Slubovali stenam Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 010001 O knihe Ste nam, alebo stenam? Ludia su mimoriadne komplikovane bytosti. Rozhodujeme sa niekedy samostatne a niekedy spolocne. Vysledok? Niekedy sme armada mozgov, geniov a prijemnych ludi, zatial co inokedy sme len stenami. Neomietnute idealy, znicene sny a je to s nami tazke. Jednym uchom dnu a druhym von, alebo doslovne hadzanie hrachu o stenu. Slubili stenam je basnicka zbierka Marie Novakovej, ktora sa rozhodla touto formou vyjadrit k tomu, co sa deje v spolocnosti. Medziludske vztahy i medzinarodne problemy krizene so snami mladej zeny, ktore su trochu uletene realite. Pomyslena obrana smutnych pred tymi, ktori smutok nepoznaju a krizova vyprava proti tym, ktori prostrednictvom ovladania duchovneho sveta presadzuju svoju volu nasilim. V knihe su tiez myslienky ohladne okupacie, ako ucinnej forme nicenia generacii. Obsah Slubovali stenam 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Moderna basnicka o nas 5 Nezabudnem 6 Slubili stenam 7 Nesmejte sa smutnym 8 Vstupenka k stastiu 9 Nahaname sa za kostami 10 Podme spolu lietat 11 Este jeden krocik 12 Deviata brana 13 Dolamana z velkej lasky 14 Ako vtak bez kridel 15 Hladam svojho zleho chlapca 16 Predam Ti svoju dusu 17 Aj dnes 18 Laska je ako lod 19 Namiesto uvodu Poslepiacky neznamym smerom, natahujeme ruky k bohatstvu, romantik ustupil gavalierom, blazni nas, blaznov, prerastu. Moderna basnicka o nas Budujeme Europu, otvarame hranice, znovu ideme na kopu, kto dnes nastavi lice? S otvorenou narucou, jeme bryndzove burgery, na trh aj s dusou blsou, hladat v ludoch charaktery. Postavme most cez Moravu, potom aj cez potoky, topiacim polejme hlavu, hlboko do ludskej stoky. Zabudnime kto sme boli, v casoch davno pritomnych, kto nekraca ticho stoji, caka na jemu podobnych. Hrame sa na slepu babu, majme ostre ploty z olova, k stene dajme pannu nahu, nech pozuje hluposti dokoran. Nezabudnem A co chces? Premiu? Mam ti podakovat? Vstaval si pre inu, a ja sa mam schovat? Schovam sa za ludi, s ktorymi sa tak rad hras, viem, ze ta to neprebudi, laska je pre teba gulas. Slovicka z prirucky, v abecednom poradi, kopacky, nie papucky, nikto ta nepohladi. Este ma prekrucas, toto som nikdy nevravela, neveris a skusas, nerozoznas certa od anjela. Vraj je vsetko moja vina, tak prepac, ze aj ja zijem, tvoja pycha nepokori ma, tebou zameta. Nezabudnem. Slubili stenam Slubili stenam mier, zafarbeny propagandou, myslime to dobre, ver! Dohoda je s inou bandou. Mierite nam na domy, a to stenam zatajili, bojovat ma kto? My? Zas ide o nase zily? V rukaviciach podane ruky, usmevy po skoleniach, na prosby su znovu hluchi, bez zmeny v pokoleniach. Slubili stenam zivot, my sme vam neslubili nic, konate velmi presvedcivo, zautocis, alebo pochopis? My ale nie sme len steny, nemozeme stat na mieste, osud i clovek vsetko meni, my vam stojime v ceste? Nesmejte sa smutnym Nesmejte sa smutnym, tichy je ich smiech, zivotom ukrutnym, behavaju dlhy beh. Aj oni vedia lubit, srdcom celkom rovnakym, nemozne dokazu slubit, pomahat noham vratkym. Smutok ide bez pozvania, celu naruc uchmatne, odmietne ho prava dama? Ako nieco