Preco ma bavi pisat hry?











Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Tatiana Tuharska
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2024)
Pavel Sekerak

O knihe
Urobili ste uz niekedy hru? Toto je maly dennik o tvorbe hier, ktory ukazuje niektore zakutia a zaujimavosti, s ktorymi sa mozno stretnete aj vy. Sucastou je niekolko dobrych rad, ale ta najdolezitejsia rada je len jedina – bavit sa tak pri hrani, ako i pri vytvarani niecoho noveho a zaujimaveho.



Od Duny po zmutovane clovece

Mily dennicek… asi takto by zacinal uplne obycajny, typizovany dennik. Nic take tu ale nehladajte, alebo ano? Kedysi davno pradavno, ked boli este dinosaury ciernobiele a kdesi v Amerike sa posuskavalo o novinke menom Windows 3.11, existovala prva (a neskor som zistil ze nie prva) strategia. Klasicke Dune 2 hral hocikto. Nafigu grafika, este viac nafigu ovladanie, ale malo to pribeh a 3 rasy/frakcie/narody/whatever. Najskor som to bral tak, ze su cerveni, modri a zeleni. Potom som zistil, ze jedni maju velike a neskutocne silne tanky, druhi maju sonicke tanky (to bolo vela rokov pred sonickymi zubnymi kefkami) a treti su na hovno. Kazdopadne, aj toto jednoduche rozdelenie ma zaujalo. Predsa len, je to nieco ine, ked to nie su len farbicky, ale jednoducho sa to hra trochu inak. Filozofiu tohto sveta som si vsimol neskor a drzo priznavam, ze vo veku asi tak 7 rokov som filozofiu az tak velmi neriesil, zvlast ked som anglicky nevedel tolko co dnes. Pacila sa mi moznost vyberu a to je podla mna pri hre dolezite – vyber. Kam ist, co robit, akym sposobom nieco vylepsit ci totalne domrvit. Ako kracat k nejakemu vitazstvu, alebo to naopak tak dokaslat, ze to bude neskutocna hanba… az do dalsej hry, ktora moze byt aj za minutku.

Dunu som nevytvoril, ani clovece. Ale kdesi tu napadlo moje male ja, ze by sa dalo prepojit nieco tak jednoduche a hlupe ako Clovece (nezlob sa, nehnevaj sa, please insert your language mutation) a nieco ine. Vznikla tak hra, ktora spajala to, co kazdy pozna, s novymi prvkami. Nieco ako spojenie pevnych zakladov a niecoho, vdaka comu je to nieco ine. Lepsie? Horsie? Kazdopadne ine. Asi nemusim nikomu hovorit, ze clovece je o stasti. Kto hadze 5-ky a 6-ky, ten ma vyhodu pred „jednotkarmi“. Prva hra, na ktoru som bol akosi pysny, spajala detsku hru a fantasy svet. Trpaslici lepsie tazili zlato, elfovia lepsie kuzlili, hobiti divne chodili a ludia boli… no… boli tam! Teraz sa asi normalny clovek spyta, ze co robi v Clovece nejake kuzlenie a naco by tam bolo zlato, ale stacilo si urobit podobny, no trochu iny plan a islo to. Tazba bola o tom, ze jeden z panacikov chodil stale dookola a za ziskane zlato mohol mat viac panacikov. Na prekonanie svojej brany nebolo potrebne nic pre teba, ale super musel hadzat velke cisla. Kuzlo, ktorych bolo obmedzene mnozstvo, pridavalo +1 k pohybu. Takze sa dalo lepsie vyhadzovat superov. Figurky mohli ist na rozne smery a ked sa hodilo na 2 kockach napriklad 10, tak mohol ist „banik“ maximalne 5 policok. A este sa dalo znicit superove kasarne… joj, to boli casy.

Spolu s bratom som robil (a moj starsi brat robil vsetko zo zaciatku ovela zaujimavejsie) nejake vlastne verzie popularnych hier. Ci uz upraveny Investor (Monopoly) alebo Auto Europa. Tu som si napriklad uvedomil, ze ked sa mimoriadne zmensi hracia plocha, tak sa aj cez start prechadza castejsie a je tak potrebne mysliet v uplne inych percentach. Rozdiel bol taky, ze bolo az zabavne si vyskusat, ako moze byt nieco zle a nelogicke. Clovek sa samozrejme vzdy uci.

