Strucna historia elektronickej hudby Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Pavel Sekerak Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2022) Pavel Sekerak O knihe Jednoducha publikacia, ktora si kladie za ciel priblizit historiu elektronickej hudby sirsiemu publiku. Jedna sa o strucne zhrnutie azda najdolezitejsich faktorov a udalosti, ktore sprevadzali vyvoj elektronickej hudby od jej rannych pociatkov az dodnes. Okrem toho v nej najdete aj opis vybranych hudobnych stylov, ako je napriklad techno, chill-out, alebo suomisaundi. Obsah Strucna historia elektronickej hudby 1 O knihe 2 Obsah 3 Na uvod 4 Historia elektronickej hudby 5 Techno 10 Chill-out 13 Suomisaundi 16 Electroclash 18 Na uvod Som presvedceny o tom, ze sa nenajde na Zemi clovek, ktory by nemal rad hudbu. Milovat hudbu vsak neznamena pre kazdeho to iste. Existuje mnoho hudobnych zanrov, ci stylov. Mne je z tej obrovskej hromady najmilsia Elektronicka tanecna hudba – skratene EDM. Zatial co termin EDM rezonuje v mediach hlavne v poslednych niekolkych rokoch, elektronicka a aj elektronicka tanecna hudba su tu po cele desatrocia. Preto by bolo z naivne chciet opisat do detailov uplne vsetko. Ak by som to urobil, take dielo by malo rozsah niekolkych poriadne hrubych zvazkov. Na najblizsich stranach sa pokusim co najstrucnejsie opisat vyvoj prvych elektronickych hudobnych nastrojov ci elektronickej hudby ako takej a tiez strucnu charakteristiku niektorych hudobnych stylov. Pre blizsie pochopenie doporucujem venovat pozornost aj informaciam ukrytym v hypertextovych odkazoch. Vybral som najma tie, ktore som povazoval za najzaujimavejsie. Verim, ze to bude poucne citanie. Historia elektronickej hudby Elektronicka hudba je akymsi pokracovanim mechanickej hudby. Prvy elektronicky nastroj “hudobny telegraf” vynasiel Elisha Gray v roku 1876. V nasledujucich desatrociach priniesol aj dalsie podobne vynalezy v tejto oblasti a ziskal viac ako 70 patentov. Spociatku boli povazovane za kuriozity a nevenovala sa im vacsia pozornost. Dnes je Gray povazovany za otca moderneho syntetizatora. V roku 1907 Ferruccio Busoni publikoval svoje teoreticke dielo: Entwurf einer neuen Asthetik der Tonkunst (Nacrt novej hudobnej estetiky), v ktorom predpoveda, ze hudba buducnosti bude zalozena na rozdeleni oktavy na viac nez dvanast tonov. Jeho filozofia, ze „Hudba sa zrodila slobodna a ziskanie slobody je jej osudom.“, hlboko ovplyvnila jeho studentov, najma Percyho Graingera a Edgarda Var?sa, ktori neskor zohrali vyznamnu ulohu v rozvoji hudby 20. storocia. Predvidal tiez vyvoj elektronickych hudobnych nastrojov a ich vplyv na vznik novych trendov v sucasnej hudbe. Prvy koncert “hudby buducnosti” („Art of Noises”) sa konal v roku 1914 v Milane. 