Stand up po sediacky Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2022) McKinsey O knihe Sandra, komicka s telesnym postihnutim, sa v svojej druhej knihe zamysla nad zivotom a nad vsetkym, co stretava. Jej stand up komedialne vystupy vas nezdvihnu zo stolicky a neobsahuju vulgarizmy, ale sprijemnia den, cakanie na autobus ci dodaju trochu inspiracie do uplne beznych dni. Jemna satira spolocnosti a netypicke riesenia akosi nemozu chybat v knihe, ktoru napisal chlap. A rozhodne nie je nudza o diskusie o partnerskych vztahoch, ktore su ine ako na najroznejsich strankach pre zeny. Knizka je velmi kratka, ale ma byt tak jednoducha, ako i uzitocna. Ak by ste pri nejakej prilezitosti mali napisat nejaky kratky prejav, mozno vam pomoze. Staci sa len zamysliet, vsimat si vsetko krasne i vsetko to, co je uplne zle a treba si z toho urobit srandu/Sandru. Dvanastka „Mam rada slovne hracky. Patria medzi tie, ktore na rozdiel od inych kazim len obcas. Slovna hracka sem a tam potesi, neublizi, aj ked je niekedy nepochopena. Deti nemam, takze si kazda suseda mysli, ze budem velmi rada, ak tie jej deti postrazim idealne na mesiac. Darmo hovorim ze nie, ze mam vela prace a idem na skialpinizmus, neveria mi. Pridu, povedia svojej malej ratolesti, nech poslucham tetu a idu prec, niekedy aj s cigou v ruke. Sandra, dobre ze si tu, ber malu, ja mam rande uz za sest hodin a musim sa namalovat. Ako super. Aj sa pytam, preco sest hodin, ked ja, co nie som ziadny blesk, to zvladnem za dve ci tri minuty. Ina suseda ma vyuziva, ci skor zneuziva stale, ale este nevie moje meno. Raz som Sona, raz som Sasa, raz mi dokonca spravne povedala Sandra, ale potom sa opravila na Slavku. Tak sa citim ako ta najdolezitejsia osoba na svete, len mam prievan v penazenke. Musim si dat cennik a dopisat, ze sice nie som platca DPH, ale 200% navyse potesi, ked uz sa staram o dieta o 200% viac ako realna matka. Sandra to, Sandra hento, ale tie deturence neplatia ucty. Asi by som sa mala zamerat na detsku pracu, potencial by to malo. Len po nich neviem kricat. Beriem to ako velky osobny minus.“ „Jedno dievcatko, vola sa Eva, ma vzdy nejako prekvapi tam, kde je. Davam na nu pozor, chvilu sa pozriem inde a ona je na strome. Co mam urobit, roztocit vozik, dat si na kolesa klince a zachranit ju? Alebo sa necham prerobit na transformera, ktory dokaze zabavat deti, nudit dospelych a este aj vykonavat prace vo vyskach? Evicka mi nedavno povedala, ze je na dvanastke. Instinktivne som ju pochvalila, ze je to dobre. Az potom si prisla na to, ako velmi som stratena. Aka dvanastka, do pekla?“ „Napadlo mi ako prve to, co zaujima pedofilov. Ona je na nejakom dvanastrocnom dievcati? Ziadne ine dievca nevidim. Ona ma sedem rokov a keby sedemrocna ovladala pubertacku, tak by to bolo nieco zaujimave. Nieco medzi sikanou, nepochopenim, rychlym dospievanim a este niecim, ani neviem cim. Dobre, dievca to nebude. Dvanastka pivo? Mala by som zobrat alkohol tester? Nutim ju, nech na mna dychne. Neviem co mi to napadlo, ale skontrolovala som, ci ma dvanastku zub. Ma. Teda myslim, vidim vsetky. Viem, ze zuby sa inak rataju u deti ako u dospelych, ale expert na to nie som. Takze pivo to nie je, basa piv tiez nie. Sedi na lavicke a v rukach nema nic. Ale aj tak tvrdi, ze je na dvanastke. Pytam sa, ci nema pod sebou nejake naradie, napriklad kluc. Dvanastku. Nema. Nie je na ziadnom autobuse, trolejbuse ci inom dopravnom prostriedku, ani vo vagone. Zacinam uvazovat este viac. Dvanastka moze byt nejaky iny alkohol? A co takto dvanastpercentna cokolada? To by bolo malo. Taktiez nevidim ziadnu uniformu, ziadne naradie ani nic, co by znamenalo dvanasthodinovu pracovnu smenu. Davat dvanastky prace znie strasne hlupo, deti si vobec neuziju detstvo. Rozhodne sa vsak nevzdavam a myslim dalej. Pozeram na mobil a veru nie je cas obeda. Napadlo mi dvanast stupnov. Len tak sa pozriem na dievcatko a napadne mi uhlomer. Alebo Evicka na dvanastej etape Pariz-Dakar. Tam by mohla byt, zhodou okolnosti by po nehode mohla lezat na dvanastke, takze na dievcati, v dvanastej etape. Alebo v dvanastom pokuse? Viem, ze Eva neklame, ale na akej dvanastke moze byt? Dvanastka plech? Dvanast tehiel? Dvanastka v Mendelejevke je horcik. Zobrala mi tabletku? Zdviham ju, ale ziadny horcik. V znamom filme sa Hlinik odstahoval do Humpolca, ale co ma spolocne Evicka a dvanastka, to neviem. Vzdavam to. Ani nemyslim dalej. Napadaju mi vsetky dvanastky, od dvanastej skladby dvanasteho albumu od skupiny, ktora ma dvanast clenov. Dokonca sa objavilo moje matematicke ja, ktore mi hovori, ze dvanastka je delitelna jednotkou, dvojkou, trojkou, stvorkou, sestkou a dvanastkou. Je to teda velmi univerzalne cislo a ja som pekne v haji.“ „Po chvili sa ma Evicka pyta na pastelku. Zabehla by som, ale ovela rychlejsie je povedat jej, v ktorom supliku sa pastelky nachadzaju. Existuje dvanastka pastelka? Podla tvrdosti ci farby? Mozno ano. Odhalila som to? Asi nie. A pretoze ma sedem, asi nedostane dvanast uloh z jedineho predmetu alebo dvanast uloh, ake dostal Herkules. Nie je ani na dvanastom mesiacikovi, asi nic nema s dvanastym apostolom a tu som sa rozhodla, ze to vzdam.“ „Nenapadne zazeram na Evicku, ktora si kresli. Nie je to ziadna umelkyna, ale kresli rychlo a ocividne ju to bavi. Pytam sa, co kresli, a ona odpoveda, ze lodku. Pytam sa, ci nechce nakreslit napriklad ruzu, ale odpoveda mi, ze ruza bola omalovanka cislo jedenast.