Jednu hru vsak este spomeniem. Uz si nepamatam meno, ale viem, ze bola pre mna kedysi velmi dolezita. V podstate som napodobnil Heroes of Might and Magic IV, aj ked som to dovtedy nikdy nehral. Rovnake principy, ale prevedene na stolnu hru. Malo to tolko pravidiel, vynimiek a strategii, ze som to hral vzdy len sam so sebou. Nikto nechcel so mnou hrat hru, ktora mala tolko moznosti a cielov, ze sa v tom nedalo celkom vyznat. A ani sa necudujem. Navyse, vela deciek behalo von a ja som vymyslal „nieco s kartickami“.

Zmienit mozem aj vtipne snahy prepojit MS Powerpoint (vtedy verzia 2000) a snahy o urobenie akcnej hry. Vsetky kroky tam a spat, vsetky kombinacie, bez programovania. Fungovalo to. A este aj fungovala mimoriadne vtipna funkcia pre cernoknaznika, ktory vedel odcarovat les. Bolo to tak zle, az to bolo genialne. Ukazovalo to limity uvazovania i to, ze sa da nieco vyuzit naozaj „inak“. Dokonca tak inak, ze by to celkom nemalo pasovat do tejto galaxie.
Albert Einstein, vitaj v Greenie Kniznici!

Poznate… najznamejsieho vedca? Velmi hlupa otazka. Kazdopadne, jedna z veci, ktore urobil a dostali sa do povedomia, bola jeho hadanka. 5 domov, 5 ludi, kazdy niekde byva, nieco fajci… originalnu hadanku viete najst kdekolvek, aj v Greenie kniznici. Tu sa nachadza aj rozsirenie, kde som urobil vela podobnych hadaniek. Velmi vela. Dokonca sa to kedysi dostalo do PC REVUE, ak si dobre pamatam. Porovnavat sa daju ludia, pocitace, ostrovy, dokonca vane! To je parada. Urobit kluc, dat tam „data“ a zabava je na svete. A potom sa najde akysi chlapik, ktory tvrdi, ze je to kratke. Nasiel to na Uloz.to, na este asi troch strankach, kde ich bolo par… a aj ked bolo vsade pisane, ze je to z Greenie kniznici, tu nikdy nenavstivil. Zaujimave. Kazdopadne tu som sa naucil, ze ak nieco jednoducho funguje, tak sa to da obmienat. Bez kuziel a zlata.

Praca (a zabava) na tvorbe dalsich hadaniek ma ale naplnala v niecom netypickom. Nikdy neprekonam Einsteina vo vede, ani nahodou. A rozhodne si ho velmi cenim. Nasiel som ale nieco, co mozem pomenovat… chybou? Nedokonalostou? Alebo skratka niecim, co mi neskutocne liezlo na nervy? V povodnej hadanke boli viacere moznosti na rovnake pismeno. Tak som to dal prec. Nech je kazde ine. Odrazu je jednoduchsie riesenie. A ked z desiatich bodov urobim viac, bude to lahsie riesitelne pre tych, ktori nechcu vyhrat olympiady, ale chcu sa zabavit pocas pauzy v praci.

Na hrad! A na hrady!

Pred mnohymi premnohymi rokmi ma chytilo pisanie. Pribehy, navody, cokolvek. Tak postupne prisla aj plne hratelna a zabavna hra, nazvana hrady. Vytvoril som plnohodnotny herny system, kde sa prepojili klasicke karty so subojmi. Ziadna kocka, nahodnost cisto vyberom kariet a celkom sranda. Hra, ktoru moze hrat viac hracov a nezostarla. Aspon si to myslim. Obrazky z Wesnothu, logika z matiky (alebo matika z logiky?) a ide sa na vec. Pacilo sa mi urobit hru tak, ze lepsie karty vitazia. Co to ale znamena lepsie karty? Tak ako pri pokri, kde je rozhodne fajn mat styri esa, aj tu je fajn mat rovnake karty a byt na rade. Objavil sa problem… co ak ten, co je na rade, vzdy vyhra? Nie je to nuda? V tomto pripade sa to vyriesilo jednoduchym obrannym bonusom.

