme vsetci chodit mocit do citarne.

9. Manzelske spoluzitie
Mame priatelov. On je Cech, ona Nemka. Pre oboch je to druhe manzelstvo. Vychovavali spolu jej deti, pracovali v tej istej firme. On pred niekolkymi rokmi odisiel do dochodku a teraz spolu pripravuju dieta. Obaja su svojim sposobom podnikatelia, ale tam, kde je pani dost opatrna a prieberciva, je muz laxnejsi.

Pani ma vsak jednu slabinu: svojmu chlpatemu macaciemu milacikovi dovoli robit takmer vsetko. Take veci, ako ze zvieratko vyskoci na stol a vyvali chvost do kolaca, prejdu bez mihnutia panickinho oka. Nie tak manzel. Macka sa stava trecim bodom a zdrojom konfliktov.

Jedneho vecera lialo ako z krhly, vietor bicoval koruny stromov sem a tam, oblohu krizovali blesky. Vystrasena a premocena macka sa drzala na streche. Nie hocijaka macka, ale domaci milacik! V tej chvili by sa nebola prekrvila, ako sa bala o svojho chlpateho milacika. Bola taka vystrasena, ze vyhnala manzela do psieho pocasia, aby macicku zachranil.

Vydesene zviera vsak so zachranou nesuhlasilo a svoj nesuhlas vyjadrilo zubami a pazurmi. Ked muz napokon so zvieratom bojoval a priviedol ho do domu, zena si ho aj zviera premerala a stroho vyhlasila: „To nie je nasa macka.“

Mokry, poskriabany a nahnevany manzel vyhlasil: „Zabijem vas oboch.“ Pri jeho slovach oblohu dramaticky pretal blesk.

„Drz hubu a nekrvacaj na koberec,“ prerusila hadku domaca pani a Grom ochotne suhlasil.

10. Sila v kazdom z nas
Mozno ste nieco podobne poculi priamo pri pocuvani tejto stanice. Myslite ako sampion prvej ligy, osvojte si pozitivny pristup, spoznajte velke tajomstvo sveta, vesmiru a podobne zlepsovaky na zlepsenie zivota.

Je to sice chytlava fraza, ale co to znamena, ze? Je to napriklad zasada, ze to, na co myslite, sa vam skor ci neskor nejako pripletie do cesty. U mna to funguje napriklad tak, ze ak pocujem o nejakej knihe a nezaujme ma hned na prvykrat alebo viem, ze prave teraz nemam cas na dobrovolne citanie kvoli mnozstvu povinnej skolskej literatury, prestanem sa o nu zaujimat a pockam, kym sa do mojho zivota dostane oklukou sama. Napriklad ucitel rozda zoznam povinneho citania a ja si musim najst knihu v kniznici. Alebo, a to sa mi raz stalo, knihu, ktoru som v tom case chcela a pravdepodobne aj potrebovala precitat, dostal otec na narodeniny a pozical mi ju. 
Tento magnetizmus ducha vsak posobi viac podvedome ako vedome. Ked mate konkretnu tuzbu, mozete ju realizovat oboma sposobmi. Napriklad sa kazdy den ucite na dolezitu skusku. To je dobre, pretoze aj ked neuspejete, mozete si byt isti, ze ste sa pripravili najlepsie, ako ste vedeli. Ked vsak tato sila pracuje naplno, moze sa vam stat aj to, ze vam polozia otazku, o ktorej si skusajuci mysli, ze ju viete najlepsie. 
Vacsinou to nie su velke udalosti, ale preco sa branit radosti z malickosti, ked su take uzitocne. Niekedy vas tato sila vyslobodi zo zvazujucich put a umozni vam vratit sa na spravnu cestu.

11. Mlcat je zlato, ale co hlaska, to perla
Byt ohromeny krasou pribehov znamena byt ocareny krasou a silou slov. Jednou z fascinujucich schopnosti, ktore ziskavaju ti, ktori vedia pouzivat slova, je schopnost vycarit usmev na perach druhych.

