Paleta lasky Martina Bachrata Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Martina Bachrata Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2023) Stanislav Hoferek O knihe Basnicka zbierka „Paleta lasky“ je mojou uz 5. basnickou zbierkou v priebehu poslednych par rokov. Velmi sa z nej tesim, pretoze odhaluje pestru farebnu paletu odtienov lasky k milovanej osobe, ale i k sebe samej. Kto v nej miluje viac? On, alebo ona? Da sa laska merat? Vztah ma mnoho podob, ale ak zotrva v laske, udrzi sa a nerozpadne. Urcite ste uz aj vy zazili podobne alebo identicke situacie, rozpolozenia svojich citov a pocitov. Niekedy je to ako na husenkovej drahe. Verim a prajem si, aby ste sa aj vy vcitili do umenia lasky a milovania a nasli v tejto zbierke nadherny obraz, obraz lasky. Obsah Paleta lasky 1 O knihe 2 Obsah 3 AZ PO USI 5 CI CHCEM TAK VELA? 6 CO BY SOM SI POCALA? 7 FARBY NOCI 9 KAM TO SPEJEME? 10 KED TAK MALO CHYBA KU STASTIU 11 KRASA ZENY 12 KTO VLASTNE SOM? 13 LASKA VO SVETE 14 LASKA Z TEPLYCH KRAJIN 15 LASKA 17 LEN TAK 18 LIST NA ROZLUCKU 19 LUDSKOST 20 MAGNETY 21 MAJAK NADEJE 23 MILUJME SA 25 MOZNO SI TO TY 26 MOJ ANJEL 28 MYSLIENKY 29 NEKONECNO 30 NIEKEDY 31 NIKTO NIE JE VITAZ ANI PORAZENY 32 O LASKU SA BOJUJE 33 OHEN V DAZDI 34 OTAZNIKY 35 PO HRIESNEJ NOCI 36 POD PERINOU 37 POLARITA DUSI 38 PREBUDENIE DO STAREJ LASKY 39 PRUD LASKY 40 POMOC ZHORA 42 RADA 44 SAMA SEBOU 45 SIGNAL 46 STASTNY PAR 48 TAK, AHOJ! 49 TAKA SOM JA 50 TANCUJ 51 TICHO 52 TRI ROKY SPOLU 53 TUZBA 54 V TVOJOM TELE 55 VERIM TI A DOVERUJEM 56 VIEM 57 VINO vs. ZENA 58 ZA HRIECHY SA PYKA 59 ZAPAL PLAMEN V SRDCI 60 ZIT SO SRBKOU 61 AZ PO USI Az po usi zamilovana do teba, v cisarovych novych satach vitame noc, v pozadi nocna lampa, hudba hra a nasa laska sa da krajat. Po tvojich bozkoch prahne moja dusa. Krv sa mi buri ako pri morskom prilive. Ty si kapitanom toho nasho mora a ja som tvoja lodka na hladine. Vyzval si ma do tanca a ja som prijala tvoje vyzvanie. S krasnym sepkanim do ucha si ladne uzivam tvoje vyznanie. Az do polnoci tancujeme to nase tango. Niet krajsieho paru nez sme my. Mozno by sa zdalo, ze to bolo kratko, ale my zaspavame krasne zmoreni. Niet krajsieho pocitu, ako ked vies, ze si milovany, ze to svoje srdce na tacku malo vyznam dat, ked niekomu na tebe skutocne zalezi, vtedy vies, ze sa oplatilo aj riskovat. CI CHCEM TAK VELA? Ci chcem tak vela? Kusok lasky od teba. Ci uz zmizla zo sveta? Snad este nie... Daj mi prosim znamenie. Ponoreny do prazdna, do ticha, nacuvam hlasu svojho srdca, co mi sepka do ucha. Mozno nepatrim do tohto zivota. Ci chcem tak vela? Nezny dotyk tvojho tela. Ani nevies, co to pre mna znamena, ked sa zena dotkne mojho ramena. Ked sa dotkne mojej duse, mojho srdca, usmev na tvari sa mi namaluje, a vtedy som len jej a ona zas moja. Ci chcem tak vela? Milovany az do konca sveta. Kym zlo nezatemni vsetkych ludi, tuzim este milovat, kym navzdy nezaspim. Kym nezaspim v tvojom naruci, pod ochranou tvojich kridel, ked nas laska umlci a Boh si po mna pride. CO BY SOM SI POCALA? Co by som si pocala bez teba laska? I ranny sumrak by bol temnejsi, nez tma o pol noci. Co by som si pocala v tomto svete bez teba? Kde i moj vlastny tien mi moze byt kazdy den nepriatel. Co by som si pocala bez tvojej lasky? Nie kazdy vie uprimne milovat, len sa za ulohu herca schovavat. Co by som si pocala? Uz som si davno zvykla na tvoju pritomnost i vonu tvojej duse, ktora ma zakazdym omami, ked sme pri sebe. Co by som si pocala, nebyt tvojej bytosti, co ma spoznava? Aspon viem, ze nie som tu zbytocna, ze je tu niekto, pre koho som jedina. Co by som si pocala? Mozno by som sama zostala. A chranila ako Amor vsetkych zamilovanych, aby nemali zlomene srdcia, ale boli v laske milovani. Lebo laska je vsetko. FARBY NOCI Pohrat sa tak s farbou noci, so vsetkymi odtienmi sa hrat, ako s tebou, byt v tvojej moci, vasen svoju ti davat, ale i brat. Fantazia nasa nech nema hranic, ved paleta farieb je tak pestra. Mal by s nou problem jedine panic, my vsak uz pozname pravidla. Je z coho predsa vyberat. Ziadnej z farieb sa neda branit, ked nechas sa nimi unasat, az do svitania mame co robit. A na konci, unaveni po tolkej krase, nadherny obraz hyri vsetkymi odtienmi noci, co ponorila sa do perin v laske, zaspime v neznom objati. KAM TO SPEJEME? Stahovavi vtaci stratili svoj smer. Kam sa to pobera tento nas svet? Usta mame plne smeti, priatelovi nasa rana nie raz leti. Chceli by sme viac, ako