Priznanie Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Palea Ulla Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2023) Pxfuel.com O knihe Priznanie. K comu vlastne? Autorka dve desatrocia venovala svoj volny cas samostudiu a praxi. V tej dobe bolo laskovanie s okultizmom povazovane za mimoriadne nebezpecne, no podarilo sa jej ukryt vlastne zazitky do zasuvky svojej pamate. Podme teda do nich kratko nahliadnut. I. „Bojuj!“ Tak mi hovorievala mama. Vzdy, ked som mala nejaky vazny problem, ktory zamestnaval bud moju mysel alebo srdce, vychystala ma na pomyselny front. A k tomu otec s vysokou sarzou, pan major na letisku. Nuz necudo, ze som sa vypiplala na bojovnicku, aj ked nie v armade. Co ma viedlo k tomu, aby som sa nevzdavala? Nuz – jednoducha vec. Chcela som mat pekny zivot, ked som on v sestnastich rokoch takmer prisla. Tuzila som po stasti. Zla som v detstve zazila naozaj velmi vela. V obdobi dospievania nastal cas, kedy som bola velmi citliva. Cim viac som prejavovala svoje city a dobrosrdecnost, tym viac okolie pritvrdzovalo, az som nakoniec ostala ako studentka smutna a nepochopena. To som vsak prestala riesit uz vtedy, svet vie byt velmi nepriatelsky. Teraz mam sediny a skoro polstorocia za sebou, no nelutujem. Je mi dobre, odkedy som sa prestala lutovat. V sedemnastich rokoch mi ktosi podsunul knizky o samanizme a budhizme, Boli to vedecke odborne publikacie pochadzajuce z Ceska a svojou narocnostou vtedy presahovali moje schopnosti porozumiet im. Neustale som sa o to snazila, no marne. Akasi fascinacia Buddhom, akesi citove puto, ktore zacalo vznikat medzi mnou a postavou z historie, kresalo moju osobnost. Poctivo a vytrvalo som namiesto ucenia sa v skole studovala pre mna vychodziu filozofiu a styl zivota. Knihy boli krasne, s obrazkami, a ich obsah sa pre mna rovnal vanilkovemu zakusku so slahackou. Neskutocne ma naplnal pocit, ze na moje trapenie existuje liek, techniky a postupy, ktore uhasia moj smad po vedeni a odpocinku. Ak som dovtedy byvala nervozna a hlboko nespokojna, otravena, stacilo mi sadnut si do meditacie a starosti sa rozplynuli. Vytvarala ich iba moja mysel, a tak som sa ju naucila bdelo pozorovat. Inklinovala som k akemusi prepojeniu vychodnych nauk a samanizmu, co vyustilo do rozpolozenia, v ktorom som podvedome spojila obe tieto ideologie a praktikovala cisto svoju cestu. Mala som vo zvyku zapalit si vonnu tycinku a sadnut si do lotosoveho sedu. Namiesto meditacneho vankusa som pouzivala obycajny a casto sa mi stalo, ze som sa v miestnosti, v ktorej boli i ostatne dievcata, „vyparila“. Mala som otvorene oci, no moje vedomie bolo natolko koncentrovane na prazdnotu a pocitanie dychu, ze mi doslovne zmizlo okolie z dosahu vnimania. Nepovazovala som meditaciu za unik, ale citila som sa v nej velmi dobre a ten stav som mala rada. V pociatkoch som mavala problemy, ako kazdy zaciatocnik, so sustredenim sa. Myslienky mi poletovali ako sa im zachcelo, a casto som bola zmatena, pretoze som este nedokazala mat v praxi nadhlad. Zameriavala som sa na urcite predstavy a v istom zmysle som si vedome rozbijala svet. Myslenie vsak nie, to zostavalo bystre a uvedomovala som si cely proces rozpustania ega. Ak som aj mala komplexy, meditacia ich zmietla zo stola. Asi po roku som sa zmenila. Vsimli si to aj kamaratky. Povedali mi, ze cela trieda ma obdivuje a chceli by byt ako ja. Ake prekvapenie! Ja som sa lopotila sama so sebou, pokym kamaratky riesili diskoteky a chlapcov. Tak som zacala pocitovat prve vysledky svojho snazenia. Zmyslovy svet som neodmietala, ale drzala som sa spat. To, co ostatnych okolo mna zneistilo a rozrusilo, vystrasilo alebo znervoznilo, mna nezasiahlo. Casto som mala v sebe taky vnutorny pokoj, ze okolie skusalo, ci vobec reagujem. Na sedemnastrocne dievca to bolo nieco velmi neobvykle. Ked som s usmevom odpovedala na ich otazky, ostatni zostali prekvapeni a nerozumeli mi. Bola to velka vyzva, prijat to, ze sa nemozem stotoznovat s ostatnymi. Potrebovala som vzory ako kazda mlada zena a ist vlastnou