Vyuzit prilezitost na vtipnu poznamku je mojim zivotnym potesenim. A ked to druha osoba oceni, som v nebi. Ako vtedy, ked mi kadernicka povedala o trende medzi homosexualmi bielit si konecniky. Pri spomienke na staru cesku literaturu a najma na jedno prirovnanie som povedala: „Chcu mat anal ako alabaster.“

Kazdy, kto to vidi rovnako, mi da urcite za pravdu, ze zivot je plny prilezitosti na vtipne komentare, a najma v skolskom prostredi je toho vela na jazyku. 
Jeden z mojich pohotovych komentatorskych uspechov sa stal na strednej skole. Myslim, ze temou hodiny bolo nieco ako fungovanie trhu. Triedny ucitel sa s nami priatelsky hadal. Raz nas nazval socialne zaostalou komunitou, ale viem, ze nas mal vlastne rad.

Ked nam ucitelia kladli otazky, zvycajne som mlcala, ale moje instinkty, specializovane na komedialny timing, sa v niektorych momentoch nedali umlcat. 
„Hovorit vam nieco je ako hadzat hrach na stenu,„ povzdychol si nahlas ucitel, ked sme prejavili znamky mensej vychovnej poddajnosti nez dufal. Okamzite som spozornela. „Ale pan D., nezabudajte, ze aj steny maju usi.“ Tym som nasho ucitela dorazila a myslim, ze chvilu zvazoval zmenu povolania. Ako rada na tu chvilu spominam. 

12. Bujousti a hyggenoti
Hrdy budzoust vytrval a roky si viedol zapisnik, do ktoreho si zapisoval dolezite ulohy, ktore musel splnit, inspirativne citaty velkych osobnosti a vlastne dobre napady. No a kedze sa mu zvycajne nechcelo pisat cele odseky, ked stacil napis a par slov, robil si len strucne poznamky. Zrazu, odkialkolvek prisiel, sa objavil trend viest si zapisnik BuJo.

BuDzo, pretoze ide o skratku anglickeho Bullet Journal, kde slovo bullet v dvojslovnom nazve neznamena, ze zapisnik je urceny len pre nadsencov strelby. Nie, v skutocnosti v zahranici nazyvaju gulky ciarky alebo ine znaky stojace pred rychlym zapisnikom. Zakladom zapisnika BuJa je naozaj len robit si kratke, strucne, predovsetkym prehladne poznamky. Kedy dat psovi dalsiu tabletu na odcervenie? Co vsetko musim kupit na recept, ako mi odporucila kamaratka?

Dalsim fenomenom, ktory uz klici aj v Ceskej republike, je takzvane hygge. Alebo hakuna matata v skandinavskom style. Len dalsi variant rady, ze je prijemne moct hodit starosti za hlavu a seba do pohody. O co sa uz niekolko rokov snazim, nie vzdy uspesne. Nebudem chodit okolo horucej kase, niektore trendy sa nedaju prehliadnut. Ako pred par rokmi, ked som chlapom vyliezala zo zadku, pretoze bolo cool nosit nohavice s trojstvrtovym golierom. A inokedy ste zo dna na den „in„, pricom ani poriadne neviete, co ste urobili, aby to tak bolo. Alebo inak:

Moj priatel, ktory roky zil v Nemecku, ma svoj vlastny, trochu nevesely pohlad na vyvoj politiky a ekonomiky v Europe. Tvrdi, ze my Cesi sa nemusime velmi snazit, aby sme dobehli nasich zapadnych susedov, oni si na nas pockaju. V tomto duchu aj skoncim. Majte sa dobre. Robte to, co vas bavi. Trendy vas budu nasledovat.


13. Zivot spisovatela je boj
Citanie internetovych diskusii je niekedy vacsi hazard ako zoskok padakom. Je to ako prechadzka minovym polom; staci zly krok a vyletite z koze.