12.6.1926 radio WRNY New York odvysielalo prve rozhlasove vysielanie elektronickeho pristroja. Ralph Christman v nom zahral skladby z klasickeho repertoaru na polyfonicky Pianorad, ktory vytvoril Hugo Gernsback. V roku 1929 bola vytvorena prva studiova nahravka elektronickej hudby spolocnostou Studiogesellschaft Elektroakustische fur Musik v Darmstadte v Nemecku, s pouzitim pristrojov, ktore vytvoril Jorg Mager, medzi inymi aj Spherophone. V roku 1939, John Cage vytvoril skladbu Imaginary Landscape #1. Povazuje sa za prvu “nonmusical” skladbu, v ktorej su pouzite vopred nahrane zvuky. (hrane s dvomi gramofonmi). V styridsiatych rokoch doslo k dalsiemu rozvoju elektronickej hudby. Objavili sa pokusy pouzit modernu zaznamovu techniku za ucelom ziskania novej hudobnej formy. Pouzivaju sa spracovane zvuky hudobnych nastrojov, alebo nehudobnych zvukov. Priekopnikom noveho smeru bol Pierre Henri Marie Schaeffer – francuzsky hudobny skladatel, znamy ako zakladatel tzv. konkretnej hudby – musique concr?te. Bol prvym, kto pouzil ako kompozicny prostriedok magnetofonovy pas. Jeho vyznam spociva v tom, ze slovnik hudobnej reci rozsiril na zvuky akehokolvek povodu. Dalsim smerom, ktorym sa elektronicka hudba uberala, bolo zameranie sa autorov na generovanie elektronickych zvukov v studiu a ich nasledne spracovanie do kompozicie. Prve skladby v tomto style elektronickej hudby nahral Karlheinz Stockhausen v rokoch 1953-1954. Boli to Studie I a Studie II. Na vytvaranie zvukov sa pouzivali obrovske pocitace, azda najznamejsimi z nich su CSIRAC a Mark II. Pre lepsiu predstavu o tom co to boli za masiny a ako fungovali, si pozrite nasledujuce poucne videa: CSIRAC a Mark II. Najvyznamnejsi tvorcovia elektronickej hudby od jej pociatkov az do sestdesiatych rokov boli: Edgar Varese, Maurice Jarre, Karlheinz Stockhausen, Robert Beyer, Luis Baron Otto Luening, Vladimir Ussashevsky, Lajaren Hiller, John Cage, Luigi Nono a dalsi. Patria ku nim aj Fyzik Werner Meyer-Eppler, zvukovy inzinier Robert Beyer, technik Fritz Enkel a skladatel Herbert Eimert, ktori v roku 1951 zalozili s pomocou NWDR v Koline, Das Studio fur elektronische Musik. Prvy verejny koncert sa konal 26. maja 1953 v Koline nad Rynom po nazvom “Neuen Musikfest 1953”. Na rozdiel od “konkretnej hudby” sa snazili zachytit elektronicky generovane zvuky a dokladne ich vedecky analyzovat pomocou Fourierovej analyzy. V roku 1963 spracoval Eimert dielo s nazvom “Einfuhrung in die elektronische Musik” – „Uvod do elektronickej hudby”. Bol to skor vedecky vyskum nez hudba tak ako ju vnimame dnes. O tu sa vsak pokusili uz koncom 50. rokov v laboratoriach Philips v holandskom Eindhovene. A je to az neuveritelne, ale vzniklo tam niekolko na tu dobu skutocne pokrokovych skladieb. Napriklad „Song of the Second Moon“ (1957). A zaujimavy je aj sposob, akym tieto skladby vznikali. Tvorit elektronicku hudbu v 50. a 60. rokoch nebolo vobec jednoduche. Boli ku tomu potrebne obrovske, drahe a prilis zlozite zariadenia. Vsetko sa vsak zmenilo v roku 1964, ked svetlo sveta uzrel legendarny syntetizator Moog! Technologicky vyvoj, ktory viedol k vytvoreniu tohto syntetizatora bol vynalez tranzistora. To umoznilo vedcom ako Robert Arthur Moog vybudovat elektronicke hudobne systemy, ktore boli podstatne mensie, lacnejsie a ovela spolahlivejsie ako u starsich elektronkovych systemov. V roku 1970 sa na trhu objavil prvy prenosny syntetizator Minimoog. Syntetizator sa stal dostupnym a zacalo ho pouzivat coraz viac hudobnikov. V 70. rokoch zacala elektronicka hudba