cestou vyzadovalo odvahu a schopnost samostatne mysliet. Na cestu som vsak uz nastupila a neexistovala moznost navratu. Velakrat za den sa mi stalo, ze som sa potesila, co dokazem, co zvladnem. Niekto ma urazil? Ani som to nevnimala. Neodmietala som prakticke zalezitosti, ale vedomie, ze existuje nahlad, stary a osvedceny sposob ponimania reality, ma upokojoval a poskytoval mi pocit citoveho i socialneho bezpecia. Okrem zenu a budhizmu som sa zaujimala i o spominany samanizmus, nemala som vsak dost literatury. V tej dobe boli knihy o ezoterike vynimkou a ako originaly, venujuce sa odborne danej teme ich nebolo dostat. A tak som s nevinnostou vstupila do sveta, ktory by som teraz nazvala niecim ako budhisticke samanstvo. O dva roky neskor som sa uz motkala po Europe. Tolko mystickych zazitkov v hranicnych situaciach uz nikdy nezazijem. V krajinach, kde som zila, bola bezna viera v duchov a nadprirodzeno. Mala som pocit, ze okolo mna sa deju zazraky, moje vedomie bolo nastavene na vnimanie paranormalnych udalosti. Mala som stastie v nestasti, lebo navstivene krajiny boli balkanske a kratko po ukonceni vojnoveho konfliktu. Vedomie neustale pritomnej potencialnej smrti mi umoznilo prezivat zivot velmi plno, bez pouzitia drog. Moje vedomie prevadzalo akrobacie a vobec mi nevadilo, ze uz sest rokov nemam pristup k akymkolvek mediam okrem radia. Moj zivot samotny bol ako film. Pocas studia buddhovej Meditacie vsimavosti a vhladu, alebo knih Mirceu Eliadeho som narazila na Castanedu. Antologia knih samotnych ma zaujala, ale skor som mala zaujem dozvediet sa viac o samotnom uceni. Jednotlive knihy nutili citatela vyhladat suvislosti a vyextrahovat z nich podstatu. Tu som neskor nasla v peknych pribehoch Ken Eagle Feathera. Bola som mlada a vsetko som chcela pochopit, vsetko sa naucit. Preto, a to zanedlho, som sa v systemoch zorientovala a porovnavanim v nich nasla vela zhod a podobnosti. Vsetko mi pripadalo ako prejav jedneho a toho isteho vedomia, hoci popisy boli rozlicne ako obsahom, tak i formou. Predstavovali jednu cestu z ciest, kde sa kazda sustredi na ine podruznosti a ciele. Uz vieme, ze samanizmus s rovnakymi prvkami praxe vznikol v davnych dobach nezavisle na sebe. Povazujem za vplyv astralneho sveta to, ze i tieto kozmologie, ktore sa nemali ako a kde stretnut, maju zhodne psychologicke jadro. Po aktivnom spoznavani som dospela k jednej veci: Je uplne zbytocne porovnavat sa s druhymi. Kazdy mame ine hodnoty, rozlicne skusenosti a formovalo nas kazdeho nieco ine. A ludia si aj tak rozumeju. Prave to, ze si uvedomime svoju jedinecnost a neponorime sa do pychy, otvori nam branu k ludom. Tym, ze si doprajeme duchovnu i dusevnu slobodu, zacneme si druhych ludi vazit a zaujimat sa o nich. Zijeme technicky svet. Snazia sa nas ovladnut vydobytky z elektroniky, media a informacie. Clovek tak neraz strati sam seba, schopnost vidiet veci vlastnymi ocami. Nase ego je obtazovane navodmi a poucovane o veciach, o ktore vlastne vobec nemame zaujem. V snahe ist s dobou, spreneverime sa sami sebe a prisposobime sa v nadeji, ze nas okolie prijme. Opak je pravdou. Stelujeme sa do pozicii, ktore nam ako velke vzory podsuvaju spekulanti. Ide im o vlastny prospech a to, co vidime, nie je tym, cim to je v skutocnosti. Uz aj z nabozenstva alebo duchovnej cesty sa vytvoril sposob, ako zvacsit svoje ego a prinutit ho neustale zhanat doplnky pre svoje „hobby.“ Zazracne naramky alebo saty na vytvorenie exkluzivnej individuality. Nie je na tom nic zle, ale v tomto balaste sa strati vacsina nadejnych adeptov a – zleniveju. Davni mystici, magovia ci samani vonkoncom nepotrebovali internet a desiatky zbytocnych knih. Vystacili si so svojim ucitelom a pozicanymi spismi. Moderna doba nam umoznila dostat sa takmer ku vsetkemu, otazkou ale zostava doveryhodnost a autentickost zdrojov. Bola som chudobna, niekedy som nemala ani na chlieb, a musela som dva tyzdne setrit, aby som si mohla dovolit kupit knihu. O to viac som si ju vazila a rada zaspavala s pohladom upretym na zltkaste stranky. Dnes