Temou jednej takejto diskusie bolo, ci sa clovek, ktory pise, ale publikuje len na blogu, t. j. este nevydal papierovu knihu, vobec moze nazyvat spisovatelom. Podla niektorych zasadne nie. Kniha, ta skutocna od Mattela, je len papierova a hotovo. Naslo sa vsak niekolko benevolentnych jedincov, ktori blahosklonne prizmurili oci. Takto to dopada v mnohych inych diskusiach. Som si celkom ista, ze ak polozite rovnaku otazku dnes, dostanete rovnake odpovede. 
Ale to nie je na celej veci to najzaujimavejsie. Jeden z ucastnikov diskusie svojou prisnostou predcil ostatnych. Povedal, ze autor musi mat co povedat. A to nieco nesmie byt taranie fraz, musi to byt svedectvo temnych a dramatickych udalosti. Tento diskuter dal jasne najavo, ze si vazi len diela spisovatelov, ktori tvorili v mizernych podmienkach vojnovych ci totalitnych rezimov a podobne.
Logicky teda dnesni mladi ceski spisovatelia nemaju pravo nazyvat sa spisovatelmi, pretoze vo svojom zivote nezazili nic tragicke. Takto zhrnul svoju uvahu na tuto temu prispievatel. To, ze aj v pokojnej krajine sa ludia vyrovnavaju s takymi vecami, ako je domace nasilie alebo dlhotrvajuca choroba, ci uz fyzicka alebo psychicka, sa tomuto cloveku nemuselo stat. 

Ked som na tuto diskusiu pred rokmi narazila, len som sa smiala, aky absurdny je to nazor, ale dnes, ked si na to spomeniem, trochu sa chvejem. Vobec nie kvoli samotnemu nazoru, ten bol a zostava absurdny. Husiu kozu mam z niecoho ineho. Pozorujem, co sa deje:



Odsudeni vrahovia su prepusteni na slobodu a ludia ich povazuju za celebrity, ak nie za idoly. Politicke strany, ktore prehrali volby, trucuju a odmietaju sa stretnut s vitazmi volieb, hoci je to ich povinnost, ked ludia vyjadrili svoj nazor. V ludoch rastie agresivita - coraz viac z nich berie do ruk zbrane alebo vozidla a striela na kazdeho, kto sa objavi. Do vedenia statu sa dostavaju silne nedemokraticky zmyslajuce osobnosti. Prezident najvacsieho statu na svete, statu, ktory uz mimochodom raz okupoval Cesku republiku, sa chysta obsadit Ukrajinu. 

Nebude to dlho trvat a mozno okolnosti a predovsetkym svetova politika zabezpecia, ze kvalita literatury opat stupne, pretoze pride nova generacia spisovatelov, skutocnych, ukovanych ohnom a strelami dlheho doletu, a napise nesmrtelne diela pre potesenie recnika. Alebo dufajme, ze sa to nejako zlepsi a vratime sa k banalitam a nizkemu umeniu, pretoze na rozdiel od diel clovek nie je nesmrtelny a zivot je lepsie prezit v mieri ako prezit na bojisku. 

14. Druhe manzelske spoluzitie 
V jednej ceskej nemocnici pracoval primar, nazvime ho Novak, ktoremu pravidelne vadilo, ze pani s rovnakym priezviskom, Novakova, casto meska do prace a ospravedlnuje sa, ze vodi deti do skolky. Poviete si, zhoda mien, Novakovcov je v Cesku vela.

Nie! Boli by ste k riaditelke prilis zhovievavi. Pravidelne a neprestajne sa stazoval na vlastnu manzelku, ktora sa kazde rano starala o ich spolocne potomstvo. A vadilo mu, ze jej to prechadza. 

Raz na rodinnom vylete v Hrensku sme cestovali po rieke na clne. Kapitan nasho plavidla nam rozpraval o prirodnych zazrakoch, okolo ktorych sme prechadzali, a neubranil sa ani miestnym poveram: „Blizime sa k zazracnemu pramenu. Kto sa namoci, omladne, skrasnie a bude zit dvesto rokov. Ak zena pokropi svojho muza vodou z pramena, bude ju navzdy vo vsetkom posluchat.“ V clne s nami boli dva pary. Jedna polovica paru povedala svojej kamaratke: „Tak mu do toho namoc hlavu. A co?“
Pan nakoniec zostane suchy a dvojica musi svoje nezhody riesit inak.

