Stromy nesu nebo Emma Tomkova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Emma Tomkova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2020) 111001 O knihe Poeticke momentky s vyuzitim stavebneho principu synestezie a oxymora, miestami predvedenie schopnosti ozvlastnene sa pozerat, inokedy je pritomny aj autenticky ludsky pocit. Tak ako sa clovek neciti neustale rovnako sa prizries na moje myslienkovo rozhadzane basne, vcitis sa do okamihu ich pisania a uvidis pestrofarebnost mojho zmyslu pre zivot. Obsah Stromy nesu nebo 1 O knihe 2 Obsah 3 ~ T(y)voj Nezmysel ~ 4 ~ Pomala tma ~ 38 ~ (Ne)viditelny (si) ~ 40 ~ Podvecer ~ 41 ~ Ked chyba slnko ~ 42 ~ Tebe, vecne dieta (svojich rodicov) ~ 65 ~ Para – normalnost - digma ~ 84 ~ O zivote, bez neho ~ 93 ~ Trocha (seba)klamu ~ 120 ~ T(y)voj Nezmysel ~ Snivam tvojim zrakom, aby moja mysel bola volna Bodlo by mi tvoje pohladenie laska, splyvam slovne s mojimi myslienkami ~ Odliepas si masku z tvare Vecerny ritual Ligoce sa ti na dlaniach Od cennych pluvancov doby A naburanych myslienok Na tvoj umely usmev Ako muchy, ktore letia svetom Mozno ti len niesli spravu O zajtrajsej apokalypse Tvojich modrych oci ~ Vyrezavas mi do ruk Sekundy samoty Plujem ti nahotu Na hrudnik Dunenie mi rezonuje v usiach Raz nam budu odchody ukradnute ~ Vonias mnou Zanechavas stopy, Aby som nasla Spravnu cestu Pre seba A teba? Nepustim zo zovretia Zatras mnou A spievaj mi o uteku ~ Citim ta Cez dierky, Ktore si mi vyrobil Na vrchu nadoby, V ktorej ma chovas Lubim ta ocami A ty Ma krmis svetom Ak ti uteciem Pochopim Preco sa kvety otacaju Za slnkom ~ Svojim pohladom Ti topim oci Stracaju farbu Zakryvam si usta A sepocem ti mnou Povolenie, Aby si mi ich mohol Znova dokreslit ~ Kuses mi do pery, Aby som pocula Svoje stonave myslienky Tvoj hlas vo mne Bubnuje Znic ma Snad nemam dolezitost ~ Nepocujem tlkot Tvojho ja Neskryvaj sa Dokazem citit Tvoje potreby Zahodim svoj zrak A budem dychat Tvoju pritomnost ~ Vyzleciem ta Z koze cloveka A vdychnem Ti do tvare narcizmus Ten tvoj S ktorym si tak stotozneny ~ Hras mojmu vnutru, Aby tancovalo Striedas vysiny A nechavas ma padat Roklinami Kym si ratas perie Na svojich Falosnych kridlach ~ Vyplnam ti medzery medzi prstami Svojim dotykom Vydychujem podstatu A ty si ju chytas do pohara, Aby ti lahko mohla ujst ~ Robis rovnake veci Naruby Oproti mne Vytukavam ti Znelku usmevu, Aby si nakreslil ziaru Nasho suhvezdia Spomienky sa nakopili A cas mu uz na tvar Stihol nakreslit starobu Nadej, ze ju este uvidi Zmizla S poslednou Lyzickou horuceho vyvaru Ich spolocne noty Dozneli ~ Vyzliekas ma Z hnevu Obklopujes laskou Volas ma do sveta Nevinnych V tebe vzdy najdem zmysel ~ S lahkostou sa rozplyvam V tvojom pohlade Drazdi a nuti ma Neprestavat Upadavat v tebe Nepust ma Ukradol si si ma Navzdy ~ Nebolia ta kridla Neustale mi lietas po rozume Uz mam z teba Zodrete myslienky Zosadni A kup si nove tenisky Na cestu k mojim tajomstvam Pockaj ma ~ Nutis ma vracat sa Do minulosti Aj ked vies, Ze radsej pozeram dopredu Vplietas mi do myslienok Historiu Aby som sa mohla Poucit Vytahujes mi dych Priamo v momente, Ked po nom lapem Dusis ma vlastnymi