“ Vojna „Nebola som na vojne. Na tom cviceni, ktore volame vojna, ani na tom, co niekto nazve cvicenim, ale ide sa proti tym druhym s ostrymi nabojmi. Mam oproti inym zopar vyhod, cim vojnu v ziadnom pripade neschvalujem, ale na pocudovanie by mi nebolo tak zle, ako niektorym ostatnym. Tak schvalne, mam vyhodu, ze vyzeram neskodne. Nepriatel nebude uvazovat nad tym, ci nahodou nejdem v supertajnej akcii odkraglovat jedneho za druhym. Len si predstavte Jamesa Bonda na voziku, alebo Mission Impossible s vozickarmi. Vozickari nenosia tazky gulomet, nevenuju sa wrestlingu a tak podobne. Vieme skor zavadzat, ako utekat do prvej linie a ja osobne som v zavadzani naozaj dobra! Kazdopadne som minule uvazovala, aka by som bola vojacka. Taka ta skutocne profesionalna. V uniforme, ktoru v mojom cisle asi nerobia. Vo vojenskych cizmach, ktore by som sice nemala zladene s farbou voziku, ale mohla by som efektivne prejst tych dvadsat metrov, co zvladnem. Ano, vyhrala som tak trochu loteriu a medzi ludmi, ktori by mohli parkovat na vozickaroch sa mam velmi dobre. Len nemam auto, vodicak a chut znizovat populaciu svojou jazdou a cakanim v rade. Teda cakanie v rade nie je problem, ale statie by som fakt nechcela. Ale uz trochu odbieham. Uvazovala som nad svojou vojenskou schopnostou a mam tazky plan. Krok cislo jeden, vela sa usmievat. Krok cislo dva, namontovat si na vozicek tolko vybusnin, kolko sa zmesti. Krok cislo tri, zvacsit si kozy. Ano, znie to odveci, ale dostanem sa k tomu. A teraz krok cislo styri, dat vsetko do perfektneho stavu, hoci len raz. Prechadzala by som sa po cestickach, ktore ovlada nepriatel. Len tak, svojou cestou. Vyhliadla by som si taku vacsiu skupinu vojakov. Isla by som k nim a zvodne by som sa usmievala. Mysleli by si, ze som nejaka neskodna lokalna slecna, ktora travi zivot tym, ze na Pokeci hlada niekoho v uniforme, lebo ostatnym na jednoduche ahoj neodpovie. Nasledne by som si dala dole tricko, mikinu alebo neviem co, podla pocasia a ich pohlad by sa upriamil na pracu plastickeho chirurga. Pekne by ma obkolesili a ja by som nahmatala cervene tlacitko. Velke bum. Bola by som hrdinka! Zaroven by som bola feministicka teroristka s pocitom nadradenosti a keby tento moj napad pocul nejaky diktator, tak bude zle. Banda ozbrojenych vozickarok by isla na plastiku a potom na nepriatelske uzemie.“ „Sandra a ty by si isla na vojnu?“ „Uvazovala som nad tym. Kolko zdravych chlapov by si vybavovalo modru knizku? Ja by som sla. Mohli by ma zajat a donutit varit nepriatelom. Moralka by klesla naozaj hlboko. Alebo by mi mohli dat pracu v kopani zakopov. Neviem si predstavit nieco sialenejsie. Ja a lopata nie sme kamarati, ani ja a krompac. Vlastne ja a praca kdesi v zemi, na nespevnenej ploche, to je ako napad na velmi ciernu komediu s poriadnou davkou absurdity. Potom by ma dali na stavbu mostov a tam by sa toto vsetko stretlo s mojim strachom z vysok. Napadlo mi vsak aj ine zameranie. Mohla by som byt snajperka. Vsetko vybavenie by som si niesla so sebou a mohla by som cakat niekde v krovi. Len ja, ostrelovacia puska a vsetky tie chrobaky, pavuky a uzovky, pred ktorymi sa v hustom poraste uteka len velmi tazko. Postavim si pusku na stativ a cakam. Vystrelim a rychlo prec. Alebo vystrelim a pomaly prec? Kazdopadne nedavno som vyhlasila vojnu zamrznutemu kontajneru na plasty. Pocitila som v sebe silu a odhodlanie, ale nakoniec aj tak vyhral kontajner. Viete, ake je pre mna tazke otvorit zamrznuty kontajner? Moralka v cudu, jeden necht tiez, ale okoloiduci smetiari sa na mna pozerali aj bez toho, aby som isla pod noz. Jeden strasne mily ku mne prisiel, chcel ho pre mna otvorit, ale neslo to ani jemu. Tak sme zapasili spolocne a podarilo sa to. Plast isiel do plastu, ja som isla domov a ten smetiar bol pre mna vojnovy hrdina. Este mal aj uniformu. Dakujem, ste uzasni!“ Idealny partner „Vybehla som minule vonku, co v mojom pripade nie je uplne najrychlejsie, a uvidela som vsetky tie pekne dvojice. Dievca ako z rozpravky, chlapec ako z lacneho porna a drzia sa za ruku. On tuka do svojho mobilu, ona do svojho, ale su stastni. Alebo su influenceri, jutuberi alebo nieco podobne a robia si statistiky sledovanosti pekne s usmevom. Prve, co mne napadne, je laska, porozumenie… som zena a jednoducho na taketo veci verime, sme tak nejako naprogramovane. Skusena zena, ktora dobre pozna realitu, si vsak moze mysliet nieco celkom ine. Napriklad im to moze dobre fungovat na verejnosti, ale nemusi im to fungovat v posteli. A o tom by som rada hovorila v tomto standupe. Totiz, som stale slobodna, aj ked mi moja mamicka furt niekoho dohadzuje. A tak spim s plysakom. Ma to svoje vyhody, dokonca vela vyhod. Mam obrovsku postel, no vdaka nemu ju nezaberam celu. Takze lupiny a vsetko ostatne su len na jednej strane postele a nie na celej. Nikto mi nekradne vankus ani perinu a dokonca ked mu ziadnu perinu nedam, tak neprotestuje. Znasa to uplne pokojne, bez vycitiek. A ja ho mam rada, aj ked neustale pozera do stropu. Alebo na mna. Mozem si vybrat. No nie je to uzasne? Macko ma este niekolko uzasnych vlastnosti. Pozrie si so mnou romantiku, teleshopping, trapnu reality show a vobec mu nevadi, ze neustale prepinam. Tukam do ovladaca ako datel, hladam nieco pozeratelne a on nic. Pozera ci hlada so mnou. Nevadi mu ani reklama, ani Fico, ani ked nechtiac pustim madarsku ci rakusku telku. A co je podla mna dolezite, je pri mne. Neodchadza na cigaretu kazdu polhodinu, ani na malu potrebu kazde dve hodiny. Nezvoni mu telefon, nemusi riesit pracu a nevyhovara sa, ze vola s mamou nahlas a ta ma vzdy iny hlas a prizvuk. Skratka je moj. Pojde kam chcem a ked poviem, ze pojde do sprchy, tak je v sprche a neprotestuje proti studenej ani horucej vode. Dokonca som mu dala rusko, ked som bola chora, nech odo mna nic nechyti. Dala som ho aj do vzdialenosti viac ako 2 metre a chybal mi.“ „A nebol by na nieco predsa len lepsi chlap, Sandra?“ „Viem kam smerujes, to urcite ano. Teda ak by mu vsetko fungovalo akurat vtedy, ked by som ja mala chut. Chlap vsak na rozdiel od macka nechava vsade ponozky, neumyva riad, nenakupuje a vsetko ostatne. Samozrejme ak to nie je jeden z tych zodpovednych chlapov, ktori o mna nezakopnu. Ale hlavne chlapom velmi nerozumiem. Ani oni mne. Alebo ano? Minule som takto isla na nakup a zapacilo sa mi nieco v najhornejsej policke. Len som sa na to pozrela a uz mi krasny, vysokansky sympatak podal co som chcela. Len tak, bez slov. Ziadne chvastanie a hluposti, len cista pomoc. To sa opakovalo este v ten den i v ine dni. Tak som mu pozrela na ruku, ze ci ma obrucku a ziadnu nemal. Tak som sa rozhodla, ze mu jednoducho podakujem. Hovorim dakujem, on mi odpovedal, ze to je malickost, a ja som zistila, preco nie je zadany. Podla dychu je to tazky fajciar, ktoremu odhnivaju pluca a tak si pre istotu neumyva zuby. Hned som mu povedala, ze viem pomoct s tymto problemom, ale on nevedel