dokazeme uniest, este aj tomu, co nema, nanho bic upliest. Nevazime si to, co mame, bez lasky k bliznemu tento boj prehrame. Nemozeme ist sami proti sebe, i priroda je smutna z toho, co sa to tu deje. Clovek je tvor, co sa nikdy nepouci, nezoberie si k srdcu to, co sa za mladi naucil. Este neviem, co vsetko nas musi postretnut, aby sa ludia spamatali a si na dlhy cas mohli vydychnut. Avsak, toto vsetko si robime sami, takto to neprezijeme bez viery a lasky. KED TAK MALO CHYBA KU STASTIU Ked tak malo chyba ku stastiu, tvoj usmev mi dava znamenia. Vsetko hovori za to, ze si tu, pre mna su to krasne poznania. Ked tak malo chyba ku stastiu, jedno tvoje objatie zachrani mi den, chcem ta citit aspon na chvilu, nech viem, ze nie je to iba sen. Ked tak malo chyba ku stastiu, citit tvoj bozk pri rannom vstavani, pocitit teplo ako pri slnku, ked dostane sa pod kozu pri prvom rannom svitani. Ked tak malo chyba ku stastiu, pocitit, ze som len tvoja jedina, urobis ma stastnou z lasky pre lasku, a ja budem vediet, ze som tvoja posledna. KRASA ZENY Ta krasa zeny ukryta v hlbke jej duse, iskricky v ociach dotknu sa nas, ako kon, ked v stasti si kluse, a bezi v ustrety ku hviezdam. Krasa zeny sa vie ukazat len tomu pravemu. Nevidi ju kazdy, kto sa na nu pozrie. Je vzacnym pokladom, ktory neukaze kazdemu. Srdce da potom na dlani, ked ako jablko dozrie. Neda ho zelene, len pochabost je mlada. Svoje srdce rokmi skusene, tazko sa hocikomu dava. Krasa zeny je ako nezny kvet. Maloktory vie kazdeho ocarit. Na prvy pohlad moze znamenat i cely svet, svojou krasou vie vsak i odpudit, ale i omamit. Niekedy prvy dojem moze klamat, preto treba dat sancu i druhemu pohladu. Je dobre mat nad vecou nadhlad, a potom uz tazko das spiatocku. Krasa zeny je ako umenie. Cim viac lasky do nej vkladas, tym nabera na krase, a ty sa mozes nou len kochat, vekom rastie na svojej hodnote. KTO VLASTNE SOM? Len malokto tusi, co sa skryva v mojej dusi, aka naozaj som. Anjel s jednym kridlom, co cakal vecne na lasku. Na tenkom povrazku, visel z neba dole hlavou, pozorujuc ludi s otazkou, ci sa najde niekto, kto zmeni jeho vsetko, hlavne to mrtve prazdno. Prazdno presiaknute az do kosti, ci laska sa uz dnes nenosi? Kazdy den hladiac z vysky na majak, ktory tiez v sebe ukryva nadej, ako on, ako silny vojak, ktory nechcel pripustit svoju beznadej. Veril, ze najde sa raz taka ista dusa, ktora miluje a nie skusa. S jednym kridlom vo vecnom objati spoja sa dve tela v dojati. Spoja sa dve ciste duse, ktore vzlietnu spolu k Panu Bohu, az do naruce. LASKA VO SVETE Prikry ma svojou nehou, sta by bielou perinou, nech necitim krutost mnohych ludi, co kracaju touto krajinou. Zakukli ma do svojho laskaveho narucia, nech ma hreje neustale tvoja laska, ved milovat, to je ten najkrajsi cit, ktory laka. Sepkaj mi do ucha o krase zivota, nech uverim tvojim sladkym slovam, ze zivot nie je zly, ani tazky, a ze sa daju zdolat vsetky jeho prekazky. Daj mi vsetku svoju lasku, ktoru v sebe ukryvas. Nechcem o nu prosit, uprimne mi ju, verim, das, a ja ta naplnim tou mojou, objimeme nou cely svet, nech ju citia vsetci ludia, zvierata i kazdy kvet. Preto stale verim, ze raz laska zachrani tento svet, ze budeme k sebe dobri, kym pojdeme na druhy breh, a Boh bude mat z nas radost. Prijme nas vsetkych u seba. V pekle diabol bude mat prazdno, nestastny zhori sam. Bezo mna i bez teba. LASKA Z TEPLYCH KRAJIN Mozno len kvapka v mori tusi, ako mi vzdy z teba srdce busi, ako ta milujem. A cajky nad nasimi hlavami vedia o nas dvoch. Po vsetkych kutoch Zeme, uz vedia, ze sa milujeme nadovsetko. I zrnka piesku na plazi citia nasu lasku, ked sa zapali, ked vasen zanechame pri zapade slnka, v podobe nasich odtlackov. A kazde nove rano dava nam opat nadej, ze este mame sancu sa milovat, nasej lasky sa dotykat dalsi den. A ja ta laska milujem este viac, este viac ako v prvy den. Kazdy vecer pozeram na mesiac, ci na hviezdami pokrytu oblohu, a dakujem Bohu za teba. Nic nie je krajsie ako milovat a byt milovany, opat sa rano zobudit, do svojej lasky sa este viac zalubit, hlbsie a hlbsie svoje city prehlbit. ...Lebo laska vzdy odlieta do teplych krajin. LASKA Kde laska konci a kde zacina? Na rozburenom mori a kde slnko zapada? Ci je vankom jemnym, ktory nam vlasy pohladi, a ci lodkou v burke, ktoru uz nik nezachrani? Laska vie ta polaskat i popalit, vies sa v nej utopit, ale vie ta i zachranit, vie ta uniest do vsetkych kutov sveta, ale i zavriet do vazenia, ked