slovami A ucis padom na cestach Pocitas so mnou Kamenmi-roky Skryte v (ne)ludskom stasti ~ Dazd sa vpijal Do nasich zovretych ruk Rok Nam do nich Vkreslil doveru Cas stvrdol ~ Pri poslednom vydychu Dotykam sa ti jazykom Nosa Citim na nom chlad Sumu, ktory stichol Zaviaz mi oci ciernou, Aby som lepsie videla Ticho ~ Hladam poslednu nezabudku, Ktora mi ta pripomenie Tvarou k slnku Hadzem tiene za seba Pretnime nase cesty Opat v jednu ~ Zoberiem ti z jazyka Chut mojich pier Podaruj mi nadej Na novy zaciatok Pripomeniem ti, Ze ja som ty Spolu pojdeme navstivit Dalsi den Len tak Medzi dvoma dlanami ~ Aj ked Stichne posledny hlas Vyschne posledna kvapka vody na tvari Prestane kricat krasa prirody Prsty na klaviri dohraju sonatu Ty budes stale Mojou odvratenou stranou Mesiaca ~ Stupidnost Infantilizmus tvojho pohladu Trhas mi myslienky Ako vtakom perie A branis nam lietat Moja senzibilita ta nuti Ublizovat ~ Poznacil si ma hudbou Tichymi vykrikmi S dychom lesa Ukradol moju pozornost Dlhymi prechadzkami do vecnosti ~ Ludstvo mi ta ukradlo Spod hviezdnej oblohy Uz ma nebudes sytit slobodou Vykrikom do neznamych hor mi ta pripomina Iskra ohna Ktora nicila Tvoju utecenecku gitaru ~ Tvoje chaoticke myslienky Usporaduvam do letokruhov Pre teba Vzdy sa to toci rovnako Intenzivne Mam zavrat, ked sa snazis Najst v nespravnych vetach Prenasledujes smrt Odpustam ti, Lebo nevies, co cinis ~ Ponarat sa do lutosti Utapat sa v znamej vode S nadejou verit v nemozne Roztrhat posledne usmevy A pomaly ich lepit Do tmy ~ K rozlucke so starym dnom Ma donutil nonsens v tvojich ociach Utopene slova, ktore si na mna cez ne lial Neboli darom pred duhou Aj slnko byva unavene Nakreslim ti moje city Odkial som to vsetko vedela Nahody su, ale nie su nahodne ~ Vystup trochu nizsie Nevies sa naladit Trafis ma zmyselne Na tejto urovni, Z ktorej by som ta zhodila Znova o cosi vyssie ~ Svoje nazory splietas Ako syntetiku Nalakas ma A pridusis Svojim umelym TY ~ Bol si pre mna obalom Vdaka mojej zrelosti Tvoja vitalnost rastla so mnou Hlbsie sme sa do seba ponorili A zabudli, ze melodie skrz nas tiekli Opacnym smerom Cestou k poznaniu Sme urobili tanecnu otocku s vyskokom Blizsie ku kralovstvu A znova sme s usmevom zmenili smer ~ Pocit prazdnoty Preplnuju tvoje Klamlive slova Odstrkujes ma laskou Predstieras to Si spomienka ~ Ukradnem si Tvoj usmev, Pre svoje osobne potesenie ~ Zabudni Farbu mojich oci Podaruj moj hlas Vtakom Budem s nimi Nemo spievat Tebe Pod oknami, Aby si ma nepoznal ~ Boli sme svoji Predtym, nez sme existovali Stvoreni pre podstatu Koniec ~ Pomala tma ~ Zobudila som sa mrtva. Pomaly sa mi rozplyvala hmla pred ocami. Bola som rozospata, no taktiez uz bol cas vstat. V popolniku dohorievala cigareta a dym ma pomaly vtlacal spat do izby, rozplyval sa a drazdil mi oci. Otvorila som okno, ovial ma studeny zavan, ktory sa mi tak rad pohraval s mojimi dlhymi ciernymi vlasmi. Padali mi do tvare a zakryvali moje tmavohnede oci. Rodicia mi stale hovorievali, „ze si takto kazim zrak.