Nepriatelia Rima Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 001100 Obsah Nepriatelia Rima 1 O knihe 3 Kralovstvo a republika 4 Kelti 4 Kartago 4 Greci 5 Neskore obdobie republiky 6 Numidia 6 Rimania 6 Otroci 7 Rane cisarstvo (principat) 8 Zidia 8 Dakovia 8 Germani 9 Neskore cisarstvo (Dominat) 10 Huni 10 Goti 10 Parti a Perzania 11 Epilog 12 O knihe Dnes sa Rimska risa berie ako sucast dejepisu. Z ucebnych materialov sa mozeme dozvediet o Rime naozaj dost. Rimania mali zaujimavu kulturu, efektivnu armadu a zanechali za sebou viac ako mesta a cesty. Rim ovplyvnil jazyky polovice planety, vytvoril zaklady sucasneho pravneho systemu a v podstate vybudoval Europu. Z maleho mesta sa stala svetova risa, ktora obchodovala aj so vzdialenou Cinou a Indiou. Posolstvom tejto kratkej knihy je informovat o nepriateloch, na ktorych Rimania pocas svojej rozpinavosti narazili. Kto vie, ake by to bolo, keby sme sa neucili o dejinach Rima, ale o dejinach Kartaga. Alebo aky by bol svet, keby sa Attilovym nastupcom podarilo vytvorit dlhotrvajucu a efektivnu risu. Pocas svojej existencie Rim niekolkokrat padol na kolena a nebolo treba vela, aby sa uz nepostavil. Precitajte si o narodoch, ktore vyplienili Rim, znicili legie alebo si kupili cast rimskej armady i to, ako Rimania prerazili siky ich rivalov. Kralovstvo a republika Zanik Rimskej rise je zaroven zanikom Antiky i celeho Staroveku. Nove staty tazili z toho, co Rimania vytvorili pred nimi. Doteraz sa stretavame s Rimskym pravom, vsetky romanske jazyky (spanielcina, francuzstina, taliancina, rumuncina a ine) vznikli priamym vplyvom rimskej latinky a pozname ich kulturne diela. V case svojej najvacsej slavy bol Rim obrovskym imperiom a samotne mesto ako prve na svete prekrocilo milion obyvatelov. Rimania prehravali bitky, ale len malokedy prehravali vojny. Cesta k slave vsak nikdy nie je uplne jednoducha a neraz narazili rimske legie na supera, ktory mal realnu sancu nahradit Rim, pripadne nasmerovat celosvetove dianie uplne inym smerom. Kelti Ak sa spomenie konflikt medzi Rimom a Keltami, najcastejsie sa tym mysli Caesarove tazenie v Galii (dnesne Francuzsko). Galia je pomenovana podla Galov, cize velkej casti Keltov, ktori zili prave na tomto uzemi. Ovela skor ako Rimania zacali svoje utoky, Galovia dobyli Rim. Podla legendy k tomu prislo po tom, co Brennan, jeden z vodcov Keltov, napadol mesto Kluzium. Rimania sa pokusali dohodnut mier, ale nielen ze ho nedohodli, ale este sa aj stali cielom utoku. Brennan rozdrvil rimsku armadu a vyplienil samotny Rim. O priblizne 300 rokov neskor zacali Rimania postupne dobyjat Galiu. Julius Caesar si o svojom tazeni pisal dennik, v ktorom je okrem ineho aj to, ze Galiu dobyl predovsetkym samotnymi Galmi. Ti totiz neboli jednotni a kazdy kmen mal svoje vlastne zaujmy. Ked sa zjednotili v boji proti spolocnemu nepriatelovi, malo to len kratke trvanie, pripadne prislo zjednotenie az prilis neskoro. V case, ked sa Caesarove legie vydavali na velke tazenia po dnesnom Francuzsku, bola tato oblast hustejsie obyvana ako jadro vznikajucej Rimskej rise, dnesne Taliansko. Pod Rimskou vladou sa Kelti neustale burili, co viedlo k velkemu povstaniu, ktore viedol v Galii Vercingetorix a neskor v dnesnom Anglicku Boudicca. Galovia boli velkym nepriatelom Rima, vzhladom na ich nizsie vzdelanie si Rimski kupci dobre zarobili