Pred prvym pribehom

















Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Stanislav Hoferek
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2024)
Iva Nosalova

O knihe
Keby bolo pisanie pribehov jednoduche, tato knizka by nebola potrebna. Vytvorenie prvych pribehov je casto aj cestou cez rozne problemy a chybicky, nad ktorymi sa niekto len pousmeje, zatial co iny clovek moze dat nejaku velmi neprijemnu poznamku. Mylit sa je ludske a jednou z ludskych vlastnosti je tiez vstat a ist dalej, zlepsit sa, najst nove cesty a moznosti.
Pred prvym pribehom je kratkou priruckou k pisaniu pribehov. Na co sa zamerat, comu sa vyhnut a ako urobit, aby sa text nielen dobre cital, ale i dobre pisal?

Caste chyby
Pri pisani textu sa niektori autori zameraju na myslienky alebo na pribeh viac ako na celkovu upravu. Obcas sa potom stane velmi nemila vec, ze sa dobry pribeh ani poriadne nerozbehne a uz ho citatel zavrhne a zhodnoti text ako neprehladny. Je to casty problem, hlavne u novych autorov, ktori s pisanim zacinaju. Rozlicne chyby v texte totiz mozu odviest pozornost citatela od pribehu, narusit jeho sustredenie. Je tak velmi narocne opisovat prostredie, rozvijat postavy, viest medzi nimi zmysluplny dialog ci vytvorit konflikt. Akakolvek dobra myslienka sa v chybach strati a nikto nebude knihu v dobrom citovat ci odporucat dalej.

Existuje mnozstvo chyb. Najcastejsie ide o nespravne ciarky, chybne spracovanu priamu rec ci zle napisane suvetia. Je lahke porovnavat text v podobnych dielach roznych autorov na zaklade chyb a nedostatkov. Samozrejme, chyby sa najdu v comkolvek. Aj v logickych veciach. Niekedy sa stane, ze nie je jasne, ktora postava co hovori, alebo kde vlastne konci jedna myslienka a zacina druha.

Delenie textu
Pre skusenych citatelov, ale napriklad aj pre ludi s poruchami zraku ci pozornosti, je velmi dobre dodrziavat rozumne usporiadanie textu. Delit ho na mensie casti, na odseky. Zvlast v pribehoch je vhodne pisat priamu rec cez dolne a horne uvodzovky, nevkladat do priamej reci zbytocne informacie a skusit jednotlive postavy odlisit aj pomocou rozdielneho vyjadrovania.

Pribeh je v dolezitej casti, ide do tuheho, v stavke je toho vela. Ako to napisat? Na dynamicke opisy sa hodia skor velmi kratke, az heslovite vety. Nie dlhanske opisy. Je potrebne dat do samostatnych odsekov jednotlive casti deja. Do jedneho odseku napriklad boj pred branou, do druheho boj o hlavnu branu a do tretieho dej po tom, co brana padla.

Opakujuce sa slova
Castym problemom je tiez opakujuca sa mnozina slov. Povedal on, povedal on, povedala ona, povedal on. Toto nemoze byt v texte, pretoze to nevyzera dobre. Kazdy autor by si mal dat namahu zabranit opakovaniu slov. Pridat nieco ine, spestrit to. Dat pocitit citatelovi, ze sa nieco deje a nie len to, ze sa chce autor realizovat. Existuje mnozstvo synonym a mnozstvo slovnej zasoby, ich vhodne pouzivanie je jednym z rozdielov medzi zacinajucimi a skusenymi autormi.


Ukaz a netaraj
Dobra ukazka je viac ako dlhy popis. Vyborne je to spracovane napriklad v uvode filmu Navrat do buducnosti, ktory sa casto prebera na scenaristike. Aj bez slov je lahko viditelne vsetko dolezite. Vedca mozno ukazat cez pohlad na jeho laboratorium, nemusite pisat, ze je vedec. Chudobnu zenu nemusite spominat len ako chudobnu zenu. Mozete napisat, ze by si rada kupila nove hrnce, ale namiesto toho tie stare cisti, aj ked by ich najradsej vyhodila.

Priama rec
Priama rec moze hovorit o tom, co sa deje a bude diat. Nemalo by to byt len neucelne rozpravanie.  Idealom je, ak sa na konkretny problem pozru jednotlive postavy a okomentuju to inymi slovami. Priklad:

„Padla brana! Sme strateni! Nikto nas nezachrani! Nema zmysel zit!“ hovori Lucia.
„No tak padla. Stale je tu dost muzov, ktori brania citadelu. Tu im ta ich presila az tak nepomoze!“ oponuje Richard.
„Bola to len otazka casu. Maju viac muzov, obliehacie stroje, este aj toho sialeneho carodejnika. Kazdemu muselo byt jasne, ze ta brana padne,“ rozprava potichu Peter.
„Co bude s mojimi rodicmi? Ako sa dostanem teraz domov?“ pyta sa mala Dorota.