sa mozem dostat k spisom Baghavadity ci Mahabharaty za pat minut. Virtualny priestor ponuka slobodu volby. Zaplava informacii nas vytrhne z casto pokojneho stavu do chaosu protireciacich si nazorov a uvah a zatazi nas nutnostou vytvarat si postoje. Necham teda uvahy o svete, spomienky nas mozu o niecom poucit, no chcela by som sa s vami podelit o zazitky z praxe. II. Ako teda s meditaciou? Je dobre, ked sa pripravime na to, ze je to ucenie sa na cely zivot. Aj ked ju dokonale ovladneme, casom sa moze stat, ze nasa schopnost koncentracie a motivacie sa otupi. V meditacii je nasa mysel ako zamuteny rybnik, v ktorom prave niekto prestal cerit vodu. Nase myslienky sa postupne zacnu usadzovat. Na pomoc si zo zaciatku pozveme pomocnika, a tym je pocitanie dychu. Teda podme na to. 1. Najdeme si tiche a pokojne miesto, kde nie je ani velmi zima, ani teplo. Nemali by sme byt prave poobede, najedeni. Donesieme si vankus, a usadime sa na nom tak, aby brucho bolo trochu vypucene a takisto aj zadok. Sedime uplne vyvazeni, na kostrci. Chrbat mame vzpriameny, bradu zatiahnutu a nos s pupkom tvoria jednu liniu. Chrbtica by mala byt prirodzene esovito prehnuta a nesedime ani napati, ani uplne uvolneni. Ked sa uhniezdime, upravime polohu noh. Popis sedov je vseobecne znamy. Vyberte si, ci sa vam bude dobre sediet v lotosovom sede, pololotosovom, alebo pohodlnom. Je dobre si navyknut na jeden sed, potom vam uz len zaujatie polohy privodi ziadany psychicky stav. Mali by ste v nom vediet zotrvat velmi dlho, bez nutnosti pohnut sa. Pohlad nechame spocivat asi v metrovej vzdialenosti pred nami na zemi, s pootvorenymi vieckami – zabranime tym zmurkaniu. Kolena su co najviac pri zemi a polohu mozeme upravovat kruzenim okolo osi chrbtice. Dlane ruk spojime do vesmirnej mudry, l’avu ruku polozime na lave stehno a pravu tiez chrbtom na prave. Dlane su obratene nahor. Prsty lavej ruky vlozime do vyrovnanych prstov pravej, a spojime palce. Vodorovne,  mali by sa dotykat spickami a spolu s dlanou vytvarat akysi oval, akoby sme v nich drzali velke vajce. Jazykom v zatvorenych ustach sa dotykame podnebia a vytlacime z nich prebytocny vzduch, aby vzniklo jemne vakuum. Takto prirodzene dojdeme az k miernemu usmevu v kutikoch ust, pretoze uz sam pokoj ho vyvola. Tvar mame uvolnenu, a ak aj je nejaka cast tela v napati, dychanim ju upokojime. 2. Teraz sa naucime dychat. Vypnite. Lahko sa to povie, tazsie urobi. Tak teda postupne. Zhlboka sa rychlejsie nadychnite a pomalicky vydychnite. Pri nasledujucom vydychu si povedzte v duchu – „jeden“. Dychajte nenasilne, pokojne a jemne. Pri nasledujucom vydychu povedzte – „dva“. Pri dalsom – „tri“. A takto sustredene pocitajte az do dvadsatjeden. Pocas tohto casu sa pokuste sustredit na to, aby ste si vsimli, cim sa zaobera vasa mysel. Zo zaciatku nasilu nepotlacajte myslienky, iba upriamte pozornost na ich pozorovanie. Po kazdom vydychu precitujte kratku pauzu medzi nim a novym nadychom. Postupne si zvyknete na pozorovanie myslienok. Neskor skuste vzdy, ked zistite, ze myslite, vratit sa na zaciatok pocitania od jedna. Po urcitom pokroku, vzdy, ked sa objavi myslienka, pretrhnete ju a vratite sa k pocitaniu dychu. Nakoniec budete schopni dychat bez pocitania, i objavovania sa myslienok. Nebude to trvat dlho a naucite sa mat mysel pokojnu, nehybnu a prazdnu. To vsak neznamena, ze nebudete nic citit. Naopak, vase vnimanie atmosfery sa zmeni a casto sa vrati k zivym dojmom, ktore nam podvedomie prinesie z detstva, casu, ked sme boli bez priciny stastni. Cele vase telo i mysel sa zacnu regenerovat a nadobudat vyrazovo novu podobu, lebo pokoj z vas sa bude sirit na okolie. Pre mna bola meditacia, a po dvadsiatich troch rokoch praxe stale je, zivotnou cestou. Nielen pre velmi prijemne pocity, ktore pocas nej zazivam. Pokoj v dusi, ktory som vdaka nej nadobudla, akesi vnutorne ticho, ma neskor sprevadzalo vsade a bolo mi na pomoci v zlozitych zivotnych situaciach. Vzdy, ked som sa ocitla v problemoch, pomohlo mi nezamerne konanie alebo nezasahovanie. Neraz