Nadej zomiera posledna Andrea Ferencova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Andrea Ferencova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2014) 010001 Nadej zomiera posledna. Nech sme kdekolvek a nech robime cokolvek, vzdy dufame, ze to dopadne podla nasich predstav. Aj ked sa nam to prvy krat nepodari, vzdy si povieme, ze je tu este nadej. Tak je to aj v laske. Laska, ktora miluje, ublizuje a predsa bez nej nedokazeme zit. Raz sme na vrchole raz na dne ale vzdy verime v lepsiu buducnost a v to, ze to, co teraz vyzera byt zle, raz bude omnoho, omnoho krajsie. Verime a nasa nadej nam drieme v srdciach. Obsah Nadej zomiera posledna 1 On a jeho pocity 3 Osud vo vlastnych rukach 5 Princezna a princ 6 „Spoved“ 8 Ten anjel 10 Zabudanie 11 Unava 12 Cia ruka? 13 Otazky 14 Ozvem sa, ked budem stastna 15 Never give up 16 Nadej zomiera posledna 17 Neplac 18 Styri steny 19 Tmava izba 21 Mam tvoje srdce na dlani 22 On a jeho pocity Na tvari usmev, na srdci zial. Ako rad by som ta pobozkal. Ako rad by som spravil nieco viac. Objal ta smelo, tuho i vrelo. Ruky do tvojich vlasov zaboril. Hlavu nabok naklonil. Hladil ta vsade, kde by si chcela. Ak by som smel, a ty by si smela. Sedis oproti, vrasky ti pocitam na tvojom cele zamyslenom. Kreslis si na dlani par malych srdiecok. Ako rad by som hladil tie dlane. Za ten pocit by som dal vsetko, vsetko by som dal za ne. Z tvojich modrych oci ti tecu modre slzy, ani nevies, ako ma mrzi, ze nemozem ich zotriet. A viem, ze uz nebudem smiet. Ak by som mal kridla, mohli by sme odletiet az hore do neba. Tam ti slz netreba. Vstavas a bez slova kracas prec. Preco mi ani slovo nepovies? Som bezmocny, moje ruky nedosiahnu na tvoj svet. Pretoze co sa stalo sa uz neda vratit spat. Osud vo vlastnych rukach Nebud kruty k svojmu osudu, vezmi, co ti zivot dava, uver, ze ta co stoji pred tebou, je pre teba jedina a prava. Nebran sa svojim slzam, neukryvaj ich za chabe slova, aj keby si sa branil osudu, on sa k tebe vrati znova. Do narucia si ta vezme, vykona, co vykonat ma, nebud tym, co sa iba vzda, aj ked osud vyhrava. Opri sa o nu, mozno pride stastie, laska je to, co v srdciach vam rastie. Budes sa citit opat fajn, pochopis, ze v jej objati sa skryva raj. Pochopis, ze osud bol dobrou cestou tam, ze mozno by si to nebol zvladol sam, ze osud vyhral, no ty si vyhral tiez. Konecne zlahka dychat vies. Princezna a princ Kde bolo tam bolo, na oblaciku lasky. Zila raz princezna, ako obrazok krasny. Ten oblacik bol krehky, utkany z hmloviny, hmla ta sa zrutila, aj oblacik nevinny. Ta realita bola kruta. Princezna pocitila zem. Nicila ju ta novota, myslela si, ze je to len sen. Kracala bosa v realite, jej dusa hrdzavela, prestala verit naivite, zacala byt osamela. Raz prisiel ten den plny slnka, jej dych bol zrazu velmi rychli, divala sa do oci princovi, do tvari si zlahka vdychli. Stupala vzduchom az tam hore, kde oblacik sa jemne vznasal, no utkala ho teraz pevne, aby ho vietor uz dalej neunasal. Jej svet bol opat strasne krasny. Princezna s princom zili spolu. Bolo to krasne ako z basni. Verila, ze uz nebude mat smolu. Ten oblacik utkala s lasky. No hlavnym zdrojom bola sila. Strhla vsetky svoje masky. Konecne zivot pochopila. „Spoved“ Dnes som sla miestami, kde s tebou kracala som. Do oci slzy nasli cestu. Stekali po licach a skoncili svoju put na perach. Dnes som sla miestami, kde s tebou chvile nadherne travila som. Ty si mi ukazal spravnu