prenikat do masovej kultury. Nahravka Hot Butter – “Popcorn“ z roku 1972 sa stava prvym hitom v historii elektronickej hudby. V roku 1974 vydala kapela Tangerine Dream album Phaedra. Bol to prvy album elektronickej hudby, ktory sa dostal do povedomia sirsieho publika. Vo Velkej Britanii sa necakane umiestnil na 15. priecke v rebricku albumov. V roku 1976 vydal Jean Michel Jarre album Oxygene. Dalsie albumy z tohto obdobia, ktore dosiahli uspech v mediach boli Autobahn (1974) a Die Mensch–Maschine (1978) od Kraftwerk. V polovici 70. rokov zaznamena velky vzostup aj DJing a to hlavne vdaka jedinecnemu gramofonu Technics SL-1200. V roku 1977, diskdzokej Tom L. Lewis predstavil Disco Bibliu (neskor premenovanu Disco Beats), ktora zverejnila diskotekove hity zoradene podla uderov kopaka za minutu (BPM). V sucasnej dobe je BPM spravidla uvadzane pri kazdej skladbe. V roku 1980 predstavila firma Roland Corporation svoj novy programovatelny bici automat Roland TR-808. S cenou cca 1000,-$ bol ovela lacnejsi ako jeho konkurent Linn LM-1 Drum Computer, vyvinuty firmou Linn Electronics Inc., ktory stal az 5000,-$. Aj vdaka tomu ho uspesne pouzivalo velke mnozstvo hudobnikov roznych zanrov. V roku 1983 je predstaveny standard MIDI – Musical Instrument Digital Interface. Tento protokol umoznoval komunikaciu hudobnych zariadeni s pocitacom alebo inym zariadenim. Prvy nastroj, ktory mal experimentalne nainstalovane MIDI rozhranie, bol syntetizator Yamaha DX1 (1980) – predok dnes uz klasickeho DX7 (1983). Obrovsky vyznam pre dalsi vyvoj elektronickej hudby ma bezpochyby basovy syntetizator Roland TB-303. Povodne bol uvedeny na trh ako sprievodny basovy nastroj pre solovych gitaristov. Ale v roku 1985 objavil Nathan Jones (DJ Pierre, Phuture) z Chicaga jeho skryty potencial. Charakteristicke “cvrlikanie” TB-303 sposobene samotnym kmitanim filtra sa stalo zakladom pre novy hudobny zaner – Acid House, a zacalo revoluciu v hudbe, a to nielen v elektronickej podobe. Od 80. rokov uz elektronicke zvuky v popularnej hudbe trvalo dominuju. Vznika mnoho novych zanrov. V Europe su to najma Electro-pop, Synth-pop, Italo-disco a podobne. V zamori dominuju Techno a House. Na zaciatku 90. rokov sa cisto elektronicka tanecna hudba, najma v Europe a Japonsku, stava sucastou hlavneho prudu hudobnej sceny. V kontinentalnej Europe je to najma Eurodance, ale coraz popularnejsi je House, Trance a Techno. V Anglicku vznikaju, pod vplyvom britskych hudobnych producentov, kombinaciami roznych hudobnych stylov, nove zanre ako napr. Dancehall, Dub, ci Drum&bass a neskor i Dubstep. Druhou dolezitou krajinou pre rozvoj elektronickej tanecnej hudby bolo Nemecko, a to najma Berlin. Bola to doba legendarnych festivalov Love Parade a Mayday. Pod vplyvom nemeckej elektronickej hudby vznikli v Holandsku styly ako su Hardcore, Rave a Hardstyle. Elektronicka tanecna hudba v prvom desatroci 21. storocia, a to najma v druhej polovici dekady, zacala ziskavat coraz vacsiu popularitu. Prvky elektronickej tanecnej hudby a elektronickej hudby vseobecne su stale viac viditelne i v popularnej hudbe. Jednym z dovodov pre rast popularity elektronickej