som okrem slova striga, adresovanym na moju osobu, pocula i slova osvietena, svata. Nas panteon asi nedokaze prijat prejavy inych filozofii. Bola to mila odmena, o ktoru som vobec neusilovala. Dostala som ju vdaka uprimnemu studiu a zaujmu o ideu, ktora prinasala prospech nielen mne. Niekedy som sa stala pochabym blaznom ( ktory svoje blaznovstvo ovlada ), len kvoli tomu, aby som potesila ludi a malinko ich vyprovokovala zamysliet sa a uvidiet celu tu obcasnu komediu, ktorej sme vsetci sucastou. Niekedy som musela potlacit hrdost. A tu sa dostavam k tolteckemu nahladu na povahu cloveka – carodeja – bojovnika. Ako dievca som si vela precitala o australskom alebo havajskom samanizme. Boli to nauky prakticke a pomerne jednoduche. Svet sa podla nich skladal z troch vrstiev. Dolneho sveta, nasho a horneho. Podla toho si indiani stavali stany; otvor, ktorym vychadzal z teepee dym, prudil ako modlitba do horneho sveta. Sidlili v nom bohovia, vznesene bytosti. Nas svet bol v strede a pod nim svet duchov, pomocnikov i nepriatelskych zbludilych dusi. V dolnom svete sa dal ziskat duchovny pomocnik, akysi strazny duch, silove zviera. Pocas vedeneho bubnovania saman, liecitel a kuzelnik svojej komunity, upada do tranzu. V tomto stave padne na zem a navstevuje mentalne dolny svet, z ktoreho si privedie pomocnika, ktory sa mu zjavi trikrat z troch stran. Pritisne si ho na hrud a vrati sa do svojho tela a sveta. Ziska tym silu zvierata a nadobudne vynimocne schopnosti. Niekedy sa stane, ze saman v sebe ducha zanedba a ono ako vytesnena sucast vedomia nad nim ziska silu. Ide vsak o izolovanu samostatnu entitu, ktoru vytvoril, a tak sa jej zbavit nie je take lahke. Velakrat bol k samanovi posadnutemu silovymi zvieratami privolany exorcista, pretoze saman stratil pevnu ruku svojej vole a nedokazal sa vratit z tranzu spat. Saman stratil svoje schopnosti, no i neprijemne stavy. Mala som pomocneho ducha, ktoreho som zanedbala a ten sa dozadoval pozornosti – padali pri mne predmety, posuvali sa salky. Telekineticke javy sa mi deju dodnes, takze sa vzdy obavam vstupit do prostredia, ktoreho bezpecnost je zavisla na elektrine, napriklad vytah. Pravidelne totiz rusim radiovy signal a magnetofon ( niekedy sa uz vopred tesim na reakcie ludi ), vypinam alebo prepinam televizor, pripadne vypadne signal. Niekedy ku mne chodia duse. Ked som v noci vysla na schody ubytovne, zjavila sa mi ako biely priesvitny tien osoba zeny. Buchotala a svistala, odohnala som ju. Na druhy den som sa dozvedela, ze zomrela suseda, zla zena. Zrejme vsak bola iba nestastna, lebo reagovala zdravo, ako sa na normalneho ducha patri. Ked som byvala v utulku, zobudila som sa rano po pokojnej noci, ale socialna sestra bola velmi vydesena, potila sa a triasla. Dozvedela som sa, ze na mieste vedla mojej izby, zamurovanom prazdnom priestore nad kancelariou, bol v noci neskutocny hrmot a buchot, vraj akoby hadzali o zem stolicky a presuvali postele. Vyhodili ma odtial prave z tohto dovodu, akoby som to mala na svedomi ja. Inokedy sa mi zasa pomocou Crowleyho tarotu podarilo vidiet na dialku i v case a na detail presne som uhadla, co ma cez den postretne. Spoznavala som okultne vedy a rozsirilo sa mi vnimanie. Mala som pocit akoby som sa venovala niecomu zanedbavanemu a velmi dolezitemu, ako je napriklad umyvanie alebo rozcesavanie si vlasov. Moje vedomie nie je prilis sputane racionalitou a oplyva silnymi emociami, je to preto vhodna poda pre realizaciu takychto javov. Pomocou techniky astralneho cestovania pohybujem okenicou alebo predmetmi a kontaktujem ludi, co mi prinasa dobre vysledky praxe. Jeden cas som doslovne videla do dvoch miestnosti pod sebou a jasne rozoznavala, co sa v nich deje. Mala som vycitky a prepadol ma neprijemny pocit svedka. Pri astralnych vyletoch mi velmi pomaha hudba a Crowleyho tarot spolu so zelenou ucebnicou jeho vykladu od Zuzky Antares. Meditacia je vhodna a prospesna vo chvilach, kedy sa mag straca v prebytku roznorodych informacii a javov, ked ich chaotickost posobi na