o com rozpravam. Ako naznacite chlapovi, ze by mal viac dbat na osobnu hygienu? Isla som na to rafinovane a podala som mu zubnu pastu. Na to mi povedal, ze ich ma doma aj desat a este ziadnu neotvoril. Rozhovorila som sa o tom, ze chlap urcite chce viac zabodovat u zien a ze toto niekedy urobi viac ako vysoka skola. Na to mi povedal, ze vysoke skoly ma dve, ale ze nechce zenu a namiesto zeny ma v posteli macka, ktori mu nefrfle do toho, co pozera v telke, nesvieti mu, ked chce spat a hlavne si nenastavuje budik na skoru hodinu. Dostala som napad, ze sa stretneme. Sukromne, v domacnosti. A ze sa mu pozriem na zubok, i ked samozrejme minimalne s respiratorom. Zistila som, ze ten muz ma nejake divne vyberacie zuby a uz davno si ich nevycistil, lebo na to vzdy zabudne a nefunguje mu cuch. Tak sme mali o tom dlhu diskusiu, par veci sa zmenili k lepsiemu, ale zahlasil mi, ze mam lepsieho medveda, ako ma on. Pre tolku neuctu k svojmu macovi som ho vyhodila, co znovu chvilu trvalo, a zalahla som k tomu svojmu. Ten si sice nikdy necisti zuby, ale inak ma s tym chlapom pramalo spolocne. Dakujem, ste skveli!“ Viera „Pamatate si nieco z detstva? Ked ste boli este male deti a este ste nevedeli, cim chcete byt, ale uz sa nasla teta kdesi zo vzdialenej rodiny, ktora presne vedela, co z vas bude? Niekto sa pozrel na tu vasu mini hlavicku a uz boli napady, na co sa hodite? Ja som si odmala vsimala, ze s tymi nohami to asi nebude velka slava, ale chcela som byt cyklistka. Byt v telke, krutit kolesami a predbiehat vsetkych tych spotenych chlapov. Nevedela som, ze su odlisne kategorie, ani ako funguje bicykel. Nevedela som nic. Iste, uz som na rozdiel od sucasnych kotlebovcov vedela ako sa pise bicykel, ale nemyslela som si, ze to dam. Bola som nadana a vrodene nedokonala? Mozno. Ale mala som sen. Potom mi uplne ina teta, ktora z mojho pohladu vyzerala uplne rovnako, povedala velke mudro. Ze ak budes dobra, tak ti Jezis pomoze. Povedala som si, ze fajn. Kazdopadne uz som vedela z coho sa sklada bicykel, ale nevedela som, kto je to Jezis. Neviedli ma k viere. Samozrejme, ako spravne dieta som sa spytala preco. Potom prislo dalsie preco, a dalsie a dalsie. Toto je dolezite, lebo dieta si chce dat dohromady suvislosti, pospajat si to, a tak potrebuje vediet viac vtedy, ked mu to jednoducho pali a chce vediet dodatocne informacie. Preco je ten najrychlejsi? Preco je ten cyklista taky skaredy? Preco ma ruzove tricko? Preco ma zelene tricko? Kedy pride Jezis? Tou poslednou otazkou som mamu zmiatla. Najskor otazky na sport, potom nieco suvisiace so sportom a nakoniec Jezis. Povedala mi, ze Jezis nepreteka, a ja som sa spytala tu najlepsiu otazku, preco.“ „A uz vies preco?“ „Teraz viem, ale ked som bola mala, tak som nevedela. Mama mi povedala, ze mi to nevie tak dobre vysvetlit a ze nech idem za otcom. Toho som sa spytala, kto je to Jezis, a on krutil ocami. Doteraz si to pamatam. Povedal mi, ze podla Biblie je to syn Boha. Tak mi musel vysvetlovat co je to Biblia a co je to Boh. Potom mi musel povedat, kto to boli Rimania, ako sa z dreva robi kriz a chudak mi musel hovorit aj o krvnom obehu. Vsetko naraz. Ja som sa tesila, moja hlava sa zvacsovala a mala som pocit, ze mu vysavam zivotnu energiu. Ked som dala asi sedemdesiate preco, tak som si povedala dost. Objala som ho a povedala som mu, ze ho mam rada. A ze dalsie otazky budem mat az ked pride z prace. Neviem, ci ho to specialne potesilo, ale usmieval sa. Dozvedela som sa vela a neviem, ci som to vsetko spracovala spravne. Na Vianoce som od Jeziska dostala knihu o Jezisovi a inych ludoch. Take zaujimavosti. Kto to bol, co urobil a tak. Volalo sa to Novy zakon. Este som nevedela, co to su tie zakony a moje citanie bolo znacne nedokonale, ale postupne som to citala a trapila som sa. Uvedomila som si, ze to asi nie je celkom pre mna. Dlhe pribehy o vsetkom moznom a ja som si myslela, ze ti ludia museli byt velmi divni. Samozrejme som sa pytala, ci je nieco aj predtym, lebo ze ma to hodilo do deja a niecomu som nerozumela. Pytala som sa v skole a u znamych a nikoho velmi Jezis nezaujimal. To som este nevedela, ze ten Jezis, ktory zomrel za nase hriechy na krizi, je zaroven Jezisko, ktory mame doniesol hriankovac a otcovi strojcek na odstranovanie chlpov z nosa. Dozvedela som sa vsak este jednu zaujimavu vec, ze viera v Jezisa nie je jedina a su aj ine viery. Prebudilo sa moje detske ja a hodilo znovu tu istu otazku: Preco? Preco je ich viac? Kto je najlepsi? Komu verit? A co ak niekto klame ci zavadza?“ „Ako to teda je?“ „Urobila som si poznamky. Hladala som informacie, kde sa dali, aj som nieco pocuvala z audiokazety, hladala som knihy, este som sa aj pytala jednej znamej, ktora vyzerala ako z druhej strany planety a to bola z byvaleho zapadneho Nemecka. Ta mi porozpravala o vsetkych vierach a ja som rada, ze som sa mala od coho odrazit. Krestania vedia odpustat, vymienaju kamene za chlieb a najskor som si myslela, ze vedia urobit len chlieb tvrdy ako kamen. Hovorili miluj svojho blizneho a potom sa tisic rokov masakrovali navzajom. Este si pamatam, ze nebude ziadny dalsi prorok. Ale potom prisiel. Volal sa Mohamed, doniesol Islam a aj pekne, aj skarede zeny musia byt zahalene. Potom sa nemusia malovat a mozu chodit ako strasidla, ale len s doprovodom. Povedala som si, ze strasidlo s doprovodom nikoho nevystrasi. Mohamed povedal, ze Boh je velky a ja som si povedala, ze ked som ja malicka, tak si s velkym Bohom nebudem rozumiet. Potom som este pocula, ze su taki ini bohovia a je ich velmi vela. Jeden vytvara, jeden udrzuje a jeden nici. Ja by som toho posledneho vyhodila, lebo som nemala rada tych, co mi nicili hracky. Vraj su vsetci v nejakych kastach a ja som si povedala, ze by som to nechcela. Zabudla by som, v akej som kaste a uz by som dostala poznamku. To veru nie. Este mi vraveli, ze bol taky pan, ktory ma rad harmoniu a sochy a mne napadlo, ze ma asi rad aj jedlo, lebo bol tucny a usmiaty, ale nie na vsetkych sochach. Potom som si to vsetko este viac spisala a povedala som mame, aku vieru budem uznavat. Ona sa najskor prezehnavala, potom povedala: Jezisi Kriste, este to mi chybalo. A potom ma uz pustila ku slovu. Povedala som, ze si urobim vlastnu vieru. Moj Boh bude zena, velka alebo skor mala ako ja a zakaze hadky, vstavanie o piatej a zakaze malym detom, aby sa prilis casto pytali otazku preco. Moja mama na mna pozerala ako vyorana mys a spytala sa to, co sa najcastejsie pytam ja. Otazku preco. Dakujem, ste skveli!