Kazda karticka, ci uz je to jazdec, pesiak ci kral, ma ine vlastnosti, v niecom inom je dobra. Kral nevie tak dobre jazdit na koni, ani pesiak. A ja som daval vsetky pocty do tabuliek, cez sucty a priemery som to vylepsoval co to islo a teraz som s tym aj po rokoch spokojny. Pacilo sa mi a stale sa mi paci, co sa stane pri suboji. Ide sa traja na troch, ako Rimania a obyvatelia Alba Longy kedysi davno pradavno. Rimania vyhrali, pekne od nich. Tu ten, kto vyhra, berie porazenemu jednu karticku. Porazeny musi nasledne jednu z nich vyhodit a jednu si necha. Z hry tak velmi rychlo miznu tie najslabsie karticky. Tak som si povedal, ze by bolo zaujimave, keby tie najslabsie mali nejaku vyhodu. Najslabsie boli kralovne, ale mohli byt zaroven najsilnejsie za splnenie podmienky. Hovori sa tomu „druhe vydanie s este komplexnejsou gameplay“.

Cesta z mesta… do mesta...

Su Mesta najlepsou hrou z Greenie kniznice? Mozno ano, mozno nie. Kazdopadne su jednou z tych najjednoduchsich a neskutocne som si uzival tvorbu. Preco? Pretoze je neskutocne zaujimave prepojit viac veci, ktore je vam blizke. Paci sa vam nieco z oblasti A a chcete to trochu spropagovat v niecom inom? Mne sa paci, ze pri strategiach moze byt cokolvek. Realny svet v sucasnosti ci v minulosti, alebo napriklad fantasy. Aka je to ale sranda dat dohromady jednoduchu hru s kartickami, kde mozete povedat „tak to je v prdeli, Jozo ovladol mocne Kartago! A ja tu mam sice Spartu, ale co mozem so Spartou proti Kartagu?“. Vela starovekych miest a vasou ulohou je ziskavat nad nimi vplyv. Ovladat ich. A obcas nejake mesto ziskat. Ziadne nicenie, ale ovplyvnovanie. Ako slovenske financne skupiny. Poskladas celu Rimsku risu? Super, si majster sveta! Teda nie si majster sveta, ale… mas jeden bod. Gratulujem.

Povodne som chcel dat do hry system viery a rozne dalsie systemy, ale nakoniec je to jednoducha „rezba“ pre viac hracov. Zbieraju sa mesta a udalosti. A co takto hodit nieco hnusne na niekoho, kto si chce skompletizovat Perziu? Alebo drzat na ruke udalost, ktora by bola super proti tebe, aby sa nedostala k niekomu z protihracov? Do toho karticka hovoriaca o tom, ze vsade je pokoj a uhorkam sa vyborne dari. Doplietlo sa do toho 7 divov sveta a rozsirenie, v ktorych je Byzancia ci Attila… a dalsie rozsirenie, kde sa da cestovat casom, vylepsovat svoje videnie sveta a okrem ineho pribudaju 3 nove civilizacie: Maroko, Frankovia a Velka Morava. Podmanit si svet za Etruskov ci za Velku Moravu… to chces!

Chram bozej hluposti potrebuje huby!

Chramy su jedna z tych najdivnejsich hier, ake len mozu byt. Predstavte si hru, ktora kombinuje Osadnikov z Katanu, zbieranie hub, podivne nabozenstva a neda sa dobre vyladit. Nuz, aj to sa stava. Chramy nie su zlou hrou. Urobil sa planik, zbieraju sa suroviny, stavaju sa podporne stavby a da sa vyhrat nad protihracmi. Ked sa pozbieraju suroviny na chram, tak sa da chram aj postavit a zacne sa uctievat niektory z bohov. Ale… ktory je ten spravny? Boh smrti? Alebo bohyna prirody? A co tak niekto iny? Zameriate sa na nieco, ale potom zistite, ze niekto ma lepsieho boha ako vy? Co urobite? Viva la Revolucion? A co je lepsie, mily napomocny boh, ktory trochu pomaha, alebo nejaky ten sadisticky turbohajzel, ktoremu musis obetovat polovicu obyvatelstva, aby potom zvysok fungoval na 300%? Ak nejaka hra potrebuje doladit a vylepsit, je to tato. Kedy sa do toho pustim a kto sa do toho pusti so mnou?

Titul najhorsi nazov hry ziskava…

Fantasy suboj! Na rozdiel od hry od Marka Epochu, ktora bola maximalne strasna, predrazena a ktorej nazov som okamzite zabudol, Fantasy suboj je super! Znie to teraz velmi zvlastne, ale tak co narobim, ked tomu verim? Videl som v praxi hru od spominaneho autora, ktora bola nehratelne zlozita, nudne poskladana a nic nehovoriaca. Pripomenulo mi to pocitacove strategie, kde sa nastavila rychlost na nieco blizke nule. Takze ste mohli postavit cele mesto skor, ako nepriatelske jednotky prekonali pol metra.

