PORT 3690











Autor	Vydavatel	Licencia	Vydanie	Autor obalky
Peter Stec	Greenie kniznica	CC-BY-NC-ND	Prve (2026)	AI

O knihe

Port 3690 je netradicna divadelna hra, kde mlada a stale naivna Kristine stretla Vincenta, ktory ju zachranil pred prepadnutim. Vincent si uvedomi, ze Kristine je velmi zranitelna a chce ju ochranit. Kristine sa vsak dozvie nieco, co Vincent tajil pred celym svetom.

SCENA 1 – ZADNA ULICKA PRI NEMOCNICI, PODVECER
UCINKUJU: KRISTINE, LEO, NOEL, JUSTIN, VINNIE
(Ulica sa kupe v kakofonii neonovych svetiel a tienov. Z reproduktorov sa ozyva mierny sum dazda. KRISTINE, cerstvo prepustena z nemocnice, drzi v rukach zapisnik – jeho stranky zafarbene duhou su 	jedinou farebnou vecou v inak monochromnej scene, okrem jej dlhych 	modrych vlasov s duhovymi pramienkami. Na scenu prichadza skupina kyberpunkerov – JUSTIN a NOEL. Obklucia KRISTINE)
NOEL:
Pozri sa, Justin, koho nam to tu certi nesu.
JUSTIN:
(makko, posmesne)
Fiha. To mame teda stastie. Tak toto je teda riadna kocka! 
NOEL:
(na KRISTINE)
No co, ty babika zo zberneho dvora? Co povies na to, aby sme si spravili trochu zaujimavejsi vecer?
(KRISTINE ustupuje dozadu. Zastane. Mlci, len zviera zapisnik pri hrudi.)
KRISTINE:
(zlomenym hlasom)
Nechcem ziadne problemy.
NOEL:
Zlato, nebudes mat ziadne problemy, ked sa nebudes prilis branit.
JUSTIN:
(zacne sa k nej priblizovat)
Ukaz, co si to schovavas. Snivas si tu v duhovych farbach? Pokojne mozes napisat basen o tom, ako ta tu a teraz pomilujem!
(Uz ju zacne obchytkavat, ked sa z reproduktorov ozve zvlastny glitch. NOEL a JUSTIN tomu najprv nevenuju pozornost a nespustaju oci z KRISTINE. JUSTIN vytiahne noz)
JUSTIN:
Ako to chces? Pokojne ta pomilujem tri razy a duhovo, ak budes chciet!
(KRISTINE sa zhrozi. Avsak glitch sa znova zopakuje. Teraz hlasnejsie. Na javisku sa ukaze postava, ktorej nie je vidno do tvare. Je to silueta VINNIEHO, stojaca uplne vpravo na javisku)
NOEL:
(zachrci)
Kto to je, do riti?!
(Nasledne sa NOEL a JUSTIN zrutia na zem – akoby pod vplyvom siloveho vyboja. Javisko preblikne farbami, rychlo sa stmavi a znovu osvetli, akoby to bol blesk. Ich tela sa skrutia na zem, chrcia, a potom zostanu lezat. Ticho. KRISTINE je zmatena. VINNIE sa priblizi do stredu javiska, je uz osvetleny. Ma na sebe dlhy kozeny kabat a pilotky. Pomaly pristupi ku KRISTINE. Na chvilu medzi nimi len ticho.)
VINNIE:
(neutralnym tonom)
Mala by si sa lepsie branit, dievca, ak nechces, aby si ta toto mesto neobjednalo ako hlavny chod.
KRISTINE:
(rozsiria sa jej oci a opatrne ustupi, lavou rukou si nesmelo zahrabe vlasy za ucho)
To… si spravil ty?
VINNIE:
Si pis. Bezne vsak nezachranujem krasky v pruseroch ako je tento. Takze hovor o velkom stasti, ze som bol nablizku.
KRISTINE:
(zasepka a hladi na punkacov v bezvedomi)
Dakujem…
(NOEL a JUSTIN sa pomaly preberaju, ale nechcu mat s KRISTINE a VINNIEM nic do cinenia, takze tazkopadne fucia a odchadzaju pomaly z javiska)
VINNIE:
(otoci sa na NOELA a JUSTINA)
Spravne. Vypadnite. 
(otoci sa spat ku KRISTINE)
No, tito dvaja urcite chceli len dve veci – kyberver alebo tvoje telo. A kedze u teba nevidim kyberver, tak si mozes lahko domysliet, co chceli.
KRISTINE:
(tazko prehltne, jej hlas sa trocha trasie)
Dakujem, ze si ma zachranil. Neviem, co by som si bez teba pocala.
VINNIE:
Volam sa Vincent Tombaught. Mozes mi hovorit Vinnie.
KRISTINE:
(zdvihne zrak a mierne odtiahne ruku od ucha)
Volam sa Kristine Krovish. Velmi ma… tesi, ze ta spoznavam, Vinnie. Ale preco si mi vobec pomohol?
VINNIE:
No tak, Kristine, ti dvaja ta chceli napadnut. 
KRISTINE:
To nie je prvykrat, co sa mi nieco take stalo. Snazim sa drzat v uzadi, ale ako sa tak zda, ze mi dnes vecer doslo stastie.
VINNIE:
(rozhodne s potlacovanym hnevom) 
Neznasam neschopnost tohto mesta ochranit svojich vlastnych obcanov.
(zlozi si okuliare a pozrie sa na KRISTINE s naznakom skrytych emocii)
Preboha, Kristine, ale s tymto musime nieco urobit. V tomto meste niekto ako ty nemoze len tak niekde postavat, alebo sa len tak prechadzat.
KRISTINE:
(mierne jej zvlhnu oci)
Robim, co mozem, aby sa mi to nestavalo. Ale niekedy mam pocit, ze nech sa snazim akokolvek, som pre ostatnych len… tercom.
VINNIE:
(priblizi sa ku KRISTINE)
Pozri sa, mozno sa ti zide nieco, cim by si sa vedela obranit.
KRISTINE:
(trasie sa jej hlas)
Ja… ja neviem, ako bojovat. Nikdy predtym som ani nedrzala zbran… 
VINNIE:
Co takto Quickhack? Videla si, co dokaze v akcii.
KRISTINE:
To nim si ich odrovnal?
VINNIE:
Presne nim. Tvojou zbranou moze byt i tvoja hlava, Kristine. Ak mi dovolis overit si kapacitu tvojho operacneho systemu, mozno ho zvladnes.
KRISTINE:
(nahodi zvedavy pohlad)
Pocula som o nom, ale vela o takychto veciach neviem.
VINNIE:
Mozem ta oskenovat?
(odpojil si kabel veduci k jeho osobnemu slotu z praveho zapastia, aby skontroloval KRISTININ system)
Uvidime, ci to zvladnes.
KRISTINE:
(vahavo)
Dobre, tak to skus.
(VINNIE si kabel z praveho predlaktia zasunie k lavemu spanku KRISTINE, kde je slot. Moze tam byt len docasny suchy zips, aby kabel aspon trochu drzal. Z pohladu publika sa javi, akoby mal VINNIE svoju ruku polozenu na lici KRISTINE. KRISTINE sa diva na VINNIEHO akoby medzi nimi bolo nieco nevyslovene a vrucne. VINNIE par sekund skenuje a potom sa odpoji)
VINNIE:
Fajn, Kristine. Tvoj system je uplne postacujuci na Quickhack. Dokonca sa mi javi, ze tvoj system zvladne i pokrocile hacky v Matrixe.
KRISTINE:
(zvedavo)
V Matrixe? Ani som nevedela som, ze take nieco dokazem. Ale… ako to funguje? Co to so mnou urobi?
VINNIE:
(vyberie si cip zo zadnej casti hlavy – urobi to tak, ze ho ma stale vo vrecku, aby oklamal publikum, aby to vyzeralo tak, ze si ho vybera z hlavy)
Vezmi si ho. Je to Quickhack od Netdrivera. Rychly hackersky cip, ktory ta dnes zachranil. Ale pouzivaj ho iba ked budes znovu v problemoch ako dnes.
KRISTINE:
(trasie sa jej ruka, ked si berie cip z VINNIEHO ruky a pozera sa nan s uzasom aj znepokojenim zaroven)
Ale co ty? Nie si teraz prilis vystaveny nebezpecenstvu bez neho? 
VINNIE:
(kratko sa zasmeje)
Kristine – neboj sa, existuje viacero sposobov, ako sa ubranit.
(odhali zbran v plasti tak, aby ju videli i divaci)
KRISTINE:
(ticho a zmatene)
Vinnie, ja… ja nemozem… 
VINNIE:
(zlahka sa dotkne ramena KRISTINE)
Zvladnem to. Ostatne, mohol by som si zohnat novy.  A okrem toho – v tomto meste by si nieco take nikdy nedostala zadarmo. Takze uzivaj, kym mozes.
(samolubo zmurkne na KRISTINE)
KRISTINE:
(po kratkom premyslani si ho zasunie do slotu na lavom spanku)
Asi sa ho budem musiet naucit pouzivat. 
(pevnejsie zovrie svoj zapisnik.)
Som konieckoncov len obycajna spisovatelka.
VINNIE:
Nie je to zlozite. Iba som teraz spokojnejsi, ked viem, ze som ta nenechal takto nechranenu voci podobnym zmatkom ako hentym pankacom. Pre tento svet vyzeras az prilis nevinne.
KRISTINE:
(zacervena sa a diva sa do zeme)
Dakujem, Vinnie. Ja… neviem, ako sa ti za to odvdacit. Zachranil si ma vlastne uz druhy raz.
VINNIE:
Nateraz mi postaci, ked sa mi odvdacis tym, ze zostanes nazive – mohla by si to pre mna urobit?
(samolubo sa uskrnie)
KRISTINE:
(odhodlane)
Pokusim sa, Vinnie. Nikdy som nebola bojovnicka, ale skusim to. Musim. 
(zahladi sa kamsi do priestoru)
Mozno jedneho dna budem vediet pomoct niekomu inemu, tak ako si ty dnes pomohol mne.
SCENA 2 – KAVIAREN, VECER
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE, OBSLUHA
(Spusti sa jemna ambientna hudba. Scena sa meni na interier malej kaviarne. KRISTINE sedi za stolom, cita knihu, vedla seba ma svoj zapisnik, vlasy s duhovym melirom jej padaju cez rameno. Na stole je tablet, ktorym sa vola obsluha a objednava kava. O chvilu neskor vojde VINNIE, jeho kedysi bezchybny kabat je teraz trochu dotrhany. KRISTINE si ho vsimne)
KRISTINE:
(zdvihne zrak od knihy, na perach sa jej objavi neisty usmev)
Vinnie! Ahoj! Mozem ti kupit kavu? Male gesto, ktorym sa ti podakujem.
VINNIE:
Och, Kristine, rad ta zase vidim.
(sadne si za stol ku KRISTINE, ale tak, aby bol otoceny k publiku, aspon bokom)
Nieco silne. Nech mi to vrazi jednu do rebier!
KRISTINE:
(usmev sa jej rozsiri)
Jasne, nieco silne.
(tuka do tabletu na stole, aby objednala kavu)
Vdaka tebe som sa naucila nosit hlavu trochu vyssie, nez zvycajne.
(jej ruka sa presunie k jej zapisniku, stranky su plne nacmaranych poznamok a pribehov)
Navyse som znova zacala pisat a chcem sa s tebou o tom podelit, ak mas chut.
VINNIE:
(diva sa na svoj roztrhany kabat)
Pokojne. Hovor.
KRISTINE:
(oci jej ziaria vzrusenim)
Pribeh zasadeny do Matrixu. Hlavna postava akoby nasla novy rozmer seba samej, tak ako ked si mi ukazal tu druhu stranu sveta. A dokonca si nasla aj par priatelov, ktori jej pomahaju ucit sa trochu vyznat sa v nom.
VINNIE:
(uznanlivo prikyvuje)
Tak sa mi to paci.
KRISTINE:
(lica jej zacervenaju do jemnej ruzovej) 
Napisala som aj postavu, ktora je trochu podobna tebe, Vinnie. Tajomny ochranca v digitalnom chaose, so srdcom zo zlata napriek drsnemu zovnajsku.
(nervozne sa chichoce a hra sa s vlasmi)
Je to samozrejme len fikcia, ale bol to pre mna sposob, ako vyjadrit svoju vdacnost a spracovat to, co sa stalo.
VINNIE:
Ako dobre poznas Matrix? Nie je taky, ako vyzera. Ludia si ho mozno romantizuju, ale vsetko, co poznas, je jeho internetova cast. Matrix je este o nieco hlbsi.
KRISTINE:
Viem, ze to nie su len pekne svetielka a vznasajuce sa data. Ale videla som dost temnej stranky tohto mesta na to, aby som vedela, ze tma je v vsade. Matrix moze byt novym ihriskom, ale urcite nie je potreba zabudat na realitu mimo neho. Chcela by som len najst v nom nejaku krasu, nejaky zmysel v chaose. A mozno, len mozno, nieco v nom zmenit. Tak ako ty.
(jej pohlad sa stretne s jeho, plny obdivu a nadeje)
VINNIE:
Ano – ked si ludia predstavuju taketo veci, maju tendenciu predstavovat si jemne svetla, jasne vzory a ohromujuce vizualne efekty – len aby si uvedomili, ze realita je casto spinava, analogova a blazniva. Ako netrunnerska celenka – mozno si myslis, ze pripojenie by malo byt bezdrotove, ciste a uhladene, len aby si si uvedomila, ze z nej trci vela lacnych kablov a ze pripojenie je casto nespolahlive.
KRISTINE:
(zamyslene) 
Chapem, Vinnie. Ale aj napriek vsetkym nedostatkom a rizikam stale verim, ze aj v boji za slobodu je nieco krasne. A ak to dokazem zachytit vo svojich pribehoch, potom mozno aj ja mozem nieco zmenit. Navyse, s priatelmi ako ty, sa uz tak nebojim. Mam pocit, ze dokazem celit vsetkemu, co mi pride do cesty.
VINNIE:
(uskrnie sa a potichu zachichoce)
Povazujes ma za svojho priatela? Nemas strach z toho, coho som schopny? Nie ze by mi na tom zalezalo, samozrejme, niekomu ako ty neublizim, ale – to nikdy nemozes vediet. Mozno i ja teba mozem povazovat na nebezpecnu.
(OBSLUHA donesie dve kavy a bez slova odide)
KRISTINE:
(usmeje sa)
Och, Vinnie, vobec mi neprides nebezpecny, ked sa usmievas. A nie, nebojim sa toho, co dokazes. Videla som v tebe to dobre. Okrem toho, kazdy ma svoje tajomstva. Myslim… myslim si, ze to nas robi zaujimavymi. A ktovie? Mozno jedneho dna napisem pribeh o hrdinovi, ktory nie je len v Matrixe, ale aj v srdciach ludi, ktorych zachranuje.