“ Elektrina a WC „Pamatate si fyziku na zakladnej skole? Ja velmi nie, ale viem, ze ak mam nieco z kovu, tak sa to vplyvom tepla zvacsi alebo zmensi. Boli na to vzorce, ktore mi z hlavy davno vypadli a myslela som si, ze toto predsa nikdy nevyuzijem. Kazdopadne, ked som isla chvilu peso po ladovej ploche, tak ma krasne natiahlo. Dala som snuru, aku nedaju niektore baletky. Samozrejme zdvihnut som sa uz nezdvihla a pomohli mi dobri ludia, ktori ma zdvihli ako pierko. Rychlejsie, ako som cakala. Vysledok? Tentokrat uplne obycajny pad na zadok a nove dvihanie. Teraz uz pomalsie. Kazdopadne, ked padate na zadok, tak ste niekedy jednoducho radi, ze to nebolo na hlavu. Vtedy sa totiz daju do pohybu najroznejsie veci. Ako sa mi podarilo minule. Zamrznuta plocha a mne sa podarilo, ani neviem ako, prekrutit vozik a pocitila som zem chrbtom a hlavou. To ma poznacilo. Zrazu mi cela ta fyzika zacala davat zmysel a nasla prienik s politikou. Ani o jednom neviem vela, ale dostala som silnu teoriu. Politika a elektrina maju niektore body skutocne spolocne. Tak napriklad, v jednom i v druhom je napatie. Elektricke napatie nepopisem, ale napatie v den volieb by sa dalo krajat. Vsetci su napati, ci tam budu ti dobri alebo ti zli, alebo ci pojdeme niekde dopredu alebo dozadu. A samozrejme, napatim to nekonci. Nasleduje odpor. K tym, co boli predtym i k tym, co budu potom. To je taka slovenska specialita, davat najavo odpor. Samozrejme, cim vacsi odpor, tym menej prudia dobre napady a potrebne kroky. Treba urobit prud dobrych myslienok, ale skrti ho velky odpor. Cista fyzika. Aj so stratami. Elektriny, doveryhodnosti ci desatroci.“ „Nedavno som bola u kamarata na chate. Ak je to chata, lebo niekto ma chatu s dvomi umyvackami riadu. Toto bola skor chatrc, kde bola jednoducha komorka a ziadna voda, ani elektrina. Najblizsi zachod v restike bez Wifi a ochotneho personalu, ale so schodmi. WC dole schodmi a bez dobreho osvetlenia. Tak som si povedala, ze to dam, to zvladnem. Moja jasna motivacia sa stretla s mojimi nejasnymi pohybmi. Pomaly idem, kracam, ked tu sa v uplnej tme potkynam o predlzovacku. Padam na zem, akurat pred dverami. Musim na WC, musim vstat, musim vsetko. A teraz hlavne musim citat napis, ktory nie je dobre vidno. Nieco s klucom. Kluc je niekde. Kde? Ziadna rohozka, ziadny klinec, miska, nic. Kluc je u obsluhy? Asi ano. Teraz by som si rada sadla na ten tron, hoci i preto, aby som si jednoducho odpocinula. Co cert nechcel, musela som sa otocit a kracat hore.“ „Dostavam sa az k casnikovi, alebo ako nazvat toho cloveka bez uniformy, a ten mi lamanou slovencinou hovori, ze kluce od WC si nechtiac zabudol doma. Ake to bolo prekvapenie, ked som zistila, ze byva v tom uplne najblizsom dome. V restike len jedna dvojica s kavou a on ma odvadza k sebe domov, kde mozem urobit, co chcem. Alebo co potrebujem. Sedim, dakujem Bohu, v ktoreho neverim a zistujem, ze papier nikde. Ziadny toaletak, politicke kecy, sudoku, nic. Nikoho nepoznam a som rada, ze sedim. Rozhodne sa mi nechce vstat. Ten casnik isiel do prace. Co mam robit? Napisat kamaratovi, kde som, a aby mi do cudzieho domu doniesol papier?“ „Dostavam napad, ktory sa mi vobec nepaci. Hlasivky funguju, tak sa nahlas pytam, ci je niekde papier. Neviem, ci ma niekto pocuje. Opakujem to a moje prosby by som aj sklbila s hrozbami, ale cim mozem hrozit? Po chvili pride akasi pani, pravdepodobne matka toho casnika, a ze ona chce ist na WC a nech ju pustim. Spytam sa ju na toaletak a ona ze ju to nezaujima. Predstavte si, ze by ste boli v mojej situacii. Zacala som vyjednavat. Cim skor bude toaletak, tym skor odletim. Vraj nech si pohnem, lebo vstupi dnu a vyhodi ma na ulicu. Vynasla som sa, ze zavolam policiu a ze mna, hendikepovanu, chcu vyhodit na policiu a mozem z toho urobit skandal a dostanem to do novin. Ukazalo sa, ze ta pani je tak trochu hlucha, no po troch zopakovaniach sa rozhodla, ze mi pomoze. Toaletaky su uplne hore, na najvyssej policke. Alebo by tam mali byt. Vtom som si uvedomila, ze je to tak vysoko, ze sa tam ani nedostanem, bez toho, aby som vyskakovala. Tak co mam robit? Vyskakovat? Nasla som stolcek a dostala som sa tak vysoko, ako sa len dalo. Len to bolo bolestive a neprijemne. Konecne mam jednu rolku. Urobim co sa da, vyliezam a dakujem. Ta pani je nervozna a ma so sebou asi osemdesiat kuchynskych utierok. Este mi stihla povedat, ze ma uz nechce vidiet a zabuchla sa. Parada. Mam k nej odpor a dufam, ze ju uz neuvidim. Kazdopadne napatie, co som tam mala nikomu neprajem. Odchadzam a stretavam toho casnika, ktory sa ma spyta, ci este nieco nepotrebujem. Dostala som navrh. Povedala som mu, ze ti najdrsnejsi chlapi, ktori maju najvacsiu sancu u zien, maju toaletaky dole, nie na nejakej najvyssej policke. Hovori, ze na tom mu nezalezi, lebo jeho mlade zabky nezaujimaju a je na starsie, zrele zeny. Mam chut vracat, ale ked viem, kam by som musela ist, tak prekonavam tuto potrebu a idem prec. Tak rychlo, ako dokazem, a to prave velka rychlost nie je. Ste uzasni, dakujem!