cestu, daroval si mi lasku, a za to ti dakujem. Dnes, ked som kracala namestim, spomenula som si na to, ako sme tade sli, ruka ruku drzala, a do ucha si mi sepkal ze ma mas rad. Dnes, ked som sla namestim, spomenula som si na tvoj nadherny pohlad, ktory ma vzdy dokazal upokojit, upravit zlu naladu a dostat ma do kolien. No az dnes, ked som kracala namestim som si uvedomila, ze vsetko skoncilo. Uvedomila som si, ze uz to nikdy nebude take, ake to byvalo, a ze moja nadej si uz nasla niekoho ineho. Ale za vsetko ti laska Dakujem. Za to co si mi daroval, za to, co si mi vzal. Za nadej, za krasne chvile. Toto vsetko mi bolo mile. Uz ostava mi len prezit tento fakt. Je to, a ostane to tak. Viem, vsetko sa raz strati. A teraz odisla laska nasich tiel. No vdaka za vsetko, co prezit som mohla. Som rada, ze som sa na par slov zmohla. Odchadzam. Zbohom. Mam ta rada. Som rada, ze mozem byt aspon kamaratka. VDAKA. Ten anjel Moj svet bol cierny a trochu fadny Den za dnom bezal ako voda Moj pohlad na svet nebol ziadny Chybala mi laska, dusa, sloboda No zrazu prisiel anjel Zjavil sa ako blesk z jasneho neba Daroval mi kridla. Cie? Nepatrala som Citila som, ze viac mi uz netreba Svet vo farbach sa cely zjavil Bol krasny ako jarna luka Ten anjel mizol mi pred ocami Posadla ho lakava ponuka Pan z nebies mu dal radu Nech nelubi a radsej lieta No anjel, ten ho neposluchol Prosil ho, ze tu chce ostat Ze chce spoznat kusok sveta Tak neostalo mu nic ine Iba splnit jeho prosbu No musel mu vziat jeho kridla Ak chcel anjel zazit lasku... Zabudanie Bez problemov, bez tarchy skusam znova zit. Unasa ma vyr, ktory sa neda zastavit. Cas leti ako voda, vyr stiahol aj ten, uz ho nik nenahradi, stratil sa ako sen. Prazdne miesto stale plnim, no aj tak prazdnym ostava. Zabudnut sa neda aj ked cas odplava. A tak zijem ako sa da, snazim sa znovu dychat cisty vzduch, no stava sa, ze nieje lahke zabudnut. Unava Ta unava mi na oci sada, ja v duchu prosim o krasny sen. Tuzim po laske, ved som mlada, neda sa bez teba prezit, viem. Tuzim uz konecne, sladko sa vyspat, bez bolesti oci zatvarat. Zaspavat, s pocitom, ze som si ista. Zaspavat s tym, ze niekto rad ma ma. Nechcem tak vela, len kus cistej lasky. Objati par, par cistych pocitov. Nechcem ja lasku na povrazku, nechcem lasku laskou opitu. Chcem iba malo, par krasnych chvil, aby som si mohla povedat, ze zivot sa oplatil.... Cia ruka? Ked v mojej dusi vladne pokoj a mier Ked urcujes mojho zivota smer Ked verim, ze vsetko bude opat fajn Ked pocujem v tvojich slovach raj Ked si mi dal vsetko, po com tuzim No mna moj strach aj tak suzi Bojim sa, ze vsetko stratim Ze na cestu sa nenavratim Ze spadnem kamsi do temnoty Prebodnu ma vsetky hroty No slnko svieti na vsetky strany Uz niesu ziadne ostre hrany Ziadne diery, ziaden strach Iba usmev na perach Otazky Milujes, ci tvoje slova su iba klamstvom tvojich pier? Divam sa ti do oci a rozmyslam ci smiem. Premyslam, ci ti mam verit. Ci tvoj usmev ma ma rozveselit. Ci tvoj dotyk je ten pravy. Ci je to laska s tvojej strany. Ci nieje klamstvo, to co citim. Ked tvojej dlane sa mojou chytim. Ked objimes ma, ci to staci. Preco tvoje obocie sa mraci? Mozno to nebolo to prave. Preco na to myslim stale? Lebo slova maju silu. Len slzy ich mozno zmyju. Mozno opat pride nieco „nove“, co vysusi slzy moje. Kto rukou zotrie tvoje slova. Bude to mozno laska znova. Ozvem sa, ked budem stastna Je tazke ta pochopit, je tazke ti uverit, ze sa to