podstatne? Az budes smutnym clovekom, mozes skrtnut zapalkou, horiet pod lyziarskym vlekom, laskou tvrdenou dialkou. Nikdy sa nesmej bez priciny, miska vah stupa a klesa, sudit mozu aj celkom ini, aj dostat smutnych pod kolesa. Vstupenka k stastiu Snivas o krasnych okamihoch, len ty a ten najpravejsi, saty v tych uzasnych strihoch, tvoj smutok je stale mensi. Snivaj o pohode v sieti, bez ohladu na tie kable, slnko od teba neodleti, len ti uchmatne trable. V kazdom dni bez neho je chyba, nevies kde najdes spravny kluc, zbytocne sa za nim prehybas, pomoze ten tvoj vysnivany muz? Nezabudaj na tych, co su doma, aj ked ty vraj domov nepoznas, vstupenku k stastiu zisti kto ma, poznas to, pocuvaj vnutorny hlas. Ak chces, polam niekolko rekordov, bud najlepsia aj ked sa to neda, bud kraskou tak znamou z bilbordov, budes opalena stastim, alebo bleda? Nahaname sa za kostami Vieme zit na mesiaci, ale nie medzi sebou, nahodme vak spaci, kde este pstros nebol. Zabudnime na ostatnych, teraz sme tu predsa my, porezani od flias vratnych, sucast jednej trapnej hry. Kto hodi pod nohy vacsie poleno? Poziada o oslovenie svaty, ostatni s hlavou sklonenou, spravame sa ako male deti. Nahaname sa za kostami, patria do nasho sveta, aby neplynul pomaly, cesta nie je daleka. To sme, ludia obycajni, smiesne ako sme na smiech, pozrime do svojich dlani, ktory cin znamena hriech? Podme spolu lietat Podme spolu lietat, zabudnut na sklamania, spolu sa vzduchom metat, len radost rozdavat. Skoncujme so zemou, povedzme cau oblohe, odidme od znamych brehov, najdime si ine, nove. Laska hory prenasa, mozno aj Himalaje, co dokaze ta nasa? Viac ako stavat maje? Aj tak ludia nelietaju, lasky je prilis malo? Alebo gravitaciu maju, nic sa medzi nimi nestalo. Na lubenie netreba hrdinov, ani energetaky niesu ono, mozno ak iny pojde za inou, pojdeme srdcom a nie vonou. Este jeden krocik Pridem k tebe na centimetre, nech citim tvoje trapenie, vsetky dni nech byvaju svetle, nie ako holubice ranene. Mier a laska spred desatroci, to uz nie je, davno odplavalo, svet je iny, inaksie sa toci, vela slov, alebo snad malo? Skus aj ty jediny krok, ku mne, do mojho narucia, nebojim sa spomienok, je krasne ked srdcia busia. Bude tvoje, bude moje, skusme to krok za krokom, zapalme vsetky otcove role, slobodny sa stane otrokom. Porozpravaj mi, co ta boli, spolu najdeme na to liek, laska utopena asi nezahori, urobme spolu milu vpred. Deviata brana Preco sa ludia tolko vrazdia, naco zahadzuju zivoty inych, dalsie generacie tym nakazia, preco sa slabi bolia silnych? Od dnes nepozeram spravy, strkam hlavu do pieskoviska, z tolkeho zla mi netravi, clovek je prasa dozaista. Vidim zenu co chrani dieta, s rukou proti gulometom, toto je ta bezpecnost sveta? Potom dalsi zomrie smadom. Za vlajocky na tvrdej palici, ktore sluzia na bitie v nedelu, moslimov trestaju katolici, alebo to inak dnes zomelu? Nadavame na nas osud, ako je kruty a proti nam, ak si mudrejsi tak odstup, alebo zaklop na deviatu z bran. Dolamana z velkej lasky Dolamana z velkej lasky, hlada seno v kope ihiel, z tmy si berie same vrasky, sedive duse na pridel. V zakrute dialnice do raja, stopuje Smrtku na bicykli, veselsie je