NEVERTE BASNIKOM Renata Montmartre Bogdani Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Renata Mortmartre Bogdani Greenie kniznica CC–BY–NC–ND Prve (2019) 010000 Poznam svoje limity Ako v basni, tak aj v proze. Viem, co mi ide, viem, kde to kriva. Viem, ze moje basne nie su najhorsie, no na druhej strane nie su ani zdaleka genialne. Viem ze rytmus aj rym mi casto len sekunduje, lebo na prve miesto kladiem ideu. Zbierky basni mi vysli len v elektronickej podobe, s prozou mam vacsie plany. Tam sa to, aspon doteraz, rysuje na knihu. Na roman ani novelu sa necitim, no taka ta zbierka poviedok, tu by som zrejme dokazala zostavit v typicky Renatkovskej kvalite. A co sa tyka poezie, ostava mi s nou len koketovat. A v kutiku duse sa zmierit s tym, ze na vyhru v literarnej sutazi to zrejme nebude. A tak nemam tolko trpezlivosti so skladanim „rubikovej kocky basne“, ako Zuzka, ktorej kazda basen je sta maly skvost. A uz vobec to nevidim na sonetovy veniec, ktory so svojou pevnou strukturou som videla doposial len od Erika. Renata. B. V tejto zbierke sa citatelovi predostrie prierez mojho sveta. Najde tu basne aj punkove texty piesni. Je to vlastne akasi esencia od zaciatkov mojej tvorby az po sucasnost. Je v nej odkaz na moju milovanu zahradu, na lasky a sklamania z nej, na depresie a nocne mory, co ma kvaria a aj na mnou uz notoricky omielanu problematiku zavislosti, ktora robi z ludi nesvojpravne babky. Copyright: Renata Bogdani Doslov: Stefan Ziegler Rok vydania: 2019 Obsah NEVERTE BASNIKOM 1 Poznam svoje limity 2 Obsah 3 Moje bohatstvo 4 Balada o Bohacovi 5 Vina 6 Strom zivota 8 SpominaM 10 Besnenie 11 Blazni 13 Priepast 14 Naco? 15 Zlovestne ticho 16 Valkyra 17 Vamp lady 19 Osve 20 Na-dej 21 Delirium 22 Vsetko a nic 23 Novy zaciatok 25 Zahrada prazdna 26 Naco pravda? 27 Nocna trauma 28 Sed 29 World of Chaozz 30 Dva-JA 31 Le-dva 32 Sladky dom-ov 33 Pres/s/tat 34 Povedz B 35 Doslov 36 Moje bohatstvo Nepridem v tridsateurovych teniskach na tristoeurovom bicykli a nevysolim tri tisicky za tepany plot popred tridsattisicovu chatu Nebudem sa bit do prs a nepozvem ta na veceru do Ufa nad Bratislavu Mam len seba, tvrdu hlavu makke srdce, krutu pravdu Desiatky obrazov a stovky knih tisice versov v tichu sa rodiacich .... Neverte basnikom, nemaju nic. Len krvave srdce, na dlani gyc. Balada o Bohacovi Bol raz jeden velky pan, na meno sa nepytaj ! Co priatelstvo si kupoval na nazor sa ta nepytal... Cele dni pil, vo velkom snil a hodoval. Aj svet sa mu klonil, bol mocny kral. Bol raz jeden velky pan, no odkial, to sa nepytaj ! Co deticky obluboval, no teba sa to netyka ! Vsetko, co chcel, si proste vzal a bolo fajn. Tak v lunaparku zil nas mocny kral. Bol raz jeden velky pan, no kam siel sa nepytaj ! Raz choroba ho premohla, no tej ten peniaz nechyba. Tak darmo chcel, aj on trpel, jak chudoba. Len nahrobny kamen vravi: hla bol raz kral ! V smrti sme si rovni: velki – mali, mocni-slabi, princezne aj Popolusky. Vina Najprv bola vina, Od nej sa odvija Kazducicka bolest vnorena do vina. Byvala som mila, Nez si porozbijal Moje sny v tvoj dotyk, Zrucal si domina. Vinna je nevina, Nevinna je vina. Vinna aj nevinna Je ta kvapka vina. Ked ta uz nevidam, Aj slnce zhasina. Skrotena som liska Bez teba stratim sa. Crepiny ne-lasky, Na prach sme rozbili, Naco vsetky hadky, Ved sme sa hodili. Vinna je nevina, Nevinna je vina. Vinna aj nevinna Je ta kvapka vina. Stale je tu chyba, Prazdnota ubija. Neprijimam koniec, Ja stale zacinam. Vinna je nevina, Nevinna je vina. Vinna aj nevinna Je ta kvapka vina. Ked ta uz nevidam, Aj slnce zhasina. Skrotena som liska Bez teba stratim