“ Hlavnym dovodom, bolo spojenie s nimi. Cez neviditelno. Nikdy mi neverili, ze su tu pri mne, ovladaju moj zivot a rozhodnutia, hraju sa so mnou, skryvaju pred okolitym svetom. Vstala som. Nieco bolo neobvykle ako kazdodenne. Pomalymi krokmi som sa priblizila k velkym drevenym dveram, ktore som tak milovala a mojej izbe dodavali strasidelny nadych. Chytila som sa klucky, bola vlhka. Ruka sa mi rychlo zosmykla. Odtlacila som dvere, ktore ma hlasitym vrzganim prekvapili a svetlo spoza nich ma ovalilo. Prilis vela svetla. Neznasam svetlo. „Nieeeee!“ nahlas som vykrikla. „Vedela som to, ze to raz pride“ zamrmlala som si. „Preco dnes?“ Rozbehla som sa po uzkej chodbe, ktora viedla na nasu velku zahradu. Neboli tam, neboli nikde. Moji rodica. Prisli si po nich. Rozprsalo sa. Voda mi pomaly stekala po tvari, chytala som kvapky dazda do ust. Tak ako vzdy, ked prsi. Lahla som si na zem. Vydychovala som horuci vzduch, ktory vo vetre formoval nesymetricke tvary. „Preco prichadzate?“ kricala som nahlas. Do oci sa mi tisli slzy, ktore boli mojim vykupenim v momentalnej situacii. „ Raz sa to malo stat, videla som to vo vizii, no dnes? Dnes este nemal byt ten den.“ Temnota ma pomaly pohlcovala, no ja som si bezradne lezala v bahne pred domom a dazd ma pomaly vyzliekal zo sucheho. Zaspala som. Prebudila som sa nahle, rychlo, no zaroven bolestivo a pomaly. Tma sa uz pomaly sirila po celej zahrade, zahalila stromy, potok. Nastalo ticho. Ovial ma studeny vanok. „Su tu! Su blizko!“ prelakala som sa. Vyskokom som sa preborila cez hustejsie bahno, ktore sa stihlo vytvorit pocas mojho hlbokeho spanku. Utiekla som do domu. Stale som bola sama. „Ste tu?“ opytala som. Ticho sa pomaly sirilo, bubienky mi rezonovali necakanym pokojom. „Nikto tu nie je!“ odvetila som si. Mala som pocit, ze si tu cely cas vediem sama monolog, ale schizofrenik som tiez nebola. „Neklam si!“ strelila som si facku. „Ved ste tu!“ Hlasitym buchotom sa za mnou zavreli dvere. Roztrieskalo sa sklo na vsetkym okrem mojich do izby. Ved jedine ony, nemali sklo, naco by aj. Mohla by som sa na nich poranit. Vykrvacat. Znova som sa rozutekala. Vykopla som dvere do mojej izby. Nocne svetielko este stale svietilo a dodavalo mojej izbe normalny vzhlad. Dostala som naval zlosti. „Preco ma tu rodicia nechali samu? Ako mi to mohli urobit?“ vrieskala som. Strhla som vsetky fotky zo steny, potrhala ich a pomaly palila na malilinke kusocky. Zahodila som spomienky na nich, kedze ma tu s NIMI nechali len tak napospas osudu. Bezocivo. Tresli dvere. „Teraz su tu, konecne si po mna dosli“ povysenecky som sa pousmiala. Dym z horiacich fotografii som vdychovala pasivne, pomaly a jednoducho. Vzdy som vedela, ze to ich prilaka az dnu, ku mne. Zhodila som svetlo z nocneho stolika. To sa rozletelo, ziarovka praskla tma. Moja tma. Posuchala som si moje hnede oci. Zaspate hnede oci. Odsunula som si vlasy z tvare a vyplazila jazyk. Takto som neustale skusala chut vzduchu. Bolo chladno. Vzala som dennik, ktory som mala ukryty pod mojim velkym ciernym vankusom. Zasvietila som si baterkou a vpisala dalsi udaj. „Nespajaj sa s nimi, ked su tak blizko!“ Vzdy mi to rodicia opakovali. Nikdy mi neverili, ze ONI su moja druha rodina a nie ta moja adoptivna bezociva matka, spolu s jej priatelom, ktory sa hra na mojho otca. Fotky pomaly dohorievali a v izbe nastala tma. „Kristen! Kristen prestan vrieskat! Tito pracovnici si s tebou daju uz konecne rady. Nie ako ja!