15. Piste ako nekromant - ozivte inspiraciu, o ktorej ste sa obavali, ze je davno mrtva

Stereotypy mozu byt zabavne alebo otravne, v zavislosti od situacie. Nech ste ktokolvek a robite cokolvek, aj ked ste presvedceni, ze idete za svojim srdcom a za nosom, aj tak si obcas nemozete pomoct a spravate sa ako typicky predstavitel svojej profesie alebo naroda. To je v poriadku, neznamena to, ze nie ste nezavisle zmyslajuci jedinec, je to len znak toho, ze ste trochu podobny ludom, ktori s vami zdielaju cast vasho zivota.
To iste plati aj pre jeden specificky ludsky podtyp - spisovatelov. Existuje viacero druhov profesionalnych spisovatelov a nadsencov pre pisanie, a predsa mnohi z nas maju jednu spolocnu vlastnost: zalubu v zapisnikoch a perach, az nad nimi slintaju. Ja sama mam zbierku pier a zapisnikov. A napriek tomu vzdy, ked v oddeleni papiernictva zbadam nejaky extra pekny, viem, ze bez neho jednoducho neodidem. 
Niektori spisovatelia aj nespisovatelia sa na zapisniky vykaslu, a nepisu do nich. Ja si, naopak, nemozem pomoct, ale aj v tych najkrajsich - najma v tych najkrajsich - zapisnikoch pisem a cmaram, co sa mi zachce. Strach, ze zapisnik bude navzdy znesvateny rukopisom, ktory sa napadne podoba na odtlacky kuracich noh? Toho sa nebojim. Samozrejme, vo chvili, ked som si uvedomila, ze zapisniky mi organizacne vyrazne ulahcuju zivot, bolo mi jasne, ze sa bez nich nezaobidem. 
Ked som nastupila na Literarnu akademiu, hned v prvom semestri som absolvovala svoj prvy seminar tvoriveho pisania. Cely prvy rok ma ucila Daniela Fischerova. Jej uplne prva uloha bola, aby sme mali oci na ociach, usi nastrazene a ostatne zmysly v neustalej pohotovosti. Nabadala nas, aby sme pozorovali svet a nehanbili sa pocuvat rozhovory inych ludi, len aby nam neuniklo nieco fascinujuce. Druhym krokom bolo zapisat si zaujimavu vec do zosita. Mohol to byt stary veteran alebo novy sik, ktory sme si vzali specialne na hodiny tvoriveho pisania. 

Verse z basni a strofy piesni, casti vypocutych rozhovorov, zaujimavosti o svete, myslienky zrodene pri filozofovani v sprche. Vsetko, co nas zaujalo, malo sa dostat do zosita. 
Ked sa zacala dalsia hodina, kazdy z nas nahlas precital, co si zapisal. Nech sa nam to osobne zdalo akokolvek nezaujimave, casto sme tym oslovili zvysok triedy. Ak bol jeden tyzden bohaty na postrehy a zazitky a dalsi tyzden bola uhorkova sezona, pokojne sme v triede pouzili jeden z ulovkov predchadzajucich tyzdnov. Koniec koncov, nikdy sme necitali vsetko, co sme si zapisali do zositov. Striedali sme sa vzdy pri jednom zapise. 
Pomaly, ale isto sme si takymto sposobom vytvarali vlastne zbierky nametov na precvicovanie spisovatelskeho remesla. Medzitym som zmaturovala, ale v tomto zvyku pokracujem. Stale pocuvam a pozorujem; a to, co si vsimnem, si zaznamenavam do svojho zapisnika, ktory je sice novy, ale rovnako drahy ako ten povodny, do ktoreho som si pisala pocas prveho rocnika na akademii. Mam v umysle nadalej si robit poznamky o tom, co mi lezi na srdci a ako sa toci svet. Nevyjde mi to vsak hned. Nie, to sa nestane.
Mozno si aj vy zacnete budovat vlastnu zbierku napadov, tem a zaujimavosti, o ktore sa neskor podelite v kruhu svojich pisucich priatelov. Koniec koncov, na tento ucel sa ani nemusite stretavat na jednom mieste. O svoje zistenia sa mozete navzajom podelit aj prostrednictvom sluzby Discord alebo Twitter. Moznosti je niekolko a tento zvyk je jednym z tych, ktore sa oplatia. Siahnite po tych, zatial, nepopisanych zapisnikoch. Nepustajte z ruk ziaden z okamzitych napadov. Zapiste si ich za usi a do zapisnika. To, co si napisete dnes, vas moze inspirovat neskor, o pat alebo desat rokov. 