hudby je aj rychly rozvoj vypoctovej techniky a tiez internetu, ktory vyrazne ulahcil pristup k hudbe mimo hlavneho prudu. Vyspele technologie, ako su napriklad pocitace, syntetizatory ci hudobny softver su teraz lahko dostupne, a tak moze elektronicku hudbu pocuvat ci tvorit takmer ktokolvek. V porovnani s 50. ci 60. rokmi minuleho storocia je to teda obrovsky rozdiel. Podla niektorych zdrojov existuje uz viac nez 120 roznych stylov elektronickej hudby. Kazdy z nich ma svoje presne charakteristiky a svoje publikum. V dalsich kapitolach opisem aspon niekolko z nich. Techno Ako techno byva mediami casto nespravne oznacovany styl freetekno. Freetekno je v porovnani s klasickym technom znatelne rychlejsie (tempo vacsinou sa pohybuje v rozmedzi 160 – 240 BPM) a pouziva drsnejsie zvuky, najma vyrazne skresleny basovy rytmus. Da sa povedat, ze freetekno je pre bezneho posluchaca este menej stravitelne ako techno. Freetekno scena je silna subkultura fungujuca na DIY principoch. Tento styl sa tesi velkej popularite napriklad vo Francuzsku a v Ceskej Republike. Do povedomia verejnosti sa dostal najma vdaka najvacsiemu ceskemu freetekno festivalu Czechtek, ktory casto sprevadzali nepokoje a strety s policiou ci uradmi. Freetekno scena ma korene v prvej polovici 90. rokov v Anglicku. Pri jej zrode stal soundsystem Spiral Tribe. Ten usporiadal niekolko free parties, ktore vyvrcholili v roku 1992 Castlemorton Common Festivalom. Tato akcia prilakala 30 000 navstevnikov a je oznacovana ako najvacsi free festival od Stonehenge Free Festivalu, ktory prebiehal v rokoch 1972 – 1984. Castlemorton bol priamou pricinou zavedenia faktickeho zakazu free parties prisnym zakonom Criminal Justice and Public Order Act 1994 a uvaznenia trinastich clenov Spiral Tribe. Po prepusteni na slobodu v roku 1994 sa Spiral Tribe presunuli do europskych krajin, kde usporiadali mnozstvo free parties a “teknivalov”. V juli 1994 usporiadali Spiral Tribe prvy Teknival v CR, ktory sa od tej doby konal kazdorocne az do roku 2006 (od roku 1999 pod nazvom CzechTek ).V druhej polovici 90. rokov vzniklo niekolko ceskych soundsystemov, mezi prvymi boli Cirkus Alien, Mayapur a Technical Support. Po roku 2000 zacala freetekno scena rychlo rast a soundsystemy sa coskoro pocitali na desiatky. V tejto dobe sa tiez freetekno scena vyrazne oddelila od komercnej sceny elektronickej tanecnej hudby, s ktorou bola spociatku prepojena. Niektore z prvych soundsystemov boli podla anglickeho vzoru kocovne, vacsina ostatnych su vsak „mestske systemy“ – su zlozene z usadlo zijucich ludi, ktori si uzivaju svoju oblubenu hudbu a zivotny styl cez vikendy. Techno byva casto pouzivane ako synonymum pre vsetku elektronicku tanecnu hudbu. Techno je vsak iba jednym zo subzanrov tejto hudby. Medzi dalsie taketo subzanre patri napriklad trance (tu je oproti technu kladeny silnejsi doraz na melodie a sfericke zvuky evokujuce zasnenu atmosferu), house (pouziva prvky stylov ako disco, funk alebo soul), rave (v porovnani s technom rychlejsi a melodickejsi) alebo jungle (zatial co techno rytmy su vacsinou strohe, jungle je zalozeny na spletitych sluckach bicich), a