Priama rec moze byt aj dobrym pomocnikom v opise sveta, ale musi byt jasne, ktora postava co hovori. Mozete si to zjednodusit aj nasledovne:

„Neboj sa, Lucia. Dobre to dopadne.“
„Ale ja sa bojim, ze to vobec nedopadne dobre a vsetci tu pomrieme. Pocuvas ma vobec, Richard?“

Diakritika
Pisat s diakritikou, alebo bez nej? Kniha, pribeh ci poezia sa pise s diakritikou. A tu je krasna moznost – vsetko alebo nic. Ak bude vsetko s diakritikou, bude to brane ako standard a nebude to mat zbytocne znizene hodnotenie. Text bez diakritiky sa moze pouzit v niektorych ojedinelych pripadoch, napriklad ak su v texte priame prepisy SMS sprav, kde sa diakritika casto nepouziva. Absolutne nevhodne je vsak pisat tak, ze casto v dlhsej vete sa diakritika zapne a vypne i niekolkokrat. Ak sa navyse stane, ze dve slova su v jednej vete napisane inak, okamzite je text brany ako nespravne napisany, neprehladny ci jednoducho odflaknuty autorom.

Uvod a zaver
Anotacia je casty kamen urazu. Treba ju? Treba text o knihe? Ak tam nieco take nebude, hovori to o tom, ze autor sa chce len vyrozpravat a nechce sa mu rozmyslat nad dobrym uvodom. To je nepripustne. Dobra anotacia musi byt strucna, vecna a uprimna. Velkym plusom je originalita. Romanticky pribeh bez nej lahko zapadne medzi inymi pribehmi, pretoze bez dobrej anotacie si nikto nevsimne, v com je vase dielo ine, zaujimave ci vynimocne.

Podobnym problemom je odseknuty koniec. S nim sa da casto stretnut v poviedkach, ktore maju velmi nizky limit znakov. A pritom je to smutne, pretoze dobry zaver je potrebny. Ak sa v pribehu s branou stane, ze cely hrad padne a par ludi ujde, asi bude citatela zaujimat, co ti ludia prezivaju, kam smeruju, ci nad cim uvazuju. Aj to, ako sa pozeraju na porazku ci naopak drvive vitazstvo,  hovori o postavach velmi vela.

Motivacia
Preco sa deje to a ono? Preco isli hrdinovia dolava a nie doprava? Preco ich nechal nepriatel na pokoji az do deviatej kapitoly? Preco niektore postavy spolu vychadzaju a ine nie? A preco idu dvaja Anglicania v Londyne na kofolu, aj ked sa tam ovela castejsie pije nieco uplne ine, pretoze v Londyne je zohnat kofolu takmer nemozne? Pozitivni i negativni hrdinovia musia mat dovod na nejaku akciu. Malokto pojde do boja len preto, ze sa doma nudi. Ovela castejsia moze byt snaha ochranit svoj hrad ci sposob zivota, alebo ziskat nieco hodnotne od susedov. Ak niekto chce nieco branit, kradnut ci spoznat, potrebuje motivaciu.

Hromadne upravy
Hromadne upravy dokazu vylepsit text relativne rychlo, a co je dolezite, je vacsinou jedno, ci je text na dve strany alebo na tisic stran. Hromadne upravy dokazu opravit caste chyby. Velmi dobrym prikladom je odstranenie viacerych medzier sucasne z miest, kde by nemali byt. Moze tiez vymenit male pismeno za velke ci naopak, a to v tych pripadoch, kde sa na to vytvoria spravne podmienky. Po stlaceni klaves CTRL+H, cize nahradit, mozete cez $^ vymazat prazdne riadky. Vyzaduje povolenie regularnych vyrazov. Dalsia moznost je dat nahradit dve medzery jednou medzerou. To mozete prejst aj niekolkokrat. Mozete tiez vymenit medzeru s otaznikom za otaznik a medzera zmizne, zatial co otaznik ostane. Taktiez si mozete vymenit dve ciarky za spodnu zatvorku (ktoru treba casto nakopirovat do vyhladavacieho policka cez kopirovat a vlozit).