je besna. Mnohi sa uz na nej popalili, ked nemohli byt sami sebou a seba posliapali, ini zas v nej nasli sa, ked pocitili pravu lasku, usmiali sa. Laska, mnoho podob ma. Niekedy je spravna, inokedy stratena, preto naucme sa milovat uprimne, nech nam tento svet nezahynie. LEN TAK Len tak ti prejst prstom po tvari, jemne, nech ti usmev zaziari. Len tak ti ist rukou do vlasov, nech zimomriavky ti prejdu nielen kozou. Len tak ti dat bozk na pery, nech sa vasen v tebe rozpali. Len tak ta silno zovriet do naruce, nech pocujes ako mi srdce bije. Len tak ti vyzliect tvoje saty, nech sa pokocham tvojej nahoty. Len tak si ta ulozit do perin, nech sa do tvojho lona ponorim. Len tak ta milovat s cistym srdcom, nech dnesok nie je nasim koncom. Len tak, nech nasa laska neskonci, ale kazdy den opat iskra preskoci. LIST NA ROZLUCKU Vcera chcel som ti este nieco povedat, ale ty si sa len mlcky otocila a odisla. Stihol som ti len zamavat, ale ty si ma uz nevidela. Vcera, pod svetlom poulicnych lamp, hladiac na teba ako sa vzdalujes, zostal som tam stat sam, seba sa pytajuc, ci ma este milujes. Vcera, v nocnych hodinach, plakalo moje srdce, plakalo nebo, akoby odisla polovica mojej duse. Nemohol som sa nadychnut, strasne to bolelo, tazko sa mi teraz o tom pise. Vcera hladel som na teba uprene, nemohol som vydat zo seba ani hlaska, ani slovo, jazyk mi skamenel. Bola si taka bez citu, bola si taka chladna. Vcera, viem, som svoju sancu prepasol, a preto ti teraz pisem tento list, davam ti volne kridla, si mojim anjelom, ak niekoho ineho stretnes, silno sa ho chyt. Vcera som bol s tebou, dnes som uz bez teba. Teraz si uz inou zenou a mne zacina nova zivotna etapa. LUDSKOST Teplo druhej ruky, teplo uprimneho objatia, zazenie nase muky i vsetky trapenia. Otazka: „Ako sa mas?“ Zahrejte nasu dusu nestastnu, ked zaujem mas, vtedy ulohu mas podstatnu. Ked len na seba nemyslis, ale zalezi ti na druhych, ak ich zmyslanie pochopis, obratit sa mozes na najblizsich. Mozno je vela toho, ale pritom staci tak malo, byt len trochu ludsky, s laskou prezit den, ale i spanok. Nic nie je krajsie, ako citit lasku z okolia, a este vacsmi je, ked ju davas ty zo srdca. MAGNETY Prides a zase odo mna odides. Moja malickost nema nad tebou ziadnu moc. Prides ako teply vanok od mora, a zase odides, ako sfuknuta sviecka, co este v noci horela nasou vasnou a zanechala v perinach svoju vonu. Prides, aby si rozjasnila nase chvile a potom odides, a ja opat hladam marne, vsetky tie tvoje stopy, co zanechali tvoje prsty a tiez aj to ine. Prides ako posol dobrych sprav, odides, a ja sa tesim na pozdrav, ked ta znova uvidim vo dverach a ucitim tvoj usmev na perach. Prides - odides, jedno je vsak iste, ze tvoj navrat nikdy nekonci a tvoje odchody su ako bumerang. Vzdy sa ku mne vratis, lebo to, co ku mne citis, a to, co citim ja, sa laskou nazyva. A nase cesty sa vzdy spoja, ako dva magnety, co sa neboja, aj ked su protipolne, drzia vzdy spolu, mat vztah az do konca, nie len na chvilu. MAJAK NADEJE Len tma vo mne, tma okolo mna, vkladam prazdno do svojich dlani, a srdce? Chyta sa majaku nadeje. Moje telo hadze sa o skaly. A kdesi do dialky pozeram, ci ma niekto zachrani. Marne. Mozno uz umieram. Chcem? Ci sa mi to len sniva, ci je to zly sen? Sil mi ubuda. Pomaly sa spustam do hlbin mora. Bez zachrany, bez kolesa, az na same dno. Co ma to postretlo? Bez lasky tazko na zemi. Beriem si so sebou Vsetko. Moju minulost, spomienky. Bola som tu nakratko, s batozkom lasky odchadzam. Milovala som vas z hlbky duse. To, co je v nas, nikto nam nezoberie. Nikdy! MILUJME SA Tolkokrat sa nase pery stretli, tolkokrat sme boli tymi, co sme chceli, tolkokrat sa nam ruky chveli, tolkokrat sme sa uz milovali. Mozno by sme viacej chceli, mozno viac do seba videli, mozno sa nam este mali, mozno, aby sme sa menej bali. Ak chceme, dajme si viac tuzby, ak chceme, zburajme vsetky mury, ak chceme, prekonajme vsetky bariery, ak chceme, dajme si viac lasky, aj dovery. A prave preto, ze ludia su aj zli, a prave preto, ze laska rany zahoji, a prave preto, ze nas to nic nestoji, a prave preto, zotrvajme vo vrucnom objati. Lebo my sme pre seba stvoreni, lebo milovat znamena byt slobodny, lebo zalezi nam na stasti, lebo my sme z lasky zrodeni. MOZNO SI TO TY Mozno si to ty v mojich davnych tuzbach kdesi ukryta. V mojej fantazii mi teraz skryte tuzby odkryvas. Mozno si to ty, co v mojich predstavach som tvoj obraz videl, a teraz stojis mi pred