PO PRVEJ BASNI David Matus Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN David Matus Greenie kniznica CC–BY–NC–ND Prve (2020) 011001 O knihe Zacalo to v jeden chladny oktobrovy vecer. Pred chvilou doprsalo, ale este stale obcas zapocujem zaklopkat na okno kvapku, ktora mohla byt drobna ako spendlikova hlavicka. Zboznujem ten cas po dazdi. Vsetky tie vone, ktore sa uvolnia do okolia. V kazdom rocnom obdobi su specificke. V letne dni su skor sladkaste, ale po lete, po lete, priatelia, tie vone su viac premiesane. Nedokazem ich opisat, ale to ani netreba. Vyskusajte sa niekedy prejst, ked prave doprsalo a vnimajte ten vzduch. Skuste si uvedomit tie vone. Skuste ich k niecomu prirovnat. Skuste sa im otvorit. Alebo sa prejdite, aj ked este prsi. V detstve to urcite vela z nas milovalo, tak preco to niekedy neskusit zopakovat? Aj ked len z akejsi recesie. Spravit nieco, co ste pocas dospievania robit prestali, moze ozivit mnozstvo krasnych spomienok. Avsak to som teraz riadne vysiel z cesty, tak sa na nu pokusim opat vratit... Bol chladny oktobrovy vecer. Len niekolko dni predtym, ako kniha Vyryte do dreva uzrela svetlo sveta a mna prepadla myslienka knizky, do ktorej sa pridaju viaceri autori. Autori, ktori pomozu ozivit basne, ktore a budem k vam uprimny, ktore si ziadali aj iny pohlad. Cit niekoho dalsieho. Nebol som si isty, do ktorych rozmerov sa budu basne vyvijat, ked sa do nich zapoja pocity viacerych ludi, ale lakalo ma to zistit. Lakalo ma to natolko, ze mi aj po dvoch rokoch tato myslienka ustavicne bludila hlavou a som vdacny vydavatelstvu, ilustratorke aj vsetkym autorom, ktori mi pomohli z myslienky vytvorit realitu. Umenie skutocne spaja. Tento E-book je jeden z dokazov a mne je ctou, ze vam ho mozeme predstavit. Zacali ste citat knihu, v ktorej ma kazdy autor len jednu vlastnu basen. Vsetky ostatne su tvorene spolocnymi „silami.“ Dva roky som cakal a len premyslal nad tym, ake by bolo uzasne priniest k vam takuto zbierku. Dva roky mi trvalo, kym som si uvedomil a povedal sam sebe „Aha! Myslienkou sa to zacalo. Myslienkou sa zacalo vsetko, co pozname, i to, co sme zial nespoznali kvoli tomu, ze po myslienke neprisla urcita cinnost. Ten cin je najdolezitejsi, ked chceme, aby sa z predstavy stala skutocnost!"“ Samozrejme nie... Nie je to doslovny citat. Netusim, co som si vtedy povedal, ale bolo to nieco, co ma priviedlo k tomu, ze som sa zacal pytat ludi, bez ktorych by tato kniha navzdy zostala len v hlave... Tymto chcem len na zaver povedat... Respektive napisat... Opakujem to casto a neprestanem s tym, lebo neexistuje nikto, kto by mi dokazal opak: Sny sa plnia. Ked mate sen, predstavte si ho. Premyslite si ho a konajte. Vsetci mame pravo na splnene sny a zalezi mi na tom, aby si toto precitalo, co najviac z vas. To je jeden z dovodov, preco tento E-bok chcem darovat. Darovat kazdemu z vas, lebo aj vy mi dennodenne dokazujete, ze je to naozaj. Sny sa plnia. Co chcete dokazat? Aky mate sen? Uprimne si ho teraz predstavte a nehanbite sa zan. Je to vas jedinecny sen, pretoze aj vy ste jedinecni. Predstavte si ho a zacnite robit kazdy den aspon jedno rozhodnutie, aspon jeden krok k nemu. Kazdy den len krocik a uvidite, ze to jednym krokom neskonci.. Do toho ciela pridete. Dokazete to... Obsah PO PRVEJ BASNI 1 O knihe 2 Obsah 4 Uvod 5 Spolu 7 Pod hviezdami 9 Kdybys jen vedel 12 Aj ked nie vsetko... 