“ kricala mama a potiahla si zo svojej Marsky, ktora jej tak nicila pluca. Vydychom si uzivala kazducku chvilu. Nemusela sa nad nicim zamyslat. Nadych, vydych. „Nie mama!“ pluvla som je do tvare. Znova ma zobrala na psychiatriu. ~ (Ne)viditelny (si) ~ Skus utkat v tme za svetlom, ktore nevidis. Skryvat sa pred tichom, zapadnut do davu ludi. Nastal cas odletu do cierneho sveta plneho neznamych moznosti. No i tak sa snazil pochopit caro tajomna tam hore. Vzlietnuty on, medzi ciernom a hviezdami. Pomaly sa stracal v tom tichu v nadoblacne. Dotykmi nicoho rozpoznaval spojitosti. Len tak lietal niekde mimo reality. Stratil sa v myslienkach, objavoval novy svet. Chut nicoho bola teda obzvlast priatelska. Najradsej by ostal v tejto dimenzii natrvalo. Vo svojej fantazii. Opatrne sklonil zrak, vytiahol palicku, otvoril dvere kniznice. Drzal Vesmir v braillovom pisme a krokom sa stratil v tme. ~ Podvecer ~ Vecer sa pomaly roztekal po macacich hlavach ticheho namestia. Sedel tam ako kazdu noc a skryval sa pred tichom. Cakal ma? Nemo som pozorovala jeho kazdovecerny vyraz tvare, tie dlhe cierne vlasy s ktorymi sa tak rad pohraval vietor si odsuval z cela a kladol za usi. Posobil flegmaticky, svojsky, ale nesmierne pritazlivo. Z kozenej tasky vytiahol zvazok stran, skicov, par mu ich vypadlo a ochutnalo caro studeneho mesta. Pomalymi ciarami obdaroval nahy papier slovami a obrazmi. Nevsimol si ma ani raz. On bol totiz mojou vecernou muzou na myslienky skryte v novej basni, jeden chladny .... ~ Ked chyba slnko ~ Kritizuj ostrym pohladom tmu a jej tiene, potom nikdy nenajdes zdroj svetla ~ Podme si cmarat Prstom po oblohe Malovat suhvezdia Utekat lesmi Zahodit satstvo A len tak Utekat za vlkmi ~ Zavyjas rytmus Bezhviezdnej oblohy Zosielas viac tienov, Aby si ma rychlejsie Pohltil Ratas svoje slova Vyfukujes ich vetru Chces mi preniknut Do tela ~ Ked som velka Mam zakaz chodit naboso Spavat v naruci hviezd Nahanat sa za dymom Z kradnutych vecerov S priatelmi Chcem byt velka, Aby som to vsetko mohla ~ Kreslim si do oci Zabudnute slova A ty stojis nepoznany V tmavom kute Odbijas ma Kluckujes Odid do ineho rana Sen ~ Cestujem Spolu s mesiacom A hviezdam ukazujem Ako po pade Opat vzlietnut na nebo Prifuknem duhe Posledne farby Rada Si upravujem Svoje sny ~ Steka ti pot Po chladnom tele Tlejuca svieca Mi pali ruky Kryjem ju Zvolavam ciernu Noc je tvoriva, Ked iba svetlo presvita Cez stromy ~ Chcem ta ochutnat Nechat sa osvietit tmou Zaspavat v kriku Hviezd Zo snov postavit Novy den Chcem ~ Vzdy Mi darujes novy den A vecer ma znova nechas Bludit cestami Dones mi este trochu Teba Ved ty si moj Nebesky kral ~ Ked kracam po macacich hlavach Uz ticheho namestia Chytam posledne Kvapky slnka do dlani A pocitam luce, Ktore zostali Stratena verim, Ze sa lastovicky vratia Skor ~ Skryvam sa Za rohom Cakam Kym ta postupne Zahalim tmou Ukradnem ti dych A vpijem sa Do tvojho zreleho usmevu ~ Ked chyba slnko Nechavas ma utekat Tmavymi ulickami Bosu Prenasledovanu Iba spomienkami