(odpije si z kavy)
VINNIE:
Poznal som ludi, ktorych som povazoval za priatelov. Vacsinou ma vsak zradili kvoli svojmu vlastnemu zaujmu. Vyuzili ma vo svoj prospech. Mozno vies, ako to boli.
(odpije si z kavy a znechutene zvrasti tvar, ale vyzera to skor humorne)
Ako ta kava. Clovece, silna a nechutna, ako kopanec do rozkroku!
KRISTINE:
(jej usmev trochu pohasne a vazne prikyvne)
Poznam bolest zrady az prilis dobre, Vinnie. Je to jeden z dovodov, preco som sa tak uzatvarala. Ale ty si mi ukazal, ze nie kazdy mi chce ublizit. A to ma vacsiu hodnotu ako vsetko zlato na svete.
(jej pohlad sklzne k zapisniku na stole a otvori si ho)
Mozno mozeme byt priatelia, ktori si navzajom kryju chrbat. V Matrixe a tu v realnom svete.
VINNIE:
Vzdy hovorim, ze v tomto meste sam neprezijes. Priatelstvo je fajn, ale velmi skoro sa moze ukazat jeho nestalost a rozpadne sa. Nemozem povedat, ze ludom, s ktorymi pracujem, az tak doverujem. Ale ty… zdas sa mi ako niekto, koho poznam uz dlho. Vlastne mi niekoho pripominas.
KRISTINE:
(zvedavo)
Niekoho z tvojej minulosti?
VINNIE:
Ano. 
(melancholicky)
Nosievala vo vlasoch taku zvlastnu brosnu. Bola trochu samoluba, no vzdy hrava a mila. Casto sme sa podpichovali. Ale i tak sa da sa povedat, ze jej oci vacsinu casu horeli nekontrolovatelnou vasnou.
KRISTINE:
(chapavo)
Zrejme ti chyba. Stalo sa jej… nieco?
VINNIE:
Ten biovirus, ktorym bolo mesto napadnute pred tromi rokmi? Neprezila ho. 
KRISTINE:
To mi je luto, Vinnie.
(ticho)
Nie je fer, ako nam tento svet berie tych, na ktorych nam zalezi. Ale mozno je v istom zmysle stale s tebou, pri kazdom rozhodnuti, ktore urobis, pri kazdom cloveku, ktoreho zachranis. A teraz je aj so mnou, v pribehoch, ktore pisem. Ako maly kusok svetla v tme.
VINNIE:
(vstane a prechadza sa hore-dole po podiu, aby dodal svojim slovam vahu)
Bola skvela. Obaja sme boli v Graveline novi. Obaja sme sa stratili v metre. Spytala sa ma, ci som sa stratil, ale ona sa zdala byt este stratenejsia.
(usmeje sa)
Sme sa dlho natahovali, len aby sme si uvedomili, ze cestujeme tou istou cestou a do tej istej stanice.
KRISTINE:
Istotne ste boli dobri priatelia. 
(jej hlas je plny tichej tuzby)
Kiezby som mala moznost stretnut sa s nou. Ale je mi ctou, ze je s nami v istom zmysle, prostrednictvom teba a pribehov, ktore pisem. Mozno spolocne mozeme udrzat jej pamiatku zivu a pomoct ostatnym najst cestu temnotou. Ako majaky v hmle mesta.
VINNIE:
Ale Kristine – vsetky spomienky – aj tie dobre – z casu na cas zatrpknu. Jedneho dna si uvedomis, ze si mozno na svoje spomienky pamatas cely cas nespravne. Napriklad ani teraz som si nie isty, ako som sa citil v ten den, ked som ju videl prvy raz.
KRISTINE:
(empaticky)
Spomienky su ako pribehy, Vinnie. Menia sa zakazdym, ked ich rozpravame, ale podstata zostava rovnaka. Ale slubujem, ze vzdy, ked budem pisat o tvojej priatelke, uistim sa, ze jej podstata bude naplnena svetlom a teplom, ktore priniesla do tvojho zivota. A mozno sa prostrednictvom mojich slov dotkne aj zivotov inych.
VINNIE:
Si si ista? Potom, co som…
(uvedomi si, ze sa preriekol)
Hm, jasne, Kris. Hm, mozem ta tak volat?
KRISTINE:
(jemne)
Iste. Kris – to sa mi paci. Teraz mi ale povedz o nej viac. Aka bola jej oblubena farba? Mala nejake zvlastnosti, ktore ju robili jedinecnou? Cim viac ju budem poznat, tym realnejsia bude v mojich pribehoch. 
VINNIE:
Experimentovali sme. Nie tak, ako by si si mohla mysliet – v skutocnosti bola – netrunnerkou. A to celkom zrucnou. Nevytvarala programy, ale urcite vedela, ktory z nich vyuzit vo svoj prospech. Aj ja som sa od nej nieco naucil z netrunningu. A jej oblubena farba? To asi zistis, ked ti poviem, ako som ju volal…
(mierne sa usmeje)
Limetka.
KRISTINE:
Limetka…  ziariva a nepredvidatelna. Zaujimave. Mile a hrave. Mozno si mozem uctit jej pamiatku tym, ze pojdem v jej slapajach, svojim vlastnym sposobom. 
(nieco pise do zapisnika)
Dakujem, ze si sa so mnou o nu podelil, Vinnie. Urobim vsetko pre to, aby jej duch zil dalej, prostrednictvom slov.
VINNIE:
Kris – mozno sa opakujem – ale Matrix je nebezpecny. Nezamienaj si ho s internetom, ktory mozno pouzivas kazdy den. To je len detske ihrisko v porovnani s Matrixom. Len – chcem, aby si to vedela.
KRISTINE:
Budem opatrna, slubujem. Ale strach ma uz nezastavi. S tebou po mojom boku dokazem celit comukolvek. A ktovie, mozno najdem sposob, ako spojit nase svety – digitalny a analogovy. Mozno v chaose vytvorime novy druh krasy. 
(s nadejou v hlase)
Ale teraz, podme stadeto vypadnut, kym nepritiahneme nejaku nechcenu pozornost. Musim napisat novu kapitolu a myslim si, ze by si chcel, aby sme sa posuvali vpred.
(KRISTINE a VINNIE vychadzaju z kaviarne, neonove svetla sa odrazaju od ich tvari. Javisko prechadza do rusnych ulic mesta, naplnenych sumom hlasov a vzdialenym zvukom siren, ktore su drsnou pripomienkou sveta, v ktorom ziju)
SCENA 3 – V MATRIXE
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE
(Javisko je slabo osvetlene, Herci su obleceni v overaloch, ktore vydavaju jemne svetlo a simuluju iluziu, ze su skutocne stvoreni z kodu. VINNIEHO overal ziari bielymi a modrymi svetlami zatial co overal KRISTINE ziari duhovymi. Atmosfera je zmesou drsneho realizmu ulic Graveline a eterickeho cara Matrixu)
VINNIE:
Aha, pozri – tam si.
KRISTINE:
(s prekvapenim v hlave, diva sa na svoje ruky)
Teda. Je to este krajsie, nez som si Matrix kedy predstavovala, Vinnie. Je to ako zivy, dychajuci sen.
(natahuje ruku, aby sa dotkla digitalneho konstruktu okolo nich, svetlo sa jej hra na koncekoch prstov. Konstruktom mozem byt priehladny zaves s roznymi znakmi, ktore by sa nan prenasali projekciou)
Ale som pripravena ucit sa. Rast. Stat sa sucastou tohto sveta.
VINNIE:
V Matrixe som uz videl modre, biele a fialove svetla. Nikdy nie duhove.
KRISTINE:
Asi mi to pride prirodzenejsie, nez som si myslela.
VINNIE:
(zartovne)
Si duhova este aj vnutri, nie len navonok.
KRISTINE:
Kde zacneme? Mam tolko otazok. 
(Spusta sa projekcia. Je to volny sled textu, akoby leteli vesmirom. Niekde sa zobrazuju zvlastne gule dat. Niektore su nepravidelneho tvaru)
VINNIE:
(ukazuje na gule)
Vidis to? V nich sa schovavaju zaujimave data. Vacsinou korporatne. Ak sa ale zacnes s nimi hrat, mozu si ta lahko vsimnut.  A nebudu nadseni. Ale na to potrebujete nejake prelomovace ladov, nieco ako programy. Niektore z nich by mohli byt pre netrunnera naozaj skodlive.
KRISTINE:
Je to ako… kniznica tajomstiev. Ale nie sme tu na to, aby sme sposobovali problemy, vsak, Vinnie? Len aby sme sa ucili a chranili.
VINNIE: 
Teraz este nie. Pripravil som sandbox.
(Projekcia sa razom meni, dosiahne viac sedych tonov. Prebieha aj pod KRISTINE, ktorej sa zazdalo, ze pada)
KRISTINE:
(polaka sa a straca balans)
VINNIE:
(zachyti ju okolo pasa)
Nie je sa coho bat. Je to len testovaci scenar.
KRISTINE:
(doverne sa pozrie VINNIEMU do oci, potom uhne pohladom a VINNIE ju pusti)
Dobre. Podme na to.
(Projekcia sa zmeni na cosi, co pripomina virtualnu klavesnicu)
VINNIE:
Skus si to. Teraz len tukaj.
KRISTINE:
(tuka po projekcii, ktora reaguje na jej pohyb prstov. Tuka pomaly, skuma pomaly kazdy pohyb.)
Je to… ako pisanie pribehu, ale slova su ciny.
(jej usmev je zmesou vzrusenia a sustredenia, okolo nej viria viacfarebne svetla.)
Ukaz mi zaklady, Vinnie. Chcem sa naucit tancovat v Matrixe ako postava z mojej knihy.
VINNIE:
(teatralne ukazujuc rukou)
Toto vsetko je kyberpriestor – rad ho rozlisujem na Siet a Matrix. Matrix je v skutocnosti Siet, ale ovela rozsiahlejsi a zahrna aj ako spotrebice a dokonca aj kyberneticke koncatiny. Siet sa sklada z pevnych liniek, radiovych spojeni, mobilnych sieti, mikrovlnnych vysielacov a cohokolvek ineho, co dokaze prenasat informacie z jedneho pocitaca do druheho, nielen informacie, ako je to na Sieti.
KRISTINE:
Je to ako… mesto myslienok a tajomstiev. A tu sme, ako… 
(otoci sa na VINNIEHO, uz netuka do klavesnice)
Ako duchovia v stroji. 
(obdivne)
A co teraz, Vinnie? Ako zabezpecime, aby som sa nestratila v tomto mori dat?
(saha za nim a hlada vedenie a uistenie, ze je v bezpeci.
VINNIE:
(priblizi sa a chyti ju za ruku)
Pristup na Siet si vyzaduje nejaky druh modemu. Sme profesionali, samozrejme, mozeme zazit kyberpriestor vo vsetkych dimenziach pomocou komplexneho kybernetickeho rozhrania nazyvaneho kybermodem. To umoznuje netrunnerom ako sme my reagovat ovela rychlejsie, ako by to bolo kedy mozne s klavesnicou. No a tie gule? Tie sa nazyvaju Datove pevnosti. Mohli by sme ich hacknut pomocou programov.
KRISTINE:
Rozumiem. Takze sme ako… digitalni ninjovia, ktori sa vkradaju do pevnosti dat? To je super!
(chyti sa VINNIEHO pevnejsie)
Ale nie som si ista, ci som na to uz pripravena. Mozeme zacat niecim jednoduchsim? Mozno len… len mi ukazat, ako sa pohybovat bez toho, aby som sa stratila. Ako… digitalny turisticky sprievodca.
VINNIE:
Na to ti nainstalujem program, ktory ti ukaze adresy, zlozene z cisel. Vacsinou taku informaciu dostanes od fixera, alebo niekoho ineho, kto ti zada ulohu. Pripadne, ale to je trochu zlozitejsie, vies si spravit vlastnu mapu pristupovych bodov.
KRISTINE:
Nieco ako suradnice?
VINNIE:
(prikyvne)
Nieco take.
KRISTINE:
A budem sa v tom vediet hybat?
VINNIE:
Spociatku ti pomozem ja, ale neskor to dostanes do ruk, nicoho sa neboj. Spoznas Net trochu z inej stranky.
KRISTINE:
A to ked stiahneme vsetky data z tych guli, niekam sa vytratia?
VINNIE: 
Hacknutie neznamena vzdy uplne stiahnut vsetky data z nich. Staci ziskat jednu jednoduchu informaciu – napriklad telefonne cislo alebo cas doleziteho stretnutia alebo zivotopis osoby. To staci. A samozrejme – nezanechavat v Datovych pevnostiach ani stopu o svojej pritomnosti pred odpojenim.
KRISTINE:
To znie ako nieco, co zvladnem! Ako tajna misia. Presne ako moja postava v pribehu, ktora sa vkrada do tienov Matrixu. A ktovie, mozno jedneho dna budem ja ta, ktora ta zachrani pred digitalnymi drakmi.
(vyzyvavo)
Ale zatial zacnime malymi krocikmi. Ukaz mi, ako sa pohybovat ako duch, Vinnie.
(Javisko sa este viac stlmi a jedinym zvukom je ambientna elektronicka hudba, ktora akoby pulzovala v rytme samotneho Matrixu. Projekcia na javisku ozije a zobrazi 	zlozitu siet datovych retazcov, ktore sa tiahnu do dialky. KRISTINE s ocami rozsirenymi od uzasu sa natiahne, aby sa dotkla digitalneho toku dat. Jej ruka prechadza ziarivymi ciarami, akoby boli vyrobene z cisteho svetla. VINNIE stoji 	vedla nej, jeho pohlad je uprety na KRISTINE, zatial co jemne vedie jej myslienky Matrixom. Obaja blikaju sumerne a synchronizovane, co znamena, ze su navzajom prepojeni myslienkami a programami, bez potreby reci. Ticho a hudbu doprevadzaju hlboke nadychy a vydychy KRISTINE. Hudba pomaly silnie a svetla tancuju okolo nich, vykreslujuc obraz ticheho baletu poznania a objavovania. VINNIEHO ruka sa vznasa blizko KRISTINE a ponuka jej tichu oporu, zatial co jemne sleduje vlakna kodu, jej mysel je ako sepot v rozlahlom digitalnom mori.)
KRISTINE:
(stale hlboko dycha, potom sa upokoji, no jej hlas sa trochu trasie)
To prepojenie…
VINNIE:
(pokojne)
To je bezne. Citis sa ako dvaja ludia naraz. Nenechaj sa tym zmiast.