13 Osud 15 Po prvej basni/Vyznanie Basni 18 Roky 21 Hladiet ti do oci 24 Nemuseli by sme hovorit 27 Tak malo 29 Chcem sa bavit 30 Spolocne s tebou 32 Zit v basni 35 Esencie 37 Podakovanie 40 Uvod Uvod si pise zivot sam, postav si mur a ja ti dam, spisanu zmluvu, na vsetko, co mas, modlim sa za vas otcenas, nie je to ziadna moderna hra, prazdne slovo ci padnuty list, ver mi, ze ty si strojcom svojich hodin, kamenom dalej dohodis, tvojimi cinmi. Pribeh tohto sveta piseme len my sami. Tak objavme v sebe energiu ludskosti, aby svet prezil krasny a nekonecny pribeh a my sme mali k sebe blizko... ABY sme sa na planete mohli vsetci objat. Aby to bol – pre nas ludi – historicky objav. Mozno by sa to aj dalo, cez siete sa spojit. V tom objati mohol by si aj svet rany zhojit.... Prosim nedopust, aby te strach ochromil tak, jako se to deje mnohym. Nenech ho, aby ti vzal to, co nosis uvnitr. Za zadnou cenu. To, co mas, je vzacne a kdyz to pochopis a zvladnes, poskladas skladacku, zjistis, ze jsi na konci, a ze to za to stalo, a ze nelitujes jedineho listu. A co je vic? Pocuvaj ma ked to v tebe hori dokazes byt velkym lebo vsetky ludske tvory nachadzaju v sebe moc a krasu taku ako vlastnis aj ty. Tak skus pokracovat jak svetlo komety mozes davat nebu novy nadych novy impulz a novy zivot. Pocuvaj ma, ked to v tebe hori, ked to v tebe hori! Si silnejsi, si silnejsi nez si mozno myslis! Si silnejsi nez vsetci neprajni ludia! Je jedno kto ti povedal, ze nieco nedokazes nepocuvaj jeho nezmysly. Nedovol aby ten plamen zhasol, nedovol aby mal pravdu! Ty vies kde ta pravda je, ty vies, ze na to mas a budem k tebe uprimny– Mas na to! Nechaj v sebe ten plamen planut pretoze ti pomoze vsetky prekazky zvladnut... Spolu Spolu jsme sem prisly, spolu kracime dal. A spolu dojdeme kamkoli. A mozna jednou budu mit odvahu ti rict, ze kdyz na me zase prijdou ty zly casy, jako treba dneska– kdyz jedu sama zivotem a rikam si, co by se asi stalo, kdyby… A jedine, co toho vetrelce dokaze vyhnat, je vzpominka na tebe. Kdyz se zeptam sama sebe, jake by to pro tebe bylo, kdybych te v tomhle pekle nechala samotnou. A pak zase jedu dal. Prijedu a delam, jako by nic, nasadim si usmev a pritom ti v duchu dekuju, ze jsi me v tom nenechala. Vis, duvera je vec krehci nez krepelci vajicko. Male, bezmocne, ale prece v sobe nese zivot. Spolu jsme ho nerozbily. A spolu ho ani rozbit nemuzeme. Vzdycky budes ta holka s usmevem v ocich, ktera ma kuraz, ktery je celej svet jedno, a ktera ho dokaze dobyt jednou vetou. A tu mi nikdy nikdo neukradne. Spolu jsme prisly. Spolu jsme nejvic. Spolu sme sa narodili v minute, svojho osudu spolu sme sa smiali vtedy, s ciernym humorom, smerovali sme silu pocinov, stale po cestach, si priatelom navzdy, spolu zvladneme prevratit slavnostnu Planetu, spolu napiseme dejiny. Spolu dokazeme menit vsedne veci na fenomen krasy co sa rodi v srdci zamrznutych krajin dokazeme vnimat naboj ktory odkryvaju hlasy co sa tiahnu udoliami ako nadej na sumraku preryvajuc v nehe svetla kukuricne klasy. Spolu to zvladneme a ustojime nevadi ze sa noveho bojime pretoze sa nebojime postavit a ukazat silu spolocneho timu spolu dokazeme vsetko a vsetko je v hlave, co je v hlave vladne v