Pomaly Mi rozceses vlasy Namokro ~ Ked zaspim Pytam sa anjelov Ake je to Spat medzi hviezdami Ako sa pisu sny A preco smuti nebo Nedockavo cakam na odpoved Aj ked viem Ze sa ju dozviem Az ked budem s nimi Opat lietat Medzi oblakmi ~ Zaspavas Ja ti pletiem Silu hviezd Do korienkov tvojich vlasov Tvoje oci Placu (s)nami ~ Noc ma uz stihla skryt Do tonov mojej gitary Nadej maleho dietata, Ze neodide mizla S odviatym vetrom Vzdy som tuzila Dychat s nocou ~ Hladaj ma Skrytu v oblakoch Odviatu snami Len tak Z unavy ~ Kracam Zabudnutym mestom Stotoznujem sa s tichom Vo svetle lampy Sa pred tebou skryvam A verim, Ze ma opat najdes Ako noc Spustam sa po lane Mojich nenaplnenych zelani Viazem uzol Ako slova Chytam do dlani Padajuce hviezdy A nezelam si nic/vsetko ~ Lezim na nocnej oblohe Navokol vsetko Kvoli mne stichlo Spajam prstami Hviezdne brany Prijimam ich za svoje Aj ked vedu ~ K tvojej mliecnej drahe Noc ma skryva Prerazam tonmi z mojej gitary A verim Ze nikdy neodideme ~ Krici mi vnutro Roztiahnem ruky Dycham nosom a stojim blizko smrti Oblizujem si prsty, aby som ti vedela povedat, S ktorym prudom vetra Vzlietnem do neba Poslem moje sny Do dalsieho rana ~ Hviezdy vzrastli do nocnej podoby Cakam na cas, Ktory meska ~ Vyjem s vlkmi Vysoko v nebi Spustame nase prosby Hmlou do neznama Kradneme noci zmysel ~ Pod Ukazem ti chodnik Ku hviezdam Ako svietia Padaju Zivu vo svojom svete Vesmiru Presne tam pochopime Zmysel ~ Tebe, vecne dieta (svojich rodicov) ~ Detske oci nazeraju do neba, nase rovno ~ V horucich letnych dnoch Vysedavam s tebou Na kopci Dnes mas vabivy mliecny uces (roky sa preukazali) Pomaly si ta vychutnam Roztopenu Lyzickou (cokoladka) ~ S nadejou trham lupienky margaret Lubi? Nelubi? Vietor ich odfukol K tebe Zjem jahodu A privitam ta Letne ~ Mami Darujem ti Posledne nezrele slnko V pupave Budes mi s nou Do vlasov zapletat Dospelost Zabudneme na kolace Upecene na pieskovisku Prifuknime si Kus mojho detstva Kym uplne neodkvitne ~ Tati Obletuvas ma Ako motyl S laskou mi darujes kridla Aj v chladnych septembrovych dnoch Mi ukazes Letne slnko V mojich ociach Spolu sa usmejeme Do sveta ~ Tam hore Pozri Vravieval otec, Ked som nechapala Zmysel mojho narodenia Vraj k stastiu potrebujeme 35 veci A TY SI JEDNOU Z NICH (niekedy staci tak malo a aj v tom kamennom svete najdes kus neba) ~ Nestaci mi Teple kakao Od teba Hned zrana Pletiem si vlasy, Aby som sa ti pacila Znova Zohrej mi ruky neobycajne ~ Ked ti opat rozkvitne Novy rocik na tvari Spolu objimame spomienky Pozrieme rovnakym smerom Rozveselime smutne poobedia Budeme mladsie Babi Kracajme jednou cestou Ruka v ruke ~ V chladne decembrove vecery Visime vo hviezdach Pletieme nove koledy A sypeme z neba Nehu Skryte pod perinou Lustime sny ~ Odfuknem ti roky Posuniem rucicky hodin Dozadu Aby si tu bola Navzdy ~ Aj ked maju Tvoje modre oci Obcas zly den A vlasy Si uz stihli obliect belobu Stale si strikujes vlastny svet ~ Som (rada) Jeho sucastou ~ Moj nepriatel lenivosti Farebnych snov Neustale riadi moje kroky Kontroluje plany Napominam ho Dalej si krici po svojom Tik-Tak ~ Lietam Lebo som ukradla kridla Motylej princeznej Hneva sa Ze