na jednostranne vyhodnych obchodoch. Galovia narobili problemy silnejucej republike aj pocas vojen s nemenej nebezpecnym superom, Kartagom. Kartago Mesto Kartago vybudovali osadnici a obchodnici z fenickych miest na vychodnom pobrezi Stredozemneho mora. Spociatku kolonia, ako kazda ina, ktoru budovala jedna z vtedajsich namornych velmoci. Fenicania, podobne ako Greci, chceli ziskat co najvacsiu cast Stredozemneho mora pre seba a stali sa tak prirodzenymi rivalmi. Zatial co sever obsadili predovsetkym Greci, juzne Stredomorie pripadlo hlavne Fenicanom. Kartago, ako nove mesto (Kartago skutocne znamena nove mesto, postavene pri starsom obchodnom pristave) tak bojovalo predovsetkym s Greckymi pristavnymi mestami a pokusalo sa dobyt Siciliu, Sardiniu a Korziku. Ked sa proti Kartagu vypravil Pyrrhos Epirsky, narobil v skutocnosti ovela viac problemov Rimanom ako samotnym Kartagincom. Ti sa citili natolko silni, ze sa postavili proti Rimu. Namorna mocnost, ktora v tom case mala v rukach prakticky cely obchod v zapadnej casti Stredozemneho mora, mala nad Rimanmi prevahu. Rimanom sa vsak podarilo zmenit namorny boj na pozemny, a to s pomocou mostikov, ktore sa zachytavali o kartaginske lode. Porazene Kartago platilo vojnove reparacie, ale nevzdalo sa. Podarilo sa im tiez ustat mimoriadne silne povstanie zoldnierov, ktorym nemali ako zaplatit. Kartago navyse prislo o vsetky ostrovy, vratane Sicilie. Napriek tomu sa nevzdali a pomocou striebra z dnesneho Spanielska pripravili novu armadu. Aj tentokrat mali navrch a Hannibal, ktory presiel cez Alpy, zaznamenaval vitazstvo za vitazstvom. Vsetky mesta sa pridavali na jeho stranu, ale nemohol premoct Rim samotny. Naproti tomu Rimania dobyli dnesne Spanielsko a vypravili sa do Afriky. Po druhej vojne bolo Kartago uz len malo vyznamne mesto, ktore Rimania neskor porazili a zrovnali so zemou. Len co ho vsak Rimania vybudovali nanovo, uz ako rimske mesto, stalo sa po Rime najvacsim mestom zapadnej casti rise. Kartaginci mali velmi odlisnu kulturu a celkovo uplne ine fungovanie spolocnosti. Ak by zvitazili nad Rimom, dejiny Europy, ako i sveta by vyzerali odlisne. Greci Rimania sa s Grekmi stretavali neustale. Uz podla legendy o zalozeni Rima to bol prave Aeneas, kto z dobytej Troje dostal niekolko utecencov az do dnesneho Talianska. Ako je zname, Troju dobyli Greci a ti casto nemali Rimanov vo velkej laske. Ked sa Rim zacal rozrastat, bol sice vojensky silny, ale ich kultura nepresahovala uroven Grekov. Este aj nabozenske predstavy ziskali Rimania od Etruskov a ti ich prevzali prave od Grekov. K vojenskym stretom prislo predovsetkym okolo roku 300 p.n.l., ked sa hranice Rima a najsilnejsieho greckeho mesta v oblasti Tarentos zacali prekryvat. Aby sa to skomplikovalo, dorazil kral Pyrrhos na cele svojej armady, ktora sa po spojeni s armadami greckych statov stala naozaj silnou. V niekolkych stretoch sposobil Pyrrhos Rimanom obrovske skody. Pyrrhovi sa nepodarilo vytvorit na zapade taku risu, ako sa to podarilo Alexandrovi na vychode. Po dvoch vojnach s Kartagom sa Rimania zamerali na Macedoniu a ziskali si spojencov v niektorych greckych statoch. Vysledkom bolo kompletne podmanenie Grecka a Macedonie, dokonca v rovnakom roku, v akom padlo aj Kartago (146 p.n.l.). Macedonci mali svoje falangy, ktore dokazali z vojenskeho hladiska uplne zazraky pri boji na