sa. Sladke slova, vraj iba pre teba. Poet ich rozsieva, kade chodieva. Medove recicky – navnada pre ryby. Pochybuj, premyslaj, kto je tu bez viny ? Strom zivota Aky mas strom? Co je plodom tvojho zivota? Kvitnes plne, ci len razom padnes do blata? Mozno si aj bonsaj vzacny skvostne stavany stale vkusne ostrihany magnet na damy Mozno v klude na vidieku ticho nasavas Jutovina ladi oku a si krasa kras ! Ale predsa je tu moznost ze si strateny Ze si rastol nadivoko bez opatery A darmo ti nalozili mesce penazi Pomaly sa roztratili -jesenne listy ! Opusteny ostal si sam v kraji bez svetla lesk a bieda kurtizan ta podviedla Skromne plody nic nestoja Odraz mladosti Si len prazdne torzo stroja - Zbierka kosti Snival si o krajsom svete o laske a  krase no len drobne ostali ti par vyhonkov  basne Neverte basnikom, opiju vas sladkym slovom. O krase, o laske, vzbudia vo vas vasne. Sladkymi slovami hladia stehna, nadra, vnady. Poet nesputany je na posteli nahy ! SpominaM Spominam kazdy den, placem nad Tebou, strasi ma vlastny tien v krajine tienov. V bolestiach rodim svet, akeho este niet. Bez lasky, bez hosti, bez stipky radosti. Jak vichor kvilim a neuticham. A v tejto chvili je kazdy z nas sam. Ziznime po laske, po cerstvom chlebe, po sne co nechame schovane v sebe. Sytym zavidime trpiac hladom. Placeme ticho v chlade na dedine Medove motuze ! Basnik vie, ako vam ich tahat pod fuzy. Aby ste uverili vo vlastnu vynimocnost. Venuje vam basen, napise piesen, vkradne sa do srdca a odchadza ako obycajny zlodej snov... Besnenie Utlak je balvanom stale tazsim. Znasas, no zarezy pocitas si. Kvapka za kvapkou plni pohar, Az raz ukazes brutalnu tvar. ...brutalnost v nas... Besnenie. Zacina sa Besnenie. Nic mi nepripominaj, Este nie! Zakerna brutalita, Besnenie. Vitazi tvoja pycha, Besnenie. Pokracuje Besnenie. Hlboko nezvazuje Besnenie. Odtrhnuti z retaze Vsetci sme. ... Nie si od barbarov lepsi nicim, Ak uz nic nestavias, vsetko nicis. Uz slza za slzou plni pohar, V zrkadle straca sa brutalna tvar. ...nezmysel nas... Besnenie. Zacina sa Besnenie. Nic mi nepripominaj, Este nie! Zakerna brutalita, Besnenie. Vitazi tvoja pycha, Besnenie. Pokracuje Besnenie. Hlboko nezvazuje Besnenie. Odtrhnuti z retaze Vsetci sme. Toto som pisala ako text piesne. A Blaznov tiez. No su to take tie narezy, punkove blaznenie nesputanej duse. Kde sa moze ludska mysel slobodnejsie vyburit, ak nie vo svete hudby a fantazie ? Blazni Blazni, sialeni, su tu vsetci grazli. Vreckari, zlodeji, tu sa vsetci nasli. Piatok zblizuje, pivo sa kupuje. Na kazdej zabave divo sa tancuje. Blazni, Grazli, Skazeni Na zemi, Vsetci sa tu nasli. Kamaratime sa, kym spolu pijeme. Ozerieme sa a hned sa bijeme. Piatok treba pit, bez toho to nejde. V sobotu opica, ta uz dako prejde. Blazni, Grazli, Skazeni Na zemi, Vsetci sa tu nasli. Nikto sa neboji alkoholu, travy. Mlady mas zaludok, ved to dako stravi. Aj dievky nukame, nech si daju s nami. Ved to zostane iba medzi nami. Blazni, Grazli, Skazeni Na zemi, Vsetci sa tu nasli. Priepast Deli nas polka republiky Skade je tolka pachut viny ? Samota trpi odcudzenim a vtaky v trni padnu k zemi Ty fajcis Camelky Ja vlacim karamelky V samote stratene holuba... Blaznieme len spime jemne A sme v uplne odlisnom svete. Vo svete virtualnych basnikov, ktorymi prekvitaju basnicke portaly. S ohnostrojom komplimentov a lajkov. Sladke zalaskovanie aj odlaskovanie bez toho, aby sa clovek odhalil spoza monitora. Naco? Prekazky mame iba v hlave Naco je spoved ak nie prave na odblokovanie barier ? Zastavme cas a ocistme priestor od balastu v nas Len najdime miesto kde vieme byt stastni zas