16. Vlcia dilema
Napriek vsetkym spolocenskym zemetraseniam a honbe na skutocne prasata, zostava jeden sexualny predator, ktoremu sa venuje velka pozornost a na ktoreho zachranu sa v priebehu rokov aktivizovalo vela fantazie a vynaliezavosti - vlk z rozpravky o Cervenej ciapocke.
Pre sucasnych citatelov, ktori nepoznaju povod rozpravky, je vlk obycajnym zvieratom, hoci vie rozpravat a pouziva psychologicku manipulaciu, co je v prirode nevidana technika lovu. Povodne vsak rozpravka varuje dospievajuce dievcata pred muzmi, ktori maju vela umyslov, ale ziadny z nich nie je cestny. Cervena farba ciapky symbolizuje mesacne krvacanie. 
Ak chcete na rozpravke o Cervenej ciapocke nieco zmenit, nemate velmi na vyber. Cervena ciapocka a vlk zostavaju najvyraznejsimi prvkami, o com svedci aj to, ako casto tieto dva prvky pribehu rozpravaci menia. Polovnik, hoci je na tom stale lepsie ako uplne pasivna babicka, je vedlajsou postavou. 
Vlka mozete prepisat zo selmy na symbol vnutornych demonov, niecoho temneho v psychike Cervenej ciapocky, s cim sa musi popasovat, ale nemozete vyskrtnut Cervenu ciapocku a nahradit ju napriklad princom. Takyto krok by narusil vnutornu rovnovahu rozpravky. 
Cervena ciapocka je hlavnou postavou svojho pribehu, pretoze je obycajnym smrtelnym dievcatom bez magickych schopnosti, a preto je zranitelna, a to je v priamom protiklade s nebezpecnou, zakernou selmou. Zaroven sa ako dospievajuce dievca nachadza na hranici medzi tym, aby bola dietatom a aby sa s nou pocitalo ako s plnohodnotnym dospelym. Ci sa nam to paci, alebo nie, niekde hlboko v podvedomi mame zakorenene, ze dieta je divoke stvorenie, zatial co dospely jedinec je sucastou poriadku a buduje civilizaciu. 
Toto vnutorne napatie medzi myslenim dietata a dospeleho sa premieta do rozhodovania, ci sa drzat bezpecnej cesty, alebo sa zdrzat trhanim kvetov. Cervenu ciapocku neohrozuje len vlk, v skutocnosti je podla rozpravania Cervena ciapocka nebezpecna aj sama sebe. Je takmer dost dospela na to, aby pritahovala nezelanu pozornost, ale nie dost zrela na to, aby sa obcas este nespravala naivne, navyse vsetku pozornost divakov a rozpravacov ku koncu strhnu vlk a polovnik. Preziva tazke obdobie.
Zachrana vlka uz nie je nejakym novatorskym, prirode blizkym pristupom, je rovnako zakorenena v rozpravacskej tradicii ako povodna verzia vlka smrtelnika. Viete, co mi lezi na srdci? Ze rozpravaci si lamu hlavu nad tym, ako nechat vlka prezit, ale nikoho uz nenapadne, ze vlk, ktory vie rozpravat, by sa mohol chudacikovi Cervenke aspon ospravedlnit za to, co urobil. Ved ked uz sme pri modernych rozpravkach, tak by rozpravaci mali brat do uvahy, ze ta chudera moze byt nad mieru traumatizovana. Ved jej islo o zivot, alebo aspon o jej povest, ak sa mame inspirovat tradicnym pohladom. Dievca preziva tazke chvile. Dievcata to maju v zivote tazke, a preto by mohlo existovat niekolko verzii pribehu, v ktorych by Cervena nebola len problemovym drotarom, ale zaobchadzalo by sa s nou s trochou respektu a dostojnosti. 

