MILUJ MA VIAC Renáta Montmartre Bogdáni Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Renáta Mortmartre Bogdáni Greenie knižnica CC–BY–NC–ND Prvé (2019) 010000 Nepanikárte / Don´t Panic Nečítate prvotinu. Tieto básne zreli a prešli selekciou. Tie povestné prvé literárne pokusy ostali v školských laviciach mojej poézie. Debutová zbierka ešte prechádza z rúk korektora rukami ilustrátora a anotátora. A pretože prvá je len jedna, je táto akási nultá - generálka. Sú to básne, ktorými som znovu objavovala poéziu po rokoch mlčania, doplnené aj novšími, inak orientovanými. Môj múz - mužský proťajšok múzy, sa rozhodol ostať v anonymite. Neunikne však mojej vďačnosti, že rozozvučal vo mne tóny lýry. Takisto aj primátorovi Revúcej Júliusovi Buchtovi patrí moje srdečné ďakujem za to, že ma podporoval v časoch mojich literárnych začiatkov. S prekladom do angličtiny mi pomohla moja milovaná dcéra Alexandra, ďakujem ? V neposlednom rade by som chcela poďakovať Vladovi Javorskému a Zuzke Kuglerovej za ich vzácne literárne priateľstvo a pomoc pri zrode tejto zbierky. Renáta. B. Copyright: Renáta Bogdáni Editor: Mgr. Art. Vlado Javorský Doslov: Zuzana Kuglerová Preklad: Alexandra Bogdániová S finančným prispením primátora Revúcej Júliusa Buchtu Rok vydania: 2019 Obsah MILUJ MA VIAC 1 Nepanikárte / Don´t Panic 2 Obsah 3 Miluj ma veky vekov 5 Nahí napoly 6 Lovec a zviera 7 Rúca sa zvnútra 9 Ži 10 Mučíš ma 11 Frozen 13 Vinná z naivity 14 Vykoľajenie 15 Submissívna princezná 17 Nádej 18 Mrznem 19 Snívam sa ti 20 Stratený raj 21 Impressia 22 Krehké šťastie 23 Horizont 24 Milenec 25 Pahreba 26 Zmier 27 Pozde 28 Maestrovi 29 Vina 31 Besnenie Barbara 33 Priepasť 35 Geniálny plán 36 Vyhnaná z Raja 37 Nočná mora 38 Uplakaná v noci 39 Láskou ma hrej 40 Spálená 41 Dvaja sme viac 42 Buď len môj 43 Láskavé Zbohom 44 Zásnuby 45 Mína 46 Milodar 47 Ach 48 Milujem 49 Slobodná v okovách 50 Pianista 51 Nahá nádej 52 Zamrznutá priepasť 53 Keď plačú dvaja 54 Zatratená milenka 55 Ľúbiš ma ? 56 Hon 57 Postavme si 58 Mŕtvo 59 Doslov 60 Epilogue 61 Miluj ma veky vekov Miluj ma veľmi Miluj ma viac ako Dokážeš Ostaň mi verný Daruj mi viac ako Dostaneš Milý môj ver mi Svet nie je krásna Pesnička Skrytá za dvermi Umiera dávna iskrička Miluj ma veľmi Osuš ma slzami Nádeje V krajine s tieňmi Nechajme tatami Nájdené Bez teba som len Kus mäsa pre svorku vlkov Padnutý anjel Trpiaci na veky vekov... Nahí napoly Samota bolí, nič nehovorí, málo vie. Stratení v roli, nebyť po vôli pánovej... Nahí sme boli  v mínovom poli trápenia. Drzí a holí v nechutnej roli párenia... Mlčanie dáva mizernú nádej zmierenia. Smilstvo aj pýchu prikrýva závoj brieždenia. Lovec a zviera V baldachýnovej posteli odpočíva šuhaj smelý. Drieme obklopený haldou bezvládnych tiel. Vtáky, čo doleteli, tvory, čo onemeli, Pohľadom skamenelým už patria jemu len. Nastáva moja chvíľa, les tíško odpočíva. Cez tmu môj pohľad číha. Zajka chcem! Chodníčky vychodené lunou sú osvietené. Nocou sa ku mne ženie Nepriateľ... Lovec ma šípom ranil, no nechcem jeho azyl Voči sebe obrátil všetok môj hnev. Už zviera k tebe letí, mohutné zuby cerí, škrabance divej zveri na tvári.... Brániš sa ako vládzeš, no svoj strach neovládneš. Aj keď si Leoš Mareš Čo to je? Naša krv spolu tečie, čas hrozivo sa vlečie. Východniarske nárečie Co šalíš ? Odchádzaš pokorený, zbitý a dohryzený, korisť