ked su dvaja, rychlo si na seba zvykli. Maraton za zlomene nohy, pravidelne celkom nasilu, prehrala na minovom poli, pre jej lasku spanilu. Hlboko zakopal jej idealy, aj malu minu do cesty, za city Smrtku chvali, hlada sedive nevesty. Musi splnat kriteria, hlupa v spravnej mierke, zakaz zit a byvat mila, hladat lasku po uzavierke. Ako vtak bez kridel Ako vtak bez kridel, narazam do obrazov, kto take nieco videl? Utekam pred spasou. Pozeram na modre nebo, prinasa cierne myslienky, iba mne podhodi poleno, preco? Toto nepoviem ti. V obraze vidim iba obraz, v dlaniach nie je buducnost, pust pod ocami a na nej mraz, koza, kost a posledne dost. Neodletim ani neodplavam, priputana k svetu dospelych, bozk milujucim mamam, pre princov zatial nesmelych. Pridam si cislo na ruku, nebudem pipat v obchode, staci len v hlave a v duchu, otroka prezradi (nielen) odev. Hladam svojho zleho chlapca Pisem inzerat do novin, hladam svojho zleho chlapca, nie je tu? Nevadi, dovi, s naladou pod i nad psa. Takeho co vobec nepije, fajcit nech ani nezacne, smutok snad niekde zasije, lubit musi vediet senzacne. Prajem si aby bol u rodicov, postaral sa o nich vzdy rad, nemal zleho slova na polisov, na vsetkych dobre spominat. Preco ale zly chlapec? Sama sa citim byt zla. V svete kde sa ide na vec, na krasne veci sa spomina. Mal by mat srdce otvorene, potom bude menej zly ako ja, nech vie zit aj po dlhej smene, odide odo mna skor ako sa zda. Predam Ti svoju dusu Predam Ti svoju dusu, vsetko co z nej ostalo, zaseptam iba tiche su-su, neboj sa, bude za malo. Dam akciu aj dvojnasobnu, len si ju zober so sebou, zabalim Ti moju dusu drobnu, nafukne sa a bude s polevou. Neposkrab sa od nej, dobre? Ma hrany ostre zo sklamani, kazde si do nej silno zobne, zatmelo sa Slnko na dlani. Cudujes sa tomuto obchodu, kto normalny by dusu predaval? Nie kazdy preplava az za vodu, ak pred tuzbami stavia val. alebo moze byt ina cesta, ked to s mojou dusou prezijes, ukaz svet tak, ako sa mi nezda, pocuvam ta, ty ma pocujes? Aj dnes Aj dnes si vyberam stenu, na ktoru budem pozerat stale, moje oci na vsetky striehnu, styri ma obklucili a su v prave. Dotknem sa kralovstva nicoho, ak neutecie za inou pamiatkou, zijem svoj zivot, neviem pre koho, kracam sama strechou hladkou. Spadnem a nevstanem, tentokrat nie, do stien sa uzavriem s gulou na nohe, kaslem na dychanie, necakam znamenie, len konce, nestastne a ubohe. Zakyvam poslednej nemej tvari, ktora prezila moje vecne stavy, nespytam sa, ako sa fotke dari, ja som ta, ktora ju otravi. Aj dnes placem nad rozliatym mliekom, lebo mam ruky krive a zbytocne, som ako zltko co sa pohadalo s bielkom, mam mysliet na nieco sviatocne? Laska je ako lod Plavis sa do burky, nazvi ju ako chces, v korabe bez vesiel, dobry vietor dostanes. Ale len na chvilu, burka sa zosilnie, odplavi morsku vilu, nechces jej povedat nie. Niekedy zvalis stazen len tak, hodis si kotvu pre stastie, na plytcine pribudne novy vrak, od lasky machom zarastie. Ty len tak s usmevom, hodis slobodu cez palubu, naberies kurz na beton, na nom rozbijes si hubu. Nevadi, raz vsetko preboli, laska moze byt s krikom, ludia pri nej plachtia nesvoji, ona odide s inym namornikom.