17. Kombinacia modernej technologie a prirody
Pozorujem zvierata. Ako dieta – a nielen vtedy – som sledovala dokumentarne filmy, ktore odhalovali tajomstva zo zivota roznych tvorov. Od mackovitych seliem az po chrobaky zijuce v krajinach Dalekeho vychodu. Kazdy den sledujem svojho vlastneho psa a cakam, co vyvedie nabuduce. A potom som objavila svet ziveho vysielania. Priame prenosy uz davno nie su len o velkych televiznych staniciach, ktore vysielaju akciu – slagre, goly alebo presilovky - zo sportovych turnajov. Nevadi, ze k futbalu, tenisu a hokeju sa pridali aj esporty, teda profesionalne turnaje v pocitacovych hrach, ale ludia teraz vysielaju priame prenosy zo svojich sukromnych hier. Alebo nainstaluju kameru do chlieva a zrazu je hviezdou priameho prenosu domace zvieratko. Alebo diviak, ak je kamera pripevnena na krmidlo v lese, kam chodia napriklad jelene. 
A ze je urcite lepsie natacat zivy prenos stabilnou kamerou. Ta sa nehybe a nevydava zvuky; alebo naopak, vydava len jeden a len v urcitom okamihu. To dava zvieratu sancu zvyknut si na objekt a po chvili prestane vnimat jeho pritomnost. Alebo sa procesom podmienovania nauci reagovat na urcity zvukovy signal. Tak ci onak, zviera nakoniec rozpozna, ze nejde o nepriatela, takze sa potom neboji k nemu priblizit. V pripade bezpilotnych lietadiel vsak existuje riziko zrazky. Kym takyto rozruseny medved len mavne tlapkou a bez uhony zrazi dialkovo ovladaneho robota, ak sa s dronom zrazi dravy vtak, moze to pre neboheho dravca znamenat poranene kridlo, a teda neschopnost zabezpecit si potravu na niekolko dni.
Niektore typy stacionarnych kamier maju dalsiu nespornu vyhodu. Prostrednictvom tejto technologie mozno zvierata krmit na dialku. Tuto funkciu ocenia obe strany. A prave tu prichadzaju na rad postrehy isteho Pavlova. Minuly rok som sledovala hniezdo orla skalneho, tento rok som nasla zive krmenie z hydinovej farmy. Za maly prispevok mozete sliepky nakrmit zrnom. K nadobe so zrnom a semenami je pripevneny mechanizmus, ktory na povel rozdeluje obsah nadoby po hrstiach. Tento konkretny mechanizmus len sumi, ale existuju „televizne„ kanaly, kde je podavanie prikrmu sprevadzane klasickym gongom.
Uz pocujem namietky: Preco sa nevyberiete do prirody a nepozriete sa priamo na zvierata? Na vidiek sice chodim, ale obcas sa nejake zviera schova. A ja im rozumiem. Vyhybat sa ludom je casto to najrozumnejsie, co moze zviera urobit. Akekolvek zviera. Dokonca aj ten najvyvinutejsi primat, homo sapiens sapiens. 
Ked chcete pozorovat volne zijuce zvierata vo volnej prirode a zvierata sa skryvaju, je to zlozita situacia. Iste, da sa navstivit zoologicka zahrada, ale to je zalezitost na celodenny vylet. Zatial co priamy prenos v anglictine je len otazkou toho, ako rychlo najdete vhodny prenos na internete. Davate prednost maciatkam, kackam alebo rybickam v akvariu?

Ked uz hovorime o rybach. Podla vedcov sledovanie ryb v akvariu pomaha znizovat krvny tlak a stres vo vseobecnosti, a tak ma vyznamny vplyv na ludske zdravie. Clovek ani nemusi ryby pozorovat priamo, sledovanie plavajucich ryb na videu ma svoje klady. Ked to citam, napada mi, ze podobne alebo dokonca rovnake ucinky moze mat aj pozorovanie inych zivocichov prostrednictvom ziveho televizneho vysielania. To by vysvetlovalo ich popularitu a tiez to, preco ma bavi na dialku sypat zrno mladatam, ktore sa nedavno vyliahli v Utahu.