pod. Nalepkou “techno” byva niekedy oznacovana aj podliezavo komercne hudba, orientovana na klasicke diskoteky (tzv. Eurodance ci dancefloor a podobne…). Tato hudba sice vyuziva niektore prvky techna, avsak s technom (ani s dalsimi vyssie uvedenymi smermi elektronickej tanecnej hudby) nema prakticky nic spolocneho. Techno je zaner elektronickej tanecnej hudby (EDM), ktory vznikol v Detroite v Michigane v USA pocas druhej polovice 80. rokov. V techno hudbe je (tak ako u vacsiny druhov elektronickej tanecnej hudby) kladeny doraz na vyrazny rytmus (zalozeny najma na monotonnom striedani uderov basoveho bubna a hi-hat) a rychle tempo, pricom prakticky vsetky pouzivane zvuky su generovane elektronickymi hudobnymi nastrojmi a pristrojmi. Hlavny rytmicky prvok je najcastejsie v takte 4/4. Tempo je vacsinou medzi 120 az 150 BPM, v zavislosti na style techna. Podstatou techna je opakovanie urcitej hudobnej jednotky, co v posluchacovi vyvolava pocit urciteho napatia a dokonca moze vyvolat isty druh extatickeho tranzu. Techno je vacsinou cisto instrumentalna hudba, skladby nemaju klasicku strukturu pouzivanu v popmusic (sloha/refren), pouzivane zvuky nijak nepripominaju bezne hudobne nastroje a melodie sa objavuju velmi zriedka. Kreativne pouzitie hudobnej produkcnej technologie, ako su bicie automaty, syntetizatory a digitalne zvukove stanice su povazovane za dolezite aspekty estetiky tejto hudby. Mnoho producentov pouziva „retro“ elektronicke hudobne zariadenia kvoli vytvoreniu autentickeho techno zvuku. Bicie automaty z 80. rokov ako Roland TR-808 a TR-909. Za zakladatela tohto hudobneho stylu byvaju casto oznacovani detroitski Dji Derrick May, Juan Atkins, Kevin Saunderson (takzvani The Belleville Three) a Eddie Fowlkes, ktory spolocne navstevovali skolu Belleville High School. Prave oni zacali v polovici 80. rokov v detroitskych disco kluboch hrat rytmicku, cisto elektronicku hudbu s tym, ze pomocou dvoch gramofonov a mixazneho pultu spajali, (mixovali) a prelinali jednotlive skladby medzi sebou, cim vznikal nepretrzity uceleny prud (DJ mix alebo tiez set) techno hudby. Techno vychadza z elektronickej avantgardnej hudby 70. rokov, najma z tvorby skupin ako su Kraftwerk, Tangerine Dream, alebo Cabaret Voltaire. Ako kazdy hudobny zaner, aj techno sa v priebehu desatroci vyvija a meni. Vznikaju tak dalsie nove subzanre. Na pociatku to bolo tzv. Detroit techno. Tu je zopar ukazok: Inner City, Model 500. Na prelome 80. a 90. rokov ovladol tento styl aj zapadnu Europu a spolu s dalsimi, vyssie uvedenymi variantami elektronickej tanecnej hudby, sa stal velmi vyraznym hudobnym a spolocenskym fenomenom. Najvacsej oblube sa tesil v Nemecku a Holandsku a Francuzsku. Medzi najznamejsich producentov a DJov z 90. rokov patria Westbam, Sven Vath, Emmanuel Top, Laurent Garnier. A tu je niekolko ukazok od mojich oblubenych interpretov. Takaaki Itoh, Christian Wunsch, Oscar Mulero, Nina Kraviz, Amelie Lens. Chill-out Je to podzaner elektronickej hudby a zastresujuci termin pre niekolko dalsich stylov elektronickej hudby, pre ktore je charakteristicky ich makky styl a pomale tempo. Nazov je odvodeny zo slangoveho