srdci to stastie z rozpravok si zasluzime vsetci... Pod hviezdami Vytvorme si spolocnu vlnu ktora nas vynesie az k hviezdnej oblohe plnej nocnych svetiel s odrazom mesiaca na hladine prazdnej dotknime sa spolocne hviezd ved vo svete je tolko krasnych ciest prepliest si prsty a spojit dlane budme hrdi na zdolane prekazky tie chvile radosti – podme mysliet na ne. Som ako ta vlna, co vraza na kamene, stojis a cakas, tichost ti usteliem, na brehu mora, verim na dve dlane, spojitost srdc, vanok veje, letia cajky. Vytvorme si spolocnu chvilu– piesok medzi prstami ja podrzim teba, a ty zas mna ked strateni sme pod hviezdami chodza po plazi zamyslenymi pohladmi ty na jednom brehu– ja na tom druhom vravim si– ked si pojdeme oproti vyzvem ta do tanca– vyzvem ta pohladom a ty sa usmejes tam, pod hviezdami... Vlasy rozplietli, cestu snom, burlive vysiny, kladli kamene, mesiac dviha, hviezdu na oltar. spoja sa city, do lasky v jedno. Voda dosahujuca k noham chladi rozpaleny piesok a ja pocit mam– ten ktory casto mavam ze marny je ten priestor medzi nami tam, na brehu, pri tichej vode, tam, pod hviezdami kde mesiac nas neprezradi ked zostaneme sami... Kdybys jen vedel Kdybys jen vedel jakej je svet kdybys jen vedel jakej je ted nechtel bys zpet. Kdybys jen vedel jaka je doba kdybys jen vedel kde hledat slova ta vylit z olova. Kdybys jen vedel jak to dnes chodi kdybys jen videl jak moc jsme chudi a pritom zadne dluhy. Kdybys jen vedel jak moc to boli kdybys jen vedel jak rana se soli, jak rana holi. Aj ked nie vsetko... Aj ked nie vsetko vyzera ako sme cakali to iste slnko spaja nas na zemi Aj ked nie vsetko udrie hned do oci pozdvihni hlavu ten usmev ti nesvedci Aj ked nie vsetko je hned jasne je to dar ked niekto ti chce ukazat to krasne miesto na oblohe Aj ked nie vsetko zda sa byt nadejne skusme objavit novy smer a zabudnut trapenie lebo rieka stale plynie vpred Aj ked nie vsetko slnko zafarbuje svetlom skusme pocut emociu pri splyvani s vetrom uzivat si vlastny zivot Aj ked nie vsetko vyjde vzdy na prvy krat prosim najdi odvahu vstat a mat aj seba rad Osud Pocul som ze sa basne nepisu tak ako ich ja pisem dnes tie reci mi na smiech su vezmem tehlu– jednu sem a druhu tam tehlu po tehle poskladam najlepsie ako viem svoj osud. Nevadi vycnievat a mat svoje predstavy nevadi robievat svojske kroky smerom ktorym chces ty nenechaj sa odradit staraj sa o svoje sny s nehou a laskou a dozreju tie plody tou cestou aj ked to nepojde vzdy bez chyb vytvoris si zivot z oblakov nebeskych a prachu hviezd nech si kazdy hovori co chce ked mas sen– tak si za nim bez nas osud si piseme samy tak ho vytvorme presne tak ako sa nam paci, tak ho vytvorme tak ako sa nam paci... Vzdyt zivot, zivot, to jsou prekazky a zkousky. Je to hra. A kdo nechce hrat, prohral. A kdo nikdy neprohral, jakoby snad ani nezil. A jen diky te bolesti pak budeme vedet, co je spravne. A o to vic si toho vazit. Je to tak, i slzy a bolest jsou potreba, ukazuji nam cestu a spravny smer cisti nas tak, jako kdyz na podzim pada ze stromu listi. A jedine, co musime, je vydrzet. Vydrzet tohle opadavani, vydrzet holi a nazi sami se sebou, i kdyz to tak hrozne boli. Jit dal. Jit dal svou cestou. Chybami se clovek uci. Vsak co je to chyba? Chyba neexistuje. Osud nechybuje. Pocula som ako velmi mocny