rovine. Prechod na zlozitejsi teren vsak vyuzili rimske legie a pripravili tak svojim protivnikom drvivu porazku. Neskore obdobie republiky Rim narastajuci z mestskeho statu na risu, prichadzal do kontaktu so stale novymi civilizaciami. Nebolo lahke vychadzat s kazdym po dobrom, zvlast, ked si rimske legie nove uzemia velmi casto vybojovali. Obdobie neskorej republiky je zaroven zmenou poriadku. System riadenia, ktory fungoval pre mestsky stat, sa staval coraz menej pruznym a prave snaha o zmenu vladnutia nakoniec zabila republiku. Po tom, co Rim dobyl Kartago a Grecko spolu s dalsimi uzemiami, presunuli sa hranice na vsetky smery. Nepriatelom vsak necelil len na hraniciach, ale aj vo vnutri statu. Obcianske nepokoje ci ozbrojene konflikty medzi jednotlivymi vrstvami obyvatelstva sa nevyhli pravdepodobne ziadnemu statu, ktory dosiahol velku rozlohu. Numidia Po porazke Kartaga sa oblast tohto mesta dostala pod spravu Rima, spolu s jeho koloniami. Po smrti krala, ktory bol spojencom Rimanov, bola od Kartaga nedaleka Numidia (dnesne Alzirsko a mala cast Tuniska) rozdelena medzi troch vladcov. Najkrutejsi z nich, Jugurta, nevahal jedneho zo superov zabit a druheho vyhnat z krajiny. Rimania zasiahli a chceli dosiahnut rozdelenie Numidie medzi Jugurtu a dalsieho vladcu. Jugurta vsak podplatil Rimanov, ktori mu nasledne pridelili dolezitejsiu a silnejsiu polovicu krajiny. Onedlho sa Jugurta rozhodol dobyt celu krajinu a ked znovu zasiahli Rimania, on ich opat podplatil. Cela Numidia sa tak dostala do ruk vladcu, ktoremu neboli cudzie vrazdy, podplacanie ci rozlicne formy mucenia. Rim vsak vyhlasil Numidii vojnu a spociatku sa Rimanom aj darilo, ale Jugurta opatovne uspel v podplacani rimskeho vojvodcu. Senat ho predvolal do Rima na vysluch, ale ten, poznajuc system, podplatil klucovych tribunov ludu. Rimania sa tak nedozvedeli vobec nic ani v samotnom Rime. Po svojom navrate Jugurta rimsku armadu porazil, no viac peniazmi ako silou zbrani. Poziadal o svoje uznanie ako vladcu Numidie, co rimsky senat odmietol. Po dalsich bojoch bol Jugurta zradeny a znovu sa dostal do Rima, tentoraz v retaziach. Pridlha vojna s Numidiou odstartovala zasadne zmeny tak v legiach, v ktorych mohli dovtedy bojovat len ludia s majetkom (a tak ti, co nemali vobec nic, nemohli bojovat a Rim bol vojensky slaby, zatial co vojaci sa nemohli starat o svoje pozemky), ako aj v najvyssej politike. Na celo sa dostali dve osoby, ktore sa pricinili o pad Jugurthu a zaroven sa otvorene nenavideli. Obdobie rimskych obcianskych vojen zacali diktatori Marius a Sulla. Rimania Obcianske vojny su v historii zaznamenavane ako obzvlast krvave a casto veduce k uplnemu zaniku. Prave obcianske vojny sposobili zanik rise Inkov ci Juhoslavie a sposobuju konflikty vo svete. Typickymi prikladmi su Rwanda, Sudan, Kambodza, Libya, Ukrajina a mnohe dalsie. Rim sa tomu tiez nevyhol. K prvemu velkemu konfliktu medzi Rimanmi a Rimanmi doslo za diktatora Sullu (Lucius Cornelius Sulla Felix), ktory odmietol vratit svoju plnu moc a sialenym sposobom robil vsetko, aby si ju udrzal. Porusil pravidla pri menovani diktatorov a nemal pri tom problem dvakrat tiahnut na Rim. Jeho protivnik Gaius Marius tuzil po samovlade rovnako a vysledkom boli neustale boje. Bol to vsak Sulla, kto vyhlasil tzv. proskripcie. Ktokolvek, kto sa ocitol na zozname Sullovych nepriatelov, mohol