“ Velka noc „Pamatam sa, ked sa ma babka pytala, ci sa tesim na Velku noc. Najskor som nevedela, co odpovedat a vlastne som to cele nechapala. Myslela som si vtedy, ze Velka noc je akysi zvlastny sviatok pre chlapov. Je to nieco, co je stavane tak, aby sa to chlapcom pacilo a dievcatam nepacilo. Este som vtedy nevedela o vsetkych tych Jeziskoch ci Morenach. Vedela som vsak to, co si stale myslim, ze je najdolezitejsie na tomto sviatku. Otec decentne obleje mamu… vedrom vody. Brat sestru, a kedze jej pokazi mejkap, tak je okamzite uzemneny kabelkou. Dedko babku, a z akejsi tradicie nie pitnou, ale uzitkovou vodou, ako to robil aj jeho otec kdesi v manufakture. Potom to iste, v trochu inom poradi, ale vzdy muz sibe zenu. Prutikmi to vsak velmi neboli, tak preco to je? Preco tie hlupe bitky nie su ako vo filme Slnko, seno a par faciek? A co s tou vodou? Uz od mladosti som si uvedomovala, ze my, zeny, sme trochu viac zamerane na osobnu hygienu ako muzi. Castejsie sa sprchujeme, miname viac vody a aj tak ide ta voda na nas. Co sme komu urobili? Niekto vas poleje, potom zmlati a nasledne co? Mame mat vdaku? Niektorym muzom celorocne sibe, este to musia podciarknut na Velku noc korbacom, aby sme si nemysleli, ze ich to prejde. Najlepsie je, ked sa uz dovalia tesne pred obedom, mierne triezvi a skomolia basnicku a ty nevies, ci sa mas smiat alebo plakat. Hnusna tekutina nemoze chybat, zvlast ked je kazdy rok rovnaka a kazdy rok je menej COOL a menej IN, ak sa to vobec da. O to vtipnejsie to dopadne na dedine, ked je niektora slecna jednoducho rychla a mladenci ju nevedia chytit. Skratka je zdrava aj bez polievania. A ak ju nechytia, tak nebude ziadne miss mokre tricko, ci miss mokry kroj.“ „Nezabudni na peniaze.“ „Joj, to by som nemohla zabudnut. Peniaze hybu svetom, a to aj na Velku noc. Ako mala som nechapala, preco zeny davaju peniaze muzom, ktory ich jednoducho nenechaju na pokoji. Maly sibac si zarobi a dievca nedostane nic, okrem spominanej vody. Samozrejme, ako som dospievala, tak som si pomaly uvedomovala este nieco. Muzi sibu aj kvoli alkoholu. Pridu, vysibu, dostanu po eure a po vajci. A z utrzenych penazi idu chlastat. Alkoholicka komercia na druhu. A este je to tak spravne, normalne, tradicne a neviem co, a ze ja ako zena to nepochopim. No nepochopim! Vlani som to vymyslela velmi jednoducho. Dala som si na Facebooku zaujimavu profilovku, ze kto ma vysibe a obleje, na toho podam trestne oznamenie. A co sa zmenilo? Zistila som, ze kedze som dost introvertka a vela ludi ani nevie, ze existujem, tak neprisiel jednoducho nikto. Ziadny kupaci. Tento rok som to este upravila. Napisala som, ze sa zachovam ako Jezis a pridem az po troch dnoch. Inak, Jezis a Morena to dobre zamotali. Najskor som si myslela, ze ta Morena bola uplne obycajna zena, ktoru popravila mafia a hodila do potoka. Az potom som zistila, ze to ma byt bohyna smrti a zimy. Na take by sa oplatilo hodit Zaklinaca. Este vacsi extrem je to s Jezisom. Vo viere, hlavne v krestanskej, mam velke nedostatky. Tak mi ako prve napadlo, ze nebol az tak dobry, ked teraz oslavujeme, ze ho zabili. Az neskor mi napadlo, ze chvalime to, ze sa vratil. Teraz si to cele zhrniem. V Piatok zabili Jezisa. My vlastne slavime, ze uz s nami nie je. Potom sa v pondelok vrati a rovno ide oblievat dievcata. Teda cinnost, kde su zeny mokre i ked akurat nechcu byt a muzi su bohati a opiti, aby mohli byt este viac opiti. Do toho ma dojima umenie. Vzdy ma fascinovali vsetky tie babicky a niekedy aj zeny v najlepsich rokoch, ktore zdobia kraslice, pecu velkonocne dobroty, vysivaju nieco so zajacikmi a ja neviem co vsetko. Snazia sa, sustredia sa, vsetko pripravuju. Muzov vsak tieto ozdoby nezaujimaju. Ovela viac chcu peniaze ci chlast, co je tak krasne slovenske. Kedy ste poculi chlapa hovorit o tom, ake krasne vajicko dostal od svojej milej? Ja si nic take nepamatam. Potom je zo zeny umelec. Vytvori nieco krasne, zaujimave a pracne, ale nie je o to zaujem. Veru, s umenim to na Slovensku nie je ziadna velka slava. Zato v Norsku je to celkom ine. Pocas sviatkov tam davaju vrazdy. V telke, na internete ci v novinach. A vy sa samozrejme snazite uhadnut, kto je pachatelom. Napriklad by to mohla byt privelmi vysibana a zmoknuta zena, ktorej umelecke diela nikto nechce. Zbran? Uz ste poculi o tom, ze cencul je idealna zbran, lebo je to samoznicujuci dokaz? Pocas Velkej noci vsak uz cencule nie su, tak treba nieco ine. Co takto masova vrazda cokoladovym zajacikom? A ak to z tej bielej bluzky nezide, tak mame skutocne dobry dokaz. Cierne na bielom, alebo v tomto pripade cokoladovo hnede na bielom. Na zaver som si nechala este jednu pikosku. Asi viete, ze na Filipinach su niektori krestania naozaj extremni a nechavaju sa ukrizovat. Zoberme si, co je to vlastne to ukrizovanie. Vela bolesti z ran a do toho tekutiny. Vsak to je ako nasa sibacka, len trochu extremnejsia a skodia sami sebe. Preco to robia, to je ich vec, ale ak ma niekto pride v pondelok vysibat, tak mu navrhnem, ze pojdeme nasledne na Filipiny a vyskusa tento extrem. A kedze je to chlap, mal by nieco zniest. Ja by som nic taketo nechcela a myslim si, ze je lepsie spominat na nieco pekne a mile a nie prave na takyto horor. Ale som rada, ze sa toto iste nerobi aj v Bratislave. Len si predstavte, ze by ukrizovany potreboval akutnu pomoc, ale sanitka by ostala visiet v dopravnej zapche ako svet a dostali by sa tam az na treti den. Ja osobne dakujem, neprosim. A vy ste uzasni, dakujem!“ Filmy „Minule som pozerala film a vobec ale fakt ze vobec neviem, o com bol. Bolo tam vela krasnych zien s dokonalym mejkapom hned po zobudeni, krasnych muzov a bol tam nejaky dej, ale tomu som nevenovala pozornost. Samozrejme pocas filmu isli rozne reklamy a tie ma vytacali, ale potom som nadalej sledovala vsetkych tych krasavcov a zeny, ktore len tak neuvidite na ulici. To, ze Hollywood ci pokojne aj slovenska produkcia najima atraktivnych ludi je sice zaujimave, ale nie velmi pekne. Dava to pocit, ze obycajny clovek nemoze byt herec alebo herecka, lebo skratka nevyzera dostatocne dobre. Nesplna standard. Dokonca v takej miere, ze radsej pridaju efekty, ako keby mali pridat niekoho aspon trochu priemerneho. Videli ste tu pravnicku, Ally McBealovu? Zaujimava, mila a prijemna pravnicka, ktora ma komplexy, ze uz ma tridsat. Samozrejme, herecka mala uz vtedy o sest rokov viac. Preco dali starsiu herecku? Mam pocit, ze pekna tvar je skratka dolezitejsia ako spravne sa trafit do veku. Mladych hrdinov na skole tak hraju starsi herci, ktorych digitalne omladia. Najvacsi extrem je v tom, ze to urobia aj s tymi, ktori maju najviac vyzerat ako vyluceni z komunity a maju byt nezaujimavi. Keby teraz robili novy Baywatch, tak by tam podla mna podavali krasne tvaricky, ktore omladia o niekolko rokov a ani sa nebudu pytat, ci vedia plavat.“ „V akom filme by si rada hrala, Sandra?