(jemu samotnemu sa vsak trochu trasie hlas. Nieco ku KRISTINE citi a teraz to citi aj ona, preto sa tak neisto k nemu ozvala)
KRISTINE:
(neurcito)
Aj to…
(po kratkej chvili ticha sa prekvapene pozrie na VINNIEHO)
Vinnie, dokazala som to! Mam meno – „Johnson, Kyle“ a telefonne cislo – 555-01007. A aj adresu – Plough Street 421, Graveline. Proste sa to… objavilo predo mnou. Co to znamena? Kto je tato osoba a preco su tieto informacie dolezite?
VINNIE:
(uznanlivo)
Dobre, Kris. Toto je len sandbox. Tento muz neexistuje. Len aby som videl, co dokazes. A vyzera to, ze ti to ide dobre.  Ale pamataj – toto su len zaklady. Pokrocilejsie informacie si vyzaduju pokrocilejsie programy. A ako som hovoril, ucim sa aj ja byt silnym netrunnerom – a poznam urcite pokrocile znalosti, ale chybaju mi znalosti k tym ozaj narocnym systemom, ktore by som mohol vediet prekonat. Niektore programy by to mohli urobit za teba, ale vzdy sa uisti, ze programu rozumies.
KRISTINE:
(doverne)
Vinnie, citim to. Spolu budeme nezastavitelni. Ako… ako moderni Sherlock a Watson, ale v Matrixe. Ja budem pisat o nasich dobrodruzstvach a ty ma povedies digitalnou dzunglou. 
(vzrusenie a stipkou uzasu)
Ale teraz podme odtialto vypadnut a oslavit moj prvy uspesny hack. Co tak ta prava kava, ktoru mi dlhujes?
(Svetla zhasnu a doznieva elektronicka symfonia Matrixu, VINNIE prikyvne)
VINNIE:
(rozhodne)
Dobre, Kris. Pokojne ti kupim aj dve.
(Javisko sa na chvilu stmavne, obaja pomaly opustaju javisko)
SCENA 4 – ZNOVA KAVIAREN
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE, OBSLUHA, CARLINE
(Scena sa opat presuva do tepleho, znameho objatia kaviarne, kde vzduch naplna vona cerstvo mletych kavovych zrn. Upokojujuce zvuky espresso kavovaru a sum 	rozhovorov vytvaraju ostry kontrast s digitalnym labyrintom, ktory prave opustili. 	KRISTINE, s licami cervenymi od vzrusenia, vytiahne svoj zapisnik, stranky plne farieb a nacmaranych myslienok. VINNIE, oprety o stolicku, ju sleduje ochranarskym pohladom. Na scenu vojde OBSLUHA, je to ciastocne clovek, scasti robot)
OBSLUHA:
(ludskym, ale monotonnym hlasom)
Co si date?
VINNIE:
Dragon Fruit. Das si i aj ty, Kris?
KRISTINE:
(preberie sa zo zahlbenia)
Hm, jasne.
OBSLUHA:
Hned to bude.
(OBSLUHA odchadza)
VINNIE:
Ten drink. Je z ozajstneho dracieho ovocia. Pitahaya, ci ako ho volaju? Ale po netrunnerovani chuti akosi lepsie.
(poriadnejsie sa usadi na stolicke)
Vies, ze je pomenovany po prezyvke cloveka, ktoreho vela ludi povazuje za mytus? Ja ale verim, ze naozaj zil.
KRISTINE:
(oci sa jej zalesknu, ked zdvihne zrak od zosita)
Naozaj? Aky je za tym pribeh?
VINNIE:
Ten chlap bol ako Robin Hood. Pravdepodobne. Vzneseny a bohaty, ale znechuteny korporatnou mocou nad mestom. V boji bol neporazitelny ako drak, ale pri osobnom stretnuti bol makky ako ovocie. A dracie ovocie je dnes drahe, takze dokonale ladi s jeho osobnostou a vlastnostami.
KRISTINE:
Milujem pribehy s trochou vzbury a srdca. Davaju mu dusu. A nase priatelstvo, zda sa, akoby malo svoju vlastnu legendu, vsak? Ako keby sme boli dva stratene pixely, ktore sa nasli v tomto digitalnom chaose. 
VINNIE:
(uskrnie sa)
Dajme tomu. Vzdy ma vies prekvapit tvojimi prirovnaniami.
KRISTINE:
(jej pohlad sa stretne s VINNIEHO, na perach jej hra jemny usmev, ale akoby prepocula jeho poznamku)
Co povies, Vinnie? Budes mojim Robinom Hoodom v Matrixe a ja budem tvojim pisarom, dokumentujucim nase dobrodruzstva pre svet?
VINNIE:
Samozrejme, Kris, velmi rad ti pomozem, najma teraz, ked mas basnicke crevo.
KRISTINE:
(usmeje sa)
Vies, nikdy predtym som sa necitila tak… ziva. Je to, akoby Matrix bol pre mna novym platnom a kazdy riadok kodu bol slovo cakajuce na zapisanie do pribehu. Napisem legendu o nas, o tebe a mne, a aj o Limetke. Spolu budeme nezastavitelni. Teraz mi povedz viac o tom sandboxe. Ake vyzvy prinasa?
VINNIE:
Sandbox? Ziadne. Mozes si tam robit cokolvek chces. Je izolovany od Matrixu, je to druh testovacieho prostredia na ucenie sa veci, ktore sa daju v Matrixe pouzivat.
KRISTINE:
(zamysli sa a poklepe perom o zosit)
Je to, akoby sme mali vlastnu malu bublinu Matrixu. Ale nemozem si pomoct a premyslam, ake to je, ked nie sme v sandboxe? Je aj Matrix taky krasny a desivy, ako sa zda, alebo je to len chladne a bezcitne miesto?
(s miernymi obavami)
A co sa stane, ked uz nebudeme len cvicit? Ake misie budeme plnit?
VINNIE:
Velmi podobne. Ziskat udaje, ukradnut nejake data, vysprtat odniekial tajne dokumenty, je to toho vela. Sandbox si mozes pokojne vytvorit, aby si si overila, ci tvoje postupy budu fungovat. Potom sa da upravovat podla roznych scenaroch a potom ho mozes i zmazat. Ale v ozajstnom Matrixe musis uz presne vediet, co robit – a to rychlo. Mozu ta sledovat, dokonca aj hacknut. Hovori sa, ze aj Dragon Fruit urobil velku chybu – jeho oko bolo poskodene, takmer spalene od toho, ako ho niekto na dialku hackol a namiesto neho musel prejst na optiku.
KRISTINE:
Teda.
(dotkne sa rukou svojho lica a potom si rukou zakryje oko, napodobnujuc predstavu poskodeneho oka)
Nie som si ista, ci som na to uz pripravena. Ale verim ti, Vinnie. A verim v nase priatelstvo. Ak dokazeme pomoct ludom, tak ako to robil i Dragon Fruit, potom budem schopna celit svojim strachom. Okrem toho mam dobreho ucitela.
(opatrne sa usmeje so stipkou uzkosti)
Co musime urobit ako prve, aby sme sa stali legendarnym duom v Matrixe?
(prichadza OBSLUHA a nesie dva drinky Dragon Fruitu. Je z pitahaye, slabeho kakaa a limetky, ma silne korenistu aromu. Pokojne to moze byt mineralna voda s prichutou 	dracieho ovocia – pitahaye, ibaze trochu viac fialovy. Drinky polozi na stol a odide. VINNIE sa opatrne napije)
VINNIE:
Kris, nemusis mi tak lichotit. Aj dobry ucitel mal kedysi dobreho ucitela. Ale hlavne – mam nejaky maly dzob – pomoc pre mojho priatela – nie je to nic velke, ale Kris – dostaneme dobre zaplatene, ak pristupime na vacsie rizika. Nie som si isty, ci by som ta mal zatahovat do takych kseftov.
KRISTINE:
Och, Vinnie, o mna sa neboj! Aj ja si musim platit ucty. A ak sa tym dokazeme uzivit, je to len ceresnicka na torte. Ale povedz mi, o akych misiach teraz hovorime? Su ako… lupeze? Alebo mame aj uslachtilejsie ciele? 
VINNIE:
Zatial nie lupeze. Skor pomaham ludom s pripravou lupezi.
(slovo „pripravou“ zvyrazni)
Ked sa ukazeme byt skusenejsi a doveryhodnejsi, mohli by sme ziskat aj zakazky na velke heisty. A tie budu tazsie, Kris.
KRISTINE:
No, tak by sme sa mali do toho pustit. Suhlasim s tym, zeby sme mali zacat s niecim malym. Celkom by ma bavila taka – honba za digitalnym pokladom. Mozno by sme mohli niekomu pomoct najst nieco, co stratil v Matrixe? Takto sa mozeme naucit ako to funguje, a stale mat pozitivny vplyv. Navyse mi to da nieco epicke, o com budem moct pisat!
(srdecne sa usmeje a zdvihne pohar s Dragon Fruit na pripitok.)
Na nasu prvu misiu a zaciatok nasej legendy! 
(jej oci ziaria odhodlanim a ocakavanim)
VINNIE:
(odhodlane, tiez zdvihne svoj pohar)
Na to si rad pripijem!
(strngnu si a pripiju si. KRISTINE zachuti a odpije si takmer polovicu z drinku)
KRISTINE:
Takze, kde zacneme, Vinnie? Kto v Graveline potrebuje nase digitalne detektivne schopnosti? A aky poklad by sa mohol skryvat v tejto neonovej dzungli?
VINNIE:
(vstane a prechadza sa po javisku tvarou k divakom)
Nateraz to mozno nebude az take nebezpecne. Mam kamarata Lea. Snazi sa najst nejakeho chlapa v Teleco Corporation. Myslim, ze Leovi dlhuje vela penazi. Leo sa ho snazil kontaktovat, ale vyzera to, akoby ten clovek zmizol z povrchu zemskeho.
(medzitym, co VINNIE rozprava, ukaze sa CARLINE, mlade dievca s karminovou maslou vo vlasoch, a s graciou gazely vklzne na javisko. Jej nacasovanie je bezchybne, akoby si svoj vstup naplanovala presne v momente, ked sa VINNIE chystal podelit o podrobnosti o ich nadchadzajucej misii. CARLINE pristupi ku KRISTINE s pocitom naliehavosti, vlozi jej do ruky zlozeny listok a zmurkne. Potom bez slova urobi CARLINE piruetu a zmizne v tienoch zakulisia)
KRISTINE:
(rozsiria sa jej oci, ked si precita odkaz, no neobzera sa za CARLINE)
Dobre, tak teda pomozme tomuto Leovi najst jeho priatela. Mozno ma problemy, alebo sa len skryva. Tak ci onak, budeme potrebovat vsetky nase zrucnosti. A ktovie, mozno je to zaciatok legendarnej vypravy. Co povies, ty moj digitalny rytier? Si pripraveny vydat sa so mnou do zapadu slnka v Matrixe?
VINNIE:
(stastne)
Preco nie?
(poskrabe sa na hlave, premyslajuc)
Mna ziadne taketo basnicke reci nenapadaju.
(vsimol si odkaz v rukach KRISTINE, ale na dialku ho nevie precitat)
Co to je? Nejaka informacia? Vidim, ze si sa pripravila.
KRISTINE:
(sibalsky sa usmeje)
Je to indicia, Vinnie! Akoby zo spionazneho thrilleru. „Spytaj sa na 3690“ – musi to byt kod, heslo alebo mozno kluc k nasej misii.
VINNIE:
(jeho tvar sa uplne zmeni – je zhrozeny. Chvilu sa sokovane pozera na KRISTINE bezvyrazne)
Ako… ako o tom vies?
KRISTINE:
(jej usmev zmizne a nahradi ho znepokojeny pohlad.)
Vinnie, co sa deje? Aky je vyznam cisla 3690? Je to nieco nebezpecne, na co by sme si mali davat pozor?
VINNIE:
(prechadza sa hore dole po javisku, akoby nieco hladal – alebo niekoho – vyzera, ze potlaca hnev, neuspesne sa snazi upokojit)
Kris – zabudni na to. Co najskor. Prosim.
KRISTINE:
(nahlivo sa postavi)
Vinnie, co sa deje? Je 3690 kod, ktory suvisi s niecim zlym? Viem, ze sme v tom spolu a neustupim, ale potrebujem, aby si mi veril. Co to znamena?
VINNIE:
(zastavi sa, na KRISTINE ani pohladom nezavadi)
Zabudni na moje problemy. Nic sa nestalo.
(marne sa pokusa upokojit)
Nic… zabudni na to… Nic.
(dlhsie mlci, aby si dodal odvahy. Ked prehovori, znie to tak, akoby si vyberal slova, aby KRISTINE utesil)
Je to – ehm – moja praca, vies? Niektore zakazky dopadnu dobre, ine nie.
(pokusi sa o usmev, ale vyzera vynuteny)
A ine – mi vrtaju v hlave, az dokym nedodycham.
KRISTINE:
(jej vyraz zjemnie)
Vinnie, som tu pre teba. Vsetci mame svojich demonov. Ale nemozeme dovolit, aby nas ovladali, nie ked mame sancu napisat novy pribeh.
(zovrie listok v dlani)
Ak si myslis, ze je najlepsie sa tomuto naznaku vyhnut, mozeme. Ale vedz, ze som s tebou, nech sa deje cokolvek. Teraz dopime drinky a vymyslime, co budeme robit dalej.
VINNIE:
Dobre.
(nalada sa mu trochu zlepsila, usrkavajuc z drinku, ktory si vzal zo stola)
Dufam, ze sa tato vec nevrati a neuhryzne ma do zadku.
(VINNIE zavtipkoval, ked spolu s KRISTINE odchadzaju z podia)
SCENA 5 – METRO, MOST
UCINKUJU: KRISTINE, CARLINE, VINNIE
(Scena sa meni na interier metra. Zopar ludi a KRISTINE. Pevne sa drzi tyce a ocami prehladava dav. O par sekund na to sa zjavi CARLINE s karminovou maslou vo vlasoch, akoby z nicoho nic. CARLINE sa pozrie na KRISTINE zvlastnym 	znepokojujucim pohladom. KRISTINE sa dostane blizsie ku CARLINE)
KRISTINE:
(zvedavo)
Ehm, ahoj. Co znamenal ten odkaz? Mozes mi o tom povedat trochu viac? Co je 3690?
CARLINE:
(veselo)
Ahoj. Vravela si mu o tom?
KRISTINE:
(zmatene)
Ano. Ale dost ho to rozrusilo. Ale zaroven mu nechcem sposobit este vacsiu bolest, nez uz teraz preziva.