clovek moze byt ked tu basen tvori ked stetcom nanasa povab na platno, kde ine tvory pozabudli vidiet cosi, co odkryva ticho co roznasa svetlo v kraji a co dava more detskym pohladom. Viem, ze ten talent patri mojej osobe ze tie zmysly su mi bohatstvom a ze to, co dnes vidiet dokazem spozorovat pohyb oblakov to je mojou cnostou nadejou a mocou. Tak tvorim, ked nachadzam kus sveta v mojej poezii tak dodavam rytmus mojej chodzi a tak moje verse zneju vrastaju nahor jak schody preto dnes vravim ze ten osud napisany ostal mojim perom niekde na vrchole kde som nasla stastie bolo moje vlastne vytvorila som si svet tak ako sa mi pacil vytvorila som si osud tak ako sa mi pacil... Po prvej basni/Vyznanie Basni Cele to bolo velmi rychle a ja len dufam ze nepride den kedy to vsetko stichne je tazke vzdat a za sebou zanechat to na co si srdce zvykne nemam odvahu prepisat ani jednu basen kazdy vers je sucast mna a spomienka Po prvej basni to malo skoncit, skryt ju v prazdnom zosite cakat kym to co citim odide a ja budem znova v tom zivote ustrachanom kracat niekam– bez ciela Po prvej basni sa to vsetko rozbehlo. Dnes po kazdej dalsej napisanej basni vzdavam hold slovu, jeho krase, jeho sile, jeho pravde... A vzdavam hold Basni. Skrze nu mozem snivat a obnazit svoju dusu... Po prvej basni sa to vsetko otocilo dovolil som si snivat a tie sny si hyckat zist z vysliapaneho chodnika a vytvorit si svoju vlastnu cestu po prvej basni som ucitil tu slobodu som vdacny ze som prisiel sem– do tohto momentu kedy stale pisem a pisem s uctou k tomuto remeslu aj ked to ma ze vraj k basniam daleko vazim si vas a aj vy ste ten dovod preco este odmietam odist odtialto aj kvoli vam citim ze ma vyznam kazdy jeden sen po prvej basni– aj ked som to este netusil dnes poznam svoj smer a to, co chcem... … Doverne znama pesnicka Poukladane slovicka Podakovanie za sen ... aj taka byva basen Slak ktorym brnknes na city nech srdce moze precitit tu najcistejsiu vasen ... aj takto vznika basen – Myslienka zije v hlbke slova! – Omielam preto dookola Basen je vtedy Basen ak nestrati sa v case Len takto moze pretrvat a vsetko ludske chranit... Ak by aj ona zlyhala co potom bude s nami??? Roky Je to dvadsatsest rokov co pisem si ten scenar a kreslim ten portret seba okolo plynie cas a mnozstvo scen nie, nehladam zakopany poklad niekde v zemi, ani haldu cien lebo ten najvacsi poklad je v nas to co skryvame v srdci ma cenu vsetkych cien uz dvadsatsest rokov kracam vpred aj ked niekedy beha po chrbte mraz z tolkych zmien nastastie viem ze sa smiem vratit a vratim sa rad pretoze nechcem stratit ani jednu tvar jediny hlas, jedinu osobu viem kde mam domov aj ked som daleko od domu ja vratim sa, vratim sa uz dvadsatsest rokov nie vzdy to bolo lahke ale dnes je to uz krasa ten svet zivot dakujem. Uz tridsatsest rokov, spievam tu piesen, pre ludi bez nadeje, prach viri sladkost, daj ruku pre placuce, duse na pokraji, svojich padov, uz tridsatsest rokov, verim, ludia su nadherne bytosti, vedia citit, vytvarat kuty pre inych. Uz sestdesiat rokov viem, ze: ZIVOT je kazdy den napisat svoje motto aj kusom umenia ustat to cele potom Su to aj omyly preslapy... smutok... slzy... Aj zostat namakko pohladit... nebyt drzy... Kalendar vsednych dni co bezia v rychlom slede Zivot je isto aj hladanim