Priklad textu
Tu je priklad textu, ktory moze niekto napisat uplne vazne. Kym autor tomu moze perfektne rozumiet, pre ostatnych to moze byt uplna katastrofa. Porovnajte si 3 verzie: Ocividne a uprimne zlu a dva odlisne vylepsenia od dvoch odlisnych autorov.
1: ,,Cierny pinc´´ xce zabyt setkich v kralovske  adria lebo je zly a je velmi zly a   preto sa proti nemu postavilo dvanact hrdinou zo severu   juchu vychodu severu a porazily ho v bojy a odftedi bol mier.
2: Cierny princ chce vyhubit cele Adrijske kralovstvo.  Je to bezocivy zloduch, a preto sa zislo 12 hrdinov zo severu, juhu, vychodu a zapadu, aby ho porazili v boji. Zvitazili a odvtedy vladne mier.
3: V kralovstve Adria sa objavil clovek, ktory sa nechal oslovovat ako „Cierny princ“. Na zaklade jeho hroznych a neprijatelnych cinov sa proti nemu postavilo dvanast hrdinov. Poschadzali sa zo vsetkych kutov kralovstva a spolocne ho porazili v narocnom boji. Od ich vitazstva je v kralovstve Adria sladky mier.

Prikladne postavy do poznamok
Jessica je pistolnicka na divokom zapade. Je sirota, jej najblizsia rodina sa stara o zranenych, no ju nechapu. Jessica je blondina, ale nie je to dobre vidno, lebo ma obrovsky klobuk. Je skor nizka, velmi rychla. Vyjadruje sa drsne, jemne povysenecky, nema respekt k autoritam. Vie vyborne jazdit na svojej kobyle, striela z pusky Winchester a ma stary revolver Remington, ktory si sama kompletne opravila. Hlada dobrodruzstvo, pretoze neznasa nudu. Zaroven ide za pomstou, pretoze jej niekto velmi ublizil (postava John). Je netrpezliva, kona okamzite a dopredu privelmi nerozmysla.

Maly John je napriek svojmu menu ohromne vysoky chlap. Vysoky, ale tichy, mily barman v salone. Tichsi, ako by sa na barmana na divokom zapade hodilo. Nie je to ziadny pistolnik ci niekto, koho zaujimaju zbrane. Je vsak uspesny a oblubeny, a to tak pre jeho priatelsky pristup, ako i pre vybornu pamat a schopnost ziskavat si priatelov. Maly John ma kontakty, vyzna sa pri vyjednavani, vie upokojit privelmi agresivnych ci alkoholom opojenych ludi. Popri praci barmana je tiez chlap suci takmer na vsetko. Je zamocnik, vie skoro vsetko opravit a okrem ineho vyraba bice ci jednoduche mediciny pre ludi a pre kone. Ma coraz viac sivych vlasov, ale lepsie si rozumie s mladsimi nez s dedkami.

Jekaterina je traperka. Dcera Rusa a Indianky. Vedie obchod s tabakom, v ktorom sa dobre vyzna, i ked sama nefajci. Dava prednost prirode pred vacsimi mestami, je samotarka. Je mudra, nezavisla a aj ked by sa podla mena nemala zit na divokom zapade, ostatni sa ucia od nej tak prezit v divocine, ako i umeniu obchodovania. Nikto sa neopovazi ju podrazit a robi najlepsi borsc na zapad od St. Louis. Velmi dobre znasa zimu a zima je tiez jej oblubenym obdobim v roku. Nevie plavat a nikomu nehovori preco. Ma niekolko tajomstiev, ktore neprezradi ani blizkym priatelom.
Chcem napisat pribeh. Potrebujem tieto ingrediencie:
    • Myslienka pribehu
        ? Kazdy pribeh by mal mat aspon jednoduchu myslienku. Pobavit citatela, ukazat vasu verziu boja dobra so zlom alebo napriklad predstavit svet z vasej hlavy citatelom. Moznosti je vela. Jednou z myslienok, podla ktorych vznikol Pan prstenov, bolo aj vytvaranie jazykov a novych kultur.
    • Cielova skupina
        ? Myslienka a celkove pisanie by malo byt v sulade s cielovou skupinou. Je tazke napisat pribeh pre vsetkych, lebo dat dohromady obsah pre narocnych a nenarocnych, pre dospelych i pre deti, a tak podobne, je narocne. Vyberte si, komu by sa to mohlo pacit najviac a z akych pribehov sa moze niekto dostat k tomu vasmu.
    • Prostredie
        ? Kde sa pribeh odohrava? Na Slovensku? Na inej planete? Niekde v krvnom obehu? Alebo v uranovej bani? Nech ide o akekolvek prostredie, treba ho poznat, nastudovat a pochopit specifika a rozdiely oproti tomu zivotu, aky zije samotny autor.
    • Vediet, ako funguje priemerny jedinec v danom prostredi
        ? Pribehy nie su len o hrdinoch a zaporakoch. V danom prostredi zije aj niekto iny. Kto? A preco? Ak su tam nejaki rolnici, co a preco pestuju? Ak su tam nejake skupiny vojenskeho odboja, ake su ich ciele? A preco tam niekto prichadza a odchadza?
    • Hrdinovia
        ? Aky je idealny hrdina? Casto je idealny hrdina jednoducho neidealny. S chybami, s dobrou motivaciou, ci taky, s akym sa moze citatel stotoznit. Niekto, komu mozno drzat palce, ale musi si zasluzi urcity obdiv citatela. Aby to nebol len dalsi chlap s pistolou, alebo len dalsia nova mlada sestricka v nemocnici.
    • Vyvoj postav
        ? Postavy by sa mali vyvijat. Mali by byt v strede knihy ine ako na zaciatku ci na konci. Mozu ziskat nejaku schopnost, nieco si uvedomit ci urobit si dobre alebo zle meno vo svete. Prave posun je pre citatela dolezity, ak sa chce posuvat aj po stranach knihy.
    • Zapletky, pointy, konflikty a dobrodruzstva
        ? Ziadny velky pribeh nie je o tom, ze sa chlap pri ohni rozprava sam so sebou. Musi sa nieco diat, musi byt z dialogov, popisov a hlavne akcii jasne, ze sa nieco hybe dopredu. Aj v politickych relaciach su casto dvaja ludia, ktori maju ine nazory, pretoze konflikt je zaujimavejsi ako neustale pritakavanie. Zrada, nepodareny ustup, problemy pri ziskavani novych clenov skupiny ci smrt dolezitej postavy jednoducho k pribehom patria.