ocami, akoby si zhora bola zoslana. Mozno si to ty, na koho som tak dlho cakal, ten pocit istoty, ze som ta nasiel, predtym ako som ta hladal. Mozno si to ty, co si mi mala lasku ukazat. Bez pocitu starej viny, ze som hodny byt milovany a milovat. Mozno si to ty, ked Boh moje modlitby vyslysal, poslal mi ta do cesty, aby mi stastie ukazal. Mozno si to ty, ktora ma byt so mnou. Vztah zalozeny na hodnote dovery, to dava zmysel i s laskou. Mozno si to ty, ktorej srdce mam si vziat. Bez strachu a bez obavy ti i ja to svoje dat. Mozno si to ty, a mozno som to ja, ktori mame spolu kracat nie do peknej temnoty, ale do vytuzeneho nebeskeho raja. MOJ ANJEL Anjelske kridla citim okolo mojho pasa, jemny vanok mi hladi tvar. Ten pocit je viac nez nebeska krasa, a ta istota, ze nie som tu sama, ani ty nie si tu sam. Kazdu chvilu mi dava znamenia, ked padam na kolena, aj ked je mi fajn. Som jedna z tych, co dorazia do ciela. Verim na zazraky, verim ze dopraje sa mi raj. Viem, ze drziac ma za ramena, vedie moje kroky zivotom, pomaha mi niest i moje bremena, nech lahsie prejdem osudom. Mam istotu, ze s nim sa mi nemoze nic stat, ved preto bol z neba pre mna zoslany, aby ma chranil, preto musim vytrvat, a svojou modlitbou sa mu odvdacit: "Moj anjel strazny, prosim ta, vzdy pri mne stoj, neopust ma v tazkych chvilach, daj mi silu i na dalsi boj, proti zlu, co vsade na mna ciha. Nech zalubim sa Panu Bohu, a potom na konci svojho zivota, nech nemusim mat hlavu dolu, ale aby otvorili sa mi nebesa." Amen MYSLIENKY To stiepenie myslienok v mojej hlave, bez tahaku a poznamok, rozoberam vsetky veci na svete pocas tmavej noci, ked mam uz spat, cakam marne na zazrak. V nekonecnej spleti toho bludiska hladam exit z mojej hlavy. Chcem sa zbavit trapenia, chcem uz zaspat v pokoji a v mieri. Dost casto zatazujem svoje zavity. Namiesto toho, aby som snila sen, sem tam si nicim svoje zivoty, az kym ma nezlomi skory den. NEKONECNO Zatvaram brany nekonecna. Slepa ulicka mi zabranila v ceste vpred. Laska nebyva vzdy vecna, dostanem sa k nej este spat? Nase ticho by sa dalo krajat. Bolest v srdci pracuje ako mlyncek na maso. Nemam chut nic robit, ani sa zasmiat, prazdno naplnilo moje cele telo. Byva laska naozaj nekonecna ako vesmir spolu s hviezdami? Cakam, kym spadne aspon jedna, nech mozem si priat so vzopatymi rukami. Nechce nic, len citit lasku medzi nami, ktora sa pomaly, ale isto od nas vzdaluje. Radsej nemyslim, iba hladam utechu medzi tmou a svieckami. Zatvaram brany nekonecna, uz prestavam verit na lasku. Aj ked stale som ta ista a jedna, opakovane natrafim na slepu ulicku. NIEKEDY Niekedy mi citas medzi riadkami, niekedy sa potknes o moje slova. Nie vzdy sa da stat nohami pevne na zemi, ked nedorozumenie zrazu srdce trha. Niekedy sme si tak vzdialeni, niekedy mam pocit, ze ta nepoznam, zacinam pocitat noci bezsenne, aj to prazdno, ktore v mojom vnutri zanechas. Niekedy mam taky divny pocit, niekedy mam krce v zaludku. Radsej by som chcela motyle citit, a nie chlad z teba, ci slova bez citu. Niekedy chcem byt opat na zaciatku, ked to medzi nami tak velmi iskrilo, niekedy vratit cas, aspon na chvilu, ked nechcem, aby to tak bolelo. Niekedy silno preglgnem tu horkost tvojich viet, niekedy sa zastavim, poviem si, tak si let! ... Niekedy ta chcem spat. Vlastne vzdy, lebo ta velmi milujem. Uz nechcem ziadne bariery, tuzim citit tvoju lasku naveky. Amen NIKTO NIE JE VITAZ ANI PORAZENY Mozeme dokazat preplavat ocean, topit sa zivotom odretych ran, hadzat si do nich tony soli, ale nie zabudnut, ked nas laska zlomi. Ked nas zrani, ked nam ublizi, ked sa zamota do klbka lzi, vtedy niet navratu do jeho pazi, ked laska zvadne ako kytica ruzi. Mozeme dokazat brodit sa Saharou, prejst ju burkou piesocnou, vydrzat bez vody cely ten cas, ked sa nad sebou zastavi nie jeden z nas. Ked laska stroskota ako piratska lod, nie je ten vitazom, co predstiera moc, nevyhra ten, co hra sa na hrdinu, ale ten co uprimne miluje a podoba sa na sluhu. Preto budme i v laske pokorni, budme svetlom v jej sukromi, lebo vo vztahu nikto nie je vitaz, ani porazeny. Preto zime stastny zivot a rovnocenny. O LASKU SA BOJUJE Usmev na tvari, ten takmer stale mas, su dni, ked s vycitkami sa na mna pozeras. Niekedy ma napadne otazka, ci este stojis o mna, ci po tolkom case, ma milujes tak neprestajne? Ci ta zamilovanost nedostala topanky, ved laska, ta uz nebyva ako z rozpravky. Realita byva predsa o inom. Bojim sa, ci nepobezis za