podari. Ze bude usmev na tvari. Je tazke zabudnut a laskou ohrdnut. Potlacit pocity a byt len bezcitny. Nikdy som nebola clovekom bez citov. Mozno len omylom s naladou prehnitou. Tak tuzbu potlacim a slzy utriem si. Sama si vystacim? O chvilu poviem ti. Never give up Mas len par dni na bolest v sebe. Uz nie si s nim. Zivot v tebe drieme. Pohni sa dalej cez slnecnu alej. Pohni sa vpred. Viem, nezmeni sa to hned. Je to v tebe. Ja to viem. Vstan zo zeme. Zi svoj sen. Vela ciest musis prejst, aby si dosiahla ciel. Nechaj sa viest. Az k laske mier. Nadej zomiera posledna Prisla laska. Prisla aj nadej. A ja sa pytam, co bude dalej? Ostane vo mne? Ostane v srdci? Moja dusa, so slzami sa luci. Nastal cas na lasku. Rany sa hoja. Divam sa ti do oci. Tie laskou horia. Neplac Ked places a slzy ronis. Ked Boha o pekne chvile prosis. Ked dvihas svoj zrak hore k nebu. Prosim, len uz smutna nebud ! Vsade je laska, len ju musis vnimat. Otvorit srdce dokoran a vediet ju prijat. Naucit sa vidiet lasku tam, kde je. Neplatit za bolest drahe najomne. Odovzdat svoje cele telo laske. A potom uvidis, ake je to krasne. Styri steny Je krasne rano, no vladne smutok styroch stien. Oknom dnu vosiel vanok a ja dufam, ze to bol len sen. To, co sa vcera odohralo ubralo mi mnoho sil, nechcem aby to tak bolo natrvalo chcem aby tento zly sen odisiel. Chcela by som byt znovu jeho muzou, jeho laskou, byt v jeho naruci, pocuvat s jeho ust mnoho krasnych slov a dufat, ze sa to neskonci. Chcem kracat spolu s nim po nasej ceste ktora nema ziadne hrbole, chcem citit jeho vonu este a dotykat sa jeho kosele. No najkrajsie by bolo bozkavat ho znovu a to, keby sme boli spolu, v stasti, aj keby sme mali smolu. Chcem aby hral v mojom zivote hlavnu rolu. No je to len moj skromny sen a uz sa nikdy nestretneme, uz nebudeme spolu ani bozkavat sa nebudeme. To, co sa vcera odohralo zlomilo moje srdce krehke, INE DIEVCA HO POBOZKALO, bolo to pre mna sklamanie, velmi velke. A tak sedim medzi styrmi stenami, snazim sa zabudnut na jeho sladke slova, no to, co bolo medzi nami na to budem spominat znova a znova... Tmava izba Sedim sama v tmavej izbe myslienky si pocitam... Ci sa nejaka nestratila, neulietla mi do sveta... Neopustila moje srdce prilis krehke... Nestratila sa ako bodky lienke... Ratam ako odusu no moje pocty nie su spravne jedna sa predsa stratila... Vratila sa naspat k brane... Vratila sa v case na vysnivany den... Prilepila sa tam a nechcela ku mne spat... Sla som za nou dufajuc ze ju znovu najdem... Vlozim si ju do srdca a vsetko bude krasne... Prezila som znova ten krasny svet... Nebolo to len tych par tmavych stien... V ociach slzy, v dusi bolest... Mala som ju radsej nechat utiect... No uz to nezmenim... Spomienka tu navzdy bude... a moje kamenne srdce zohrievat bude... V tuzbe vraciam sa medzi styri steny. Menim svoj svet na krajsi, bez bolesti poznaceny Znova sa tuzbou lasky opajam Pochopila som, ze som sa konecne vratila do raja.... Mam tvoje srdce na dlani Mam tvoje srdce na dlani, uctievam ho bozkami, a moje k nemu prikladam, s laskou ti ho cele dam. Ked milujes, nieje co riesit. Nasa laska o tom svedci. Dotyk dlani povie dost, objatia, krasna nesmelost, pohlady, bozky nebolia, chcela by som ich stale dokola. Ked hlavku polozim, opriem sa o teba, ocka si zatvorim, podakujem do neba. Necitim smutok, necitim obavy, ked som s tebou, cas sa mi zastavi. Len s tebou je aj v zime maj, len v tvojom objati, je ten pravy raj.