CARLINE:
To je uz neskoro. Co sa stalo, stalo sa. 
KRISTINE:
(po kratkej prestavke)
Povedal, ze je to ma suvis s jeho pracou, ale nekonkretizoval to. Nechcem nanho tlacit, ak je to prilis bolestive. Ale ak to suvisi s nasou misiou, myslim, ze by sme to mali vediet.
(zdvihne zrak a stretne sa s pohladom CARLINE)
CARLINE:
Je to cislo portu pre jedno stratene spojenie, spomienka na niekoho, koho kedysi miloval. Ak naozaj chces pochopit hlbku Vinnieho duse a mozno mu ponuknut pomocnu ruku na zahojenie jeho ran, musis byt pripravena celit tienom, ktore skryva.
KRISTINE:
(zvedavo)
Co take?
CARLINE:
Ze zabil svoju lasku, ktoru volal Limetka, Kristine.
KRISTINE:
(sokovane)
Och, nie…
(ruka jej vyleti k ustam)
Vazne?
(hlas sa jej trasie)
Ale co s tym viem spravit?
CARLINE:
(zvaznie, ked sa otoci ku KRISTINE)
Upenlivo ta prosim, najdi ho co najskor. Mam neprijemny pocit, ze si bude chciet ublizit.
(Metro sa zastavi. CARLINE sa letmo usmeje a vklzne hlbsie do davu cestujucich v metre, potom vystupi, KRISTINE sa trasie ruka, ked vytiahne telefon. Vytoci VINNIEHO cislo so zmesou uzkosti a naliehavosti, jej pohlad uprety na miesto, kde stala CARLINE. V reproduktoroch zazvoni raz, potom dvakrat a potom jej ucho naplni drsny, uzkostlivy hlas VINNIEHO)
VINNIE:
(rezignovane, cez reproduktor s efektom mikrofonu telefonu)
Ahoj, Kris, co sa deje?
KRISTINE:
Vinnie, prave som stretla niekoho, kto vie o „3690“. Povedala, ze to suvisi s niecim velmi osobnym a aj ked viem, ze teraz nie je mojou ulohou po tom patrat, ale vravela mi, ze sa o teba boji.
VINNIE:
(zhlboka sa nadychne, cez reproduktor s efektom mikrofonu telefonu)
Nie, Kris. V tomto bode je pre mna vsetko stratene. Musim to urobit. Najprv znicim ten stroj a potom seba, aby som ta ochranil.
KRISTINE:
Vinnie, prosim ta, nerob nic unahlene. Teraz sme tim, pamatas? Budem s tebou, na kazdom kroku. Najdeme iny sposob, ako sa s tym vysporiadat. Musime.
VINNIE:
(cez reproduktor s efektom mikrofonu telefonu)
Uz toho vies privela. Zasluzis si zit. Ja nie. Nie po tom, co som urobil.
KRISTINE:
(v hlase jej pocut bit srdce)
Vinnie, nie! Nemozes ukoncit svoj zivot kvoli mne ani kvoli niekomu inemu. Zistime, co sa stalo s cislom 3690 a spolocne sa s tym vysporiadame. Tvoj zivot je dolezity a ja ta nenecham zahodit ho. Sme partneri a ja ti verim. Najdeme sposob, ako prepisat tu tragicku kapitolu, dat jej novy vyznam.
VINNIE:
(cez reproduktor s efektom mikrofonu telefonu, zaroven sa ozyva i nejaky zvuk reklamy)
Nie, Kris. Prepac. Bolo mi potesenim ta spoznat. Zbohom, moja kraska.
(zvuk ukoncenia hovoru)
(kratka pauza, aby sa metro vycistilo, hra temna ambientna atmosfericka hudba, za minutu a pol sa scena zmeni. Projekcia mesta na pozadi. Mesto ziari neonovymi svetlami, ktore vsak vyzeraju, ze stratili ziarive farby. Javisko sa nachadza na Striebornom moste. Reklama z telefonu znie ticho z reproduktorov. Cierna silueta VINNIEHO sa opiera o zabradlie mosta a diva sa na projekciu mesto na pozadi, ked neskor vytiahne zbran a drzi si ju pri hlave tak, aby ju dobre divaci videli. Zlava sa na javisko vracia KRISTINE, vsimne si VINNIEHO a svetla ju osvietia)
VINNIE:
(stale neosvetleny)
Kris! Ako si ma nasla?
KRISTINE:
(jej hlas sa trasie, ale snazi sa posobit rozhodne)
Vinnie, cez telefon som pocula tu reklamu, co tu znie. Hraju ju len tu – pri Striebornom moste, nikde inde. 
(natiahne k VINNIEMU trasucu sa ruku a pristupi blizsie.)
Prosim, daj mi tu zbran. No tak. Nemozeme si pripustit, aby nas definovali tiene minulosti. Sme autormi nasho pribehu, pamatas?
VINNIE:
(vzdychne si)
Ach, dvaja snilci ako my, v tomto meste… to nemoze skoncit dobre.
(zlozi zbran zo svojho spanku, no stale ju drzi v rukach)
Ja uz nemozem dalej.
KRISTINE:
Vinnie, neopovaz sa teraz vzdat. Premenme tuto tragediu na pribeh o vykupeni, o dvoch stratenych dusiach, ktore sa nasli v Matrixe a bojovali za zmenu svojho pribehu.
VINNIE:
(snazi sa posobit rozhodne)
Zistit, preco dalej zit v tomto neporiadku mesta nemusi byt jednoduche. Existuje viacero sposobov, ako zazit radost, ale moze sa to zdat povrchne. Nakoniec, korporati vzdy zo vsetkeho profituju. Mali by sme nachadzat radost v kazdodennom zivote. V niecom jednoduchom, no zaroven silnom. Ale pre mna – nemyslim si, ze mi zostala nejaka radost. Nie po tom, co som urobil. A teraz to vies aj ty.
KRISTINE:
Vinnie, radost zo zivota nie je nieco, co najdes raz a potom je to navzdy prec. Je to nieco, co si vytvarame kazdy den. A co sa tyka toho, co si urobil… vsetci mame chvile, ktore lutujeme. Ale nie je neskoro napravit to, uctit si Limetkinu pamiatku tym, ze budes hrdinom, ktoreho v tebe videla. Daj mi tu zbran a spolu zacneme pisat dalsiu kapitolu.
(KRISTINE sa pomaly blizi k VINNIEMU, ktory jej pomaly dava zbran, ale ked si KRISTINE mysli, ze ju uz ma, VINNIE svoju zbran hodi parabolickou drahou cez 	most mimo dohladu publika. VINNIE a s nim cela scena sa osvetli)
VINNIE:
Preboha, ani si nedokazem poriadne ukoncit zivot!
(sadne si na zem a skloni hlavu)
KRISTINE:
Nic take, Vinnie! Podaj mi ruku. Napiseme novu kapitolu vykupenia, hladania radosti v malickostiach, boja za tych, ktori to nedokazu.
VINNIE:
Nie, nie som si isty… nie, to nie…
(pokusi sa postavit, ale nepodarilo sa mu to. Vyzera to, ze je v soku.)
Radsej by som ne…
KRISTINE:
(skloni sa k nemu, nespustajuc oci z VINNIEHO, polozi mu upokojujucu ruku na rameno)
Uz je dobre, Vinnie. Nemusis byt na to sam. Mame jeden druheho a spolu sme nezastavitelni. Vratme sa k tomu kseftu k Leovi, povedzme mu o „3690“ a postavme sa comukolvek, co pride, ako tim.
(pokusi sa o usmev)
VINNIE:
(podiva sa na Kris zdvihnutim hlavy)
Leo? Preco Leo? Boli sme tam len ja a Limetka. A ja som ju zabil. Zabil som ju, Kris.
KRISTINE:
Nemusis to niest sam. Leo mozno vie viac o tom cisle a o nebezpecenstve, ktore predstavuje. Mozno nam moze pomoct. Minulost nezmenime, ale mozeme formovat nasu buducnost.
VINNIE:
(pochybovacne)
To sotva.
KRISTINE:
Tak vstavaj, sampion.
VINNIE:
(pokusi sa vstat, aj urobia tri kroky, ale VINNIE si znova sada) Tresti mi v hlave. A toci sa. Toci sa a toci, dalej sa uz neda.
KRISTINE:
(znepokojene) 
Nemusime ist nikam. Mozeme odpocivat i tu, dobre?
VINNIE:
Kris – asi by si uz asi mala vediet pravdu. Uz to ostatne pred tebou ani neskryjem, nie po dnesku. Nie som si isty, ci by to posilnilo nas vztah, alebo ho hned ukoncilo, ale musim ti to povedat.
KRISTINE:
(zovrie VINNIEHO ruku silnejsie, jej pohlad z jeho stale nespusta)
Nech je to cokolvek, Vinnie, nezmeni to, co k tebe citim. Sme tim a spolocne celime vyzvam. 
(upokojujucim hlasom)
Teraz mi povedz, co sa stalo s Limetkou a „3690“. Je to v poriadku. Mozes mi verit. 
VINNIE:
Zabil som ju, Kris. Nechal som tu vec…
(slovo „vec“ zvyrazni)
… aby ju zhltla. Dopustil som, aby sa to stalo. To sa nemalo stat, nezachranil som ju. Len som beznadejne pozeral, ked uz bolo neskoro.
KRISTINE:
Vsetci robime chyby. Dolezite je, co urobime dalej. Najdeme sposob, ako si uctit Limetkinu pamiatku a budeme bojovat spolu. Teraz ta dostaneme niekam do bezpecia a potom sa s tym spolocne vysporiadame, dobre?
VINNIE:
(pozrie sa na KRISTINE inak ako zvycajne, trochu zmatene a zaroven beznadejne)
Nerozumiem ti, Kris. Tvoja pozitivna aura – je vsade. 
(zhlboka sa nadychne)
Uz to nie je o Limetke, Kris. Nasiel som nejaky… bug v Matrixe. Alebo nie bug – nieco znepokojujucejsie. Musis byt velmi konkretna, aby si sa dostala na to – miesto – nazvime to Zona. Mozno teraz zniem ako blazon, ale bol som tam. A aj Limetka, ona tam zmizla. Nikdy nebola nakazena biovirusom. Klamal som ti.
KRISTINE:
(oci sa jej rozsiria, ale rychlo sa spamata, ruka jej stale lezi na VINNIEHO ramene)
Je to v poriadku, Vinnie. Nech sa stalo cokolvek, sme tu. A tato Zona… znie to, akoby to bola sucast nasho pribehu, ktoru musime preskumat. Podme ta dostat k Leovi, trochu si oddychneme a potom sa spolu ponorime do tejto zahady.
VINNIE:
Nie, Kris.
(stale sedi, ale potom sa mu pohlad zasekne kamsi na zemi, ked nieco vytiahne z bundy. Je to maly odkaz. Telefonne cislo na Franka „The Snake“-a)
Zavolaj mu. On ma da dokopy.
(po kratkej prestavke, ked si KRISTINE vezme listok a cita si ho)
A Kris – dakujem. Za vsetko. Si moj zachranca. Musim si teraz lahnut.
KRISTINE:
Dobre. Ale i tak tu nemozes len tak sediet. Zavolam mu, ale aspon sa trochu prejdeme, dobre?
(S jemnym, ale pevnym odhodlanim KRISTINE pomoze VINNIEMU vstat a podoprie ho, ked sa vydaju prec z javiska)
SCENA 6 – ZNOVA V MATRIXE, LEOV DZOB
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE, LEO (iba cez reproduktory)
(Scena sa meni na projekciu Matrixu. KRISTINE a VINNIE sprvoti hovoria len cez reproduktory, kym sa nenapoja do sveta Matrixu. Potichu hra ambientna hudba)
KRISTINE:
(cez reproduktor)
Vinnie, si v poriadku? Viem, ze poslednych par dni bolo tazkych. Ale pamataj, ze v tom nie si sam. Spolocne zistime, co sa skryva za „3690“ a Zonou. Verim ti a viem, ze dokazes celit comukolvek, co tam je. Nenechajme sa brzdit strachom. Sme hrdinami nasho vlastneho pribehu, pamatas?
VINNIE:
(cez reproduktor)
Kris – je mi luto, coho si bola svedkom. Myslel som si, ze si tym mozem prejst bez toho, aby som sa o tom este niekedy zmienil. Ach, ako som len podcenil rany, z ktorych som sa este nespamatal!
KRISTINE:
(cez reproduktor)
To je v poriadku, Vinnie. Bolest je sucastou zivota, ale rovnako aj liecenie z ich ran. Postavime sa tomu spolu a budem pri tebe, aby som ti pripomenula radost, ktoru stale mozeme najst v kazdom okamihu. Teraz nechaj Lea pripojit sa a zacnime.
VINNIE: 
(cez reproduktor)
Dobre, Kris. Aj ja ti doverujem. Si pripravena zapojit sa do Matrixu? Skusim kontaktovat Lea, aby nam dal spravny program a previedol nas nim.
(Ambientna hudba sa pomaly stisuje)
KRISTINE:
(cez reproduktor)
Ano, podme na to.
(Javisko je osvetlene sporo. Projekcia sa znova meni, javisko je Matrix. KRISTINE a VINNIE su znova v specialnych svietiacich overaloch. Medzitym VINNIE, teraz stoickejsi a profesionalny, zviera v rukach tablet. Projekcia blika neonovou modrou farbou kodu Matrixu)
VINNIE:
Co presne hladame, Leo? Nejaku informaciu alebo… 
LEO:
(cez reproduktor)
Joakim Pedersen. Vyzera to, ze nastval vela ludi, vratane mna. Teraz sa snazil spalit mosty. Najdite nejake informacie, ktore sa vam podari najst. Cokolvek, co by mohlo pomoct.
KRISTINE:
(prehladava digitalnu splet znakov)
Joakim Pedersen, hm? Tak podme do prace, Vinnie.
LEO:
(cez reproduktor)
Najdite Data Fortress Teleco Corporation. Mozno je niekde skryta pod falosnym nazvom. Jedina stopa, ktoru mam, je MACE – co je nazov nocneho klubu, Joakim tam bol pravidelnym navstevnikom. Ako nejaky VIP host mozno. Nie som si isty, ci to miesto vlastnil alebo nieco podobne.
VINNIE: 
Preboha, Leo, myslel som si, ze nam das konkretnejsie informacie!
KRISTINE:
Nocny klub s nazvom MACE? Hm, je to nejake krytie?
VINNIE: 
Takmer urcite. Leo, comu sa teda venuje ten tvoj kamarat?