18. Streampunk alebo clovek pozerajuci
Co maju spolocne svihak, ktory nas sprevadza tanecnou sutaznou sou, chlapik, ktory si cestou do rozhlasoveho studia vyzlecie kozuch, alebo bradaty muz, ktory hra pocitacove hry, ale robi to prekvapivo verejne? To vsetko su typy moderatorov. Niektori su len dalsou generaciou v dlhom a stale nekonecnom rade rozhlasovych moderatorov, ini sa vkradli do priazne televiznych posluchacov, co uz tiez nie je horuca novinka a oslavuje 95 rokov existencie. 
A potom su tu moderatori streamingu a streamerov. Nadsenci pocitacovych hier vsetkych zanrov, ktori nesedia len doma v skrini a o svoje herne zazitky sa delia s dobrymi priatelmi a nahodnymi znamymi. Odvetvie zabavneho priemyslu, ktore v poslednom case zaziva rozmach. Ale preco? Nevadi, ze streameri vysielaju, este dokazeme pochopit motiv, ze niekto ma potrebu predvadzat sa, aj ked to neschvalujeme, ale co vedie tych ostatnych ludi k tomu, aby dobrovolne sledovali (aj opakovane) niekoho ineho, ako hra pocitacovu hru, kresli, pise, vari...
Streamovanie vlastne vyplnilo medzeru v ludskej komunikacii. 
Stretnutie tvarou v tvar je uplne rovnocenne a viac-menej pohodlne. Snad len pisomna komunikacia je v niektorych pripadoch pohodlnejsia, pretoze „hovoriaci“ ma cas formulovat svoje myslienky, potom ich preformulovat, a aj potom, po odoslani spravy, si este nie je isty, ako druha strana jeho spravu prijme. Telefonovanie je pre obe strany bezcielne. Zachovalo si nevyhodu rychlej komunikacie z komunikacie tvarou v tvar, pricom ani jedna strana nemoze citat rec tela alebo mimiku tvare druhej strany. 
Streamer je v nevyhode oproti svojmu publiku, pokial ma mikrofon aj webovu kameru. Vysiela svoje neverbalne signaly, ale prijima spat len verbalnu komunikaciu toho, co ludia pisu. Ludia vsak maju potrebu robit vyrazy tvare, a tak si to vynahradzaju pouzivanim emotikonov (komunita streamera ich nazyva emotikony, ale stale je to zalozene na rovnakom principe ako stary dobry smajlik). Toto nerovnomerne rozlozenie sil nahrava streamingu a vysvetluje jeho popularitu. Divak zostava spokojne v anonymite, ale moze nadviazat rozhovor so zabavacom, kedykolvek chce.
Alebo dokonca zabavaca financne podporit v okamzitom zivom vysielani. To je nieco, co televizia neponuka.
Knihy, filmy, divadlo, hudba, sukromne pocitacove hry su tiez dolezitou sucastou dusevnej potravy cloveka, ale tu ide o aktivity ineho druhu. Nie je to komunikacia, ale konzum. Dolezitym aspektom je jednostrannost. 
Nas opici mozog ma jednoducho potrebu stravit nejaky cas jednoduchym okukovanim inej nahej opice (no, nie nevyhnutne nahej opice, ale ruku na srdce, keby to mohlo byt cokolvek, reality sou, sutaze a podobne by sa mu az tak dobre nedarilo). Lenze pozeranie priamo na inych je vnimane negativne. Ucia sa to uz male deti. A tak nas druh napinal svoju najvacsiu devizu, kym neprisiel na kopu roznych prijatelnych sposobov, ako sa mozeme navzajom pozorovat pri roznych cinnostiach bez toho, aby sa pozorovany citil neprijemne. 

19. Velkoronoc
Virus, ktoreho meno sa doma nesmie vyslovit, dostal prezyvku Votrelec. V krajine, ktora sa aj v beznom nekritickom obdobi umiestnuje na poprednych miestach rebrickov spotreby alkoholu, sa 80% alkoholu spotrebuje. Kto dezinfikuje len zvonku a kto zvnutra, zostava zahadou. Hoci pracovnici obsluhujuci linku pomoci obetiam domaceho nasilia maju urcite svoje neblahe podozrenie.
Ruskovniky statocne prekonali zimu a nadalej veselo kvitnu. Rodiny sa vydavaju na prechadzky, aby si sprijemnili korunovacne sviatky. Je predsa len april, budeme zavreti doma.
Kto na rozdiel od desattisicov obeti tento rok unikne hrobarovi z lopaty, je Jezis Kristus, ktoreho ukrizovanie sa o rok odlozilo. Vatikan milostivo dovolil mlademu panovi zostat na zemi medzi smrtelnikmi, aby neriskoval, ze nakazi starca hore.
Ked uz hovorime o Velkej noci. Symbolicke - v idealnom pripade - sibanie korbacom ma posilnit tela dievcat a zien a udrzat ich zdrave do dalsieho roka. Tento rok by vsak takato put od domu k domu mohla rozsirit prinajmensom vela klebiet. Tento rok chodia koledovat len ti, ktori nenavidia svojich susedov a vlastny zivot si velmi nevazia: „Hody, hody, hody, hody, hody, vypite si prasok duskom vody.“
Zrusenie sibacky nepotesi druznych dedincanov zvyknutych na velkonocne susedske oblievacky, ale feministky sa tesia, ze aspon na jeden rok Cesi upustia od tohto „barbarskeho„ zvyku.