bezmocnej ženy pokánie... Ja lížem svoje rany, všetko zahmlieva sa mi. Chvejúcimi labami Sa chránim. Keď v bezpečí si líhaš, moje drápy preklínaš. V hlave máš zo mňa miš-maš V spleti tiel. Všade sú tvoje stopy, pachu mám plné nozdry. Z lovca sa stala korisť, Prečo Nie ? Rúca sa zvnútra Na slovo skúpa Je moja múza Cítim sa hlúpa Mám o ňu strach Hladina stúpa Kaštieľ sa rúca Štrk sa zosúva Smrť na perách Pohľady púta Neodporúča Veď nie si súca Z lásky je krach Zo svojho vnútra Beznádej súka Bohu sa rúha Mení sa v prach Ži Keď prídeš nocou prázdnou A budeš smädný hladný Mne stačí Že si Keď skončíš s každým plánom Za všetko zodpovedný Ja vravím Len ži Keď život stratí farby Pohľadom blúdiš v diaľke Tak znova Maľuj Z temnej olejomaľby Vystúp na svetlo denné A opäť Kraľuj Mučíš ma Iným dávaš svoje dary Zamkneš ma do klietky hanby Mučíš ma Dážď padá na cudzie hlavy Vysušená hľadím z diaľky Dusím sa Plačem bez sĺz A kričím bez slov Tvoj horúci dych Ma sprevádza tmou Odvaha sa cení Nie sme malé deti Nielen samé kvety rastú na lúke Odvaha sa cení nie zbabelé vnemy naduté Nie som slabá žena chromá ani slepá len žijem Nie si celý biely ani nemusel si kriedu jesť Netreba sa báť kráčať ku hviezdam ani pravdu hľadať Mohol si sa báť zámky otvárať nezľakol by si sa V trinástej komnate nie je dokonale bažiny mokrade číhajú na slabé telá Mal si dosť odvahy prekročiť prahy pod spodok podlahy a to je veľa Frozen Zamrzol si Mesačná krajina k sebe ma volá Stratil si sny Samota márnivá v duši Ti hlodá Sedím na pni Skrehnutá od zimy k sebe ťa volám Snom mojím si Zronená bez sily za tebou stonám Zmrazil si ma Chladivým dotykom mrazíš ma celú Utýraš ma Ľadovým bremenom hladíš ma holú Milujem ťa Človeka bez mena ľúbim bez slova Nečujem ťa A ticho bez teba Je len p r á z d n o ta Trp člověče, jestli ti rvou po kouscích srdce, poděkuj jim ještě za svá trápení. Jsou krásnější než neurčitá prázdnota těch, kteří nemají čeho litovat. Claude Achille Debussy Vinná z naivity Učiteľ – mučiteľ skúšky mi dáva Z lekcie života prepadávam Zmätené srdce upadá Keď veriť chce aj v klamstvá sebe aj iným všetkým naivným Vinná naivná ležím a vstávam Občas protivná v lone netvora zaspávam... Vykoľajenie Pomotané koľajnice posunuli si hranice spájania. Pomýlene spaľujúce odkazy do koša súce pária sa. Pokrivené čarbanice robíme si ťahanice vzájomné Postavíme srdcia čisté zneistíme aj to isté parom vie.... Už nie sme ani dvaja sedíš tu len ty a ja bez slova Nechápavo nás aj hravo ťahá už zase za roh Nevôľa Bojujeme za slnko nech je v nás teplo Nevieme činiť lásku láskavou Zraňujeme sa vôkol picháme hlavy na kôl bláznenia Vykoľajil sa vagón oslepol jazdecký kôň Zdlávil ma ! Submissívna princezná Bola jedna krajina, kde sa bili strach a sila. Bola hojnosť veliká, hus sa v zlate topila. Bol tam jeden smutný princ, nemal lásku, nemal nič. Len cvendžanie peňazí, lásku dievkou nahradí ! Nespútane, divoko, žilo sa, hodovalo. Dievčence na raňajky, ústa plné pretvárky. Popoluška nesmelá z ligotu onemela. Zbitá prišla, tančila a črievičku stratila. Princ sa zbláznil do kočky, Ona popol a On bič. Bez ega a bez vôle, otrokyňa svojvôle. Nešťastná je krajina, kde vládne tyrania Prázdno ducha ,tela, činí z devy teľa. Nádej Tma zrána do večera Ťažoba čo bolela Tiaž nepriateľa na dosah cieľa.... Svetlo v sieti tunela Balada to nesmelá