inou. A tak tu teraz lezim, neda sa mi zaspat, vonku burka, hrmi, a ja ta tuzim objat. I vtedy dazd padal, ked sme sa spoznali, dnes su to dva roky aj stvrt, co sme sa videli. Nechcem ta stratit, to urcite viem. Bez tvojej lasky zosaliem. O lasku sa neprosi, o lasku sa bojuje, preto verim, ze obaja si ju naozaj zasluzime. OHEN V DAZDI Ohen v dazdi rozpusta i lady hlboko v nas. Bez vycitiek, v podstate pravdy, zapalujeme to krasne, co este zostalo v nas nepoznane. Ohen v dazdi prezije vsetko, ked ta drazdim. Tvoje telo sa rozpali, v mojej dlani sa rozziaris. A ja ten ohen do seba vdychnem, nech spojime sa v jedno. V laske vzblkneme ako pochoden, ktora nikdy nezhasne. Len ty a ja zahorime laskou. Ta predstava je ako tajomna sprava vo flasi, ked ju v sebe objavime. OTAZNIKY Mas este moje stastie v svojej dlani? Chces ma este milovat az do tvojej smrti? Este vela otaznikov mam vo svojej hlave, mnoho odpovedi, co su nevypovedane. Nechcem zit v neistote, co dusu nici, moje usta su vsak ticho, ale srdce krici. Laska bez krasnych prejavov zoziera vztah, to si radsej pockam na nebesky vytah. Ked zrazu nam vsetko zovsednie, a my zacneme brat seba ako samozrejmost, vtedy si kupujeme listok do posledneho radu na sedenie, nie do kina, ale na miesto zvane minulost. Ak este tuzis ma nadalej milovat, ukaz mi lasku, ktoru chces mi dat, lebo ja nie som dokonala, ani nikto z nas, chcem byt len stastna a sa usmievat. Nechcem tak vela, len zahoriet laskou, vediet, ze som pre niekoho podstatna, nech mi slzy nestekaju obklopene smutkom, nechcem byt druhorada, ci azda posledna, a zhasnut ti navzdy v naruci poznania. Laska. PO HRIESNEJ NOCI Zostalo sladko v ustach. Po tvojich bozkoch zimomriavky po tele este citim, po hriesnej noci, ked skocili sme do postele nahi, a tak smeli. Burka vo vlasoch po krasnych pohyboch. Vasen, co nedala sa skrotit, ani ja, ani ty, divoki ako selmy, zostali stopy, nie len v posteli, uz to nechcem zastavit. Jedno viem, ze prides zas a znova, zvonit uz davno nemusis, si tu doma. A ja s dobrym pocitom mozem prezit dalsi den, ze nie som sama, ze mam teba, a nie si ziadny sen. POD PERINOU Pod makkou perinou skryva sa sen, a pod nou, s laskou jedinou, krajsej noci niet. Ked tuzba vyzreje, a vsetko budes moct, do oci si pozrieme, vtedy neha bude mat svoju moc. Pod perinou budes len moja a ja tvoj, v horucom objati preplavam s tebou vsetky moria, prejdem vsetky kopce a zaspim v tvojom udoli. A potom laskou krasne zmoreni, budeme spat az do rana, pod perinou v nahom spojeni, budeme sa tesit na dalsie milovania. POLARITA DUSI Polarita nasich dusi nie vzdy najde harmoniu. Ty si sopka, co lavu chrli, a ja zas zem, co zastavi ju. Pritahuju sa vraj protiklady, ja vsak mam radsej prstoklady na tvojom tele, ked sopka vyviera a zem sa chveje. Pod nami, v nebezpecnom objati, ked ani my netusime, co vsetko sa tym napravi, ked zhasneme a do tuzby sa ponorime. Vtedy opat laska nad nami zvitazi, nik nie je porazeny. Obaja sme zrazu vitazmi, ked sme krasne vasnou pohlteni. A zrazu harmonia naberie svoj pokoj, hra vsetkymi farbami, zavladne mier v nas, aj vokol, unaveni laskou zaspime v naruci. PREBUDENIE DO STAREJ LASKY Uz nepozeras na mna zamilovane, uz sa neoddavame tolkej vasni, ked svetlo zhasne, uz opadlo to caro lasky, tie krasne dni a noci zovsedneli. Motyle nam odleteli do teplych krajin, a k nam prichadza chladna jesen. Uz necitime to silne chvenie na konci koncatin, ked sa seba dotkneme, tak to prosim premen! Nechcem stratit to, co bolo na zaciatku, nechcem aby nam plamen lasky zhasol. Tuzim stale citit tvoju lasku, nechcem sa tebou viest nadol. Mozno to chce niecim nas vztah ozivit, mozno staci trochu viac chciet. Ak este tuzis so mnou byt, nenechaj nasu lasku odletiet. Zalezi mi na nas, nechcem sa vsetkeho vzdat len preto, ze mozno mame krizu, alebo ma uz nechces milovat? Verim, ze odpovede sa dockam, a nebudem pocut len ticho z tvojich pier, ved lasky je tak malo, zavriem ocka, snad ma zobudi tvoj bozk a objatie bedier. To prebudenie do starej lasky. PRUD LASKY Sme jedno srdce, dve duse, laska v nas prudi i kluse. Niekedy ako o zavody, ako kon ked skace cez prekazky, i cez tie medzi nami, co robia nas rozdielne, a pritom tak blizkych, niekedy nazory su v rozpore s pravymi hodnotami. Stracame sa v hmle, stracame sa v case, na novy usvit cakame, na nove slnecne luce. Novy prud lasky zohreje nase city, co zrazu ochladli, ked sme sa hadali, hladeli si do oci, s otazkou, ci