“ „Jednoznacne v scifi. Vedecko-technicke dobrodruzstvo na vesmirnej lodi, to je cele pre mna! Tak schvalne, videli ste na nejakej vesmirnej lodi schody ci prahy? Vsade je dokonalo rovna podlaha. V takychto filmoch a serialoch je vacsinou nejaky ten elitny tim profesionalnych zabijakov, vyjednavacov, zlodejov alebo cohokolvek. A tychto vsetkych niekto caka na lodi a veli im. Budem velitelka. Utekat na cudzej planete pomedzi miny, to by nebolo pre mna, ale davat tymto ludom psychicke uistenie, to ano. Len si predstavte, ze by nepriatel nejakym technologickym vynalezom prisiel az na lod a nebral by ma ako hrozbu. A ja by som ho zmlatila vozikom. Alebo by som vypustila kyslik z lode a vsetci by sa dostali do otvoreneho vesmiru, s vynimkou mna. Ja by som totiz mala dokonalo zaparkovany a ubrzdeny vozicek. Taktiez by som mohla hovorit vsetky tie technologicke slovicka, ktorym nikto nerozumie a o to viac by boli COOL. Skratka aktivujem nejaky pekelny vynalez na konci serie a vsetci divaci budu v napati cakat na zaciatok novej, lebo nieco ta OMEGA 3,14 urobit musi. Este mozem byt nejaky pilot. Co robi pilot v takom tom unikovom ci prieskumnom module? Alebo v specialnej bojovej stihacke? Spravne, sedi! A to by som dokazala. Na scifi mam jednoducho nadanie. Este by som mohla byt marinak v Avatarovi alebo inzinier. Donesu mi krabicu s hrdzavymi kablikmi a ja to budem opravovat a opravim to tak dobre, ze zrazu zacne fungovat posun v case dopredu i dozadu, vsetky tie alternativne reality a neviemake dimenzie. Taktiez by som mohla byt scifi politik. Zastupovala by som dvadsat osem planet, styri mesiace, jednu spriatelenu ciernu dieru a lietajucu cervenu telefonnu budku a vsetci by ma milovali, alebo by sa ma bali.“ „A ak by to nebolo scifi?“ „Tak fantasy. Harry Potter, ale taky po nasom. Tak ako ma Fico socialnu demokraciu po nasom, teda so zlodejmi a mafianmi. Bola by som v pribehu, ktory by bol dokonalou zmesou fantasy prostredia a nasej reality. Lietala by som na novom prostriedku. MHD na uplne inom leveli. Lietajuca metla pre 45 ludi. Kontrolovala by som na nej listky a mala by som moznost kuzlom dat dopredu tych, ktorym byva na lietajucich metlach zle. Aby toho nebolo malo, tak by som spravovala skrinu plnu kozuchov, no tie by boli urcene pre vozickarov. Mali by iny strih. Niekto by prisiel a prestupil by na novy vozicek, tak ako jazdecki poslovia niekedy menia kone po mnohych kilometroch. Mala by som tam voziky na vsetky prilezitosti. Organizovala by som tak hon na lisku na vozikoch, ale nechybal by ani odminovaci vozik menom Disabled Bozena a samozrejme aj vozik s virivkou. A ako by som tam porazila zleho carodejnika? Jednoducho by som ho presla, alebo by som ho kuzlom donutila nastupit na MHD metlu a v najvyssej vyske by som uplnou nahodou zistila, ze nema listok. Vsade by bol mier. Ma to len jeden hacik. Obsadili by ma len do ulohy kuzelnej storocnej stareny, a to az by mi bolo tak stodvadsat s tym, ze ma budu omladzovat, ako vzdy. Dakujem, ste skveli!“ Elektro „Niekde som pocula, ze muz je strateny v obchode s oblecenim a zena v Hornbachu alebo v elektre. Jasne, je to take klasicke jedna babka na trhu povedala. Kazdopadne citam taketo mudrosti, trhnem telefonom a kabel akosi nejde. Dvanast percent baterky na telefone a ja iny kablik nemam. Tak idem. Do elektra. Krutim kolesa a idem do takeho s obrovskou reklamou. Opatrne parkujem na zaciatku predajne a ako spravna zena uvazujem nad dvomi vecami naraz. Kde su kable? Kde su predavaci? Tych vidim, ale akosi sa styria hadaju s babickou, ktorej sa zjavne nieco nepaci. Mna si nikto nevsima, a to tam boli sami chlapi. Tak idem hladat kabel. Pracky, telky, vsetko mozne, hned niekolko hotdogovacov… co je za mna len akasi rozsirena verzia varechy… a kable nikde. Stretavam starsiu pani, ktora vsetko cisti a ma v ruke handricky a pytam sa jej, kde najdem kabel. Odpoved neviem som tak trochu cakala, ale tu neochotu v hlase nie. Mam celkom dobry sluch, viem aj presne povedat, na ktorom poschodi sa kto s kym hada a kto vyhrava. I ked vacsinou prehravaju obidvaja. Ale spat do elektra. Hladam dalej a narazila som na predavaca, ktory tuka do telefonu. Jemu sa tuka, ked ma nabity. Povedala som si, ze sa ho spytam na kable, ale trochu obklukou. Hovorim mu, ze by som tiez rada pouzivala svoj telefon, ale je skoro vybity. Chvilu cakam, lebo asi som ho velmi prekvapila. Ukazuje mi, ze tam su nove telefony a ide na opacny smer. Vela stastia na tom Tinderi, urcite si tam najde tu pravu, pre ktoru bude ten pravy prave on.“ „Nebol tam veduci?“ „Veru bol. Isla som za nim, rozpraval sa s niekym pri televizoroch. Taky starsi chlapik. Prisla som k nemu, postavila som sa mu do zorneho uhla, teda skor preparkovala. A on si ma vsimol, ked povedal este asi dvanast viet tomu dalsiemu zakaznikov. Povedala som mu: Prosim vas, vy ste tu veduci? Odpoveda slusne, ze ano. Pozalovala som, ze nikto mi nechce pomoct s kablami a ci to moze nejako vyriesit. On isiel ako vichor, okrikol vsetkych kavickarov a ti sa rozhodli, ze za mnou poslu toho, co studuje Tinder. Pekne demokraticky, ze pojde on. Veduci sa vracia a ja cakam dalej. Asi ma ten tinderak nevidi, tak idem blizsie. A blizsie. Este blizsie. Staviam sa mu do cesty a on do mna zakopne. Mohol radsej zakopnut o ten neskutocne skaredy reprak s menom… Niceboy. Takze pekny chlapec? To je riadne blby nazov. A ten chalan… Slepy je? Blby je? Je to znacka Stupidboy ci po nasom Blboj? Neviem. Este mi zahlasil, nech nezavadziam, lebo ma najst nejaku zenu, co chce kabel. Okamzite som mu ustupila z cesty, smer vychod z predajne. Dovi, dopo, nikdy viac. Bateria hlasi 6 percent, co je asi tak maximalna hodnota empatie u toho predavaca. No nic, idem do druheho elektra. Ina farba triciek a hlavne iny pristup. Hned si ma jeden vsima a pyta sa, ako pomoze. Tak mu vysvetlujem, ze moj telefon nema stavu. Pyta si ho odo mna, ako keby chcel zistit, ci v nom nepasujem drogy. Pozera nan uplne dole, ako keby to robil pravidelne. Len si predstavte, ze k vam pride chlap, zameria sa na vase dolne partie a ide vam skumat dierky. Asi tak som sa citila. Potom zahlasi, ze pomoze a pekne odprevadi. Hovori, ze tu maju kabliky od vymyslu sveta. Pekne, skarede, nove, stare, svetielkujuce ako Las Vegas ci take tie obycajne. A ze k mojim Dedoles ponozkam sa hodia tieto. Ejha, ten je vnimavy. Este poviem, ze som niekde pocula, ze tie najlepsie kable maju zlate konce, pricom mi odpoveda, ze to su uplne ine kable a on chape, ze z kablov moze byt clovek totalne domotany. Pekne dakujem, beriem do ruky ten, co mi ponukol a uz sa krutim k pokladniam. On mi hovori, nech mu neuteciem, lebo ze tu je kazdy z nich dievca na vsetko a este mi to nablokuje. Tak fajn. Pyta sa ma, ci mam karticku, tak som hned povedala ze tu mam karticku poistenca i karticku od konkurencie. Vraj ziadne take a uz zo mna taha informacie. Meno, priezvisko… naco je datum narodenia? Vraj ci mam 18. No… mam. Ale pekne ma to potesilo. A rovno sa spytam, ci nechce cislo topanok a este som mu povedala, ze mam povodne kolieska a nejedna sa o tuning.