Kamenný gýč Žena celkom bez mena Bez viery skamenená vidí len bič Tma v zrode aj skonaní Čo iné ju nahradí ? Miliarda zvolaní, krv sa valí z vaní... Svetlo koncom tunela Nádej z duše vyviera Že mám kam ísť Žena celá zmenená Bez bázne zanevrela Na bič, chce žiť.... Mrznem Skrehnutá od zimy v studenej posteli v ľadovom kaštieli znášam krutosť pani Zimy Nepovedal si mi jak nemotorne neohrabane bojujem s mlynmi Schovaná v perine tehlou sa zahrievam či si len očný klam volanie mámivé ? Nevoláš nepíšeš a predsa so mnou si kým Ťa v duši nosím lásku v sebe nekynožím Snívam sa ti ja sa ti len snívam unáša ma príval loďku bez ľudí čo v dave blúdi aj ty sa mi snívaš hoci mám z teba miš-maš len stopy v snehu za chrbtom nehu čas sme vyplytvali ostali pozostalí mávať nad hrobom šeptať zbohom túžim po objatí schovať sa do dlaní nájsť kľud mier len ma hrej Stratený raj Zaľúbená Zasľúbená krajina Omámená Omráčená dievčina Zabudnutá Zatuchnutá spomienka Batoh hriechu Zabalený do vienka Zaseknuté Zarazené snívanie Osamelé Otupelé zívanie Zasypaná Zahataná roklina Zakopaná zahrabaná zdochlina Impressia Zapadli sme kdesi na polceste zlo sa s dobrom miesi Múzy kde ste? Anjel v bahne si ma našiel snažil previesť ma, no márne rajskou záhradou Z prachu vzaté sa v prach obráti Darmo plače démon v ústraní Moje tiene obmedzenia Kliešte čo ma na prach trieštia ! A zo snov sú nočné mory anjel smrti sa vynorí spoza oblakov tmavej oblohy Krehké šťastie Jak slonica v porceláne nemotorne kvety lámem unavený trepot krídiel aj šťastie je len na prídel ? Trochu šťastia štipka soli Krutá rana sa nehojí Krehké krídla majú vážky naučme sa seba vážiť -? si a ľúbiť staré údy Nech náš vánok ďalej prúdi navzdory smrti Horizont miluj ma celú s menom priezviskom miluj ma celú takú aká som čo rýchlo prišlo rýchlo odcvála jak splašený kôň spúšť zanecháva miluj ma celú nedokonalú malú parcelu pustú Poľanu Milenec Si vo mne stratený a znovu nájdený Cítim ťa v rozkroku lížem si pery čakám kým celý sa oddáš trepotu mojich krídiel Si môj aj keď nie si Strácaš sa kdesi v pekelnej jame Pahreba raz požiar dohorí len uhlíky tlejú dosníva, dotvorí sochár sochu celú raz vášne dohoria len pahreba plače nad prázdnom popola nad prácou bez pláce raz rozum pominie búraš sochu každú z jedla sú pomyje z lásky páchaš vraždu raz navždy odídeš necháš ma tu samu radšej zajtra ako dnes spomienky ostanú Zmier ostali sme len my dvaja na dne pekla brána raja spomienky nás dostanú anjel spieva Hossana dohoreli hviezdy noci samota viac nenivočí naše chladné sny svetlom som pre tvoje oči ty pre moje si... Pozde Spopolnený fénix sa stráca Dotleli sviece kláštora Zmeškali sme nežný pocit Brány rajské sa zatvoria Už vyschýňam tvoje semä nenosím Iným ženám daroval´s kus večnosti Jeseň plače preniká do všetkých špár Berie radšej rýchlu smrť zo strmých skál Maestrovi Mlč Miluj ma Mimovoľne Maľuj Modré Madony Módne momenty Mŕtve monumenty Memento Mori mimo morí Morduj Morenu Maskulínnu Medznú Mosti Medzi myšlienkami Manipuluj minútami Mystifikuj mokré múry Mená Mestá Mulice Mekku, Myrhu, márnice Mysli mysľou mecenáša Mrhaj mocou Modrofúza medového motúza Maj ma Mimo Mileniek naMotaných Marťaniek Modifikuj metafory Milovník metriky Mandant monetiky Miláčik Moloch Mrazivým Mlčaním maskuj Málo uMu Vina Najprv bola vina od nej sa odvíja každá jedna bolesť? vnorená