sa nemoze dotykat Kvetov na luke Zatvara kalichy Place rosu Este raz Si pozriem nebo A vratim usmev Na jej tvar ~ Vypadavate mi z ruk Lepite sa na nos Cervenam sa Chladim si jazyk Ste moje male tanecnice Z beloby ~ Cas je stastie Prechadzajuce sa Po chodniku zahrady Obzera si spiace stromy Je neviditelny A predsa ho ma kazdy dostatok ~ Mesiac sa odraza Na hladine vody Hrej ma rukami Pri bielych bodkach Padajucich z neba Za chvilu s nimi odideme Nevedno kam ~ Vkradas sa Do mojej hlavy Ako zlodej, Ktory sa chysta zrusit Moj status Nikdy sa ti to nepodati Heslo Poznam iba ja Tvoje meno ~ Pani, Ktora fuka na moj svet Biele stastie Putuje svetom A aj mraz oblieka Do tepleho strikovaneho svetra Poslem ti do neba koledy Na anjelskych kridlach Vdaka za radost Zimna kralovna ~ Para – normalnost - digma ~ Zamysli si nad tym, co tvori tvoje okolie ~ Sklzla si sa po mne Uchytila Objavila som v tebe Novy svet Vdaka ze ma vedies spravnou cestou Viera ~ Stretla som ta Necakane V sychravom rane Pavucinovych vlociek Bol si ako biely zavoj Visiaci vo vetre Od vtedy si pri mne Moj anjel ~ Postracane Velmi dolezite Hladali sme sa Vo versoch Bestselleru S nadejou na perach Sme zostarli V knihach Slovne ~ Umierajuci svet Stena medzi bielou a ciernou Smrt si uz vybera Svoju obet Svetlo zhasina Naokolo smutok V srdci prazdno Bodka ~ Vpijam sa do papiera Roztecenych slov Svietim si cestou Pri hladani myslienok Skusim ich odfuknut Su nepodstatne pri spanku ~ Rozpadava sa mi chut Dna na jazyku Zatvaram dvere Pred nevydarenym Stereotypom Vydychnem pozostatky 24-hodinoveho kola Do zabudnutia ~ Si vedomy Zivej smrti Hviezdy, ked hori Pre tvoju pozornost Ani naklonnost Zeme Nevyrovna tvoj priamy umysel Stat sa mojim skromnym vesmirom ~ Skryvat sa pod hladinou Slanej kvapaliny A pozorovat svet Zdola Je niekedy omnoho lepsou volbou Ako byt nad vecou Rozhranie dvoch vysin Mierni pokojny stred, V ktorom sa nachadzam Pod Naucim ta v nom lietat ~ O zivote, bez neho ~ Jedine to, co mas v hlave ti zaruci to, co budes mat v rukach Tvoje oci utekaju po neznamych schodoch Dosla zmena mena, kolobehu kapitol, roztrhaj tu knihu nicoho ~ Roztrhat Posledne nevyslovene Tony Kradnut sny inym A zabijat tie nase Nenaplnene S chutou vyplut hriech, Ktory nas vsetkych laka (Ne)zhresit ~ Vraj lietanie Je rychly pohyb Vzduchom Kto by nemiloval blankyt Pohlti ta domodra Az k zemi Si naivna Odteraz Ktosi? Bude radsej bosy ~ Nejake slovo Odmietlo tvoj charakter Poziera ta A ty aj tak naivne Zazeras po inych Vetach ~ Stekaju nam kvapky Po veciach Cisteho tela Drzis ma Nad hladinou Neutopis ma Ucil si Ma plavat ~ Klzem Po zamrznutych listoch Svojej knihy Hadam sa s pismenami Milujem chut Fantazie ~ Ked mi uz dycha Na krk jesen Vytiahnem zazitky Spiace na papieri Schulim sa do ich Zreleho obilia A budem cakat Na slnko 365 dni ~ Moje zodrete prsty Dohravaju Posledny takt Vreskot mojho vnutra Skryva tvoj usmev Ukradnem ti zmysel zivota ~ Vyhod do vzduchu Celok Lebo ty ho uz nemozes Pevne drzat Nepatri ti krasa (Ne)pochopeneho ~ 1939 Stebla vdychovali nicotu Strniska sa pomalymi krokmi Zahalovali Do nemeckej pody Skuvinali a prosili o slobodu Ludia sa