Fantasy suboj funguje na jednoduchom zaklade. Znovu traja na troch, ako Hrady, ale s kockou. Vyberie sa ktorym sa ide proti ktoremu bojovnikovi ktoreho protihraca. A ide sa. Alebo sa prejde, alebo sa neprejde. Jednoduche. Namiesto pocitania obrany, co vsetko len spomaluje, je obrana dopredu jasna. Ak mam ako hrac uplne mega husteho fajtera a sfuknem kohokolvek zo superov, tak si mozem vybrat lahky ciel a mam istotu, ze vyhram – alebo pojdem proti niekomu velmi silnemu, s kym by si zase neporadili moje ostatne jednotky. Ked je dobre urobeny koncept, tak nie je problem pridavat rozne specialitky. V hre, kde su ludia (dokonca dvakrat), nemrtvi a elfovia sa da urobit pekna, zaujimava taktika. A ked sa pridaju dve rozlisenia, tak je tych karticiek celkom dost. Treba mysliet, premyslat, ale vzdy sa samozrejme hodi byt na rade a mat stastie. Jedna z moznosti je umyselne stracat slabe, nepotrebne jednotky. Velmi sa mi paci, ze sa mi podarilo urobit rozsirenia (Orkovia a trpaslici, Jasteri a magovia) tak, aby doplnali povodne styri rasy. Takze ci bude len povodna hra, alebo s prvym rozsirenim, alebo len s druhym ci so vsetkym sucasne, bude to krasne fungovat bez nezrovnalosti. Ohnivi jasteri a ohnivi magovia si navzajom velmi neublizia, ale ked narazia na nejaky protiklad, tak sa deju veci!

Trochu jedinecny princip, ktory som chcel dosiahnut, je ovladnutie protivnika. Ked je nepriatelska karticka len porazena, odchadza z hry. Ak je ale porazena fakt vyrazne, moze ist do tvojej armady. Preto je niekedy dobre utocit aj na slabe jednotky. To dava takticku slobodu a hlavne to znamena, ze moze byt velky rozdiel medzi neskusenymi a skusenymi hracmi. Gameplay je o to zaujimavejsi, ze niektore jednotky su velmi stabilne a presne sa vie, co sa da od nich ocakavat. Ine mozu v boji poriadne kolisat, takze raz porazia kazdeho a inokedy nemaju najmensiu sancu pomoct v boji.

Najdolezitejsia je zabava. Vyhravat ma clovek, nie kalkulacka. To je za mna zaklad. A niekedy sa treba zabavit aj vymyslanim novych mechanizmov. Napriklad magovia maju jednu specialitu za druhou a nemrtvych vedia zlikvidovat roznym sposobom. Nekromantka si podmani aj silne nemrtve jednotky, biele magyne ich efektivne znicia svatou magiou a co dokaze skuseni ohnivy mag urobit s nemrtvymi kostrickami je hadam jasne.

Make Carthaginian empire great again!

Urobit rozsirenie, samozrejme neoriginalne, na Osadnikov z Katanu je podla mna skvely tah. Hru ma (alebo si vie pozicat) hocikto. Zname pravidla, vela moznosti, pekna grafika a moznost rozsireni. Ci uz oficialnych, alebo nejakych vlastnych. Logika je maximalne jednoducha. Hodi sa na kockach spolu 12, tak sa pozrie, kto ma svoju dedinku ci mesto pri dvanastke. Kto ma, ten nieco dostane a vie to dalej pouzit. To je cela hra v kocke. Alebo v kockach?

Nie je ziadne tajomstvo, ze hru som si oblubil a par ludi som ju naucil hrat na celkom dobrej urovni. Priatelka ma obcas rozbije, co je samozrejme fajn. Kazdy clovek by sa mal naucit prehravat a kto to nedokaze, s tym maju ostatni len trable :)

Na rozdiel od hry mesta, kde nie su velke rozdiely medzi jednotlivymi civilizaciami, tu je rozdiel dramaticky. Ak uz sa dava na ostrov Kartago, Rim a dalsi, tak je fajn, ak sa to musi hrat inak. Vybrat si jednych a citat pozorne mudru karticku (ci extra napovedu s tipmi) a ist si svojou cestou. A ci uz sa vyuziju vsetky silne stranky spravne (co casto vyzaduje skusenejsieho hraca), alebo sa umyselne zmeni taktika, lebo… lebo preto… tak je to sranda. Hrat s rozsirenim, v ktorom su jednotlive staroveke civilizacie, je lahsie. Casto sa da zachranit, ak si niekto dal uplne nespravne umiestnenie uvodnych dediniek. A co je fajn, da sa to kombinovat hlavne s modom rybari z Katanu.