do vína Bývala som milá než si porozbíjal tie sny v teba zrúcal dominá... Vinná je nevina nevinná je vina Vinná a aj nevinná je tá kvapka vína Keď ťa nevídam Aj slnce zhasína Skrotená líška Bez teba stratí sa Črepiny lásky ktorú sme rozbili Načo tie hádky ? Len strácame sily Vinná je nevina nevinná je vina Vinná a aj nevinná je tá kvapka vína Stále je tu chyba prázdnota ubíja Nie som mĺkva ryba ševeliť začínam Besnenie Barbara Útlak je balvan stále ťažší. Znášaš, no zárez počítaš si. Kvapka za kvapkou plní pohár, Až raz ukážeš brutálnu tvár. ...brutálnosť v nás... Nič mi nepripomínaj, Ešte nie! Zákerná brutalita, Besnenie. Víťazí tvoja pýcha, Hlboko nezvažuje Besnenie. Odtrhnutí z reťaze Všetci sme. … Nie si od barbarov lepší ničím, Ak už nič nestaviaš, všetko ničíš. Už slza za slzou plní pohár, V zrkadle zjaví sa odporná tvár. ...nezmysel v nás... Besnenie. Začína sa Besnenie. Nič mi nepripomínaj, Ešte nie! Zákerná brutalita, Besnenie. Víťazí tvoja pýcha, Hlboko nezvažuje Besnenie. Odtrhnutí z reťaze Všetci sme. Priepasť Delí nás polka republiky Skade je toľká pachuť viny ? Samota trpí odcudzením a vtáky v tŕní padnú k zemi Ty fajčíš Camelky Ja vláčim karamelky V samote stratené holúbä... Blaznieme len spíme jemne Geniálny plán Keď pán plánov krok za krokom vedie Je sám spásou nič mu neutečie Hladí a trestá z omylov vyvedie Z hladnej je sýta z hriechu vykúpenie Keď láskavý rodič krok za krokom vedie k samostatnosti až ten čas príde A stojíš sama žiadna zrada nik ti za chrbtom nestojí a temná noc ťa obklopí Ideš sama, odišiel sám Taký bol plán ... Vyhnaná z Raja Vdýchol si mi dych života a si preč ! Odprevadil na kraj sveta nedal jesť ! Moja duša kvíli samoty sa stráni Moje telo trúchli za pokojom v Raji Nesvojprávne kráčam neistými krokmi - bábka v rukách hráča s ďalšími otrokmi Kiež by si ma držal večne za ruku Som len žena neutečiem osudu Nočná mora Do okien škriabu sa ti všetky tie, čo nezdolal si. Krvavé pery, sivé vlasy, plašiť ich chceš, no sú tu navždy. Trhá ti šaty svorka besných žien. Slintá na teba horda lačných tiel. Osamelý. Znásilnený. Neplaš sa, veď je to len zlý sen. Uplakaná v noci Prší kvapka dažďa mi tvár hladí Moja múza inam hľadí inú práši Mrzí ma že nie si tu nablízku ako kedysi na letisku vánok mrazí Drzo schovaný si smeješ sa mi kdesi medzi písmenami Láskou ma hrej Krutá zima kým si nebol mrazila ma svojou šeďou Veď ma kúsok prikri nehou Zahrej zostarnuté kosti dolámané v minulosti Vyčar dúhu, moje nebo Spálená Ak zamkneš dvere minulosti a zahodíš kľúč aj s kúskom mladosti ticho sa lúč Keď opustíš láskavé dlane pre nový ošiaľ so zmätkom lane strácaš košiar Ak páliš mosty pre márnosť sveta spáliš si prsty aj kúsok seba Dvaja sme viac Spolu sme viac než jedno deliac sa aj o jedlo Bez strachu milujúc sa Dôvera milujúca Dvaja sme viac než ty a ja skrachovaní obaja Bez ostychu hádžem zvršky keď ma kryjú tvoje bozky Buď len môj Neupieraj mi sám seba Nebráň mi dotknúť sa neba Hlcem dúhu tvojich očí hreje ma ten slastný pocit Nebráň sa byť iba mojím veď pred tebou nahá stojím Len ma prikri svojou láskou štedré stoly nad priepasťou Láskavé Zbohom Rozišli sme sa v dobrom vycítila som ten zlom kde naivne praská láska Keď hasnú hviezdy očí a mizne vľúdny pocit láska sa stráca v šedinách Smejem sa ti chladne bič za strasti zradné každá bolesť dohára Vraždím zvyšky