odpovede Na vsetko podstatne na kazdu otazku Byt jednoducho in nesklznut k pozlatku... Zivot je porozumiet bolesti aj laske Tahat tu svoju karu aj ked je to tazke... Presvedcit seba ze mas na to – kazdy den prezit ako sviatok… Hladiet ti do oci Rika se, ze lide nezapominaji, vsak takovy pocit zapomenout nejde. Jak se zapomina pocit? Naopak, chtela bych umet tenhle krasny pocit, ktery ve mne zustal, uskladnit a zavarit ho na horsi casy. Tak, jako se to dela s ovocem, abychom ho mohli jist i v zime, kdyz na stromech uz jsou jen hole vetve. Jsem presvedcena o tom, ze se veci nedeji jen tak pro nic za nic a tohle je jedna z nich. …Dazd utichol a den prenechal zezlo noci po prazdnom chodniku sam, zamysleny a tulavy hladam to miesto s tebou– kde si staci jediny pohlad a ja prestanem byt nesmely kvoli tebe sa dokazem vratit vzdy ked zidem z cesty ktora by mohla viest dvoch prosim, dokaz mi ze este nie je neskoro pozeram do prazdnej oblohy a dufam ze som nepremarnil cakanim to, co mohlo byt zelam si aby som sa nestal jeden z tych ktori maju strach z toho co citia a to co mali az ked to stratia zistia. Chcem hladiet ti do oci a odhrnut ti z nich pramienok vlasov pohladit ta na tvari a ponuknut ti svoje rameno chcem hladiet ti do oci a nepozerat viac s tou vaznou tvarou vidiet ta usmievat... kazde rano chcem hladiet ti do oci a verit, ze citis sa v bezpeci pretoze si stmelit tuto chvilu bozkom, a objatim... Jsem smirena sama se sebou, zase ziju v miru. A kdyz zavru oci, vidim reku. Reku, jak si klidne plyne zelenou mechovou prirodou nekam daleko. Tak cista bez ocekavani a smutku. Jen tak si tam je, sama se sebou a tece, meni se kazdym okamzikem a prece je tak klidna. Proto je cesta cil. Proto se vyplati zkouset to dal Protoze kdo nikdy neztratil, nikdy nemel. Tak lehka, jako by se moje telo vznaselo nekde nad zemi. A ja bych si strasne prala, aby tam zustalo, aby uz nikdy nespadlo na zem a uz vubec ne pod ni. A vzdycky, kdyz pujdu kolem toho mista, vzpomenu si na tebe. A budes tam uz navzdycky. A hluboko. A az mi bude smutno, vzpominka me rozveseli. Preju ti jenom to nejlepsi, protoze to je presne to, co si zaslouzis. A budu tise doufat, ze se mas krasne, a to bezpodminecne. Se mnou nebo beze me. Doufam, ze jsi stastny, a ze se casto smejes. Protoze usmev ti slusi. A ver, ze chcem byt aj Tvojou istotou, oporou aj butlavou vrbou. Jednoducho: CHCEM byt ten komu mozes verit Ten co ti chutia jeho pery Ten co sa o neho opries aj bojis... Mozno som prave ja Tvoj stastny zolik. Ten s ktorym Ta to bude bavit... Zavidia Ti ho vsetky baby Pridem si po Teba na bielom koni Len najskor budeme aj spolu chodit... Laska su dve misky jednej vahy Tiez pre Teba chcem byt drahym... Stracat hlavu... hladat slova... Tak rad byvam s Tebou doma... ...a sepkam Ti: – Moja vzacna! Skvele ze si ma tu nasla Mozme spolu nazivo menit lasku na zivot... You are so much more than you know ? Nemuseli by sme hovorit Videla som v dialke mihat sa ocean predstava. Ako velmi krasne by to mohlo byt nachadzat v tom tichu zvuk nemuseli by sme hovorit. Videla som v dialke styri utesy posadena na jeden z nich sledovala by som kam sa tiahne pevnina nepocula v tom dalekom ani jeden vzlyk mozno krasa z tragickeho zrodila by sa nam tam. Videla som ako nad nami sa taha zore horelo farbou