slova pre relax. Chill-out hudba sa objavila na zaciatku devatdesiatych rokov minuleho storocia v takzvanych “chill rooms” v tanecnych kluboch, kde sa hravala relaxacna hudba, ktora dala tanecnikom moznost “vychladnut” z doraznejsej a rychlejsej hudby hranej na hlavnom podiu. Zanre suvisiace s chill-out hudbou su napriklad ambient, trip-hop, nu jazz, ambient house a downtempo. V roku 1990 vydal KLF svoj ambient house album s nazvom “Chill Out”. V legendarnej “Chillout Room” v nocnom klube Konspiracy mohli najst navstevnici pohovky, pohodlne vankuse, psychedelicke svetlo, projekciu putavych obrazov a hudbu, ktora bola vyrazne pomalsia v porovnani s tou, co sa hrala o par metrov dalej na tanecnom parkete. Higher Intelligence Agency (HIA) pomohla presunut koncepciu “chladnej miestnosti” z vedlajsej sou na hlavnu udalost. V roku 1992 Bobby Bird a mala skupina jeho spolupracovnikov zalozila experimentalny elektronicky hudobny klub zvany Oscillate, kam priniesol Bird svoje syntetizatoy a bicie automaty a improvizaciou na nich tvoril pocas vystupenia nove nahravky. Napriek tomu, ze klub Oscillate bol zalozeny v Birminghame, clenovia HIA cestovali aj do inych krajin, kde usporaduvali zive vystupenia. V roku 1993 v Amsterdame vytvorili pre mnohych nezabudnutelnu udalost, ked v obrovskom kruhovom priestore pocas vystupeni HIA, Orbital a Autechre tvoril umelec ladove kresla. V polovici devatdesiatych rokov minuleho storocia a neskor vysli mnohe kompilacie s nazvom “Chill Out”, ktore pomohli vytvorit zaner uzko suvisiaci s downtempo a trip-hopom. Zaner obsahuje aj niektore formy trance music, ambient a IDM. Chill-out je zvycajne tonova, relaxacna hudba (alebo aspon nie tak “intenzivna” ako ostatne styly z ktorych vychadza). Moze tiez zahrnat extremne psychedelicke experimentalne zvuky velkej rozmanitosti. Ministry of Sound usporiadalo mnozstvo udalosti, ako su napriklad Ibiza, a vydalo na CD mnozstvo kompilacii a mixov s nazvami “chill out” alebo len “chill”, uspokojujucich coraz pocetnejsie chill-out publikum. Ale asi najznamejsie chill-out kompilacie su Cafe Del Mar. Cafe del Mar je plazovy bar nachadzajuci sa v Sant Antoni de Portmany na spanielskom ostrove Ibiza. Je to popularna turisticka letna destinacia znama nadhernymi zapadmi slnka. Bar otvorili Ramon Guiral, Carlos Andrea a Jose Les v roku 1978. Cafe del Mar vydava albumy kompilacii so skladbami vyberanymi vlastnymi DJmi z baru. Hudba je vyberana tak, aby navodila pocit zazitku zo sledovania zapadu slnka. Skladby su popisovane ako ambient a “easy listening” hudba. Povodne bar predaval vlastne kazety s hudbou, nasledne pokracuje predavanim CD. Do roku 2007, bolo vydanych 14 albumov, viacero samostatnych kompilacii a 2 albumy pripominajuce 20. a 25. vyrocie. Celosvetovo bolo predanych priblizne 9 milionov albumov. Niekolko hudobnych ukazok: Any Other Name – Thomas Newman, Sync24, Mike Oldfield Suomisaundi Ak by niekoho zaujimalo co vznikne ak zmiesame prvky goa-trance, psy-trance a finskej ludovej hudby, tu sa to dozvie. Je to Suomisaundi. Tento zaner elektronickej hudby vznikol okolo polovice 90. rokov 20. storocia vo Finsku. Neskor ziskala