zdravu zakladnu jeho rozumu. Pomaha ako stabilizacny system, v ktorom mozno najst psychicke utocisko. Niekedy ma pri spatnom pohlade na moj zivot pochyti zavrat. Od hlbok pekla som sa vysvihla az nad oblaky, do pomyselneho raja. Nakoniec som sa ocitla na niekolko rokov v beznej realite, ktora mi ale bez praxe pripadala neskutocne nudna, preto som sa do nej opat ponorila. Prezivanie nadprirodzenych javov je vysoko navykove. Je to zavislost podobna alkoholizmu. A ked uz sme pri nom, zaujimave na vsetkych tych javoch je, ze som ich prezivala bez akejkolvek podpornej latky s vynimkou piva. Pocula som zufaly, srdcervuci narek mojej matky a pocitila chladny, nezucastneny dych vesmiru, kde mi vsetko zrazu pripadalo ako detska hra pre dospelych ludi. Hra, v ktorej nejde o nic, a predsa ju ludia beru smrtelne vazne. Bola som na prahu smrti. Videla som tunel, nikto vsak na jeho konci necakal. Len som don nahliadla, zlataveho a ziariveho, a s nadychom sa vratila spat. Astralne som sa odlucila od svojho tela – videla som miestnost i seba v nej, ako s priatelom v noci lezime pri sebe. Do studia magie som sa vrhla tak odvazne a uprimne prave preto, ze som si nechavala otvorene zadne dvierka. Cesta k nej je ale jednosmerna, po zazitkoch, ktore som poznala len z knih, uz moj zivot nikdy nebol ako predtym. V oddychovych fazach som sa venovala joge a budhizmu, to aby som si zachovala ludsku formu. V tych obdobiach sa mi casto stavalo, ze ludia si mysleli, ze na nich hram divadlo. Mala som take ciste umysly, ze chodit s nimi po svete bolo nebezpecne. Bola som doverciva a pri rozhovore som nemala v pozadi vedlajsie myslienky. Pohybovala som sa z miesta na miesto, a vsade som so sebou bravala karty, knihy a dennik. Prax koncentracie na jeden bod bola zaujimava. Vybrala som si sosku a nepretrzite som sa divala na stred jej cela asi hodinu. Pocas tej doby mi soska spred oci zmizla a uvidela som rozne geometricke a ornamentalne obrazce. Pritom som bola neustale sustredena a bdela. Mala som nesmierne prijemne zazitky blazenosti pri meditacii „metta“, v ktorej som posielala stastie druhym bytostiam. Velmi pekny bol aj Lodzong, trening mysle, tiez za ucelom prezivat blaho. Ponasa sa na pocit pri milovani, preto sa vobec necudujem, ze mnisi nepotrebuju zenu. Vyrovnanost s vlastnym zivotnym udelom im umoznuje byt stastnymi so sebou samymi. Nepotrebuju spolocnost, no ani ju neodmietaju. Od isteho casu som sa pravidelne zacala venovat technike obratenia pozornosti do seba, jednak preto, ze ma vonkajsi svet prestal zaujimat, jednak pre schopnost nacerpat tak silu pre moje vztahy a tvorbu. Moje okultne obdobie trva asi od roku 2004, ale zacalo ovela skor, asi v roku 1994. Materialov bolo malo, prvy navod som nasla v casopise Mystery. Bola to este ta stara, mastna tlac a jednalo sa o vyvolanie ducha. Pre pouzitie bol potrebny dreveny hranol a sviecka. Hranol som si vyrobila z haluzky. Akasi formulka, ktoru som vyriekla, ma vraj nenavratne upriamila na cestu carodejky. Tabulku Ouija sme uspesne pouzili v miestnosti za vytahom spolu s kamaratkami a kamaratmi, bolo nas sest. Tabulka bola nakreslena na vykrese a to, ze sa nam po nej posuvali ruky sme brali akosi prirodzene, nikto sa necudoval, iba sme v akomsi posvatnom naladeni precitali text „nechj ma“. Vynechane A si pamatam dodnes. Prve vykladacie karty Magic som si kupila v jedenastich rokoch v trafike. Uputal ma par krasnych labuti na obale. Ritualy som si zacala vytvarat sama uz velmi skoro – az o osem rokov som nasla v literature to, na co som prisla sama ako dieta. V magii sa uz desat rokov povazujem za zaciatocnicku, hoci som toho skusila vela. Za mimoriadne silne medium, ktore pomoze kuzlo ci ritual vykonat uspesne, povazujem hudbu. Pomoze sa spravne naladit a dosiahnut zelany stav zmeneneho vedomia. Dalsou prepotrebnou vecou je kontakt s ludmi. Komunikacia posobi ako katalyzator, v ktorom sa pripadny tranz transformuje do prijatelnej nalady bezneho dna. III. Ako si navodit zmeneny stav vedomia bez pouzitia akychkolvek psychoaktivnych