LEO: 
(cez reproduktor)
Nenazyvaj ho tak. Mazal stare osobnostne konstrukty a predaval pouzite kyberneticke vylepsenia – ruky, nohy a niektore adrenalinove injekcie.
KRISTINE:
Adrenalinove injekcie? 
LEO:
(cez reproduktor)
Ano – ak ta zrania pri prestrelkach s policiou alebo zoldakmi – docasne ti poskytnu silu utiect do bezpecia. Ak sa ti to samozrejme podari.
KRISTINE:
Aha, rozumiem. To dava zmysel, tak trochu ako v Matrixe. Tak musime byt v strehu.
VINNIE:
Ak bol Joakim zapleteny do takychto pochybnych zalezitosti, Teleco Corporation nemusi byt nasim jedinym problemom. Matrix ma sposoby, ako veci skryvat na ociach.
(pozrie na svoj tablet)
Hm, MACE – ukaz mi…
(tuka do tabletu, gulova Datova pevnost sa k nim cez projekciu priblizuje)
To ma privadza k tomuto. Nie je to Datova pevnost Teleca, ale hm – su tu zmieneni ludia Celine Everson a Melvin Adams. Nikdy som o tychto ludoch nepocul, ale tito dvaja by mohli byt skutocni majitelia.
KRISTINE:
(po kratkej pauze)
Vies co, Vinnie? To je zvlastne. MACE. Je to ako inicialy Melvina, Adrenaline, Celine a Erasure. Co ak je klub zasterkou pre nieco zlovestnejsie? Mozno su Joakimove vazby na toto miesto hlbsie nez len to, ze je stamgastom. Mohlo by to byt miesto, kde sa deju tieto nelegalne aktivity. Toto je urcite nas vychodiskovy bod.
VINNIE:
(pochybovacne)
Neprehanas to tak trochu, Kris? Myslim, ze skratka pre mena a priezviska dava zmysel, ale Adrenalin a Vymazanie – Erasure? Odkial pochadzaju tieto slova?
KRISTINE:
(kratko duhovo zablika) 
Niekedy su indicie priamo pred nami, votkane do samotnej struktury nasho digitalneho sveta. Leo spomenul adrenalinove injekcie a vymazanie starych osobnostnych konstruktov. Je to mozne. Okrem toho, v mojich pribehoch tie najnevinnejsie vyzerajuce miesta casto skryvaju tie najtemnejsie tajomstva. Podme sa infiltrovat do klubu a uvidime, kam nas dej zavedie.
LEO:
(cez reproduktor, smejuc sa)
Hej, Vinnie, povedal som ti uz, ze tvoja kocka je riadne mudra? 
KRISTINE:
(kratko sa zasmeje sa a sustredi sa na misiu)
Ale nepredbiehajme, stale je to len moja domnienka. Vinnie, si pripraveny votriet sa tam?
VINNIE:
Len chvilu vydrz…
(jeho overal poblikava a pristane mu v rukach klavesnica zhora, akoby z nicoho nic)
LEO:
(cez reproduktor, ustipacne)
No tak sa zase nepredvadzaj…! 
VINNIE:
(tablet zasunie do vrecka, tuka na klavesnici)
MACE je naozaj klub – ale vyzera to, ze ukryvaju nejake nelegalne ksefty s viacerymi ludmi. Pozri, Kris… 
(na projekcii sa ukazuju dokumenty)
Snazia sa svoje ksefty skryt v „prepravkach na whisky“, ale v skutocnosti… 
(objavuje sa iny dokument)
Aha, tu su to rovnake cisla objednavok, ake su uvedene hore. A hmotnosti oboch dodavok sa vobec nezhoduju. Mozno namiesto toho predavaju nieco ine.
LEO:
(cez reproduktor, nezucastnene)
Parada. Na aky zbytocnejsi dokaz este narazis? Toto mi nepomoze.
KRISTINE:
(diva sa na dokumenty) 
Hm, mozno to nie je konkretny dokaz, Leo, ale urcite je to stopa. Pravdu ukryva nieco, co je nam niekedy az prilis na ociach.
LEO:
(cez reproduktor)
Mohli by ste – ja neviem – zistit, odkial alebo kam tie debny sli?
VINNIE:
(na projekcii sa ukazuje treti dokument) 
Kruci. Tento je v japoncine. Ale pozrite sa sem…
(dokument sa nazoomuje k podpisu)
Sibe mi, alebo sa tu podpisal „Pedersen“?
KRISTINE:
(cita si dokument) 
Vyzera to, ze tento Pedersen ma nejake obchody so spolocnostou s nazvom Nakamura Corp. v Kjote. Podpis je urcite jeho a meno generalneho riaditela je Sindzi Nakamura. Toto by mohlo byt spojenie, ktore potrebujeme. Matrix je rozsiahly, ale ak budeme sledovat jeho stopu, mohli by sme sa ocitnut v srdci zahady. Si pripraveny rozsirit tento pribeh na medzinarodnu uroven, Vinnie?
LEO:
(cez reproduktor, ohromene)
Som nevedel, ze mas nejaky prekladaci cip.
KRISTINE:
(pokruti hlavou)
Nemam. Zila som v Osake styri roky. Nehovorim uplne plynule, ale co-to precitam a dorozumiem sa. Ale teraz podme najst Joakimove debny od whisky a pozriet sa, ake tajomstva ukryvaju.
VINNIE:
Pozri, Kris – dalsi dokument. Tento bol dobre skryty a chraneny heslom. Podarilo sa mi ho hacknut. Je to nejaka tabulka s cislami objednavok a ich mozno skutocnym obsahom?
KRISTINE:
Je to podrobny zoznam transakcii a zda sa, ze „Pedersen-sama“ ma poriadne vela zvlastnych poziadaviek, ale tazko urcit, ci to je ten skutocny obsah. Su to nejake cipy a ich vyrobne cisla. Prilis technicke na to, aby som sa v tom vyznala.
LEO:
(cez reproduktor)
Ten chlapik Sindzi Nakamura – nieco mi hovori, ze bol zapleteny do nejakej bankovej lupeze v Dansku pred dvoma rokmi – alebo aspon bol obvineny. Ludia – ehm – Dansko? Joakim predsa pochadza z Danska…
KRISTINE:
No, uz sa niekam dostavame. Ale i tak to este nemusi nic dokazovat. Vinnie – co este mas?
VINNIE:
Ak mi vy dvaja date aspon minutku, mozno sa im naburam do systemov. Mozno najdem nejake zaznamy z bezpecnostnych kamier alebo nieco uzitocne.
LEO:
(cez reproduktor)
Nie je to trochu nebezpecne? Len ho musim najst, kde sa tentoraz schoval – pravdepodobne do Kjota? Nejdeme prilis hlboko?
KRISTINE:
Vinnie, co ty na to?
VINNIE:
Neviem. Ale i tak nemame nic iste. Nejake domnienky zatial. Ale teraz nechcem prilis na seba upozornit.
(scena je trochu ticha, napatie by sa dalo krajat, ked je ambientna hudba trochu basovejsia a VINNIE tuka do klavesnice. Potom ju pusti, klavesnica pomaly pada na zem ako v beztiazovom stave a VINNIE vyberie znova tablet)
VINNIE:
OK – nieco som nasiel. Nie zaznam z bezpecnostnych kamier, ani nic podobne, ale vypis transakcii z klubu MACE. Vyzera to, ze Pedersen tam vcera nieco nakupil. A je to personalnym cipom, takze tam bol osobne. Takze mozno nie je tak daleko, ako si myslis, Leo.
KRISTINE:
To je slubne, Vinnie. Mozno je Joakim stale v meste.
LEO:
(cez reproduktor, uznanlivo zapiska)
VINNIE:
A este nieco. Nasiel som odkaz vo vyhladavaci, daj mi sekundu. Mohol by som zistit, co najdem, ak zadam jeho ID do vyhladavania. Mal som to urobit hned na zaciatku.
KRISTINE:
Pockaj – nasynchonizuj ma.
VINNIE:
Jasne. Mas to mat.
(scena je stale pomala s pocitom hroziaceho Damoklovho meca. KRISTINE rukou siahne po projekcii a ukaze sa novy dokument)
VINNIE:
To je letenka?
KRISTINE:
Na zajtra do Osaky.
VINNIE:
(pozera striedavo do tabletu a na projekciu)
Jeho ID sedi. Ale co s tym ma Osaka?
KRISTINE:
Kjoto je naozaj uzasne mesto, ale letisko tam nenajdes. Ale mesto je dobre prepojene s letiskom v Osake. Nie su daleko od seba.
LEO:
(cez reproduktor)
Myslim – to znamena, ze mame, co som chceli! Tak to vyzera, ze si na naho striehnem na letisku Graveline!
KRISTINE:
Pockaj, Leo. Nerobme unahlene zavery. Ak Joakim naozaj smeruje do Kjota, mali by sme sa zamysliet nad tym preco. Mozno tam nieco je.
LEO:
(cez reproduktor)
To nech ta netrapi, kraska.
(jeho hlas sa zostril)
Najal som vas oboch len preto, aby som zistil, ci je tu alebo nie. Teraz mam informacie, ktore som potreboval. To je vsetko.
KRISTINE:
Samozrejme, Leo. Ale pochopenie preco sa skryva za jeho cinmi by mohlo odhalit hlbsie vrstvy deja. Nemali by sme sa o to aspon pokusit? Okrem toho, vzdy som mala slabost pre dobre zvraty.
VINNIE: 
Dobre, Kristine – mali by sme cuvnut. Mozno som otvoril privela spojeni a musim teraz vsetko zamiest pod koberec.
KRISTINE:
Mas pravdu, Vinnie. Pripravme sa na nase stretnutie na letisku. Ako v kazdom dobrom pribehu, aj tu je najlepsie vyvrcholenie to najvacsie prekvapenie. V tomto budem tvoj Watson, pripraveny sledovat indicie az do sameho konca.
(usmeje sa)
LEO:
(cez reproduktor)
Tesi ma tvoj zaujem, kraska. Ale to uz nechaj to na mna. Obom by vam mali o par minut prist peniazky za vasu pracu. Dakujem, dobra praca.
KRISTINE: 
Ale i tak by sme sa mali poistit. Nejako. Mozno by som sa mala pripojit, ked pride k vasmu stretnutiu na letisku a odtialto dohliadat na veci. Ak sa nieco pokazi, budem tvojimi ocami a usami, Leo.
VINNIE: 
Pockat, nieco tu…
(Matrix zrazu blika na cerveno, hudba sa zdramatizuje)
VINNIE:
Co – co sa deje?!
KRISTINE:
Vinnie? Co sa deje? Nasiel si nieco?
(Matrix zacne blikat a overaly KRISTINE a VINNIEHO blikaju tiez nacerveno)
VINNIE:
(zvola)
Kris! Odpoj sa, okamzite! Ticha pasca! Musim vymazat zaznamy o nasej pritomnosti, Kris, odpoj sa! Rychlo!
(VINNIE natiahne ruku ku KRISTINE, ked sa zacne objavovat dym a po raznom buchnuti vsetko stichne)
SCENA 7 – PO UTOKU
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE
(Scena je asi minutu uplne ticha, aspon kym sa poriadne nerozprasi dym, ktory smrdi po spalenych elektrickych obvodoch. Ked sa scena znova osvetli, v strede javiska je zvlastny stroj, podobajuci sa na dve na sebe stojace debny od pocitaca. Su zapojene kablami kamsi do zakulisia a KRISTINE sediac na zemi si snima jej netrunnersku celenku, ktora je do masiny zapojena. VINNIE ma tiez svoju netrunnersku celenku na ociach, tiez zapojenu do masiny. VINNIE vsak lezi na zemi, mierne sa mu trasu ruky)
KRISTINE:
(oci sa jej rozsiria, ked si dava dole celenku a nahne sa k VINNIEMU)
Vinnie! Vinnie, preber sa! 
VINNIE:
(nejavi znamky vonkajsich zraneni, hovori ticho, jeho celenka je stale na hlave)
Preboha, – nejako nas odhalili.
KRISTINE:
(snime mu celenku)
Vinnie, ako ti je?
VINNIE:
(trochu rozhodnejsie)
No bolo mi aj lepsie.
KRISTINE: 
(bojazlivo)
Musime nieco spravit. Niekto je nam na stope.
VINNIE:
(podarilo sa mu sadnut si na zem, obomi rukami si drzi hlavu)
Hlavne pokoj, Kris. Uz sme v realite. Niekto nas videl, ze cuchame tam, kde by sme urcite nemali. Snazil sa mi usmazit obvody.
KRISTINE:
(obdivne a s trochou ulavy v hlase)
Ty… si odpojil mna skor ako seba. 
(strasie sa pri pomysleni, ze miesto VINNIEHO by bola v tom stave ona)
Zachranil si ma. Dakujem. Co teraz?
VINNIE: 
Podarilo sa mi vymazat vsetky zaznamy o nasich neplechach. Ale to bolo na moj vkus prilis blizko, Kris. Sekundu neskor – a moj mozog by to schytal este horsie. Podme… 
(VINNIEMU sa tazko hovori)
… zabudnime na to. Vezmime si peniaze a zmiznime z Leovho radaru, kym tato stopa nevyschne.
KRISTINE: 
(odhodlane)
Nie, Vinnie, musime pomoct Leovi a zistit, co sa deje s Joakimom a Nakamura Corp. Toto je nasa sanca nielen napisat pribeh, ale aj zmenit skutocny svet. A ako tvoja Watsonova budem stat po tvojom boku v dobrom aj zlom.
VINNIE:
(postavi sa a trochu nemotorne sa prechadza po javisku) 
Kris – paci sa mi tvoja usilovnost, ale teraz je rad na Leovi. Mal by si svoje problemy vyriesit sam. Urobili sme, co sme mohli, vsak? Splnili sme ulohu, ktoru sme mali. Nie sme hrdinovia.
KRISTINE:
(jej pohlad zjemnie, na perach jej pohrava jemny usmev)
Vinnie, viem, ze je to strasidelne, ale niekedy tie najepickejsie pribehy prichadzaju z najneocakavanejsich miest. Nenechajme nasho hrdinu visiet napospas osudu. Okrem toho, kto moze povedat, ze nemozeme prepisat tragicke konce, ktore sme uz videli?
(jej ruka siaha k jej uchu, nervozny tik, ktory sa stal jej upokojujucim gestom)
Ak sa aspon nepokusime, nikdy sa to nedozvieme. A ja nemozem zit s takouto lutostou vo svojom pribehu.