sa to skonci. Po burke vsak vychadza slnko. Do dalsieho dna vykrocime s nadejou, ako do neznama, s predstavou, ze sa to uz nezopakuje, ze budu dalsie rana, ze zvitazi nasa laska, nad mracnami na oblohe. A my konecne pochopime, ze nemozeme bez seba byt, mame spolu zivot zit, ze patrime k sebe, srdcia mame otvorene. Tak podme sa milovat! POMOC ZHORA Mozno si uz padol tisickrat, i zanevrel na svoju vieru v beznadeji, preklial vsetky lasky v zivote mnohokrat, ked sa ti slzy zialu po licach kotulali. Kopal si snad do vsetkych kamenov na ceste, ked zurivost tebou lomcovala, vzdal svoju put na polceste, ked zrazu tvoja nocna lampa prave zhasla. Ta lampa tvojej jasnej mysle, ked pochmurne myslienky ju zatienili, schulil si sa do vlastnej tmy nadeje, ktora sa snazila zaziarit z poslednej sily. Marna snaha, povedal si si: „Uz nikdy viac!“ Do dlani si si schoval svoju tvar i svoj svet, do neba upenlivo hladiac i prosiac, vypustil si to svoje zabudnute: „Pomoz mi Boze, hned!“ A On? Sa stale na teba pozera, sleduje kazdy tvoj krok, chce ti nacrtnut, ze nie je ako vypinac s moznostou OFF/ON, je tu nepretrzite, ked ho potrebujes i ked od neho odides na rok. Niekedy nas prinuti byt hlbsie ako samotne dno, lebo poucit sa z chyb inak nevieme, vie ako na nas, povedat mu Ano, a svojej viery sa nezriekneme. Vzdy nam poda pomocnu ruku, neodvrati od nas zrak, ked sme pripraveni spravit zmenu k lepsiemu, hoci je to i niekolkokrat. Amen. RADA Rada pocuvam kvapky dazda padajuce na okennu rimsu. Pripominaju mi tvoje kroky, teba, ako pri nasom prvom stretnuti, ked zostali sme spolu. Rada salam teplo slnecnych lucov, pripominaju mi tvoj temperament. Hreju ma, ako nasa laska, specatena klucom, co obaja nosime na krku. Rada citim povievanie jemneho vanku. Je ako tvoj dych, ked pri mne spis. Vtedy viem, ze si nazive a tu, az kym rano svoje oci neotvoris. Rada pocuvam morsky sum, je ako tvoje slova, ked na mna hovoris. Obcas v pokoji, po tichu, obcas sposobia naraz - bum, ale aj tak viem, ze nasho konca sa nebojis. Rada pocuvam tlkot tvojho srdca. Bije rychlo, ako ty zijes zivot svoj, naplno si ho uzivas, si osudu svojho tvorca, bije i pre mna, to viem, ty si zivot moj. SAMA SEBOU Nie som z tych, co klamu ti za chrbtom, ani do tvojich oci. Poviem ti, co mam za lubom, moja pravda obcas boli. Spravodlivost, ta je mi velmi blizka, nemam rada krivdy, ani nepravost. Viem vidiet do ludi, nemusim ich mat zblizka, vsetko ma mat svoje miesto i poriadok. Nie som z tych, co hraju sa na druhych, som sama sebou kazdy den. Mozno dost zahadna pre ostatnych, trochu nedostupna, ked zrovna chcem. Nie som vobec chladna, ani bezcitna, to len nedovolim druhym mne ublizit. Obrnim sa pancierom, nech nie som zranena, od zlych ludi sa musim ochranit. Nie som taka, ze hadzem polena pod nohy, ak sa mi nieco nepaci, poviem si, neznasam falos a pretvarky, to je daleko od ludskosti. Laska, to je alfa aj omega moj Ja. Kto mi naozaj vidi do duse, toho zahrnie moja dobrota, a on z lasky mojej sa napije. U mna je laska prva i posledna, v mojom rebricku hodnot na prvom mieste. Kto vie seba i druhych milovat, ten je k Bohu na spravnej ceste. SIGNAL Mozem byt, mozem zit, mozem milovat, mozem i zlyhat, ale citit, ze som milovana, to je pocit, krasy nekonecna. Niekto sa chce zabit pre lasku, niekto chce pre nu rast. Zivot je krehky, na tenkom povrazku, nenechaj so sebou zametat. Miluj, ale tu spravnu osobu. Kazdy mame mnoho chyb, kazdy smieme odpustit, treba vediet, komu svoje srdce dat, na svet sa triezvo pozerat. Neriesit, co bolo, dopredu pozerat, tam su nase ciele, nase sny, ktore si treba naplnit. Tak zober svoj osud do vlastnych ruk. Aj ked som mozno Monk, a co ja viem este kto, ale som to stale Ja, moj original, moja podstata. Davam ti signal, bez prestania, v podobe lasky na dlani. STASTNY PAR Drzim stastie jemne v rukach, krehke je, ako bolest v mukach. Dotklo sa ma po tak dlhom case, na laske je predsa vsetko krasne. Mam ja lasku opat v srdci, mozem ju davat cez den i v noci. Mozem ju prijimat kazdy den, ty si moja laska, ty si moj zivy sen. Uz si neviem bez teba zivot predstavit, uz dlhy cas, odkedy si sa mi chcela predstavit, a mne, od prveho momentu nedala pokoj tvoja fotka, vracal som sa k nej, az kym mi neprisiel od teba smajlik, ktory zmurka. A vtedy sa to vsetko zacalo. Prve slova, prve vety, prve video, a ja som sa do teba zamiloval hned a bezhlavo, avsak veril som, ze z toho bude laska na stalo. Stale sme spolu