hudba s prvkami Suomisaundi celosvetovu popularitu. Ale podme pekne po poriadku. Niekedy zaciatkom 90. rokov, pocas svojich letnych aktivit, predstavil party kolektiv Ruskababa Goa-trance hrstke nadsencov. Na tychto akciach sa hudba vacsinou prehravala na DAT ci na audiokazetach. Jednym z DJov, ktory hraval tieto nove psychedelicke melodie finskemu publiku na party Ruskababa bol Pepe Kosminen. Goa-trance si vo Finsku ziskaval coraz vacsiu oblubu. V sklade v Herttoniemi hra Ville Tikkanen prvykrat vo Finsku Goa-trance v konvencnejsom prostredi. Prvou skupinou, ktora sa zamerala osobitne na propagaciu miestnej hudby bola Loyha. Prvykrat sa Suomisaundi dostal do globalneho obehu pocas sezony 95/96, ked sa DAT kazety so skladbami, ktore produkoval Tim Thick, cez noc stali senzaciou undergroundovej Goa-trance DJ sceny. Zvuky a temy, ktore sa nachadzaju v tychto kratkych FastTracker 2 skladbach a inspirativna reakcia na ne po celom svete, sa stali zakladnymi stavebnymi kamenmi fenomenu Suomisaundi. V roku 1996 bol vydany pravdepodobne prvy Suomisanudi album Flippin Bixies, pomenovany po sukromnom nahravacom studiu, ktore sa nachadzalo v Helsinkach okolo polovice 90. rokov. Prvym nahravacim studiom zameranym vylucne na Suomisaundi sa v roku 1997 stalo Exogenic Records. Priblizne v tom istom case vznikla spolocnost Midiliitto ako zdruzenie zamerane na rozvoj vyroby a komercializacie Suomisaundi. Pepe Kosminen bol zakladajucim predsedom spolocnosti Midiliitto. Medzi clenov Midiliitto patrilo i mnoho buducich medzinarodnych hviezd Suomisaundi vratane clenov skupin ako Texas Faggott a Squaremeat. Suomisaundi bol spociatku tercom kritiky, pretoze vcasne skladby tohoto zanru trpeli nekonzistentnou kvalitou. Postupne sa vsak kvalita a aj dostupnost hudby vyrazne zlepsila. V roku 2000 Tim Thick spustil Thixx’n’Dixx, webovu stranku, ktora usporiadala masivny katalog Suomisaundi do lahko pristupneho formatu. Thixx’n’Dixx sa stala tak popularnou, ze sa spomina aj v programe popularnej hudby vo finskej narodnej televizii. Neskor kvoli problemom s hostingom sluzila uz iba ako katalog s odkazmi na stranky jednotlivych Suomisaundi umelcov. Od roku 2000 vyrazne vzrastol celosvetovy zaujem o finsky trance, pricom mnohe finske skupiny sa zucastnili medzinarodnych turne. Avsak zvycajne mimo Finska je styl Suomisaundi stale povazovany za vystrednost v kontexte zanru Psytrance. Najvyznamnejsie fanusikovske zakladne Suomisaundi mimo Finska su v Rusku, na Ukrajine, v Japonsku a v Australii. Neustale rastuci pocet fanusikov v Australii, na Novom Zelande a v dalsich krajinach, viedol nefinskych producentov ku vytvaraniu finsky znejucej hudby kdekolvek vo svete. Pojem “Suomisaundi” sa zvycajne pouziva iba na opisanie hudby, ktora sa produkuje vo Finsku, zatial co hudba produkovana v suomi tradicii, ale mimo Finska je volnejsie oznacovana ako “freestyle psytrance”. Suomisaundi skladby su zvycajne velmi melodicke a eklekticke, zvycajne s tazkym vplyvom z ranneho Goa-trance, Tribal House-u a Acid Trance-u, casto doplnene o ludove nastroje ci zvuky pripominajuce stare videohry. Skladby su popretkavane skreslenymi