VINNIE:
Kris – chapem, ze si spisovatelka. Ale toto je realita, kam naivita nepatri. Musime si kryt zadky, aby sme prezili. Malo by prejst niekolko dni, kym by sme mohli nieco urobit. Mohli by sme kontaktovat Lea tak o dva dni, aby sme zistili, ci nasiel svojho Pedersena. Mozno by si sa mohla porozpravat s Leom, ak by ti mohol navrhnut dalsiu pracu. Alebo az tak prahnes po dobrodruzstve?
KRISTINE:
(tvrdohlavo)
Mas pravdu, Vinnie. Mam neblahy pocit, ze nas Leo bude potrebovat. A ano – prahnem po dobrodruzstve!
(usmeje sa)
Skodni byt nemozeme!
VINNIE:
(stale trochu krivajuc podide ku KRISTINE, ktora sa postavi)
	Kris – mohol by som ti povedat nieco osobne?
(rozziaria sa mu oci)
KRISTINE:
(s uprimnym zaujmom)
Samozrejme, Vinnie. Co sa deje?
VINNIE:
(spravi krok dopredu a necakane KRISTINE objime okolo pasa)
Som tak stastny, ze som ta nestratil v Matrixe. Keby ti ten netrunner nieco urobil, osobne by som sa zblaznil. Znova.
KRISTINE:
(zacervena sa, jeho objatie opatuje, polozi mu ruky na jeho ramena. Potom sa pustia.)
Vinnie, to ma nejaky suvis s Limetkou?
VINNIE:
(pusti ju, stale stoja blizko seba. Vzdychne si)
Ano. Nemozem na nu prestat mysliet. Bola to vynimocna osobka.
KRISTINE:
Myslis si, ze je stale… niekde tam v obrovskom digitalnom mori Matrixu? Mohla by byt sucastou pribehu niekoho ineho a cakat na najdenie? Alebo je naozaj prec a zanechala po sebe len ozvenu svojej pritomnosti v zivotoch, ktorych sa dotkla?
VINNIE:
(smutne sa potuluje hore-dole po javisku)
Ked sa omylom dostala do tej Zony, nevedel som, co mam robit. Urobil som tu najhorsiu moznu vec. Odpojil som ju. Myslel som si, ze takto ju odpojim zo Zony, ale jedine, co tu po nej ostalo, bolo jej bezvladne telo. Ja neviem, Kris. Mozno v tej Zone stale je. Mnohokrat som sa snazil tam dostat. Ale asi to chce nejaky specificky kluc, alebo nieco take. My sme na to prisli nahodou, nezapisal som si recept, ako sa tam dostat.
KRISTINE:
(s davkou empatie)
Vinnie, ak existuje sanca, hoci aj mala, najdeme ju spolu. Ako detektiv a jeho pomocnik, rozlustime zahady Matrixu.
(usmeje sa)
VINNIE:
Mozno. Jedine, co viem, je ze pri tom je asi potrebne citit nejake specificke pocity, len neviem ake. Musi to byt nejak vynutene. A mozno sa mylim a je na to potreba este nieco ine.
KRISTINE:
Nieco uz vymyslime. Mozno prepiseme tragicky koniec Limetkinej pribehu. Sme v tomto pribehu spolu a nenecham ta celit tomu sameho.
VINNIE:
Och, Kris. Ty si anjelik. Ale jedno ti predsa len poviem – mozno chapes, ze ta do toho nechcem velmi pliest. Velmi nebezpecne. Neviem, ci sa da odtial vobec vratit. Chcem len, aby si zostala so mnou, ak sa mi niekedy podari dostat do Zony. Pretoze… 
(VINNIE zhlboka dycha)
… myslim si, ze Zona uz nie je o Limetke. Myslim si, ze Zona – je zamerne vytvorena chyba. Mozno ju ani nevytvorili ludia…
KRISTINE:
(citlivo mu vezme ruku)
Chapem, Vinnie. Ale niekedy tie najnebezpecnejsie cesty vedu k najhlbsim odhaleniam. Ak sa s tym chces postavit, budem stat pri tebe.
VINNIE:
Dobre. Podme si teraz trochu oddychnut a potom sa uvidi, ci pojdeme na to letisko podivat sa, co sa tam udeje.
KRISTINE:
Som rada, ze do toho ides. Iba sa chcem uistit, ze je Leo v bezpeci, a potom sa mozeme vsetci spolocne rozhodnut, co dalej. Neboj sa, Vinnie. Zatial sme mimo Matrixu. A potom spolu zistime, co je ta Zona zac a ako suvisi s Joakimom a Nakamura Corp. A mozno dokonca najdeme sposob, ako priviest Limetku spat do reality.
VINNIE:
Och, Kris. Pravdepodobne to spolu nijako nesuvisi. Nemam ziadne informacie o Zone, dodnes mi nikto neveril, ze vobec existuje. A Leo? Poslal ti uz tvoju odmenu? Myslim, ze ano. Ale neverim, ze sa tam dostanem. Aj keby ano, co tam najdem?
KRISTINE:
(prekvapene)
Vinnie, nadeje sa len tak lahko nevzdas. Niekedy tie najneuveritelnejsie zvraty prichadzaju z tych najneocakavanejsich miest. A ano, Leo mi poslal moju cast. Ale peniaze nie su to, co ma v tomto pribehu drzi. Je to prislub pribehu, ktory moze zmenit svet, a priatelstvo, ktore sme nasli na tych najnepravdepodobnejsich miestach. Este nie sme hotovi.
VINNIE:
Kris – prisaham – ak sa este niekedy dostanem do Zony, budes mat taky blaznivy pribeh, ze tomu neuveris. Ale aj tak – veris mi, ze to neprehanam? Alebo ci Zona vobec existuje? Bol som tam len raz. Hned po tom, co pohltila Limetku. Poviem ti pravdu – vlastne tam ani nechcem ist, lebo si myslim, ze je Zona ovela hlbsia, ako som si myslel a ze pohlti i mna. Len treba najst tie spravne okolnosti, aby som sa k nej dostal. Citit tie spravne pocity a – nastavit port s cislom 3690.
KRISTINE:
(neochvejne)
Vinnie, verim ti celym svojim srdcom. Tvoja skusenost pre mna nie je len pribeh; je to zdielana realita. A ak Zona skutocne drzi kluc k pochopeniu Limetkinho osudu, potom ho najdeme. Ale zatial sa drzme nasho planu. Leove informacie o Joakimovi su klucove. Sme tim a zvladneme to. Okrem toho, dobry spisovatel vie, ze kazdy zvrat v deji je len dalsou prilezitostou na rast.
VINNIE:
Podme si teraz trochu oddychnut a mozno si z tych peniazkov dame dalsieho Dragon Fruita, co ty na to?
KRISTINE:
Drink netrunnerov. Jasne. Dam si.
(obaja odchadzaju z javiska, zanechajuc na zemi celenky a divnu masinu)
SCENA 8 – LETISKO
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE, LEO, JOAKIM
(Stolicky na sedenie v cakarni letiska, ruch je sprostredkovany cez reproduktory. JOAKIM sedi na jeden zo stoliciek, hra sa s displejom na jeho kybernetickej ruke, ktora je vlastne len akysi navlek s potlacou obvodov a piestami nahradzujucimi kosti. Na scenu prichadza LEO a neskryvane vytiahne na neho zbran, mieri mu na hlavu. Napatie je hmatatelne, JOAKIMOVE oci behaju po javisku a hladaju unik. LEOV pohlad je ocelovy, sanka zatata.)
JOAKIM:
(prelakne sa, strasie ho)
Preboha, Leo!
LEO:
(nastvane)
Myslel si si, ze mi tak lahko uniknes? Nespominas si na svojho stareho partnera, Leo?
(obdalec, na pravej strane javiska stoja vedla seba KRISTINE a VINNIE, ktory sa opiera o reproduktor, burajuc tak stvrtu stenu)
KRISTINE:
Co teraz? Vyzera to zle-nedobre.
JOAKIM:
Myslim, ze ide o velke nedorozumenie!
LEO:
Kamo, povedz mi jedno: Preco si mi, dopekla, vrazil noz do chrbta? Nerob si zo mna blazna, viem, ze spolupracujes s Nakamurom!
VINNIE: 
No teda. Ale Kris, nemyslim si, ze by sme sa mali zapliest do ich problemov…
KRISTINE:
(rozhodne)
Vinnie, nemozeme len tak necinne stat, kym ma Leo problemy. Nase pribehy su teraz prepojene. Zostanme pokojni a zistime, co sa deje. 
VINNIE:
(prekvapene)
Leo ma problem?! Myslim, ze ta zbran mieri skor na toho druheho.
KRISTINE:
(pozera sa na tuto situaciu)
Ano, ale nepozname cely pribeh.
JOAKIM: 
Docerta, Leo, ja… ja by som ta nezradil! Nikdy by som…!
KRISTINE:
(natiahne ruku po VINNIEHO ramene, pricom jej pohlad nespusta z JOAKIMA)
Musime zasiahnut.
LEO: 
Tak kto?! 
(jeho zbran teraz mieri na zem)
Myslel som si, ze by si mohol…
JOAKIM: 
Leo, nepamatas si? Mali sme dohodu asi pred tromi rokmi. Nakamura nas predsa len oboch podviedol. Prisahal som ti, ze sa k nemu nejako priblizim, ziskam si jeho doveru a potom – ano, pravdepodobne ho podvediem spat.
VINNIE:
O com to hovoria?!
KRISTINE:
Podme.
VINNIE: 
Myslis si, ze je teraz ten spravny cas?
KRISTINE:
Kym ma zbran dole…
VINNIE: 
Dobre. Budem ta kryt.
(VINNIE sa posunie smerom do stredu javiska a predstiera sok, ked uvidi zbran)
VINNIE:
Co sa tu, krucinal, deje? Leo, co to znamena?
LEO: 
Vinnie, cau, co ty tu? 
VINNIE:
Chcel som sa uistit, ze neurobis nejaku hlupost.
LEO:
Ale nie. Iba to vyzera, ze ma tento clovek podviedol.
JOAKIM:
(sokovane sa otoci na LEA): 
Najal si na mna najomneho vraha?!
VINNIE: 
Nie, ja som netrunner. A pravdepodobne ten najhorsi v Graveline, ze som nevidel, kto ma to chciet upiect ako kura. Uno reverse card!
(vytiahne zbran a mieri na LEA)
LEO: 
(sokovane)
Coze?!
KRISTINE:
(vystupi z ukrytu)
Vinnie, co to robis? O co tu ide?
VINNIE: 
Ten chlap mi skoro usmazil mozog, Kris. Chcem vediet, preco to skusil.
KRISTINE:
(sokovane)
Leo?!
VINNIE: 
Veru tak. Neviem, preco to spravil, ale takmer ma zabil.
JOAKIM: 
Vsetci sa upokojme.
LEO:
(prosebne)
Vinnie, ja… prepac…
KRISTINE:
No tak… 
VINNIE: 
Hovor, Leo, cakam.
KRISTINE:
(opatrne)
Joakim, Leo, vsetci sme mozno zapleteni do sprisahania ovela vacsieho, nez sme si mysleli. Ak mate akekolvek informacie o Nakamura Corp. alebo Zone, povedzte nam ich.
VINNIE:
(otoci sa na KRISTINE, ale stale mieri zbranou na LEA)
Kris – oni o tom nic nevedia. To su dve odlisne veci, nerozumies? Leo – ja stale cakam.
LEO: 
(tajuplne)
Vlastne som vam obom nikdy nechcel zaplatit. A okrem toho – o Nakamurovi som vedel cely ten cas. A vedel som, kde je Joakim. Snazil som sa vynuchat jeho podnikanie.
VINNIE: 
Tak preco si mi chcel z mozgu urobit hotdog?
LEO:
Snazil som sa to vsetko ukryt. Zachranit si rit!
VINNIE: 
A to tak, zeby si z mojho mozgu urobil zemiakovu omacku? Bolo to, kruci, nutne?
(VINNIE je nastvany, ale vtipkuje a ma vsetko pod kontrolou – aj v tejto situacii je v pohode)
LEO: 
Ja neviem – som si nemyslel na to, co by sa ti mohlo stat. Asi to bolo silnejsie, nez som si myslel. Len som sa ta snazil trochu postrasit.
VINNIE: 
Trochu postrasit? S tym programom, co si na mna pouzil, by si mi dokazal premenit mozog na salat, ty idiot. Vyzera to, ze v dnesnej dobe sa kazdy moze stat netrunnerom. To vsak neznamena, ze by si nim mal byt ty!
(Vrati si zbran spat do vrecka)
JOAKIM: 
Takze – ehm – co dalej? Vyzera to, ze sme vsetci zamotani v mnohych nedorozumeniach.
KRISTINE:
(jej hlas je pokojny, no zaroven pevny)
Leo, viem, ze ta to mrzi, a verim, ze si nechcel, aby sa Vinnie zranil. Ale teraz vylozme karty na stol a uvidime, ci spolocne nenajdeme sposob, ako sa dostat do Zony a rozlustit zahady Nakamura Corp.
JOAKIM: 
No, o Zone neviem nic. Viem vsak o Nakamurovi. Mal by som ist do Kjota, aby som ho navstivil. Myslim, ze na to vas dvoch nepotrebujem. Mozno len Lea. A len vtedy, ked sa ma znovu nepokusi zabit.
KRISTINE:
(otoci sa na JOAKIMA)
Ak si ochotny spolupracovat, mohli by sme byt silny tim. S tvojimi znalostami a nasimi schopnostami by sme sa mohli potencialne priblizit k pravde, ako by si sa kedy mohol dostat sam. Navyse, Leo by nam mohol povedat viac o Zone z inej perspektivy.
LEO: 
Neviem o Zone!
(stale si mysli, ze VINNIE ma na neho namierenu zbran, potom sa otoci a zisti, ze VINNIE ju uz davno schoval, tak sa upokoji a narovna)
Ja… netusim, o com to hovoris. Pozri – ehm – videli ste moje netrunnerske schopnosti v praxi, tak preco by som o tom mal vediet?
VINNIE:
Ano, Kris, hovoril som ti. Isli sme tam len ja a Limetka.
KRISTINE:
Joakim, ak mas nejake kontakty alebo informacie o Nakamura Corp., urcite by nam to pomohlo…
VINNIE: 
Kris – prosim ta – nechaj to tak. Nie je to nasa vec. Este nie. A okrem toho – kto ti vlastne povedal o Zone?
KRISTINE:
Ak je to nejak spojene s Nakamura Corp., tak to nasa vec je.
VINNIE: 
Z coho tak usudzujes? Existuje vela korporacii, ktore by mohli nieco take vytvorit – ale ja som tam bol. Bolo to hrozne.
KRISTINE:
O tom nepochybujem, ale co takto osobnostne engramy? Leo?