latok? Najvacsou prekazkou byva pevne ukotvenie vo vonkajsom svete. Ak je clovek prilis orientovany na okolie a denne rutiny, vedomie sa posuva velmi tazko. Tiez vysvetlovanie si vsetkych abnormalit ako pracu fantazie velmi otupuje schopnost vnimania rozsiahleho mimozmysloveho sveta. Ako prvu a najjednoduchsiu metodu by som uviedla post a zmyslovu deprivaciu. Tym, ze na kratky cas obmedzime mnozstvo stravy, povzbudime cinnost mozgu. Stiahnutie zmyslov umozni ako nahradu vytvarat z nedostatku podnetov vlastne predstavy a – uz tu mame zmeneny stav, produkty nevedomia. Ak sa k tomu nevyspime, mame tu halucinacie. Samozrejme ze pre udrzanie plnej funkcnosti cloveka taketo cinnosti prevadzame narazovo a obcasne. Inak by sme si naburali psychiku a pretazili cely organizmus. co by mohlo viest az ku kolapsovym stavom. Neodporucam ich preto ludom, ktori maju sklon k zachvatom, nervovej slabosti alebo ine tazkosti. Je velmi dolezite robit si poznamky – stav rozsireneho vedomia si nie vzdy zapamatame. Pri spatnom pohlade mavame casto pocit, akoby sme si citali zapisky uplne inej osoby i osobnosti. Je to tak preto, ze napovrch vyplavalo nase nevedomie, ktoreho obsah nam v beznom stave nie je pristupny. Z tohoto obsahu mysli cerpaju napriklad maliari, obzvlast surrealisti, ktori dokazu zachytit svoje snove predstavy. Vacsina psychiatrickych pacientov sa ocita v nemocnici prave pre svoje nadanie uvedomovat si nevedomie a vstupit do neho. Nezvladnu vsak z neho vystupit, vacsinou ulpievaju na fascinacii tymto svetom, ulpievaju na podruznostiach a chyba im nadhlad. Clovek sa do psychozy alebo manie dostane vdaka extremnym alebo neprirodzenym zivotnym podmienkam alebo nespravne usporiadanym vedomim, ktore ako system nemoze samostatne prezit. Veda vymyslela mnozstvo nazvov pre rozmanite psychicke anomalie. Priblizne sa podobaju prejavmi, lekarska veda ich vsak nevie posudit samostatne. Rozdiel medzi samanom a schizofrenikom je iba ten, ze saman opakovane vstupuje do psychozy a volou sa z nej vie vratit, aby priniesol posolstvo. Vedome reguluje svoje navstevy a vyuziva ich v prospech komunity. Schizofrenik sa v bludoch strati, povazuje ich za objektivnu realitu a emocionalne sa k nej vztahuje i po odozneni iracionalneho zazitku. Keby sme zmapovali moznosti ludskeho mozgu a jeho schopnosti, zistili by sme, ze profanna realita je urovnou, ktora nas spaja. Avsak kazdy clovek ukryva vlastny intimny vesmir, v ktorom drieme moznost kazdeho mystickeho zazitku. Zavisi iba od podmienok a od rozsahu jeho schopnosti otvorit sa vplyvu neznama. Celkovo preto labilni ludia i citlivejsie osobnosti drzia v sebe neobjavenu vnutornu silu, ktoru je idealne v magii vyuzit ako dar, ktory nam pomoze pomocou vole ovladnut vlastne psychicke sily. Pri roznych experimentoch je zasadne nutne strazit si svoju telesnu kondiciu, aby sme z praxe neochoreli. Je jedno pravidlo: Ak vam je zhora dane, ze sa vam nieco udeje (ako dosledok vsetkych hybnych sil vasej existencie), aj ked sa budete velmi snazit odvratit to, udalosti iba oddialite. A ak o to budete usilovat, udeje sa vam to, co ste si v hlbke duse velmi priali a ani ste to netusili. Vo vedomi urputne zamietana vec sa nakoniec odhali ako predmet vasej tuzby, napovedia vam to uz sny. Emocie su nie vzdy smerodatne a casto su i rozporuplne, kladne i zaporne. Ak ste teda vzdy tuzili po zanedbanom muzovi bez penazi, pretoze ste mali vzor vo vlastnom otcovi, mozete to zamietat, ale v zivote so zabezpecenym zamestnanym muzom budete stale prekonavat prekazky a nenaplni vas. Ako mozne vysvetlenie toho, ze som medialne zalozena osoba mam jeden priklad. V kratkosti ho popisem. Ako male dievca ( mohla som mat asi styri roky) som sa v noci istu dobu budila na desive stavy, ktore som prezivala, doteraz si ich pamatam. Miesila sa v nich nervozita s hrozou, pretoze som videla akesi cudzie svety, zvlastnych ludi a mohutne situacie. Zaroven sa zmenilo moje vnimanie. Predmety som videla vzdialene a zmensene, najviac ma vsak trapili pocity v rukach, ktore som