syteho znenia viedla som moj krok spolocne s tym Vasim az k samotnemu tichu, co dotykom menia tvare, ktore pochopili jeho hodnotu. Videla som v dialke nieco naivne predstava. Ako velmi krasne by to mohlo byt vzdat tomu tichu cest nemuseli by sme hovorit. Tak malo Naco skreckovanie? Zapratany byt? To co najviac chceme je normalne zit Asi v tom je nase ludske poslanie stastie to su veci celkom normalne... Normalne pracovat plakat aj sa smiat hrat podla pravidiel – chapes – cisty chmat... Mat stastnu rodinu ozajstnych priatelov – takto nam to sekne akurat na telo A lasku... Jasnacka! O tej nahlas hovor! Potom ju napumpuj do srdcovych komor... „Malickosti“ z ktorych sme vzdy namakko A staci tak malo: zostat clovekom... Chcem sa bavit Neutisim svoj smiech na plne hrdlo lebo je uprimny aj ked casto vyzeram ako blazon a ja som tym blaznom ked chcete mozete byt smutni ale ja chcem byt vesely Chcem sa bavit tym co robim chcem sa bavit pisanim, zitim chcem zit s tym pocitom ze stastny som chcem tvorit so zivotom super dvojicu ruka v ruke vodit ju lasku v srdci spanilu Chcem sa bavit aby som bol stastny pri lete motyla zo zahrad Chcem sa bavit pri rozkvete duse splynutej radostou inych Chcem sa bavit Nad ludskou laskou Citit sa bez viny Milovat Chcem sa bavit polaskat stare ruky nasich mam pri zrode Chcem sa bavit Nad zivotom nas vsetkych ludskych tiel spravovat nase ciny spravne. Chcem sa bavit a neprestanem sa snazit radost sirit chcem sa smiat smiat z chuti chcem udrzat zive to co hori mi v srdci Bavme sa, smejme sa, budme stastni, ale zostanme aj zodpovedni... A pamatajme na davne zasady a pravdy. Napriklad aj na tuto: TAK si uz natlacme raz navzdy do hlavy: „Vtedy sa nasa lod do ciela doplavi. A bude v bezpeci nad ciarou ponoru. Ak ma na palube lasku a pokoru...“ Spolocne s tebou Hladal som to, co mas ty v sebe v tvojich ociach, chodzi, v usmeve to, co skryvas vo svojom smiechu nie som vzdy po boku, ano viem, ale ked ma budes potrebovat vzdy, vzdy budem tu s tebou a neodidem od problemu lebo to co chcem je vyriesit ho spolocne s tebou. Spolecne s tebou se muj svet meni, je to poprve, kdy je realita lepsi nez sny. A ja se strasne bojim, ze se probudim a ty tu nebudes, ze zmizis, budes fuc. Bez rozlouceni a beze slova tak, jako vsichni. Ja se bojim, bojim se, ze kdyz prijdu o to, co mame, prijdu i o kus sebe. Protoze kus me je v tobe. A kus tebe je ve mne. Tohle je rovnovaha. To, co jsem hledala na co dlouho cekala. V tebe som nasiel tu pokoru, lasku vzajomnu oporu nesnazime sa hrat hru ktoru nevyhrame spolu v tebe som nasiel aj to co ma vytaca prechadzky v centrach medzi obchodmi menim za vzduch prirodny vsetko to dobre aj zle, v nas tvori to krasne co milujem a verim, ze je to vzajomne... Ja jsem si jista, protoze tvoje energie cista me nabiji a ja tak zarim. Mam ze sebe strach. Mam strach, ze jsou moje chmury prilis velke na to, abychom je mohli spolu zvladnout. Muj strach je jako zed a ja jsem za ni. Sedim tam a nevim, kudy kam. Hledam cestu ven, zbesile hledam klic od toho bludiste. Chci ti ji zbourat a rict ti, ze vsechno bude dobry. Jenze je to boj, pri kterem mi nejde pomoct. Pomoct si musim sama. Jedine, o co te prosim, je cas. Ja tu jsem a jsem tu s tebou. Tady a ted a chci jit dal. Hned potom, co dobojuju, pujdeme spolu