Zlovestne ticho Doznel uz krik a plac A uz len mrazi nas. Zachraneni su uz zachraneni A strateni navzdy strateni. Naval snehu neprezil, A mozno nikdy nezil. Mozno mi len vela slubil, No nikdy ma nelubil. Postavam nad prazdnym hrobom. Ticho sepkam moje Zbohom. Pochoval ho svet pod snehom, Kat, co nie je mojim svetom. Uz neviem, ci naozaj zil. Ci neboli to len prazdne lzi. A co so mnou ? Ci ja zijem? Alebo zaziva hnijem? Ta lavina drieme v nas A padne vzdy: zas a zas a zas a zas......... Valkyra Zlovestne je Meno moje Mordad Vrazdim neviniatka Mordujem priania Potrat Nie som anjel zivota lez smrti Ja vas zaznamenam zivi ste ci mrtvi Duse vam pozbieram ini vas sudit budu ci zasluzite vecne zatratenie ci uniknete nasmu sudu Mna nespoznate ved menim tvare ! Kridla mi nedotrhate Dorastu mi dalsie stale. Na pohrebe panovnika panna obeta Na lodke je podavana ako vecera Na biely sat nevinnosti krv sa prudom vali Tak sa mladost s nim zasnubi v krajine Valhally Vsetky oci ma uz palia Moja dyka pannu stala ! Jej krv mi na rukach schne Viac recami hovorim Vzdy len jedno komolim: Odpustte Vamp lady zo zla je az banalita zatemnena mysel kmita plne obratky z lasok ostava skrupina celuxova hatlanina pan nedokonaly zaseknuta rucna brzda gumy horia a sneh vrzga v salone mi gely daju prsty zlatom ovesaju na cele brazdy botox skrasli vlasy dolepia prsia nafuknu len dusu nechaju tisicrocnu Osve ideme vlastnou cestou nerumadzgaj pri mne nestoj ako solny stlp ked nie spolu tak aj osve ked niet z coho aj tak podme neplavam so zdochlinami ber ma celu aj s chybami deravymi ponozkami ideme len vlastnou cestou bo nemame volny priestor medzi nami - milencami Na-dej ostychavo romanticky zaslepenost fanaticky vzyva nebesa prepotena az do nitky neopustam nadej nikdy spasne klamem sa Delirium drazdim hada bosou nohou prislapujem vtaka usta mam jak vrata ! lubim ostrov nadivoko bez pozlatka lzi sa vratia.. vidim biele mysi krysy slzu v oku vraha milovat mi brania sfetovany tuhne v kute psychopat a muky krute chysta iba pravda pravd Vsetko a nic Mame vsetko co sme chceli len toho niet kto sa s nami o kus tepla podeli Mame maso chlieb a mlieko a kolac sa nepripiekol Len tie rany na dusi zlata falos v nas dusi Mame vela No nedame Do ust biednych stratenych V zlatej klietke si lietame A raj nie je na zemi Toto vsetko pivo, vino vyteka nam z nosa, ust Na to peklo vlastnou vinou nedokazem zabudnut My sme maso krv a mlieko Pripeceni kmasu telo nase, lez sa nedari zliepat rany slinami Hysteria prejedania prevracia nam zaludky Averzia ide z chleba z masa, krvi aj ludi Steka vsetko pivo, vino po brade aj po stole -*-*- Ako krasne by sa zilo mat utechu v kostole Novy zaciatok Prestanem sa trapit Vazne A prestanem pisat Basne V prestrojeni neprepadnem O polnoci Pumy Ziadne Prestanem budovat meno Co znelo Tak osamelo Nevzyvam viac Boha Jeho- Va sa Nepodoba Na akvarel Ciste Nebo Previazem si Oci nehou Zahrada prazdna V zakuti zahrady zapasi zahradnik s patosom krala Zastena matozi Mame sil viac nez dni kym pride spasa Zastupy mavaju nastupu krala Stracame zasluhy kracajuc na hrad Prazdnymi branami vchadzame zrana Rucame zabrany plapola slava Kralovna v zazemi nadvoriu mava Spalena suzvukom krasy sa straca Malymi vratkami vchadza k nam laska Zaletnik vrat sa mi v zatisi prazdna Naco pravda? Preco pravda pachne potom ? Preco placem ? Co ta po tom ? Preco klame ryba na dne ohniveho jazera? Presso chladne misy prazdne a pravdu nam netreba Nocna trauma A nadide den Prival sa zastavi Bez duse bdiem Nad troskami Skrati sa tien Tulak sa zastavi A ja neviem Preco Boh troska mi Neuvolni sen Prikro sa valiaci