citila ako obrovske. Mala som pocit, ze hoci ich mam zlozene v lone, dotykam sa predmetov naokolo. Dobre by bolo vysvetlenie posadnutia duchom. Byvala som nebojacne dievca a verim, ze som ako dusa narazila na nejake zle pomery, mozno v snoch, a odniesla som si odtial prizivnika. Podla castanedovskej tradicie by mohol byt dvojnik vo mne taky vyziveny, ze nadobudol silu prejavit sa. Moj bod sustredenia (Co je spojenie energetickych vlaken na urcitom mieste v svetelnom tele cloveka. Vlakna prisluchaju urcitym naladam, skusenostiam z minula a vedu prave tam, kde clovek zil. Minulost urcuje, ktore vlakna si ako ludia vyberieme a cez ne uvidime vlastnu realitu. Ked sa bod sustredenia pohne zo svojej pozicie, usporiadaju sa v svetelnom obale ine vlakna a bod ich spojenia umozni cloveku prezivat uplne ine univerzum ci realitu, kde neplatia podoby vnimania ani citenia tej nasej.) sa pohol. Aby som sa vratila zo svojich nocnych vyletov, mama mi, ako som jej plakala v naruci, musela vylepit facku. To pomohlo, a bola som zasa spat, ruky boli normalnej velkosti. Pred viacerymi rokmi sme s otcom boli navstivit stary polozrucany dom v lese. Vykonala som v nom ritual so zamerom spojit sa s dusou, ktora ho kedysi obyvala. Dusa sa neozvala, no mala som opat pocit „velkych ruk“, ktory bol pre mna notoricky znamym signalom, ze vstupujem do zmeneneho vedomia, uz bez uzkosti a strachu. Otec ma pred vchodom do opustenej miestnosti poprosil, ci mu nezapozujem na fotografiu. Kvokla som si k dveram a on ma vyfotil. V ten den sa mi nic paranormalne neprihodilo. Ked mu vsak fotografia prisla z fotosluzby vyvolana, udivil sa. Na nej totiz sedim ja, no cezo mna v popredi sa prelina zvacsenina mojej pravej ruky. Pamatali sme si priebeh fotenia, otec drzal fotoaparat pevne, co vyplyva z ostrosti mojej tvare. Ja som rukou na sto percent nehybala. Doteraz nevieme, ako si vysvetlit to, co zachytava tato fotografia. Zeby sa aparatu podarilo zachytit mojho „dvojnika“, moj „pocit velkych ruk“ ? To sa uz nedozvieme. V tej dobe este nebolo bezne dostupne robit fotomontaze a foto nam prislo priamo z fotoatelieru. Mrzi ma len jedno – ze na tej fotke vyzeram strasne... Nikdy som nepozeravala, snad az do tridsatpat rokov, americke horory a ine psycho filmy. Ludia, ktori ich mali v zivej fantazii, boli vystraseni z kazdeho zvuku alebo prostredia, ktore pripominalo filmovy scenar. Mesiac si automaticky spojili s vlkodlakom, zatial co mne pripominal skor stredoveky roman o nenaplnenej laske alebo ludove piesne o hore. Bolo mi smiesne, ze reziseri skresluju situacie a spickuju ludsky strach. Aj ked sa totiz udeje nieco podobne, ako je vo filme, realita ma uplne inu atmosferu a mag je tu vladca duchov. Nepripusti, aby ho strasili a snazi sa s duchom nadviazat vztah. Ak duch vyvadza, mohli by byt pouzite magicke formule zo starych ritualov, magicke pomocky a tak podobne. Duch je bytost a nie neovladatelny zivel, preto ma i on svoje slabiny. Vie pouzit nepredvidatelne sposoby prejavu. Je nutne, aby carodej nosil pri sebe, najlepsie na krku, ciry kristal a kriz. Symbol Krista pomaha pri vsetkych ritualoch ako ochrana a obrana pred necistymi silami. Co sa tyka satanizmu, doteraz neviem, co to je, iba to, ze sa jedna o uctievanie diabla. Uz zo zdraveho rozumu by som ho nepraktikovala, lebo by som sa tym odsudila k zaniku. Symbolom satanizmu je pentagram obrateny cipom dole. Symbolom wiccy, teda neskodiaceho carodejnictva, je pentagram v pozicii cipom hore. Ma podobu cloveka, styri cipy symbolizuju styri zivly a piaty, vrchny, ducha, teda hlavu cloveka. Z castanedovskej abstraktnej tradicie sa dozvedame, ze klasicki, ritualni carodeji su v pokuseni upadnut pri svojej praxi do morbidity, preto toltecke ucenie nema taky rozsiahly repertoar duchov a anjelov, bohov a demonov. Pri ritualoch sa pouziva ayahuasca, ktora je sama o sebe bozskou bylinou schopnou spriatelit sa s clovekom cez vizie, ktore v nom vyvola. Priprava jej pozitia a ritualu je preto niecim osobnym a clovek sa k nej chova s laskou ako k