byt akymkolvek sposobom zavrazdeny a ich majetok sa nasledne delil medzi vrahov a statnu pokladnicu. Tento system umoznil z niektorych bohatych ludi vytvorit novu elitu. Po smrti Maria a Sullu sa postupne vytvoril triumvirat, vlada troch novych vladcov. K moci sa dostali Crassus (Marcus Licinius Crassus), ktory sa stal najbohatsim Rimanom vdaka Sullovym zoznamom, Pompeius (Gnaeus Pompeius Magnus ) a sikovny diplomat Julius Caesar (Gaius Iulius Caesar). Kym bola ich moc v relativnej rovnovahe, vladol mier. Po Crassovej smrti sa vsak zacal boj o moc medzi Caesarom a Pompeiom, ktory prebiehal v celej risi. Pocas svojej kratkej vlady sa Caesar pokusil o vojenske vyboje, ktore vsak nestihol dokoncit. Mnohe z jeho projektov uviedli do praxe az jeho nastupcovia. Caesar zomrel v roku 44 pred n. l. a pohon na jeho vrahov sposobil dalsiu obciansku vojnu i dalsi triumvirat.cisar Caesar Augustus foto: ikimedia Commons Vitazom tejto vojny bol jeho prasynovec Octavianus ( imperator Caesar Augustus ), ktory sa po porazeni svojho hlavneho konkurenta Marka Antonia stal prvym rimskym cisarom. Rimania tak za priblizne patdesiat rokov zazili osem diktatorov a vysledkom rozlicnych vojen bolo premenenie republikanskeho zriadenia na vladu jedineho zastupcu ludu, rimskeho diktatora a neskor cisara. Otroci Starovek je prechodom medzi prvotnopospolnou (pravek) a feudalnou (stredovek) spolocnostou. Priznacnou vlastnostou staroveku je v prvom rade pouzivanie otrokov. K otrokom sa spravali rozlicne civilizacie s roznorodym respektom, pricom najhorsie podmienky mali otroci prave v Rime. Tazka praca, bezohladne zaobchadzanie, okamzita nahraditelnost a taktiez ich smrt pre pobavenie rimskeho ludu. Po tom, co Kartaginci opustili Siciliu, zacali sa na nej vo velkom stavat rimske velkostatky, produkujuce lacne obilie. Na tuto pracu bolo samozrejme potrebne obrovske mnozstvo otrokov a tak je prave Sicilia miesto, kde zacali prve vazne konflikty medzi otrokmi a Rimanmi. Skutocna pohroma pre Rim sa vsak zacala v meste Kapua, juzne od Rima. Spartakus, jeden z gladiatorov, prehovoril ostatnych, aby namiesto istej smrti v arene riskovali svoj zivot pri uteku na slobodu. Mala skupina otrokov sa dostala ku zbraniam a podarilo sa im ujst z mesta. Zacali sa k nim pridavat ini otroci, ktori vsak nemali bojovy vycvik. Spartakus a ostatni gladiatori ich zacali ucit bojovat. Nemali na to vsak privela zbrani a hlavne casu, pretoze ich uz zanedlho zacali nahanat rimske milicie. Spartakus mal stastie, pretoze vacsina legii bola vo vojnach na zapade a na vychode a male rimske milicie neboli velkym problemom. Otroci boli obliehani v blizkosti sopky Vezuv, odkial sa vsak prebili az do rimskeho tabora a pri necakanom utoku ziskali zasoby. Ich dalsie smerovanie bolo na sever, do Galie, pricom cestou rozbili akekolvek rimske sily, ktore sa im postavili do cesty. Pod Alpami sa vsak rozhodli pre pochod na juh, na Siciliu. Darmo cakali na pomoc od piratov, ktori ich mali previezt na ostrov Sicilia. Marcus Licinius Crassus, najvacsi bohac Rima, sa postaral o vytvorenie silnej armady a dokazal doslovne odrezat otrokov od zvysku apeninskeho poloostrova. Len za cenu obrovskych strat sa niektorym otrokom podarilo uniknut. Zoslabena armada otrokov sa navyse rozdelila, co Rimania vyuzili. Spartakus zomrel v poslednej bitke, kde podla legendy bojoval