LEO: 
Engramy? Pocul som, ze niektori ludia vytvorili cipy na digitalizaciu vasej psychiky. Mohli by ste zit vecne, ked si vytvorite vela zaloh. Ale iba ako hlas – predpokladam, ze v cudzom – mozgu. Alebo ako projekcia, ked mate nejake specializovane pristroje. Zbieram stare osobnostne konstrukty a vymazem ich, ak nejake najdem. Pre mna je to prilis. Kto na svete chce takto zit?
KRISTINE:
Digitalny ocistec. Ale ak je do takychto veci zapletena Nakamura Corp., mohlo by to znamenat, ze maju na to zdroje. Videli sme tie dokumenty. Mozno tie cipy a ich vyrobne cisla… nejak suvisia. Mozno Joakim…
JOAKIM:
(opatrne)
Obavam sa, ze k tomu nie je vela co povedat. Vtedy davno sme si chceli rychlo zarobit a Nakamurovi sa podarilo prekabatit mna, aj Lea. Teraz sa chcem len pomstit. To je vsetko. Ci je v tomto zapleteny alebo nie, to veru neviem.
LEO: 
Nemyslim si, ze je do toho zapojeny. A ak ano, korporacia pravdepodobne uchovava tie engramy vo svojom vlastnom oddelenom prostredi, nie v Matrixe. Prilis nebezpecne, prilis lahke na najdenie. Ale ak by ste sa nejako dokazali dostat do Zony a zistit, ake to je, potom mozno…
KRISTINE:
Super. Niekam sa dostavame. Co vsak teraz? Skusme mozno zistit viac o tychto engramoch.
LEO: 
Dobre, ludia, rozdelime sa. Ja pojdem s Joakimom do Kjota. Spojime nase sily a uvidime, co dostaneme od nasho stareho priatela Nakamuru. Vy zatial skuste tu Zonu, alebo preverte tie cipy. 
VINNIE: 
Pokusim sa dostat do Zony sam. Pre Kris je to prilis nebezpecne. Nechcem ju stratit.
(VINNIE a KRISTINE odchadzaju dolava, JOAKIM a LEO doprava)
SCENA 9 – STRETNUTIE
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE, LIMETKA, NEZNAMY
(Tma. Netrunnerske kreslo, nie nepodobne zubarskemu, mnoho kablov, netrunnerska celenka, to vsetko napravo od stredu javiska. Projekcia nalavo od stredu javiska, naznaky kodu, ale nezrozumitelny text. Hra ambietna hudba, v pozadi bzucanie pevneho disku. VINNIE lezi v kresle. Scena sa zacne, ked na zem mu hlasne padne klavesnica, kym hudba este hra. Vtedy sa scena rozjasni. VINNIE sa najprv natiahne za klavesnicou, ale rozmysli si to a necha ju tam. Sadne si)
VINNIE:
(hovori si pre seba)
Co robim zle? Po tyzdni bez vysledku uz musim Kris pripadat ako idiot.
KRISTINE:
(priblizi sa zlava, jemnym hlasom)
Vinnie, to je v poriadku. 
VINNIE:
(zlakne sa)
Kruci, Kris, nevedel som, ze si tu.
KRISTINE:
(nezne)
Aj ti najlepsi hrdinovia celia prekazkam.
VINNIE:
No teda – mame od tych nasich vyslancov nejake informacie? 
KRISTINE:
Zatial nic. Chcu na neho usit nejaku budu a jej stavanie bude trochu trvat. Neviem, ci nieco ti dvaja ukuchtia.
VINNIE:
(divajuc sa na klavesnicu na zemi) 
Znova som sa pokusil dostat do Zony, ale zase som sa tam nedostal. Nieco mi chyba. Alebo daco robim zle. Ako sa mi to, preboha, podarilo vtedy na prvu supu?
KRISTINE:
(povzbudivo)
Mozno „Zona“ na nas este nie je pripravena. Ale budeme sa spolu snazit. A kym cakame na Lea a Joakima, trenujme a pripravme sa na to, co pride. Ktovie, mozno pocas toho odhalime nieco o engramoch, co by mohlo v nasom pribehu zmenit pravidla hry. 
VINNIE:
Kris… 
(trochu nervozne)
…povedz mi – kvoli tomu nemozem spavat. Ako si ziskala informacie o Zone? A to, ze tam Limetka je? Nikto o tom nevedel.
KRISTINE:
(trochu nepritomnym pohladom) 
Dievca s cervenou maslou. Prvykrat som ju uvidela, ked mi podala ten odkaz s nacmaranym cislom „3690“. Potom sa znova objavila v metre. Hovorila mi tom, ze si musim na teba davat pozor a ze Zona existuje. Bolo to tesne pred tym, nez…
(trochu rozvazne)
… nez sme sa stretli na Striebornom moste.
VINNIE:
(zmatene)
Nepoznam nikoho takeho. Si si tym ista?
(obzera sa vokol seba, akoby niekoho hladal)
KRISTINE:
(vazne)
Ano, Vinnie. Ale teraz este nestracajme vieru. Mame jeden druheho a to je viac nez dost na to, aby sme sa vyrovnali s cimkolvek, co nam Matrix hodi pod nohy.
VINNIE:
(zamyslene)
Spojenie, ehm, spojenie.
(zamyslene sa pozrie na KRISTINE)
Mame jeden druheho… 
KRISTINE:
(zapyri sa)
Myslela som ako partnerov. Ako spolocnikov na tejto ceste za pravdou.
VINNIE:
Kris – mohol by som ta o nieco poziadat?
KRISTINE:
(odhodlane)
Samozrejme, Vinnie!
(VINNIE zoskoci z kresla, sprava obide kreslo dozadu a vytahuje netrunnersku celenku KRISTINE, ale potom sa piple s kablami)
VINNIE:
(natahujuc sa s kablami)
Kris – ako si nasla to meno… tak isto, ako si sa naciahla po tu letenku… potrebujem… aby si to spravila znova.
KRISTINE:
(zmatene)
O… OK! Ale ako? V Matrixe?
VINNIE:
Praveze nie! Napojim ta trochu nestandardne. Nebudes ani len vediet, ze si v Matrixe… lebo tam nebudes. Iba potrebujem trochu tvojej vypoctovej sily… ty v ohrozeni nebudes. Izolujem ta… ale – ja ponesiem to bremeno na seba. Nech… sa stane cokolvek, mozno budes vediet pomoct aj tak, ze ani o tom nebudes vediet.
KRISTINE:
(tisko zahvizda)
No teda. Ale slub mi, ze to nebude nebezpecne!
VINNIE:
(vykukne spoza kresla, veselo)
Pre teba nie!
(po kratkej pauze, prejde popred kreslo zlava s nejakym dlhociznym kablom v ruke)
Toto si zapoj do personalneho spoja.
(pomala scena ako KRISTINE nastavi pravu ruku, VINNIE sa jej dotkne a zapoji ju. KRISTINE by mohla mat na zapasti suchy zips, schovany pod rukavom, aby tam nejak drzal. Naznak intimity, ked sa na seba laskyplne podivaju. Potom si VINNIE ulahne do kresla)
VINNIE:
(vazne)
Velmi dolezite, Kris! Ak sa nieco bude diat – napriklad, ak sa budem triast alebo nieco podobne, nelakaj sa. Mozno to tak ma byt, neviem. Co vsak viem je, ze sa vzdy uisti, ze som pripojeny a ze mi clenka nikdy nesklzne z hlavy.
KRISTINE:
(jemne, uvolnene)
Neboj sa, budem si ta strazit ako oko v hlave. Bezpecnost je prvorada. 
VINNIE:
Dobre, verim ti ako este nikomu na svete. 
(KRISTINE sa priblizi k nemu zozadu kresla, aby jej tvar bola obratena k javisku. Pomaha mu, aby celenka dobre sedela)
VINNIE:
(robiac si komfort, s netrunnerskou celenkou na hlave, klavesnica je na zemi nepovsimnuta) Dobre, vidim tvoje pripojenie. Teraz ma chyt za ruku a hovor mi o tvojom strachu a o tom, ako ho prekonavas…
KRISTINE:
(uisti sa, ze jej kabel sedi spravne a ze VINNIE je pripojeny)
Strach je ako tien, Vinnie. Sleduje ta, septa si o tvojich pochybnostiach, ale silnie len vtedy, ked mu das moc. Aby som prekonala strach, sustredim sa na svetlo – teplo priatelstva, radost z objavovania a nadej na lepsi koniec.
VINNIE:
(pokojne, s vydychom)
Svetlo.
(trochu hlbsim hlasom) 
Ano, svetlo. Kris, prekonali sme nejake sialene veci, vsak? Povedz mi – preco mi stale veris, aj ked som ti klamal o Limetke?
KRISTINE:
(pozrie sa na VINNIEHO s neotrasitelnou naklonnostou)
Kazdy hrdina ma minulost plnu tienov. Ale to, co ich definuje, je svetlo, ktore sa rozhodnu nasledovat. Vidim to svetlo v tebe, rovnako ako si ho videl vo mne, ked som bola stratena v Matrixe. Dovera je most, ktory staviame tehlu po tehle nasimi cinmi a slovami. A s kazdym krokom, ktory spolocne urobime, tento most silnie. Teraz najdime to svetlo v „Zone“ a dovedme Limetkin pribeh k spravodlivemu zaveru.
(Ked KRISTINE hovori, scena trocha potemnie)
VINNIE:
(aj divakovi je jasne, ze jeho zovretie ruky polavuje, zacina zhlboka dychat)
Kris – teraz ma neopustaj…
(jeho hlas zmakne, vyzera to, akoby mal halucinacie)
Toto je velke – akosi prilis…
KRISTINE:
(nakloni sa k VINNIEMU, ale iba pocuva jeho dych)
Vinnie, co sa deje? Zostan so mnou. Povedz mi, co vidis, co citis. Len dychaj a pevne sa ma drz. Nikam neodchadzam.
(zovrie mu ruku)
(pomala scena, zapne sa ambientna hudba. VINNIEHO hrud sa rytmicky dviha a klesa. KRISTINE vyzera trocha prestrasene a obzera sa vokol seba)
KRISTINE:
(s narastajucim strachom)
Pocujes to?
(Po chvili, ked KRISTINE pocuva hudbu, zrazu jej zazvoni telefon.)
KRISTINE:
(vytiahne si telefon z vrecka)
Co to je? Taku melodiu ani nemam v mobile!
(ked je telefon vonku, zrazu sa spusti projekcia nalavo od KRISTINE a VINNIEHO. Je to projekcia mobilu KRISTINE, ale je velmi divna. Obrazovka je chaotickou symfoniou symbolov, pisanou nezrozumitelnym jazykom, ale zdalo by sa, ze tento telefonat sa neda zrusit, len prijat. Zvlastny tanec symbolov rezonuje s VINNIEHO 	dychom a vytvara prenikavu synchronizaciu. KRISTINE hladi na telefon, srdce jej bije ako o zivot. Telefon polozi vedla VINNIEHO, tukne nan, ale nepriklada si ho k uchu, iba sa diva na projekciu)
NEZNAMY: 
(cez reproduktor, sum)
K T O ? ! 
(KRISTINE sa pozrie na VINNIEHO. Jeho usta sa nehybu. NEZNAMY hovori cez reproduktor, jeho hlas je zmesou VINNIEHO a nejakeho zenskeho hlasu. Projekcia iba poblikava rytmom NEZNAMEHO hlasu cez reproduktor zvlastnymi znakmi cely cas,  co NEZNAMY hovori)
KRISTINE:
(sokovane)
Vinnie, pocujes to? Niekto nam vola zo „Zony“! 
NEZNAMY:
(cez reproduktor)
K d e   s o m ? 
KRISTINE:
(neodpoveda, diva sa na VINNIEHO, znova mu kontroluje celenku a pulz) 
Vinnie?
NEZNAMY:
(cez reproduktor)
M o j e   m e n o   n i e   j e  V i n n i e .   S   k y m   h o v o r i m ? 
KRISTINE:
(vzrusene, jej pohlad nespusta z VINNIEHO pokojnej tvare)
Som Kristine, Vinnieho kamoska. Sme tu, aby sme pomohli, aby sme nasli Limetku. Prosim, povedz mi, co vies o „Zone“. Musime ju najst. Vinnieho spojenie s Matrixom je… momentalne nestabilne, ale davam na neho pozor. Neviem, co sa deje.
NEZNAMY: 
(cez reproduktor)
L i m e t k a ?  Z a u j i m a v e .
KRISTINE:
Ano! Bojujeme za odhalenie pravdy o „Nakamura Corp.“.
NEZNAMY: 
(cez reproduktor)
V s k u t k u   z a u j i m a v e .   P r e c o   s i   t u   v o b e c ?
KRISTINE:
(naliehavo)
Aby sme komunikovali, aby sme preklenuli priepast medzi skutocnym svetom a Matrixom. Verime v silu priatelstva a silu, ktoru prinasa. Hladame sposob, ako dosiahnut „Zonu“ a priviest spat tych, ktori sa stratili, ako napriklad Limetku.
NEZNAMY: 
(cez reproduktor)
H m ,   Z o n a .   M a  m   t a k y   p o c i t ,   z e   t v o j   p r i a t e l   t a m   u z   j e .   A k   b y   n e b o l ,   n  e r o z p r a v a l i   b y   s m e   s  a. 
KRISTINE:
(trochu zufalo, ale drzi sa dobre)
Och, nie, Vinnie! Uz si v Zone!
(vezme mu ruku vyssie do vzduchu a pusti ju. VINNIE nad nou nema kontrolu, jeho ruka padne naspat ako kamen)
S kym to hovorim?!
NEZNAMY: 
(cez reproduktor)
C i t i m   m e d z i   t e b o u   a   n i m   s i l n e   p u t o .
(hlas NEZNAMEHO sa stal zenskejsim)
Z v l a s t n e .   V a s e n .   N a d e j .   B o l e s t .   B e z m o c n o s t .
KRISTINE:
(diva sa na projekciu, jej prepojenie s VINNIEM jej prinasa zvlastny stav uvedomenia)
Vinnie dosiahol Zonu tym, ze sa pripojil do Matrixu cez port s cislom 3690. Na tom porte pocuvas moj hlas? Kto teda si?
(znova sa chyti VINNIEHO ruky)
(projekcia nadobudne trochu jasnejsie farby, projekcia iba poblikava rytmom NEZNAMEHO hlasu zvlastnymi znakmi, trochu trva, nez vobec odpovie, jeho hlas uplne sa zmeni na zensky)
(NEZNAMY sa stava LIMETKOU)
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Ahoj, cudzinec.
KRISTINE:
(zmatene)
To si ty, vsak? Dievca s cervenou maslou? Alebo si Limetka?