 To vsetko je korontena.

Nezostava mi nic ine, len nam vsetkym zazelat to, co nam zazelal casnik nemenovanej restauracie v Hrensku, ked nam namiesto dobrej chuti naserviroval zelenu kasu:
„Vela stastia.“

20. Duha na neduhy
S koncom kazdeho roka sa blizi vyznamny sviatok a Stedry den a Vianoce nim nie su. Magicke cislo sedemnast nam pripomina jedno z najvacsich bohatstiev, ktore clovek moze mat, spolu so zdravim a pevnymi medziludskymi vztahmi: slobodu.

Tato hodnota vsak nie je samozrejma. Ako kazdu inu hodnotu, aj slobodu si treba strazit, branit ju pred potencialnymi nepriatelmi, a preto by sme mali zostat ostraziti, a este lepsie, prejst z obrany do utoku. Nemam na mysli rozputanie vojenskeho konfliktu, ale rozhodnutie, ktore sa zapise do historie a ktore sa v buducnosti ukaze ako velmi rozumne. Manzelstva homosexualov by mali byt v Ceskej republike povolene. 

Nie je ziadnym tajomstvom, ze ruska politika sa v sucasnosti vyznacuje aj intenzivnou kampanou proti homosexualom, lesbam a dalsim osobam, ktore patria do celej lgbt+ komunity, takze rovnost manzelstiev pre vsetkych by bola skvelym sposobom, ako sa postavit proti Rusku. Po prve, je nacase, aby sme sa nielen titulovali ako krajina stredu Europy, ale aby sme sa tak aj spravali. Po prve, bolo by to jasne a zretelne gesto, ze sa uz nemienime stat babkami, za nitky ktorych taha Moskva. 

Este nikdy v historii Ceskej republiky neboli zaujmy vacsiny a LGBT mensiny take jednotne ako dnes, aj ked si to mnohi ludia stale neuvedomuju a pouzivaju stale tie iste argumenty. Odporcovia zrovnopravnenia manzelstiev a partnerstiev pocituju obavy, ze sa zvysi rozvodovost a tradicna rodina (mama, otec, dieta) bude znehodnotena.






Ake cisla nam pomozu ziskat prehlad o tom, ci sa rodiny skutocne rozpadaju alebo nie? Statistika rozvodovosti je jednoducha. Tu sa vsak dostavame k fascinujucemu paradoxu, v ktoreho centre su manzelstva transrodovych ludi a ich cezrodovych partnerov. Tym, ze nie su povolene manzelstva osob rovnakeho pohlavia, ak dojde k tomu, ze jeden z partnerov si po uzavreti manzelstva necha oficialne zmenit anatomicke pohlavie tak, aby sa zhodovalo s jeho pohlavim mentalnym, potom su obaja partneri zakonom nuteni rozviazat manzelsky zvazok bez ohladu na to, ci si rozumeju alebo nie! Vo svete je znamy pripad, ked sa zosobasil par, ktory sa nezasvatenym javil ako uplne normalne heterosexualny, ale v pozadi ich mysle boli lesbicka a trans zena. Vdaka zakonu, ktory umoznoval manzelstvo osob rovnakeho pohlavia a nevyzadoval rozvod po zmene pohlavia, mohli tito dvaja zostat spolu a nadalej vychovavat svojich dvoch synov v uplnej rodine. Sucasny cesky zakon vsak robi presne to, co tvrdi opozicia, ze reforma urobi, nici rodiny. Aj ked nie tie najtradicnejsie.

„Priala by som si, aby som mala heterosexualne dieta, pretoze homosexuali to maju v zivote tazsie.“