tak ako v kazdej bitke v prvom rade. Cielom povstania nebolo ukoncenie otroctva v Rime alebo dobytie niektoreho mesta, len navrat do vlasti. To, ze sa Spartakovi podarilo po vacsinu cesty udrzat jeho armadu zlozenu z najroznejsich narodnosti pohromade, vysvetluju jeho predosle skusenosti s vedenim vojny. Rane cisarstvo (principat) Prelom letopoctov je zaroven casom, kedy sa Rimska republika menila na prve obdobie cisarstva, tzv. principat. Cisar bol oficialne prvym obcanom Rima a Rim samotny bol na vrchole svojej moci. Po vlade Augusta prislo k vlade niekolko sialencov, ako Caligula a Nero. Po nich prislo obdobie Flaviovcov a za nimi dalsie obdobie, zname aj ako Piati dobri cisari. Rim bol vo svojom zlatom veku kultury a jeho vplyv sa rychlo rozsiroval na vsetky strany. V case najvacsej rozlohy spajala Rimska risa Perzsky zaliv s Portugalskom. Ranne cisarstvo bolo vsak aj obdobim vojen, ked Rimania narazili na novych superov, predovsetkym na najroznejsie kmene Germanov. Zidia Zidia mali uz v davnych dobach svoje kralovstvo, ktore si strazili. Ich prosperita samozrejme pritahovala pozornost cudzich mocnosti a tak necudo, ze ich uzemie zabrali alebo vyplienili Asyrcania, Babyloncania, Perzania a samozrejme Macedonci pod vedenim Alexandra Velkeho. Rimania dobyli dnesny Izrael za Pompeia a udrzali si svoju vladu. Zidia nasledne pomohli Caesarovi udrzat si moc a ziskali za to niekolko vysad, napriklad nemuseli v chramoch spominat rimskych panovnikov. Zidia sa vsak zacali burit a vyvolali tri silne povstania, ktore museli potlacat rimske legie. Hned v prvom velkom povstani v roku 66 n.l. prisli Rimania o legiu a poslali na vychod skuseneho velitela Vespasiana a jeho syna Tita. Obaja buduci cisari sa pokusali dobyt Jeruzalem, ale pre silny odpor sa to podarilo az Titovi po niekolkych mesiacoch. Prve povstanie zacalo vyrabovanim chramu Rimanmi a skoncilo vyrabovanim druheho chramu. Vseobecna nespokojnost sposobila dalsie dve povstania. Zidia mali zakaz vstupu do Jeruzalemu a za vlady Hadriana boli nuteni konvertovat na rimsku vieru. Hadrianova snaha urobila tiez necakane zmeny v nabozenskej oblasti, pretoze sa krestania oficialne oddelili od zidovskej viery. Specialne miesto v dejinach vojen medzi Zidmi a Rimanmi ma tzv. Kitoska vojna, ked sa zidovski rebeli pustili do masakrovania Rimanov v roznych castiach rise, hlavne v africkej Kyrene a na Cypre. Tato vojna sposobila minimalne pol miliona obeti, v drvivej vacsine civilistov. Dakovia Dakovia z dnesneho Rumunska boli zaujimavym nepriatelom pre Rimsku risu. Udajne mierumilovny narod s dobre opevnenymi hranicami podnikal cez Dunaj plieniace vypravy, ktorymi okradal rimske provincie. Cisar Domician (Titus Flavius Domitianus), ktory po kratkom vojenskom uspechu odisiel do Rima slavit svoj triumf, sa mohol len cudovat. Pat legii, ktore zanechal pri Dunaji, utrpelo drvivu porazku. Dalsie boje koncili vitazstvom Rimanov, ale ti museli opustit svoje pozicie a presunut sa tam, kde boli v tom case potrebnejsi. Domician dojednal mier, ktory sa vsak az privelmi priblizoval porazke. Vymenou za prechod cez ich uzemie sa Domician zaviazal platit Dakom dan. Ich novy kral Decebal to vyuzil a z novoziskanych penazi upevnil svoje hranice a zaviazal si novych spojencov, ako i vojnove stroje, a to priamo od cisara. Domician dokonca uznal Decebala za krala Dacie. Novy