citu kradmo cítiš - si tu poslednýkrát vítaný Kat-ica vzťahu krutá bola na ťahu putá bezmocne padnú k nohám Zásnuby Keď sa Zima s Letom snúbi hádajú sa kto viac ľúbi On je oheň Ona kameň pochybnosti za sľub zameň Pani Zima s pánom Letom unášaní láskou preto Prstienkom si vernosť sľúbia s protikladmi ako ľudia Mína Nevrav že som Domina bo ti zrúcam dominá Topánka ma omína topím lásku do vína Láska nie je povinná polčasová medzihra Nehovor mi Domina len na pekné spomínaj Zavri ústa, počuj ticho ľúb ma nežne, so súcitom Nechaj nech som tá Mína čo z pliec bolesť odníma Milodar Ak je pán tvoj mamonár čaká ťa len milodar Prerátaný na drobné preň do studne neskočme Miesto lásky atrapa mesto vášeň utápa Zbožňovaný stratený milovaný naveky Neviem sa smiať Neviem sa už smiať tvojím vtipom a ľúbiť ťa jak mať so súcitom Nemetaj blesky žhavú síru nenič sebecky moju lýru Bo mrzne mi smiech v nemej dlani Boh odíde na svitaní Ostane hnev prázdnych očí a poviedka čo nekončí Ach Ach zas ďalší krach ! Pach násilia naháňa strach Uff hreje ma muff Húf mileniek zanechá spúšť Ech ostal len decht nech spomína v prvotný hriech Milujem Milujem lesk tvojich očí pohľad čo sa vôkol točí Ľúbim hrianky na raňajky a dni plné záháľky Zbožňujem cit ktorým hladíš toho nie je nikdy nazvyš Milujem ťa ľúbim láskou zbožne nežnou až priezračnou Slobodná v okovách Z obrúčok obruče protesty nehlučné Zdrvení váhou tiel pochyby prehlušme Váhu jak z kameňa jediné slovo má Vášeň ma zradila nie som viac slobodná Nevinnosť mladosti kládla som na oltár Naivne verila v lásku až za chotár Trýznivé triezvenie za oknom s mrežami Trápenie bezbrehé štrngá okovami Pianista Našiel si ma: Osamelé rozladené piáno Svet bol iba Ošumelé rozpadnuté divadlo Zaznel si jak silný Organ na smetisku orkán priamočiarej ľahkosti prenikal si do kostí Rozozvučal si mi nemé klávesy Beznádeje chytil si za pačesy Stíšil si a ja som sa rozspievala iba s tebou zahrám ódu a v gala Nahá nádej Do roka a do dňa povstali sme z ohňa Obliekli si zlatý šat nezabudli však snívať Potajomky v noci bdieme z ligotu sa vyzlečieme Hrkútame sami dvaja nad priepasťou a z okraja ! Tancujem na hrote noža sleduješ ma spoza voza Odieva ma jemný zamat tvojho oka, tvoj hmat... Zamrznutá priepasť Zas je zima a zas snívam o Tebe Stále trpšie znášam svoje trápenie Soroška tu v kocku ľadu zamrzla Sedím sama nad vyznaním pre Teba Ó či ťažko skladám ódu na lásku Ľúbosť naša visí len na povrázku Keď plačú dvaja Keď dohrá hudba odídu hostia naše srdcia sa len postia Vášeň je zviera v klietke reve bolesť nás zviera skalopevne Keď plačú dvaja nebo trúchli a z konca kraja znejú bubny Srdcia sa sporia o kus citu bolia príkoria tiene prídu Zatratená milenka Nie sme sami Hoci veľmi chceme Prieči sa mi striehnuť si ťa v zime Potajomky kradnúť chvíle spoločné Poza stromky skrývať opojenie Nepriznaná láska stráca na sile Neodolá viacnásobnej presile Ľúbiš ma ? Povieš mi to očami ? či ti pýcha počarí Prídeš po mňa do jari v zamrznutom chotári ? Vezmeš ma raz do dlaní nech mi to dni osladí ? Budeme raz oddaní starčekovia bez zbraní ? Dočkám sa raz vyznania čomu zábrany bránia ? Len tri slová do prázdna: Milujem ťa, neznáma ! Hon Poznáš ten boj keď láska umiera jak ranené zviera letíš za ňou Keď hračka oddaná nie je ti súdená ty sa jej nevzdávaš sleduješ do rána Z lásky sú pomyje čo kvitlo už