zvukmi, komplikovanymi bubnovymi prechodmi, pauzami, hovorenou recou vo fincine ci anglictine. V mnohych pripadoch obsahuju podivny humor alebo sebaironiu. Niektori umelci ako Luomuhappo a Tekniset zaclenili do svojich skladieb finske ludove melodie, cim dali svojej hudbe vyraznejsi finsky zvuk. Finska priroda tiez zohrava v Suomisaundi dolezitu ulohu, pretoze party sa casto konaju v lesoch Finska a skladby i albumy casto odkazuju na tento aspekt zanru, napriklad Puoskariho album Open Forest alebo Haltya – Forest Flavour a album Book of Nature. Medzi najznamejsich interpretov tohto zanru patria: Huopatossu Mononen, Pavel Svimba, Tekniset, Luomuhappo, Texas Faggott, Haltya, Shiwa 2000. Electroclash Koncom 90. rokov 20. storocia sa na hudobnej scene objavil elektricky sok – Electroclash. Je to zaner spajajuci New Wave a elektronicku tanecnu hudbu. Electroclash, tiez znamy ako retro electro, tech pop, nouveau disco, new new wave a dvojzmyselne tiez synthcore a electropunk je termin, ktory vytvoril Larry Tee. The Guardian nazval Electroclash jednym z “najvyznamnejsich prevratov v nedavnej historii tanecnej hudby”. Pod tymto oznacenim sa najprv dostal do pozornosti medii v roku 2001, ked sa konal festival Electroclash v New Yorku. Zaner bol reakciou proti vtedajsej forme elektronickej hudby. Zucastnene skupiny sa inspirovali New Wave a modernym umenim. Produkovali syntetizovany pop zvuk. Festival Electroclash sa konal znovu v roku 2002 s naslednym turne po USA a Europe v rokoch 2003 a 2004. Priekopnikom bol vsak uz v roku 1997 I-F so skladbou „Space Invaders Are Smoking Grass“ (ktora „zavadza staromodnu dynamiku versov a chorov do electro buracania a vzdava tak poctu Atari ere“). Je to skladba, ktora ma vyznamne prispela ku definicii a rozsireniu tohto hudobneho zanru. Rovnako tak aj francuzske duo Miss Kittin & The Hacker, ktore definovalo Electroclash scenu skladbami 1982 a Frank Sinatra, ktore po prvykrat vydal v roku 1998 vo svojom vydavatelstve DJ Hell. Predstavil vela rannych electroclash piesni, ako napriklad Christopher Just – I’am a Disco Dancer z roku 1997 alebo Chris Korda – Save the Planet, Kill Yourself, ktore povodne boli vydane uz v roku 1993. V uznavanom filmovom dokumente Vitajte v klube! 25 rokov elektronickej tanecnej hudby europskej televiznej siete Arte, Miss Kittin spolu s DJ Hellom popisuje vznik prvych piesni noveho stylu a vyhlasuje ho za vynalezcu zanru Electroclash. Najznamejsimi interpretmi tohto zanru boli Felix da Housecat, Peaches, Chicks on Speed, Miss Kittin & The Hacker, Fischerspooner a Toktok vs. Soffy O. Pocas prvych rokov boli i Ladytron niekedy oznacovani ako Electroclash, oni vsak uviedli, ze v ich tvorbe nejde vylucne o Electroclash a toto oznacenie sami odmietli. Kedze prvi umelci tohto zanru pochadzali z mnohych krajin, stalo sa Electroclash hnutim, ktore sa objavilo v medzinarodnom meradle. Zastresene a mentorovane bolo podnikatelmi, ako je sef vydavatelstva DJ Hell a propagator Larry Tee. Vdaka svojmu „faktoru odpadu a povabu“ sa stal mestskym fenomenom s centrami v Berline, New Yorku, Londyne a Mnichove. Velky Electroclash boom vsak v roku 2003 skoncil.