pomocnikovi. Keby si totiz v podvedomi navodil stav nepriatelstva alebo strachu, bylina by s nim po jej poziti nespolupracovala a mohla by ho zabit. Zasadne by som neodporucala experimentovat s muskatovym orieskom, uz pozitie maleho mnozstva /asi tri kusy/ je smrtelne. Velmi vhodne je carodejnictvo spojit s liecitelstvom a mocou bylin. Jednak maju magicke ucinky, kedy na zlozeni latok, ktore obsahuju, az tak nezalezi, jednak tieto latky dokazu vyliecit telo az zarazajuco rychlo a dobre. Ak si doma pridate do kavy kazdy den stipku skorice a vypijete zihlavovy caj, urcite nic nepokazite. Tu by som uviedla moje skusenosti s bylinami, teda ich recepty, ktore som vyskusala a boli velmi ucinne. IV. Receptar funkcnych bylinkovych liekov. - na sporaku rozohrejeme v miske bravcovu domacu mast do horuca. Vsypeme do nej za hrst cerstveho lopuchu a hrst skorocelu a povarime. Najlepsie su cerstve listy. Do zmesi teploty najvyssej, aku znesie nase telo, namocime kus lanovej latky a leziacemu prilozime na bolave a prechladnute pluca a priedusky. Ma silny odhlienujuci ucinok a lieci zapal a horucku. Pozor na popaleniny z horucej masti. - pri zapalenych dasnach a zapale oci vyplachujeme a prikladame obklady z vyluhovaneho harmanceka. Caj vo vacsom mnozstve posobi ako prehanadlo. - voda dlhsie prevarena s orechovymi supami skvele po niekolkych pouzitiach zafarbuje vlasy, vyzivuje a regeneruje vlasovu pokozku. Podobny ucinok ma zihlava, zabranuje masteniu vlasov a urychluje ich rast. - rebrickovy caj spolu s alchemilkou je dobry na zenske tazkosti. Upravuje bolestivu menstruaciu, pravidelnost cyklu, odstranuje nevolnost. - pri zapale hrdla a prechladnuti nakrajajte dve cibule na tenucke platky, vysypte do misky a zalejte medom do stvrtiny objemu (alebo zasypte cukrom). Nechajte sackom prikryte vyluhovat do vecera a vzniknutu stavu po lyzickach vypite. - na akekolvek rezne, bodne alebo ine poranenie prilozte na kasu rozmliazdene listy skorocelu, najlepsie kopijoviteho. Prikryte sackom a ovinte obvazom. Nezabudnite predtym ranu dobre vydezinfikovat alkoholom! Zahoji sa rychlejsie. - pri nedostatku vitaminov a nechutenstve odporucam zjest denne tri lyzicky hroznoveho cukru. Zvysuje chut do jedla a je vyzivny. - pri nedostatku zeleza jest spenat a pecen. Ak dieta casto oblizuje kovove predmety, dajte mu skontrolovat zelezo v krvi, moze to byt znak jeho nedostatku. - ako mocopudny a urologicky caj posluzi caj z praslicky rolnej a senny. - sedacie kupele z dubovej kory odstrania opuchy, bolesti a krvacanie pri hemoroidoch. - udrziavajte v chladnom a tmavom byte ciste steny bez plesni, mozu sposobit chronicke ochorenia. Steny pravidelne potierajte vapnom. - odvar z maleho mnozstva hlohu posobi na normalizaciu krvneho tlaku a upravuje cinnost srdca. Bobule varime s malym mnozstvom cukru. . cesnak je prirodne antibiotikum, ktore tiez pomaha znizit tlak a posobi antibakterialne. Je vhodne ho uzivat i pri chripke. - potieranie rias a obocia ricinovym olejom za studena lisovanym, posobi na hrubku, lesk, a rychlost rastu chlpkov. Skrasluje vzhlad nechtov a podporuje ich pevnost. Pouzivame vecer pred spanim. - pri bolestiach klbov a svalov pomoze rozmliazdeny list kostihoja prilozeny na bolave miesta. - na zbavenie sa uhrov a necistej pleti pouzivame med zmiesany so stavou zo skalnej ruze a zeruchy. Vyrazky zmiznu, ked pastu nechame na tvari cez noc. - ako zabal natrieme vlasy zmesou z ricinoveho oleja, kavy, medu, zazvoru, majonezy, horcice a kurkumy. Pod igelitovou ciapkou nechame posobit celu noc. Vlasy budu hebke a leskle. - ako zabal na bolave klby zohrejeme nad parou cibulu a prilozime ju na postihnute miesta. Prikryjeme este teple mikrotenovym sackom, ovinieme gazou a nechame na noc posobit. Moj byvaly priatel vdaka tymto a ostatnym receptom veril, ze mam moc liecit, ale i prekliat a zo strachu mi roztrhol vsetky amulety a sperky, ktore som nosila. Verim, ze vam moje rozpravanie nieco prinieslo a motivovalo vas k praci na sebe. Tak teda, nech sa vam nieco dobre prihodi, tak sa stan! :)