Popri starovekych civilizaciach, ktore sa dali povkladat jednoducho, sa aktualne v case pisania tejto knizky pripravuje druhe rozsirenie. Stredoveke civilizacie, premenovane na Dobyvatelia. Tu mi prislo ako zaujimave spojenie znameho ostrova a uplne neznameho ostrova, akych europske moznosti objavili na stovky. Ak sa lod blizi k neznamemu ostrovu, tak o nom nevie nic. Moze ho oboplavat, ale viac o nom zisti az po vylodeni a poriadnom preskumani. Prave skumanie je zaujimave o to viac, ze to musi robit aj kazdy z protihracov a vsetci mozu mat tak smolu, ako i stastie navzajom. Navyse sa moze stat, ze sa preskuma cast ostrova, do ktorej sa ostatni siria rychlejsie ako ich viete zastavit. Premenovanie je logicke, vsak v stredoveku sa az tak vela neobjavovalo namornymi cestami. Novovek je lepsie oznacenie obdobia a zacina sa prave rokom 1492.

Ostava jednoducha otazka – ako urobit civilizacie aj hratelne, aj vyrovnane a zaroven zabavne? To je vecou testingu a dokladnej pripravy.

Dopravna znacka: Pozor, Javascript!

Chceli ste si niekedy naprogramovat vlastnu hru? Iste, niekto ano a vacsina asi nie. S pomocou javascriptu alebo inej technologie sa da nieco vytvorit rychlo a relativne jednoducho s pomocou umelej inteligencie.

Bez nej vznikla hra Re-Wire Extended. Ak nepoznate, vyskusajte. Nie som autorom originalnej hry, ale postaral som sa o preklad do mnozstva jazykov a hlavne o rozsirenie o nove levely. Staci pocitac, mys a prist na to, ako tahat kabel.

Neskor som urobil niekolko hier uplne od zaciatku. Mnohe su nehotove, ale vacsinou su s myslienkou. Co takto hra pravek, kde je cielom nenechat sa zozrat a nevyhynut? Alebo hra, kde treba budovat mesto a zaroven riesit otravne poziadavky, jednu za druhou? Boj s byrokraciou a este aj na cas. To je take pekne, slovenske. Alebo hra, kde mozete sledovat, aka cast zahradky este zije a aka sa premenila na Saharu. Vymysliet sa da cokolvek.

Samozrejme nemoze chybat Chrisgejm. Zvlastna, mimoriadne „postukana“ to vec, vytvorena len v cistom HTML. Da sa to vobec? A da sa vlastne bez akehokolvek programovania urobit hra? No… ano aj nie. Ale ako funguje trezor a podobne veci, to si vyskusajte vy. Rozhodne jedna z tych divnejsich hier, ktora bola v case vydania stara tak… ako z roku 1990 :)
Zasady pri tvorbe akejkolvek hry

Pri tvorbe akejkolvek hry, pri jej navrhu, je podla mna potrebne dbat na par veci:

    1. Hra by mala byt nova. Nie nieco, co tu uz bolo v rovnakej podobe. Musi tam byt nejaka nova myslienka.
    2. Hra by mala byt pre ludi, nie pre kalkulacky. Akekolvek vypocty by mali byt dost jednoduche na to, aby si to vedel z hlavy spocitat priemerny clovek, nie len genius.
    3. Hra by mala byt zabavna a nemala by v ziadnom pripade a v ziadnom momente nudit vsetkych hracov naraz.
    4. Hra by mala byt o odlisnych cinnostiach. Hadzat kockou od rana do vecera je urcite nudnejsie ako odlisne cinnosti, ktore treba premysliet inym sposobom.
    5. Hra by mala mat rozumny pomer matematiky/logiky a stasteny. Ak je nieco iba o rozmyslani alebo iba o stasti, tak to nie je ziadna velka slava.
    6. Hra by mala mat nejaky jednoduchy, dobre pochopitelny navod vratane prikladov. Nebolo by vhodne, aby si kazdy hrac vysvetloval pravidla inak, po svojom.