“ „To je iny pristup.“ „Este ine bolo, ked ten kablik odbalil a hodil do nabijacky. Vsetko funguje. Vraj to preto, aby som kvoli vymene chybneho kablika neprekrocila maximalnu povolenu rychlost a nechce byt prefackany, lebo ho boli chrbat a zle sa mu zohyba. Srandy kopec. Kazdopadne dakujem a ked uz som tu, tak sa obzriem, ci sa mi nieco nehodi. Krutim sa okolo teliek a vidim telku velku ako svet. Ten predavac mi odporuca, aby som si zobrala do kupelne rovno dve. Vraj stereo. Suhlasim, len to musi zaplatit on a popri tom prerobit kupelnu. A ze teraz sa mi to nehodi, tak som mu navrhla, ze to tak spravime v stvrtok. Smeje sa a ja tiez. Pozeram si pracku a s pokusom o vaznu tvar sa pytam, ci maju pracku na peniaze. Vraj len spredu plnene, vrchovky vykupil nejaky Marian. Alebo mafian? Rovno sa pytam, ktora je najlepsia a ukazuje taku, ktora stoji dost, ale vraj neperie len forinty, ale aj eura, dolare a libry, ale v navode sa spomina, ze neberie drobne mince. Uz z cistej srandy sa pytam, ci casto naraza na takych veselsich zakaznikov a on mi hovori, ze prave dnes tu bola pani, ktora chcela chladnicku pre piatich, ale odisla s takou, ktora je mala aj pre jedneho. Sam jej to predaval. Samozrejme som sa spytala, preco ta pani taku chcela, ale rychlo som pochopila. Nie je biela, ale taka pekna, ako vanilkovy krem. Hned mu hovorim, ze to vymyslela uzasne. Sice do toho neda viac ako sest vajicok, nezmesti sa hrniec ani dvojlitrovka a kuracich prs moze zobrat len male balenie, ale moze si na nu nieco polozit. Napriklad nejaku velku rastlinku, ktoru bude obzuvat, kedze cela chladnicka vydrzi pre piatich hladosov tak polhodinku. Smejeme sa obaja a az teraz mi doplo, ze nemam telefon. Vracia mi ho, nabity na 40% a ja som stastna ako blcha v BIO RAW a neviem akom kozuchu. Idem domov a cez sluchadla si konecne mozem znovu pustit nieco dobre. Pokojne aj elektro. Dakujem vam, ste skveli!“ O muzoch, ktori vedia varit „My, zeny, to mame jednoduche. Ideme do prace a v nej sme osem hodin. Potom pracujeme doma dalsich osem hodin a potom spime osem hodin. Je to uplne jednoducha schema. Samozrejme, obcas sa nieco zmeni. Napriklad niekedy namiesto spania nadavame, ze niekto vedla nas chrape a nemozeme to ukoncit vankusom. Inokedy nadavame, ze dobry film davaju prave vtedy, ked este mame pracu, alebo ked uz mame kdesi zapisane, ze treba ist spat. Niekto mozno nevie, ze vydate zeny maju skutocne dve prace. Varit, prat, starat sa o deti, stale nieco drhnut a umyvat a este sme k tomu taky prenosny offline Google. Akosi kazdy caka, ze vieme, kde sa prave nachadzaju kluce, ponozky, hracky ci cokolvek, co uz z principu hladame my. A potom su muzi, ako moj kamarat. Nevie si niekoho najst, lebo vie varit. Ked toto zahlasi na zoznamke, tak sa hned vsetky dve zeny, ktore si ho vsimnu, rozdelia na dva tabory. Chlap, ktory vie varit je super. Alebo nie? Je to akysi votrelec v zenskom teritoriu? Schvalne som sa ho spytala, ci mozem precitat jeho uvitaciu vetu pred publikom a odpovedal, ze kludne. Tak schvalne, chlap ktory vie varit, upratat, nakupit a popri tom nefajci, nepije, neberie drogy, nevoli Fica a vyborne vychadza s kazdym v praci ci v rodine. A odpovede? Samozrejme ze ignoracie… alebo dostal super odpoved, ze ak riesis politiku tak chod do P… vsak viete kam. Alebo na Fica mi nesiahaj, lebo ti a ti… rozumej tak tristo mien… su horsi. Chudak. Ja som sama, ale viem si predstavit, ze by trikrat do tyzdna varil niekto za mna. Aj to, ze by namiesto robotickeho vysavaca behal po byte chlap. A ci bude mat roboticke pohyby alebo nie, to je mi ukradnute. Hlavne ze bude pekne. Teraz si predstavte, ze vam ostanu kuracie prsia v chladnicke a chlap k tomu dokupi kari korenie, urobi ryzu a vyuzije svoje muzne paze na otvorenie kompotu. No parada. Nasledne to okomentuje starsia pani, ktora je stale na policii, lebo sa jej muz pod vplyvom alkoholu zase pobil. Vraj chlap nema co varit a chlap musi byt chlap. Obcas nas o tom, aki maju muzi vlastne byt, poucuju tvrdohlave a tradicne vychovane zeny. Vraj muzi su uz raz taki a staci, ked nam daju niekedy pokoj. Naposledy som sa o tomto rozpravala s jednou milou pani na zastavke, ktora sa rozhodla, ze bude spravovat rodinne financie. Trochu to pripomina jedneho politika z Trnavy. Kazdopadne to vymyslela tak, ze dava svojmu muzovi vreckove. Na stavkovanie. Obidvaja su uz na dochodku a kedze stary rad stavkuje na sporty, tak to pokojne moze robit. Nemoze vsak minut viac ako 10 eur denne. Normalne moze stavit na tolko zapasov, kolko chce, ale nemoze prekrocit ciastku. Su tak chudobnejsi ako ostatni a hrdy dedo stavkuje, aj ked sa do sportu az tak velmi nevyzna, ale ziju. Dedo navyse niekedy donesie kvety. Nie vtedy, ked je vyrocie alebo narodeniny, ale ked vyhra. Zvysok vyhry pekne odovzda do rodinneho rozpoctu. Tak je vlk syty, ovca cela a nikto nie je tak nadseny, ako stavkova kancelaria. Dedo tak nevie varit, upratovat, nakupovat a vlastne nic, fajci a pije, ale maju pohodu. Najskor som sa pytala, kolko to vlastne ide penazi na stavkovanie, ale zistila som, ze odpoved viem. Februar 280€, Marec 310€. Ona to vlastne uz ani neberie na dni, ale na peniaze. Otvori okno a povie si, ze dnes je to podla jej mudrej knizky minus 290. A tak nie je Februar. Samozrejme ak nie je priestupny rok.“ „Ake vlastnosti su este neziaduce?