a verim, ze aj budeme, uz sme prekonali vselico a vzdy zdolame. Ty si ta, pri ktorej mam stale v bruchu motyle, citim tvoju lasku aj na mile. Sme stastny par, ktory pozna prave hodnoty. Neda sa kracat bez lasky a bez viery. Ideme si za hlasom svojho vnutra a na krku nosime kluc od svojho srdca. Milujem ta. TAK, AHOJ! Tak, ahoj! A uz mi nevolaj, nepis tie prazdne slova, co ma len rania, bezmyslienkove pochody, co tulaju sa podchodmi mojho sklamaneho srdca. Tak, ahoj! Nie som hnoj, ktory mozes kydat, nan si dovolovat, pozerat prisnym pohladom, bez dovodu a s takym postojom. Tak, ahoj! Bud si svoj, v tvojom zrkadle dokonalym, bez chyb a vzdy tak sarmantnym. Ja zatvaram svoju dusu pred tebou, pred svetom, a len tak do vzduchu naspulim pusu, mozno sa zapacim anjelom. Tak, ahoj! Uz spustam sa z rimsy, opustam svoju minulost, letim strmhlav dole medzi krysy, tie zname krysy pod Eiffelovkou. Nech zije Pariz! A moj posrany osudovy kriz! Prosim vas, uz som v nebi? TAKA SOM JA V teba verim, tebe dam svoje srdce, co leti az ku hviezdam. Laska, ktoru dat ti viem, je z utrob duse, veru, ti poviem. Z uprimnosti darovana, bez false a zloby pestovana, taka, aku vie dat malokto. Taka som ja, nie len na oko. Moje srdce bolo posliapane uz mnohokrat. Vela rokov nado mnou vladol nesmrtelny kat, inak povedane karma mojho osudu, ktora davala mi znat, ze je cas na zmenu. Ako vecny optimista verim stale v dobro, ze laska vzdy zvitazi nad zlom, a to nie je naivita, ale ludskost vo mne skryta, srdecnost je mi blizka, ved bez lasky sa zit neda. Preto prosim, prijmi moje srdce, i s laskou v nom skrytou, a nechovaj sa k nemu zle, nie sme predsa v cirkuse… Ono nie je hrackou zivou. TANCUJ Tancuj so mnou po tenkom lade, ver mi, ze sa pod nami nezlomi. Kto veri v lasku, nikdy nespadne, lebo len strach ma tazke okovy. Tancuj so mnou bosa po luke, trava a lucne kvety nas budu hladit. Ten, kto doveruje, drzi sa ruka v ruke, ani drobny hmyz nam nebude po nohach chodit. Tancuj so mnou o polnoci v parku, hviezdy nam budu ziarit do rytmu. Nemusis sa bat zlych ludi, ti nas radsej z dialky obidu. Tancuj so mnou vo dne, v noci, nech nam laska prekvita. Tento tanec mame v moci, vasen nam do zil prenika. Tancuj so mnou cely zivot, az kym sil uz nebudeme mat. Piesen sa predsa pozna podla not, a nasa laska tancom bude len rast. TICHO A doma nastalo ticho, to zname ticho, co trha zily bez slov a v dusi opat prazdno. Kam sme sa to len doplazili? Mam pocit, ze melieme z poslednych sil, akoby sme sa zastavili meter pred cielom. Boze, prosim, zbav ma vsetkych vin, nerozumiem tomu, som zlym clovekom? To ticho sa uz neda pocuvat, a tak zatvaram svoje srdce pred svetom. Pred vsetkymi, co chcu ma milovat, aj pred tymi, co ma milovali na oko. Neviem, co bude dalej, ale viem, ze nechcem zit v mylnej predstave. Chcem lasku zit, nie klamat sebe samej, ze vsetko bude v poriadku. A tak, kto chce ma naozaj milovat, mal by si ma najprv zasluzit. Bez opatovanej lasky sa neda existovat, predsa nechceme jeden druhemu ublizit. TRI ROKY SPOLU Kracame spolu uz tri roky, cestou krasnou i trnistou. Bolo slnko, i burky uz nad nami, ale nasa laska je vyhrou precistou. Tri roky, ktore nam vsak dali vela, ukazali aj mnohe stranky nasho bytia, ale my sme to aj tak nevzdali, nasu lasku sme chytili pevne za opraty. Ucime sa stale jeden od druheho, pracujeme na sebe ako sa len da, niekedy to nejde, niekedy zas ano, my vsak vieme, ze na konci nas caka odmena. Je velmi lahke skoncit to pri prvom pade, avsak silou pevneho vztahu je opat vstat. Dolezite je, ze jeden druheho stale mame, a mozeme si navzajom do oci pozerat. Verime, ze nas caka este vela rokov, spolocnych chvil po svojom boku. Vernost, lasku a doveru nech citime srdcom, a dobro od zleho nech vieme oddelit rozumom. A Pan Boh nech zehna nase dalsie cesty, anjeli strazni nech kazdy den nas ochranuju, lebo tazko sa zije na zemi bez lasky, ved najkrajsie je, ked sa dvaja miluju. TUZBA Lapam po dychu, chcem sa ta znova nadychnut, ale nie si tu. Chcem s tebou do vysin vzlietnut. Moje bedra sa jemne vlnia ako vlny pri vanku. Moja naruc krasne vonia, ci ti mam poslat pozvanku? Tak uz prid! Nech nevychladne moje lono, chce sa opat zblizovat. To krasne co nas stretlo, nesmie nam predsa ublizovat. Laska nech nas naplna, to je to najvzacnejsie, co mozeme si dat. Ked sa dve tela prepoja, chcem citit to, co len ja mozem mat. Vnimat celu tu nadheru, co ti Boh dal. Krasu usitu na mieru, i svet