cisar Trajan (Marcus Ulpius Nerva Traianus) sa rozhodol skoncovat s poplatkom a vypravil sa proti Decebalovi. Jeho legie prekrocili Dunaj a dobyli dacke pevnosti, aj ked za cenu tazkych strat. Decebal si vsak udrzal svoj tron a pripravil sa na novu vojnu. Zautocil na rimskych spojencov a nasledne na samotne rimske uzemie, pricom sa pokusil cisara Trajana otravit. To, co nedosiahol priamymi utokmi, sa mu darilo cez partizansky sposob boja. K tomu bral do svojich radov najroznejsich dezerterov z rimskeho uzemia. Proti novym legiam vsak nemal velku sancu a po obsadeni Dacie Rimanmi pokracoval v partizanskom boji v Karpatoch, kde neskor spachal samovrazdu. Germani Germanske kmene boli najzarputilejsim nepriatelom Rimanov po starocia. Ako sa Rim rozrastal, coraz castejsie sa stretaval na svojich severovychodnych hraniciach s Germanmi. Prve stretnutia Rimanov a Germanov boli pri dobyvani Galie Juliom Caesarom. Za vlady Augusta sa Rimania pokusili dobyt celu Germaniu, co vsak nebolo vobec jednoduche a po prvych vitazstvach zaznamenali tazku porazku. Po starocia sa viedli boje na riekach Ryn a Dunaj medzi Rimanmi a Germanmi, pricom kazda zo stran sa pokusala o vyboje. Udalosti sa zacali komplikovat za vlady Marka Aurelia (Marcus Aurelius Antoninus), ktory prezil vacsinu svojej vlady vo vojenskych taboroch na hraniciach (Limes Romanus). Ked zacal Rim slabnut, Germani sa prehnali hranicami a sposobili spust. Omnoho zavaznejsi problem vznikol pocas stahovania narodov, ktore vyprovokovali Huni. Zo strachu pred nimi sa dali germanske a gotske kmene na pochod na zapad, pricom obsadili casti Rimskej rise. Germani zaroven ziskali rozsiahle uzemia od Keltov. Boli sice kulturne na nizsej urovni, no vynikali v spracovani kovov. Nikdy vsak neboli jednotni a jednotlive kmene mali svoje vlastne ciele. I preto sa Rimanom podarilo dosiahnut mier a obchodne styky s niektorymi germanskymi kmenmi, zatial co s inymi boli vo vojne. Germani boli pohyblivi a po tom, co sa Zapadorimska risa zacala rozpadat, jednotlive kmene ziskali nove uzemia. Vandali v dnesnom Spanielsku a neskor v severnej Afrike, Frankovia vo Francuzsku, Anglovia a Saxovia v dnesnom Anglicku a podobne. Neskore cisarstvo (Dominat) Vsetko, co ma svoj zaciatok, ma aj koniec. O Rime sa hovori, ze to bola v podstate idealna civilizacia ci risa. Dobre spravovana, efektivna v boji a dostatocne flexibilna na to, aby zvladla obrovske mnozstvo problemov. Taketo imperia padaju len dvomi sposobmi. Kompletnym znicenim inou mocnostou, pripadne inou mimoriadne silnou katastrofou, alebo vplyvom najroznejsich problemov, ktore casto suvisia. Rim narazil na problemy daleko za hranicami, na hraniciach i vo svojom vnutri. Tazko povedat, co do akej miery sposobilo pad. Iste je len to, ze padol. Nebol to vsak pad bez boja a aj v tomto neskorom obdobi dokazali Rimania uzasne veci. Tak, ako aj ich superi. Huni Ako porazit v boji divochov, ktori nepoznaju takmer nic ine ako boj? Takuto otazku si mohli klast najroznejsie podrobene narody, ktore sa stretli s Hunmi. Bleda a hlavne Atila dorazili ako velka voda, ale ich postup nebol len o vojne. Huni boli majstrami v rabovani a predovsetkym v psychologickej vojne. Dokonca do takej miery, ze Rimska risa skoro zanikla este predtym, ako sa Huni dostali na jej uzemie ako jednotny narod. Uz skor boli Huni najimani ako zoldnieri, a to