Zo skar aj dier Invazia mysi Sed Stracame sa v sedi asfaltovo bledi omietnuti popolom Z kolaca si neodlom ! Zahal ruky nohy, dlane aj tvar, nech nik nezrie na ne Stracame sa v spleti sieti co prezradia nam len deti Supiny obrastu tvare sila basni neustale hori teplou ziarovkou stretnime sa nanovo World of Chaozz Laska nie je povinna Nenanutis Nepokradnes Nepoziadas manzelku blizneho svojho Laskanie na stole plnom vina Nenutene Neme tiene Pozehnane dobrodenie Sladke sema Laskaj ma len ak to citis ze ma musis nutit kradnut v depresii neupadnut Poziadaj ma o kus casu caj o piatej morsku riasu Miluj srdcom abo nijak lebo v laske som vzdy vinna Dva-JA Ziju to iste – nie je to to iste Citia to iste nie je to to iste Jednu nosis na rukach druhu pochovavas Kriste Dvaja vidia to iste ne neopisu nenakreslia nezrkadlia So srdcom na tacke nepredstavia odrezanu hlavu Salome Dve mysle nie take iste i ked nezistne skacu si v rec Hadajuc sa na hladine s vlastnym odrazom marnosti Le-dva Ty volna ja viazana ucesana strapata Ty snivas ja bluznim na pritaz zabludim Ty hore ja dole nad nami rozpalene zore Ty bleda ja tmava vies to sa stava ze rovnaka cesta inam nas vedie rovnake gesta inak zasnene Sladky dom-ov Lomcuje mnou sila basne Co nou je a co len marne sklada slova do klbka ? Jak fakla, co nevzblkla Ako nemo predat vasne nech na papieri nezhasne ? Co je vela a co malo ? Nech vies ze to za to stalo Postav dom a zasad strom kvet za oknom pod nim zahon Domov je ticho teplych stien praskot ohna bzukot vciel Domov je krik, nemy plac prazdne hniezdo suchy chlieb Pres/s/tat Raz prestanem hladiet priamo dyky slnka pustat na dno rozpalenej duhovky hladiet na hnus spinu sveta odkvitnutie peklo leta lebo slnko spali travu zhori les zanecha pachut ... Raz prestanem pocuvat vas hlasy nenasytnych tvorcov pravd falosnej cudnosti a diletantnych rad tu v toni podsvetia neradno sa obzerat ... A prestanem pisat, citat, z podzemia sa k vam ozyvat spovedat sa radit panom co si lesk kradnu nepravom Povedz B Nehovor mi ako ti chuti rozviaze jazyk premaze smutky Povedz aj B ak boli hlava zaludok, pecen ud, co nevstava aky si chory ako len lezis neschopny cinu ako sa tackas aky je bordel na "mieste cinu" Ved priznaj, ako si vypil alpu pod paplonom cerveny olej potiahol omylom Potom sa ukaz ked uz doryhas ked kvoli lietaniu nie si moj, ani nas Pomaly pozmyvam tvoju pecen z dlazky Zomrel z chorobnosti Zivot je raz kratky ! Doslov Pisat basne je terapia. Aj terapia. Ked citam basne od Renaty, tak mam pocit, ze dokonca aj uspesna terapia. Asi pre lahkost, ktorou sa mi prihovaraju. Nikdy nemam pocit, ze by nad nou jej emocie a zazitky ziskavali prevahu. Jej sposob vyjadrovania je priamy, bez zbytocnych kudrliniek a zlozitych obrazov. Su priame. Preto – predpokladam – oslovi najma tych, ktori sami bojuju s nie lahkymi zivotnymi podmienkami a zlozitymi zivotnymi situaciami. Pretoze prave takto a toto potrebuju pocut. Nepotrebuju pocut niekoho, kto podlieha a narieka, ale niekoho, kto este stale dokaze byt nad vecou. Potrebuju pocut bojovnicku tak so socialnymi podmienkami ako aj s vraskami, ktore jej kreslia do basni osobne vztahoveho problemy. Poeticke „lapsusy“ – s ktorou sa autorka v uvode vyrovnava so zbytocnou prisnostou – su vacsinou funkcne a neposobia destruktivne. Naopak, aj v basnach je citit zmysel Renaty pre reportaz a schopnost presne vyjadrit atmosferu, v ktorej vznikli. Basne nevyvolavaju ziadne pochybnosti o tom, co chce autorka sprostredkovat. Vdaka tomu ma tato zbierka sancu oslovit sirsie spektrum citatelov – skusenych citatelov poezie, aj tych menej skusenych. Stefan Ziegler