by sa do teba zamiloval. V TVOJOM TELE Tuzim ti splnit kazdy jeden sen, o ktorom snivas uz od mala. Sny, na ktore myslis kazdy den, ktore si mohla mat a predsa si nemala. Sadnut si ti tak na viecka, precitat si vsetky tvoje myslienky, co ti behaju v hlave od malicka, nech poznam tvoje pochody. Na chvilu si sadnut do tvojej duse, vidiet vsetko to, ako to vidis ty, vnimat tvoje pocity, dobre i zle, nech sa viem nadobro vcitit do tvojej podstaty. Aspon na chvilu byt v tvojom tele, vidiet zivot z tvojej strany, nech pochopim cele tvoje bytie, aby nasa laska nemala ostre hrany. VERIM TI A DOVERUJEM Kam sa mam ukryt v case burok, ak nie do tvojho bezpecneho narucia? Komu mozem povedat o svojich pocitoch, ak nie tebe, ked zakladom vztahu je dovera? Verim ti a preto som ti odovzdala samu seba, a tak isto som ti nastavila i svoje ramena. Doverujem ti a preto ti hovorim vsetko, co citim, co ma tesi, a aj to, co ma trapi, ked smutok moju dusu zahali. Po boku koho mam kracat osudom, ak nie po boku milovanej osoby? S kym mam hladiet rovnakym smerom, ak nie s tym, s kym sme si podobni? Ja ta laska milujem, moje srdce si ta vybralo, po tebe tuzim, teba chcem, aj keby sa nad nami zotmelo. Verim, ze nam nasa laska vydrzi, predsa chceme spolu byt, den bude hned jasnejsi, ked budeme stastne zit. VIEM Viem, ze ides vzdy za mnou, ked mas volno, aj ked je dazd a vonku dost chladno. Viem, ze i vtedy, ked sa ti uz chce spat, sadnes do auta a nedas to predo mnou na sebe znat. Viem, ze chces so mnou travit svoj volny cas, ked sme spolu a si stastna, ked ma pri sebe mas. Viem, ze nie si narocna, ze ti stacim ja a nasa postel spolocna. Viem, ze mi davas vsetko co mas a mozes, ze si mi dala svoje srdce, to si chcela, to chces. Viem, ze tvoja laska je uprimna, si pre mna stale ta jedna a jedina. Viem, ze ma milujes takeho, aky som, aj s chybami, ktore nie vzdy su prinosom. Viem, ze si mi stalou oporou, nie len v dobrych, ale aj v zlych casoch. Viem, a preto ta neskutocne moc milujem, viem toho dost a stale zistujem. Viem, ze inu zenu uz nechcem, viem, ze ty si ta, ktoru potrebujem. VINO vs. ZENA Vraj, zena zreje ako vino, kde vsak najst dobru spolocnost? Vo vine sa pravda skryva, a ja mozem dnes viest len monolog. Dostal som chut na vino, i pocut pravdu sa mi zacnelo. Nemam s kym si pohar strngnut, az na jeho same dno dosiahnut. Zena, s vinom v ruke, vie viest krasny rozhovor, este krajsie su potom chvile, ked uspesne zavrsim ten jej pohovor. Mat vecer zenu, ci radsej vino? Niekedy tazka otazka. Najradsej, ked spoja sa v jedno, a ja pridam sa. ZA HRIECHY SA PYKA Preco, laska, pri mne nie si? Kdesi v dialke robis radost druhym spoza dveri. A ja ta potrebujem teraz pri sebe mat, s tebou sa stiskat, o vselicom zhovarat. Chcem ti toho tolko povedat, a nie mlcky lezat a premyslat. Chcem ta citit vo svojom objati, bozkami pohladit, pozriet sa ti do oci. Chcem ta teraz pri sebe mat, ci je to vela, co si tuzim priat? Tvoja mysel lieta kdesi mimo mna, a ja som tu medzi styrmi stenami zatvorena. Asi nie vzdy mozem mat to, co si prajem, kazdy kusok z teba stoji mi za hriech, a za hriechy sa predsa pyka, aby som si viac vazil teba, zakazdym, ked sme spolu, sme prezili ten cas v laske, milovali sa na druhu. ZAPAL PLAMEN V SRDCI V kazdom z nas sa skryva nadej, ktora nikdy nevyhasne. Tak zapal, prosim, vo mne ten plamen, nech citim lasku, kym navzdy nevychladnem. Kazdy den mi ju, prosim, davaj najavo, mozno som len anjel s jednym kridlom, ktory, ked padal, zamrzol. Moje srdce este tuzi bit, teba milovat a si ctit. Rukami sa ma nezne dotykaj, aby ma laska naplnila az po okraj. A ja ti ju z vdaky opatujem, budeme horiet ako dva plamene. Uz nebudem padat, ale vzlietnem, opat k nebesiam, kde sa raz stretneme. ZIT SO SRBKOU Zit so Srbkou, to je ako skocit do ohna, milovat ju viac kazdou hodinou, a pritom sa smazit za ziva. Je to zivel, ako lava, ze ma aj popali, to sa stava, ale zato miluje ma oddane, svoju lasku dava mi nezistne. Temperament ten s nou mava, od vecera az do rana. Nelutujem vsak ani jeden den, ze sme spolu, za to dakujem. Treba si vzdy vazit, to co mame, nehladat kamene, ked po boku diamant mame. Ist spolocne cestou jednou, v laske rast, hladiet jednym smerom. A ja som stastny, ze prave Srbku mam, mnohym Slovenkam sa nevyrovna. Praveze, je niekto viac, so srdcom na mieste, pravdu povediac. Milujem ta laska moja, tesim sa, ze som tvoj, a ty zas moja, srbska zena, nech nam Boh i nadalej zehna.