    • Originalita
        ? Pribeh by mal mat originalitu. Nieco, co je len tu. Aj keby to malo byt blaznive. Nemozu byt vsetky pribehy o tom istom, ani vsetky diely konkretnej serie. Aj ked je narocne priniest nieco skutocne nove, pretoze uz bolo takmer vsetko niekde pouzite, je potrebne vidiet nielen vysledok, ale i snahu. Ozvlastnit pribeh moze cokolvek, od politiky cez vieru, zameranie na konkretne suroviny ci fakt, ze je niekde ludi privela a inde primalo.
    • Anotacia, klucove slova, prva kapitola, strucny popis
        ? V castiach, kde citatel spoznava pribeh, by mal byt poriadok. Nemalo by tam byt vsetko, nemusi tam byt prehlad udalosti za cele generacie. Ale musi tam byt dovod, aby citatel cital dalej. Jedna z moznosti je ukazat hrdinu a jeho svet cez priame ukazky, pridat nieco originalne, pripadne zacat s dobrou ukazkou humoru. Vyvarovat sa dlhych a tazkych slov, nekonecnych suveti ci narocnych, alebo pocetnych mien.
    • Narocnejsie casti textu
        ? Druha kapitola je vhodna na narocnejsie popisy ci minule udalosti z prveho sveta. Pokojne sa to moze vysvetlit aj v neskorsich kapitolach. V prvej to este nie je vhodne uvadzat. Nikto nechce naraz privela informacii. Narocnejsie podrobnosti moze tiez vnasat do pribehu postava mentora. Jednou z moznosti, ako vybudovat dobru postavu, je prave pridat urcite pochybnosti k detailom sveta. Naozaj sa to stalo takto? Neskryva tu niekto nieco dolezite? Podrobnosti je tiez potrebne davkovat. Citatel potrebuje vediet, co sa deje, aby mal zakladny prehlad, ktory si pocas citania rozsiri o nove poznatky. Navyse nepotrebuje vediet, ze zomrel Adam, Bernard, Cecil, Dusan, Erik a Frederik. Potrebuje vediet, ze sa stalo nieco strasne. Alebo ze zomrel Adam a jeho najblizsi.
    • Dlzka
        ? Premysliet si dlzku pribehu je mimoriadne dolezite. Bude to kratka poviedka do sutaze alebo trilogia? Pripadne cela seria s mnozstvom dodatkov, s niekolkymi autormi? V kazdom pripade je potrebne podla dlzky textu upravit mnozstvo dialogov, pocitov, opisov ci postav. Svet Warcraftu ci napriklad Mahabharaty je bohaty aj pre to, ze je na to dostatocny priestor. Ak sa pise kratke dielo, tak je casto dobrym napadom pridat 2 odlisne postavy, ktore maju nejaku dynamiku, a pridat vedlajsie postavy len tam, kde su skutocne potrebne.
    • Poznamky
        ? Nejeden autor sa zamotal vo svojom vlastnom, obsiahlom diele. Niekedy sa z blondiny stane cernovlaska, z puste prales alebo z priatela nepriatel, len pre zle urobene poznamky. Horsie je, ked niektora cela kapitola, alebo rovno niekolko kapitol, prestavaju davat zmysel. Do poznamok sa hodi cokolvek a je vhodne ich udrziavat prehladne. Vzdy je lepsie opravit dva riadky v poznamkach, nez upravovat kapitoly a nasledne zistovat, kolko skody bolo vlastne napachane.