prave Rimanmi. Rozdelenie Rimskej rise na vychod a zapad (395 n.l.) sposobilo oslabenie celkovej sily Rimanov. Kazda polovica riesila predovsetkym svoje vlastne problemy a nieco tak masivne, ako armady zjednotenych Hunov, nemohli zastavit. Atila sa stal vladcom v roku 445 a okamzite si od Vychodorimskej rise vydobyl obrovske poplatky v zlate kazdy rok. Udrzal zaroven mier so zapadnou risou, ale len do cias, ked sa do politiky zapojila Rimanka Honoria, ktora chcela Attilu za muza, aby jej tento za to pomohol ziskat tron. Ten suhlasil a zacal robit so zapadnou risou cokolvek, co sa mu zachcelo. Attila sa zameral na uzemie dnesneho Francuzska, kde dobyjal mesto za mestom. Napriek tomu, ze sa Rimanom a ich vtedajsim spojencom Vizigotom podarilo zvitazit v najvacsej a najkrvavejsej bitke staroveku (Bitka na Kataulanskych poliach), Atila spolu s hladomorom zrazil Rim na kolena. Zaujimave je napriklad to, ze pod jeho velenim chceli Huni stavat kupele, podobne tym rimskym. Alebo to, ze tito jazdci dokazali vyhrat niektore boje bez akychkolvek strat. Kombinacia lukostrelby a lahkej jazdy je smrtelna a tak pechota, ako aj tazka jazda si len tazko poradi s velmi pohyblivymi jazdcami, ktori bravurne ovladaju svoju taktiku. Napriek tomu, ze Huni zapricinili velke stahovanie narodov, ked pred ich hordami utekali desiatky kmenov, po Atilovej smrti sa ich risa rychlo rozpadla. Hovori sa, ze tito bojovnici na pohrebe neplakali slzy, ale krv. Goti Povod Gotov siaha pravdepodobne do juzneho Svedska. Rozlicne gotsko-germanske kmene vsak precestovali naozaj obrovske uzemie. Po tom, co sa Goti dostali k Ciernemu moru, boli podobne ako ine narody donuteni stahovat sa, predovsetkym pred Hunmi. Jednoduchy lud zo severu mal problem s potravinami a Rimania im pomohli. Nezistna pomoc sa vsak rychlo zmenila na uzeru, co vyvolalo rimsko-gotsku vojnu. Sposobilo to okrem ineho aj rozdelenie Gotov na dve skupiny, Ostrogotov a Vizigotov. Vizigoti, alebo zapadni Goti, boli chvilami spojencami Rimanov i Hunov. Tak ako Kelti pred starociami, aj oni vyplienili Rim a dobyli Galiu (dnesne Francuzsko) a Rimania proti tomu nemohli urobit vobec nic. Zato Frankovia nasadili svoje sily a vytlacili Vizigotov do dnesneho Spanielska. Tu vytvorili svoje kralovstvo. Ostrogoti, alebo vychodni Goti, sa pridali na stranu Hunov a bojovali proti Rimu, kym sa to nezmenilo na presny opak. Slabnuci Rim a cele dnesne Taliansko sa dostalo do ruk vychodnych Gotov, ktori tu vytvorili vlastne kralovstvo. Ich kral Theodoric vsak ziskal taku moc, ze sa proti nemu spojili dve najsilnejsie krajiny tej ery Byzancia a Franska risa. Goti zabrali vsetky najdolezitejsie casti Rimskej rise a spolu s dalsimi kmenmi, napriklad Vandalmi a Frankami, obsadili kompletne uzemie. Ked sa Byzantsky cisar Justinian (Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus) pustil do vybojov na zapade, aby aspon scasti obnovil Rimsku risu, narazil predovsetkym na Gotov. Goti dobyli mnozstvo miest, okrem Rima napriklad aj Ateny a Spartu. Zaujimava je predovsetkym jednoducha taktika Gotov. Ich vojsko tvorili muzi v tazkych brneniach a tazka kavaleria. Rimania mali proti nim o to mensiu sancu, ze v tych casoch boli vojakmi i generalmi ovela castejsie najroznejsi barbari nez Rimania. Parti a Perzania Ako je zname, Storocna vojna trvala o nieco viac ako storocie. V porovnani s