topili V spomienkach na utek Heil Hitler ~ Zavinuta Ked na mna padnes Zhora Neublizis mi Navstivis moj svet Chladom Povedzme si, Ze naozaj Je ticho krajsie ~ Nahanas ma tupym nozom Pomedzi oceany Dokym si nespalim Ukradnute topanky Trasu sa mi pery Skry ma Pred zlocinom proti ludskosti ~ S cervenymi ocami Sa predieram hmlou Pohlcuje mi oci A vyzlieka ich zo suchoty Bezocivo mi tlmi tep Zomieram ~ Padaju a skryvaju Opustene pozostatky Jesennej urody Roztecu sa Mi po horucich dlaniach Miznu s odviatou zimou Aj tak mi zakazuju dychat Jarnu vonu ~ Utekaj prazdnymi stopami Oblep sa svetlom Vyry svoj spev Do kory stromov Tvoje ustrachane prsty Citia, Ze sa chces vratit Domov ~ Spev vtakov Mi melodicky Skracuje chut Vyslovit Zbytocne odete slova V bezfarebnom (Po)tichu ~ Filtruj mudrost Stotinovym prejavom Mojho alterega Zaduseneho Tvojim nechapavym pohladom ~ Carpe Diem Clovek rozumny Podaruj mi za hrst snehu Tvrdost prirody ma nasyti viac Ako tvoje tekute oci, Ked si poskladas puzzle S uvedomenim, Ze ani voda nie JE Vzdy Rovnaka na tom istom mieste ~ Vykrik uniku Lemoval puste polia Slzy sa zalostne topili Na mojej tvari, Ktoru obaloval Mesiac Kradol svetlo hviezdam, Aby mi ukazal cestu ~ Domov spoznaval Cez obrazy Prsty mu sklzali uz len Po pamati Stity vysokych vrchov Sa stracali A on sa ucil Dychat domovinu Znova ~ Zamrzali mu slzy Prekvapivo pomaly Sa mu vryvali Ako slova Do bytia ~ Slovo Taham ti ho z jazyka Z poslednych sil Sa ho snazim skrotit Iba pre seba Nakoniec som ti ukradla Pointu Z oci ~ Tajomne ma lakas Fantazia Ale obklopila si ma mlcanim Vdychnem tvoj mrazivy bozk Zostavam sama, Ale medzi riadkami Uz citim obrazy ~ Pomaly sa rozpadavas V lietajucich kvapkach burky Hadzes do povetria Prazdne slova, Ktore sa mozno Niekde uchytia Kazdemu darujes svoje chyby Aj tak ta opat klame krive zrkadlo ~ Cas sa ti skryva Pred ocami Nechce ta naucit Svojmu tajomstvu Ak ti raz utecie Nenajdes ho Ani v svojich hodinkach ~ Naucia ta nicit, Plakat, smutit, Zakopat svoje sny Zvacsit nebezpecenstvo rieky, V ktorej plavas Druhi ti poslu lano A vytiahnu ta na nohy ~ Pochopim ta Jednym nadychom Kracajme po vode Hladam ta V bezfarebnom zastupe Ruzi Chodenie nie je O nohach na zemi ~ Trocha (seba)klamu ~ Nauc sa byt stastna sama so sebou, stotozni sa s tebou, dozrej Keby si verila skutocn(osti)e, nikdy by si nebola naivna Najdes jedine tak cisteho cloveka, ako si ty sam, aby ste neskor mohli spolocne spinit Stan sa tym, naco si bol predurceny, nikto iny neprerazi prekazky silnejsie ako ty ~ Pofiderne skryvajuca sa socha Malovana temperovymi vysledkami stromov Som slobodny spolocnik, zapalujem iskru nadeje v tmavych nociach Som stvana otrokyna, zvijam sa od bolesti nepochopenych kras volnych nadychov Som JA, cely svet spieva o nas dokopy Nepytaj ma odpustenie, vhod svoje problemy do vetra, zmetie ich a ty zabudnes Na poznanie mojej osoby Pofiderne skryvajuca sa socha ~ Rada by som ti povedala, ako sa mi pacis, ale neviem to, rada by som povedala, co je v tebe a co je vo mne, ale nedokazem to a rada by som povedala, aka tuzba pulzuje z mojich noci a mojich dni. Namalujem ti to. Temperami, tak pofiderne. Je