LIMETKA:
(cez reproduktor, veselo, s blikajucou projekciou)
Ako si ma spoznala, kraska?
(projekcia zablika limetkovymi farbami – zltou, oranzovou, jasne zelenou a ich mixom)
KRISTINE:
(viditelne sa jej rozsiria oci a zalapa po dychu)
Limetka? Si to naozaj ty? Ja som Kristine! Och, zasli sme tak daleko v hladani odpovedi! Potrebujeme vediet, co sa ti stalo, aby sme pochopili tuto cast Vinnieho srdca. A mozno ta mozeme priviest spat.
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Nejak cez neho hovorim. Nikdy som nevedela, ze to dokazem.
(veselo)
Och, Vinnie, preco si sa ma vobec snazil kontaktovat?
KRISTINE:
Vinnie to urobil, pretoze mu chybas, pretoze sa citi previnilo.
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Viem. Aj mne chyba. Ale citim sa dobre. Tak nejako. Nemozem sa pohnut, ale nevadi mi to. Jedine, co ma trapi, je pocit, ze sa nemozem dotknut peknych veci priamo pred sebou. Ako keby som bola pevne zviazana a pozerala sa na kluc, na ktory nikdy nedociahnem.
KRISTINE:
(melancholicky, ale hlas jej zostane pokojny)
Limetka, nenechame ta uvaznenu v „Zone“. Najdeme sposob, ako ta odtial dostat. Teraz sme tim, ty, ja a Vinnie. Dostaneme sa na koren „Nakamura Corp.“. A spolocne sa postarame o to, aby tvoj pribeh neskoncil, aby tvoje svetlo stale svietilo v oboch svetoch.
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Och, kraska, myslim, ze ste na to prisli prilis neskoro. Mna uz nikto nevrati spat. Moje telo je uz davno prec. A kto je Nakamura?
KRISTINE:
Nehladame len teba, hladame aj spravodlivost. Pre teba, pre Lea, pre kazdeho, kto trpel kvoli Nakamura Corp.
LIMETKA:
(cez reproduktor, najprv zvuk zvlastneho prasknutia, zvuk, ktory sa nezdal ludsky)
Neuraz sa, no preco by ma to malo zaujimat? Nikdy som ziadneho Nakamuru nepoznala. Ak existuju nejake bariery, mozno len jedna jedina: ta, ktoru Vinnie tak dlho nesie v sebe. Zabil ma. Ano, viem, bola to nehoda, bla bla…
(LIMETKIN hlas je stale vasnivo temperamentny)
… ale ani jeden z nas nevedel, co sa stane. Ale nehnevam sa na neho. Mozno som mrtva – ale citim vasen. A prijemnu bolest. Velmi sa mi to paci. Som v pohode, Kristine!
KRISTINE:
(napravi si kabel, ktory ju puta k VINNIEMU, potom skontroluje i jeho)
Potom je to to jedine, na com zalezi, ak si v pohode a netajis mi nieco. Mne i tak ide o to, aby sa nikto iny nedostal do „Zony“ ako ty.
LIMETKA: 
(cez reproduktor)
Draha, som v poriadku. Uz nie som ziva, ale som v poriadku.
(samolubo)
Ak sa chces uistit, ze tu nikto dalsi neuviazne, prosim ta, uz nikdy Zonu nekontaktuj. Zabudni na port 3690. Ale zatial sa, prosim, postaraj o Vinnieho, dobre?
KRISTINE:
(jej pohlad sa zastavi na VINNIEM, naplneny novym odhodlanim)
Dobre. Vinnieho v tom sameho nenecham. Ale ako ta dostaneme spat? Je mi velmi luto, ze sa uz neda…
LIMETKA: 
(cez reproduktor, prerusi ju)
Nelutuj ma. Nemozem sa vratit. Aspon nie fyzicky. Ale pozri – aj keby som sa vratila – ako? Zona ma zakonzervovala v takom stave, v akom som prisla. Uz nie som clovek, chapes?
(veselo)
Ale Vinnie – ten ma hneva. Citi teraz vacsiu bolest ako ja. Ja si ju aspon do istej miery uzivam, nech to znie akokolvek cudne. Ale vy a vase puto – citim, akoby spojenie medzi tebou a Vinniem udrziavalo nas vzajomny kontakt. A neviem, kto teraz taha za opraty toho spojenia, ty alebo Vinnie?
KRISTINE:
(zmatene)
Asi Vinnie. Ja nieco citim, ale hlavne, asi ma Vinnie pouziva ako komunikator. Hm, hovoril nieco o tom, ze sa mam natiahnut za kodom, tak ako pri tej letenke…
(KRISTINE sa uisti, ze celenka nesklzla z VINNIEHO hlavy, skontroluje si vlastne zapojenie a potom sa priblizi viac k projekcii a par raz natiahne lavu ruku do projekcie. Ta sa ani nepohne)
KRISTINE:
Docerta, nejde to.
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Mozno je to tak dobre. Teraz mi ale spravis laskavost, Kristine?
KRISTINE:
(stojac pri projekcii)
Samozrejme, Limetka. Urobim cokolvek, aby som si uctila tvoju pamiatku a pomohla Vinniemu najst pokoj.
LIMETKA:
(cez reproduktor, zartovne)
Miluj ho, preboha! A ak sa zobudi, daj mu odo mna facku. Nie preto, ze uz nie som po jeho boku, ale preto, ze ta miluje. Este viac ako mna. A este to ti nepovedal, vsak?
KRISTINE:
(zapyri sa a hladi do zeme)
Ja…  Nie, nepovedal. Vinnieho srdce patri len jemu, ale slubujem, ze tu pre neho budem. Teraz, co sa tyka Nakamura Corp. Mozes nam povedat nieco, co by nas mohlo doviest k pravde?
(znova sa zahladi na projekciu)
Urcite musi existovat…
(znova skloni hlavu, teraz trochu sklamane)
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Nepoznam ziadneho Nakamuru. Okrem mna tu nikto iny nie je. Okrem NEHO. Nikdy som HO nevidela, ale hovoril s tebou, tesne predo mnou, vsak?
(kratka pauza)
Myslim, ze nie je zo Zeme.
KRISTINE:
(diva sa na projekciu)
Hovoris, ze existuje niekto iny z Matrixu, kto moze komunikovat cez Vinnieho? Niekto, kto nie je zo Zeme? Nepredstavil sa mi, ale ano, hovoril so mnou – ak si to nebola uz ty…
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Urcite to bol ON! Je trochu neokrochany, nevie, co sa patri!
(zartovne)
Niekedy sa so mnou rozprava. Vacsinou je priatelsky. Zem ho velmi zaujima. Ale Kris! Ako dlho este budem marnit tvojim casom?! Vinnie je vysileny. Coskoro by mohol skolabovat.
KRISTINE:
(znepokojene)
Limetka, nie! Musime udrzat tento kanal otvoreny tak dlho, ako len mozeme.
LIMETKA:
(cez reproduktor)
A riskovat Vinnieho zivot? Povedala si, ze sa o neho postaras!
KRISTINE:
(po kratkej pauze)
Sme tak blizko… povedz mi este, co o NOM vies. Co myslis, ze chce?
LIMETKA:
(cez reproduktor)
Jedine, co ti mozem povedat, je, ze sa pokusil kontaktovat Zem cez Matrix. Ale takto – je to prilis nebezpecne. Povedal mi, ze si musi najst iny sposob. Sposob, ktory nebude pre niekoho ako Vinnie taky nebezpecny. Nechce hazardovat so zivotmi!
KRISTINE:
(trochu bojazlivo, podide spat k VINNIEMU)
To nejak vymyslime! Najdeme sposob, ako bezpecne komunikovat s NIM a pochopit, co sa deje. Vratime sa, ked budeme vediet viac, slubujem.
LIMETKA:
(cez reproduktor, kratko sa zasmeje)
Kraska, nebud slaboska. Si silnejsia, nez si myslis. Ale opakujem – nepokusaj sa ma uz nikdy kontaktovat cez tento kanal! Je to prilis nebezpecne. Mozno jedneho dna zmiznem bez toho, aby som si to vobec vsimla. Neboj sa, budem v poriadku. Som v poriadku. Teraz ti umoznim nas hovor ukoncit.
(KRISTINE sa trasu ruky, ked vezme do ruky telefon)
LIMETKA:
(cez reproduktor, kratko sa zasmeje) 
A dakujem Kristine. Postaraj sa o Vinnieho.
KRISTINE:
Aj ja dakujem. Zbohom.
(melancholicky zavesi)
(scena je tmava, hra hudba, herci sa ani nepohnu, scena preblikava a divaci tak vidia len siluety KRISTINE, stojacou nad VINNIEM, ktory lezi v kresle)
SCENA 10 – ZAVER
UCINKUJU: KRISTINE, VINNIE, CARLINE
(scena je rovnaka ako predtym, herci sa pohnu az ked ich znova osvetli)
KRISTINE:
(pozrie sa na VINNIEHO so zmesou obav a nadeje)
Vinnie, pocujes ma?
VINNIE:
(s trasucimi sa a slabymi rukami sa neuspesne snazi zbavit celenky)
Kris, si tu?
(vyzera zmatene a slabo)
Bol som tam, Kris. V Zone.
KRISTINE:
Viem, Vinnie. A som tu.
(pomoze mu zbavit sa celenky)
VINNIE:
(sadne si, pretrie si unavene oci)
To teda bolo. Aj ked ostatne…
(zamysli sa)
Bol som vobec tam? Vela si vlastne nepamatam. Videl som Limetku, ale nepodarilo sa mi ju kontaktovat. Mozno sa rozpravala s niekym inym.
KRISTINE:
Videl si ju?
VINNIE:
Videl. Miesto, kde nie je takmer ziaden kod. Len mnoho tienov, neznamych, neviditelnych a nepreniknutelnych barier. A jej limetkovy kod. A Kris – zrejme to pomohlo! Pripojila si sa a takto zosynchronizovani sme sa tam predsa len dostali.
(VINNIE si vsimne rozrusenu tvar KRISTINE)
Co sa dialo? Ty si nieco videla?
KRISTINE:
(po kratkej pauze)
Ja som s nou hovorila.
VINNIE:
(sokovane, otacajuc sa za KRISTINE, ktora zlava prechadza do popredia kresla)
Fakt?!
KRISTINE:
Ano. Bolo to divne.
VINNIE:
(zamysli sa)
To bolo urcite tym pripojenim. A co ti hovorila? Bola na mna nahnevana?
KRISTINE:
Nie, Vinnie, nebola nastvana. Povedala by som, ze je tam v nejakom zvlastnom, pokojnom stave. Hovorila o tom, ze ju Zona akosi „zakonzervovala“, takze citi tie pocity, s ktorymi vosla do Zony. Ale ja si myslim, ze i ona ma nejake obavy. Akoby bola uzavreta v rame obrazu, z ktoreho nas sledovala, ale nemohla von.
VINNIE:
Kris – aj ja som sa v Zone bal. Citil som sa ako v nepreniknutelnej bubline, v ktorej som ale mohol dychat. Mal som pocit, ze kazdy krok, ktory urobim, povedie do prazdna. Bolo to – ehm, intenzivne je prilis slabe slovo na to, aby sa to dalo opisat. Bolo tam tak malo informacii a kodu, ak som nieco nasiel, boli to len cmaranice, akoby v neznamom jazyku.
KRISTINE:
(opatrne)
Tie cmaranice… neviem, ci to boli tie iste, ale mne sa objavili na telefone. A volala som s Limetkou, ale aj niekym – inym.
VINNIE:
S kym? Tam este niekto je?
KRISTINE:
(opatrne)
Asi sme nadviazali kontakt s niekym, kto by mohol byt nasim klucom k pravde. Nepredstavil sa, ani Limetka mi nepovedala jeho meno. Ale vravela, ze nie je odtialto. Nie zo Zeme. Ale ze sa o nu zaujima.
VINNIE:
(chyti sa za hlavu)
To ma podrz! Zeby som mal pravdu?!
KRISTINE:
Ak si si myslel, ze som ti neverila, teraz ti verim uplne vsetko. Najma ked som to zazila a – rozpravala sa s nim.
VINNIE:
Co hovoril?
KRISTINE:
On nebol velmi konkretny, ale Limetka vravela, ze ON chce najst iny sposob, ako nas kontaktovat. Iny – taky, ktory nebude tak nebezpecny.
VINNIE:
(opatrne)
Bojis sa?
KRISTINE:
(odpovie az po dvoch sekundach, ked sa jej pohlad zastavi na podlahe)
Hm? Nie uplne! Limetka vravela, ze mu doveruje. Ale co bude teraz dalej?
(VINNIE vstane z kresla a trochu sa ponatahuje)
VINNIE:
Kris – ja fakt neviem. Asi nam neostava nic ine, len to skusit neskor…
(rukou si prehrabne vlasy)
KRISTINE:
(nahlivo k nemu podide, velmi blizko)
Limetka vravela, zeby sme to nemali robit. Velmi nebezpecne – uz teraz to bolo len tak-tak.
VINNIE:
Ako len tak-tak? Ja sa citim dobre.
KRISTINE:
Nase spojenie – videla ho Limetka, videla som ho ja. Citila som, ze sa straca. A to by nedopadlo dobre. A to i bez toho, zeby si mal celenku stale na ociach. A najma – nechcem, aby si tak hazardoval so zivotom.
VINNIE:
Bala sa i ona?
KRISTINE:
Ano. Ale veri v nas a veri, ze najdeme sposob, ako sa dorozumiet. Inym sposobom.
(vzdychne si)
VINNIE:
Vidim, ze ta to tiez trochu dostalo.
KRISTINE:
(prikyvne)
Som v pohode. Iba mam nejake nutkanie uctit si jej pamiatku. Dostala sa tam, kam este nikto. A skoda, ze sa nemoze vratit.
(pozrie sa na VINNIEHO)
Mas cervene oci. I ty si musis oddychnut.
VINNIE:
Veru, stipu ma riadne. Teraz by to chcelo poriadneho Dragon Fruita, co ty na to?
KRISTINE:
(usmeje sa)
Jasne. Drink netrunnerov!
VINNIE:
(zopakuje)
Drink netrunnerov!
(pomaly odchadzaju z javiska. Ked sa zda, ze je vsetkemu koniec a javisko kratko na to potemnie, zacne hrat electro, javisko blika a na projekcii sa zjavia podobne nezname znaky ako pri poslednom vylete do Matrixu. Kod pomaly odhaluje siluetu CARLINE, jej neodmyslitelnu maslu na hlave a kusy kodu, ktore sa podobaju na ovocie pitahaye. Ked projekcia skonci, na javisku sa v tme objavi CARLINE, sibalsky sa usmeje na divakov a utecie z javiska)