vojnami medzi Rimom a mocnostami na vychode to neznamena vobec nic. Za sedem storoci sa hranice posuvali len obmedzene a na velmi kratky cas. Prve vazne konflikty sa udiali este pred prichodom noveho letopoctu, ked sa ctiziadostivi diktatori zaverecnych rokov republiky rozhodli pre tazenie na vychode. Sulla a Pompeius dosiahli velke vitazstva a spolu s Caesarovymi vojenskymi uspechmi sa postarali o zdvojnasobenie rozlohy Rima. Parti vsak rozhodne neboli lahkymi supermi. Podobne ako Huni, aj oni dokonale poznali prostredie a vynikali v pohyblivosti. Rimania nemali tak skusenych jazdcov a legie sa dali proti lukostrelcom na konoch pouzit len s problemami. Na druhej strane mali Rimania obrovsku diplomaticku vyhodu, pretoze boli uspesnejsi v ovladani blizkej Armenie. Tak Rim, ako aj Parti si chceli Armeniu udrzat. Uz od najstarsich cias to bol problem a museli zasahovat elitne legie. Len co sa vzdialili, Parti obnovili svoju moc. Dlhy konflikt sa zamotal za Trajana, ked sa Rimska risa natiahla az k Perzskemu zalivu a ovladla stare mesta ako boli Suzy alebo Babylon. Trajanov nastupca Hadrian sa rozhodol opustit dobyte uzemia. Vypocital si, ze sanca na ich dlhodobe udrzanie a vysoke naklady nestoja za namahu. Niekolko dalsich cisarov sa zapojilo do novych bojov na vychode, ale so striedavymi uspechmi. Akoby vojny samotne nestacili, legie boli nakazene chorobami, ktore sa rozsiril po celej risi. Slabnuci Rim sa onedlho stretol s novou mocnostou, s Novoperzskou risou (Sasanovci). Ti mali na rozdiel od Partov ovela silnejsiu armadu, predovsetkym tazku jazdu. Ich jazdci spolu so slonmi si dokazali poradit s legiami a Rim postupne stracal svoje uzemie. Navyse potrebovali pre upevnenie svojej moci silneho protivnika za hranicami a Rim bol vhodny ciel. Boje s Perzanmi boli natolko narocne, ze samotni Rimania presunuli hlavne mesto, aby bolo blizsie k centru vtedajsieho diania. Dioklecian a Konstantin so svojimi nabozenskymi myslienkami sposobili chaos okrem ineho aj v Perzii, co sposobilo dalsiu z rady vojen. Za cisara Juliana prisli Rimania o celu armadu, a to napriek tomu, ze v Galii slavil vyrazne uspechy. Pocas dlhych storoci sa medzi Rimom (a neskor Byzanciou) a Perziou bojovalo prakticky o vsetko a v konflikte sa udiali mnohe kuriozity. Koniec vojen priniesli az Arabske vyboje, ked Arabi v kratkom case dobyli celu Perziu a vsetky azijske i africke uzemia Byzancie. Epilog Rim za svojej existencie narazil na mnozstvo nepriatelov. Po pade Rimskej rise v roku 476 n. l., co sa v sucastnosti povazuje tiez za koniec staroveku, prevzali rimsku kulturu ine narody. Na vychode sa uchovala Vychodorimska risa, cize Byzancia, ktora velmi ovplyvnila celu vychodnu Europu. Na zapade si najvacsie uzemia ziskali Frankovia, ktori nielen zastavili vpad Arabov do Europy cez dnesne Spanielsko, ale zasluzili sa aj o pretrvanie rimskej kultury a krestanskeho nabozenstva. Karol Velky bol prehlaseny za cisara v roku 800 nasho letopoctu a jeho smrt znamenala zaciatok dejin sucasneho Francuzska a Nemecka. Uzemie dnesneho Talianska bolo dejiskom zaujimavych udalosti a vznikla v nom tak renesancia, ako i ovela neskorsi fasizmus. Ironia je, ze obidve tieto na prvy pohlad nesuvisejuce veci suvisia s preberanim casti kultury Rimskej rise. Necudo, vsak od zalozenia Rima (753 p.n.l.) po pad Konstantinopolu (1453 n.l.) ubehlo 2206 rokov.