hnije Ježiš sa narodil v maštali Naháňaš preludy tvoj anjel už smúti Hasnú hviezdy nad nami Postavme si Postavme si hniezdo lásky pre nás dvoch Vytesnime všetky zrady všetko zlo Postavme si celú pravdu z poloprávd Z vykopávky poskladajme exponát Zavrime sa pred rečami žiarlivcov čo nás večne rozoštvali ich sírou Zatiahnime žalúzie iba prítmie stíši rozbortené arytmie Mŕtvo Otupno je samej doma bez teba otupene sedím hľadím pred seba Neozývajú sa kroky neklepoceš do kláves Ďaleko je namôjveru Spišská Nová Ves Dieťa v škole a ty v práci samota ma v dome kvári Periem tvoje staré handry dýcha z nich tvoj strach nedávny Doslov Renáta Bogdáni patrí k typickým literárnym zjavom, ktoré so sebou priniesli sociálne siete. Ako poetka predstavila svoju tvorbu nielen na svojej vlastnej facebookovej stránke, ale aj v spoločných literárnych skupinách ako sú Literárne neformality, Poviedka spoviedka a iné. Jej verš je charakteristický ostrým šľahom, čo evokuje, resp. čiastočne ukazuje na to, že jej prvoradou doménou je novinárske pero, ktorému takáto ostrosť nie je cudzia, práve naopak, je žiadúca a vítaná. Pri otázke, či je takýto „šľah“opodstatnený aj v poézii, môžeme dlhšie rozmýšľať nad odpoveďou. Potom však prídeme na to, že áno. Autorku to odlišuje od ostatných poetiek. V debutovej zbierke básní Renáty Bogdáni by sme mohli nájsť istú náhlivosť, ktorú by jej renomovaní kritici mohli vytknúť, je však ospravedlniteľná vekom autorky, ale aj jej terénnymi skúsenosťami novinárky. Hoci je táto zbierka intímne ladená - hovorí predovšetkým o vzťahoch medzi mužom a ženou, je v nej skrytý aj istý sociálny podtón, ktorý si nemožno nevšimnúť. Bravúrnu hru so slovom nachádzame tam, kde sa autorka oslobodzuje od rýmu, pričom zostáva verná svojej zvláštnej a jedinečnej rytmike. Vnímavý čitateľ iste nájde v tejto zbierke verše, ktoré pohladia jeho dušu a odzrkadlia mu jeho vlastné pocity. Stačí ju zobrať do rúk a čítať. Zuzana Kuglerová Epilogue Renáta Bogdáni belongs to the typical literary findings, that were bringed by social networks. Like a poetess she has presented her creation not only on her own facebook page, but even in mutual literary groups like ,,Literárne neformality“, ,,Poviedka spoviedka“ and else. Her verse is characteric by a sharp wand that evokes, resp. partially shows that her first domain is newspaper pen, for which this sharpeness is not foreign, on the contrary, it´s desirable and welcomed. At question, if this ,,wand“ is justified even in poetry, we can think longer over the answer. Then, we find out that yes, it is. It distinguishes the authoress from the others. In the debut collection of Renáta Bogdáni‘s poets, we could find some hurrying , that could renowned critics rebuke her, however it´s pardonable by the age of the authoress, but even by her field experience of a journalist. However this collection is intimly tuned – it says firstly about relationships between man and woman, there‘s hidden a social overtone, that can´t be unnoticed. We are finding a daring game with word there, where the authoress is getting liberated by the rhyme, while she stays faithful to her strange and unique callisthenics. Impressionable reader will surely find in this collection verses, that stroke his soul and mirror him his own feelings. It’s enough to take it into hands and read Zuzana Kuglerová