dal. Ale prosim, nedavej mi uz nic vic, ani kapku. Zachovej rovnovahu. Nemuzes davat vic nez dostavas. Prosim. Spolocne s tebou o inu sa nesnazim ja nezradim, nie, ja nie som nim ale su veci ktore nie su spolocnym nadsenim nase rozdiely sa navzajom znesu a to je mozno zaklad uspechu v spolocnom vztahu. Spolecne s tebou zborim svou zed. Spolecne s tebou zmenime svet. Tak pojd sem a neodchazej. Zit v basni Ulomky duse sa skryli v tme, pisane perom tichych patriarchov, papiermi hodil smely ubohy, skrabance pisma vysmiate zo dna, padnute na zem leziac v nadeji, niektorym sa to mozno podari, naucit lud milovat prekazky, v ociach basnika prepisane pocity deja nasej buducnosti, ubohych, trpiacich, zavidenych, placucich, trpiacich, obozretnych, stvoreni hladat vyznam prezitia. Esencie Cim viacej pisem tym viac viem na najblizsej krizovatke ktory smer si vyberiem Aj ked niekedy strateny vzdy so vztycenou hlavou a vesely sa snazim byt nemusi to hrat stale tak vazne ked prichadza strach– hladaj kde to viazne Viac nie... Nesnazte sa nas vzbudit my este snivame a pre tie sny, pre tie sny zijeme co ked mame len jediny pokus zit zivot za ktory mozeme byt hrdi? Chcem spoznat tie esencie tvojich pier, tvojho pohladu, tvojich dotykov chcem spoznat tie esencie zitia ved co ak viac nie co ak nepride druha sanca povedat co citim a po com tuzim Tie esencie adrenalinu esencie hrdosti lebo sme prekonali ju tu tremu, esencie uletov ale aj lasky– tak hrejivu esenciu jedinecnu, jedinu volny pad a ucenie sa lietat vediet milovat tie chvile splietat do jedneho velkeho pribehu kracat po plazi, aj plavat daleko od brehu pod hviezdami hladiet na nocnu oblohu chcem spoznavat esencie– esencie uspechu tie emocie– emocia uz je tu je len v mojich rukach ktoru basen napisem ako poslednu Vsetky tie prichute a vone zivota na jedno bitie je ich mozno privela ale chcem ich spoznat co najviac... Podakovanie Dakujem kazdemu, kto cita tieto slova. Vazim si, ze ste nasej knizke dali sancu a dufam, skutocne si prajem aby bolo pravdou, ze ste si ju uzili plnymi duskami. Snad si to len nenahovaram lebo pre mna... Priznavam sa... Pre mna bola spolupraca na tomto diele velkym zazitkom. Dakujem vam. Obrovske DAKUJEM patri aj vsetkym skvelym ludom, ktori stoja za tym, ze sa toto dielo stalo skutocnostou. Uzasni autori, uzasna ilustratorka a uzasne vydavatelstvo. Tiez Dominike, ktora mi pomohla rozhodnut sa v dolezitej otazke: Kresba, ci malba? Bez vas by tu nic z toho nebolo. Nebyt vas, tento E–book by nikdy nevznikol. Dakujem. Dali ste myslienke, dali ste knihe tvar aj dusu. Uvod (so Zuzanou Volentierovou, Milanom Hodalom, Martinou Kavkovou, Danielou Sabovou) Spolu (s Martinou Kavkovou, Zuzanou Volentierovou, Danielou Sabovou) Pod hviezdami (so Zuzanou Volentierovou) Kdybys jen vedel (autor Martina Kavkova) Aj ked nie vsetko… (s Danielou Sabovou) Osud (s Martinou Kavkovou a Danielou Sabovou) Po prvej basni/Vyznanie Basni (s Milanom Hodalom) Roky (so Zuzanou Volentierovou a Milanom Hodalom) Hladiet ti do oci (s Martinou Kavkovou a Milanom Hodalom) Nemuseli by sme hovorit (autor Daniela Sabova) Tak malo (autor Milan Hodal) Chcem sa bavit (so Zuzanou Volentierovou a Milanom Hodalom) Spolocne s tebou (s Martinou Kavkovou) Zit v basni (autor Zuzana Volentierova) Esencie (autor David Matus)