lahke skratkou ist a nepoznat komu nalezis Mlado dospievam a preto ma nechapes Tmave tiene mi pletu vlasy do spomienok Ktosi cosi na nic sa nezmozes Dychaj, let a ukradni si pramienok Mojich nedokoncenych zvlastnosti ~ Slobodna a sputana vetou Tak volny s vysokym poletom On, dobre vie to, Ze nesputana lietam svetom ~ Ukry sa mi v ociach a blud Po klzkych schodoch svetlych zajtrajskov Smut Budem tvojou neznamou Myslienkou na konci jazyka Mala labut Nepochopena Uhybajuca sa Ludskym bremenam Tak skry ma v tvojom sne, venovanom mne ~ Slobodna a sputana slovom Tak skryta s objektivnym postojom Ty, dobre vies to, Ze lubit ma smies, preto ~ Snivam v koncinach zabudnuta S odviaym letom Pozicanymi kridlami vtakov Uzavreta pred nie tou Vysvetlivkou poznania ~ Tak slobodna, ktore lieta oblakmi Bludiaca povetrim Utekam za tebou Nespadni Som vytvorena snami, nami ~ Je to lahko skratkou ist a nepoznat komu nalezis Mlado dospievam a preto ma nechapes Doplietas mi vrkoc zodpovednosti Za teba a nase suvislosti Ja sa nedospela skryvam v rohu Snad raz si ma ukradnes ~ Zabudam na svoju tvar Pocujem farby, Ktorymi som ludom malovala usmevy Vidim zvuky, Ktorymi som ludom ukazovala ticho Nakreslim X na zrkadlo Aby som vedela Kto som (To)nekonecno ~ Ja som kral svojej zeme Sam sebe panom Upletena z nocnych vzdychov Nehybnych ludi ~ Som zmatena, ked za sebou nechavas Listocky skryte na stromoch Som to ja, kto je na nich nakresleny Utekam po tvojich stopach, az niekde Do neznama, Aby sme sa mohli Znovu spolocne narodit ~ Vedome prezivam Medzi tmavymi alejami Tam, kde je ludsky mrtvo Divoke priestranstva pre lov Laskyplne v pocuvani Mojich tichych usmevov Darovali mi masku S ciernymi ocami, Aby som vedela Ako Slnko (ne)svieti ~ Niekedy Bez odpovede Cakam Po tvojom DOPYte S nemym slovom Na jazyku Sa skrtnem S vyhodenym papierom ~ Pocit Zaujimavo-zvlastne Neprecitene-nevyjadrena V objati styroch stien Pohltena listami knih Hodim do seba nieco, Co ma udrzi pri zivote A pojdem sa slano vyliat ~ Sedim (tu) Ratam odviate myslienky ludi, Ktori uz lietaju inymi svetmi Dycham s vankom A moru kradnem slanost Ukaz mi Tvoju hranicu Zranitelnosti ~ Ochutnaj ma Pocit moj svet Zvnutra Nepochopitelny, nenajdeny Vasnivy Preplneny padmi s kridlami Ukryty v najtajnejsom odviatom boku Ludi Svetsky Plny nadeje Miluj ma Na oplatku Nim budes kracat tiez ~ Bavi ma Pomaly utekat Vyrecne mlcat Plakat usmevmi Hladat v skaredom Krasne pribehy Som ta najbohatsia Nicnemajka ~ Slanou sladkostou Si spestrujem Nocne dni Chytam Suche kvapky Dazda Do dlani Aj tak sa mi napokon Roztecu po tvari Pomalou rychlostou Si liecim Ziale ~ Uteka Stracam topanky Zanechavam stopy Aj tak rada rozjimam A vyberam si cestu, Ktorou sa pustim najblizsie ~ Bura do mna vzduch A ja sa stracam V dave povzdychov Pocujem vlastne kvapky Potu Lomcuje mnou Moj vlastny svet (Po)letov ~ Vykusem si dieru Za nebom Zlepim ti ruky Dokopy, Aby si mi nemohol zakryvat Slnko ~ Muzi placu Chytam ich slzy Do dzbanu A polievam nimi kvety Rady zastupov Kras Na ich pomyselne Tvare Pre spomienku Clovek, neprenasleduj smrt. Dakuj, modli sa a v prvom rade sa tes, krasa a laska je vsade navokol ?