“ „Tych je. Napriklad existuje chlap, ktoreho vyhodila zena z domu za to, ze bol darovat krv. Vyhodila ho zena, ktora si dava najroznejsie biele prasky, zapija ich krabicovym vinom a zajeda studenymi clever parkami, pretoze sa nemohla pozerat, ako sa nici. Na jednej strane… no dobre, ani na jednej strane tomu nerozumiem. Iny dostal kopacky, lebo svoju milu zobudil. Bol u nej prvy den, opravil jej uplne krive dvere, ktore sa tazko otvarali a zatvarali, ale prerusil jej spanok. Ziadna drsna fraza, typu prerus mi spanok a ja ti prerusim dychanie. Aspon to nebol dlhy vztah. Kazdopadne uz k nej nema odomknute dvere. Toto este nie je samozrejme najvacsi extrem. Ten zazila moja znama. Nasla si chmula, ktory bol hlupy, trapny, uplne nesikovny a nevychovany, dokonca nemal ani zaklady osobnej hygieny a vobec ziadnu osobnost ci charizmu. Ale bol vysoky. Barborka ma meter styridsat len v lodickach a on ma dve metre cistej prazdnoty a miniaturny mozog velkosti hrasku pripojeny k mieche. Ona ho preto lubi, on nevie ze existuje a ja to mam potom vsetko pocuvat. Aj som jej povedala, najdi si normalneho chlapa, ale nie, ona chce mat fotku s vysokym. V opilosti vsetky spolocne fotky zapalil a vy uz viete, kto to mal vsetko pocuvat a vysvetlovat. Kazdopadne vacsina vztahov nie je o tom, ze jeden je dobry a druhy je zly. Chyby robia vsetci, niektore nedorozumenia sa nedaju vysvetlit a hlavne, keby sme boli vsetci uzasni a dokonali, tak by to bola neskutocna nuda. Dakujem vam, ste skveli!“ Slovaci a stazovanie sa „Vcera som sa pytala kamaratky, ake ma plany na dnes. Je trochu svojska a aj preto sa jej na to pytam pravidelne. Rano stazovanie sa, na obed tiez, vecer tak isto a v noci si bude vycitat, ze nevybavila vsetko co mala a mala sa viac stazovat. Ano, ona je extremny pripad, ale co my, ostatni? Ako casto sa stazujeme? Zobudime sa a co robime? Trieskame po budiku, ktory nas chce zobudit. Nechapavo ho slovne posielame do najroznejsich telesnych otvorov a pritom sme si ho sami nastavili a on sa len stara o to, aby sme stihli pracu, skolu ci najroznejsie povinnosti. Stazujeme sa, ked ideme niekam, kam nechceme ist. Alebo ked tam ideme a navyse chytime dopravnu zapchu. Stazujeme sa doslova od rana do vecera a niekedy aj od vecera do rana. V praci sa stazujeme, ze chceme byt doma a doma sa stazujeme, ze by sme radsej boli v praci. Psychika v haji a tak treba najst niekoho, kto si to vsetko vypocuje a kto povie nas nazor trochu inym hlasom. Poznam to na sebe. Mam sa dostat z miesta A do miesta B, ale to nejde. Autobusy sa nepretlacia cez zapchu a iny opusta zastavku na znamenie skor, ako by mal podla rozpisu prist. Vecer chcem skocit do potravin, ale vidim a hlavne pocujem ludi, ako sa stazuju, ze je vecer tolko ludi. Neprispeli tomu aj oni svojou trochou? Idem k zmrzlinovemu stanku a co tam pocuvam? Kopcek je drahy, tu dobru zmrzku uz nemaju, ta nova zmrzlinarka je skaredsia ako ta predtym a menej sa usmieva a navyse je pomala, ako keby to robila jednu hodinu. Tak sa jej prihovorim a viete, co som zistila? Zistila som, ze som prva, kto sa spytal na odporucenie. Aj to, ze je tu sama prvu hodinu. A aj to, ze si vsima, ze sa kazdy stazuje a ona to musi pretrpiet, lebo musi zivit dieta a toto ma ako brigadu popri namahavej praci. Rozhodla som sa, ze ju pozvem na zmrzlinu. Jasne, ze som bola prva. Vsimol si to nejaky dedko, ktory chcel, aby som aj jemu zaplatila zmrzku. Pekne a citlivo som ho odmietla, za co mi zacal pekne nadavat. Teraz sa nestazujem, ale beriem to ako prvenstvo. Prvykrat som niekoho odmietla v zmrzlinovom stanku, prvykrat som dokazala povedat jasne nie celemu kopceku. A toto je dolezite. Nieco robit, na co mozeme byt hrdi. Pokojne i malickosti. Nie len stazovat sa, ze toto a toto je nafigu. Ked nieco je nafigu, tak to nafigu aj ostane, kym to niekto nezmeni. Dala som si dnes rano den bez stazovania sa. Nestazujem sa na budik ale naopak, podakovala som mu. Dufam, ze ma nikto nepocul, lebo uz by som dostala nejaku kvalitnu diagnozu. Podakovala som vodicovi, ktory mi zastavil a pomohol na palubu. Taktiez som podakovala kurierovi, ktora mi dal balik priamo na kolena a nenechal ho na zemi. A viete co? Som stastna. Prisla som do tejto saly, kde mozem rozpravat priamo a o com len chcem a som vdacna za kazdeho, kto ma pocuva. Dvojnasobne za toho, kto so mnou aj suhlasi. Mozem sa stazovat, ze v tretom rade je prazdno, alebo ze tu nemam nachystanu mineralku. Mam na to pravo, frflat ako bezny obcan tejto krajiny. Ale mam tiez pravo doniest vodu pre niekoho, kto bude vystupovat za mnou. Urobim to? Mozem, preco nie. Taktiez mozem povedat, ze stazovanie mi zatial nikdy nic nedalo. Existuju ludia, ktori sa vedia stazovat lepsie, akcnejsie a agresivnejsie a ja som oproti nim ticha mys. Tak nech si vyhraju v svojej discipline. V tejto nesutazim a tak sa nemozem ani stazovat za posledne miesto. A to je dobre. Neviem, ci ste aj vy mali spoluziakov, ktori sa neustale na nieco stazovali. Vyhovorky, male a velke klamstva, lenivost, no co len chcete. Mala som dvoch. Jeden sa stazoval na vsetko a nikto ho nemal rad. Druhy to iste, az kym si nezobral nejaku motivacnu knizku. Zacal sa viac ucit a tak mal lepsie znamky. Naucil sa slovicka ako dakujem a prosim a uz nebol na okraji. Nikdy neveril ludom, ale naucil sa pozerat na problem aj ocami toho druheho. Vysledok? Neviem kde je teraz, nie je na Facebooku. Ale hadam to niekam dotiahol.“ „Ale aj ty sa stazujes. V kazdom vystupe.“ „Samozrejme, niekedy to jednoducho potrebujem dostat zo seba von. Ako kazdy clovek. A ked niekto predo mnou na verejnych WC nedoplni toaletak, tak mi ostava asi len stazovanie. Obcas vsak mozeme urobit viac. To viac je niekedy s mensou namahou ako neustale vymyslat, co vsetko urobil niekto zle. Ukazovak je ukazovakom na to, aby sme ukazovali, co je zle. Ale mame vacsinou dve zdrave ruky a u vacsiny z nas aj dve zdrave nohy, aby sme nieco zmenili k lepsiemu. Kazdopadne som sa naucila este jednu vec. Mozeme sa stazovat, ze v telke je reklama a hlavny program meska. Ale mozeme aj zobrat do ruk knihu, utriet par polic od prachu alebo robit cokolvek ine a cas nam ujde skor, ako keby sme sa len stazovali. Dakujem vam, ste skveli!“