Styri obdobia ludskej duse 2006 Stanislav Hoferek Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2014) 110001 O knihe Nazov je poskladany zo styroch obdobi, ktore ovplyvnili tvorbu nasledovnych basni. Je to obdobie usmevu, lasky, hnevu a smutku. Vyber je z basni, ktore boli uverejnene na roznych miestach v roku 2006 a tato zbierka je obohatena aj o niektore nerymovane basne z toho obdobia. Nove vydanie Je viac ako zvlastne, ked sa vydava nove vydanie knihy po troch rokoch. Samozrejme, niektore knihy sa dockaju noveho vydania aj po stovkach rokov, no u cisto internetovej zbierky su aj tri roky dostatocny casovy rozdiel. O to zaujimavejsi je fakt, ze sa pred spominanymi rokmi robila zbierka z basni, ktore vznikli o dalsich pat rokov skor. Vysledok? Sonda do mladej duse autora, ktory chcel milovat, no nebol milovany. Davne basnicky na prechode medzi detstvom a dospelostou su naplnene tuzbou po laske, ale i vtipom a zvlastnym stylom, ktory nie je tazke pochopit. Namiesto literarne dobrych rymov myslienky, ktore i po rokoch pripominaju zvacsa skutocne udalosti. Styri obdobia su aj o rovnovahe. Kto hlada rovnovahu v dospievajucom cloveku, ktoreho problemy su s odstupom pochladnu (alebo presne naopak, ak sa v nich niekto najde), ale i tak poucne – ten ich asi nenajde. Mladost je zmena, cela mnozina zmien a tato kniha je dennicek i psychiatria jedneho otvoreneho cloveka. Obdobia, na ktore sa naraza v knihe, su nasledovne: obdobie usmevu (prve basne), nasleduje obdobie lasky, hnevu (basen Zradca) a nakoniec obdobie smutku. Obsah Styri obdobia ludskej duse 2006 1 O knihe 2 Nove vydanie 2 Obdobie usmevu 5 Basen o optickej myske 6 Keby 7 Keby 2 8 Keby 3 10 Obdobie lasky 12 Tej, ktoru mam rad 13 Ruzou proti potoku 14 Dar 15 Gitara 17 O milom dievcati 18 O milom dievcati 2 20 O milom dievcati 3 22 O milom dievcati 4 24 O milom dievcati 5 26 Povel pre lasku 27 Koniec sveta 28 Sen 29 Zastavte to slnko 31 O vojne dvoch hlasov 32 Potesila si ma 34 Obdobie hnevu 36 Zradca 37 Obdobie smutku 39 Drevorubac 40 Smutny clovek 44 O temne na zamyslenie 45 Dievcatko so zapalkami 46 Tragicka 47 Ochota 49 Ludske zmysly 51 Prva nerymovana 53 Kleopatra 55 Vesmir plny zelani 56 Suhvezdie lasky 57 Nechcem byt sam 58 Obdobie usmevu Humor je korenie zivota a ked je laska daleka dostanu sa z problemov von najlahsie ludia s usmevom! Basen o optickej myske Mam ju rad, hoci je neverna je malou lampickou do temna svieti v tme a svieti na svetle a nie je to jezibaba na metle Smutne lezi a nevyda ziadny zvuk kym ju nechyti ziadny dobrodruh poslusne splni kazde zelanie bez slova odporu, asi ma nadanie Potrebuje ale pevnu ruku a nie nejaku kopu tuku potrebuje ukazat co je uzitocne nemusis za nu nikdy platit stocne Svieti kym nepride o transfuziu tienom nepripomina zaluziu skor ma tvar ako hlodavec nakrmim ju, alebo pojde prec? Keby Keby som bol obor, pre teba sa zmensim keby som bol Jezis, pre teba rad zhresim keby som bol slnko, pre teba najdem tien radsej budem niekto, kto praje pekny den Keby som bol pilot, tak priletim z neba keby som bol krtko, tak hrabem vedla teba keby som bol beduin, tak darujem vodu ak by som bol otrokar, darujem Ti slobodu Keby som bol slon, pre teba usami mavam keby som bol saman, tebe dazde privolavam keby som bol kaktus, oholim sa sam a keby som bol anjel, na teba pozor dam Keby 2 Keby som bol sviecou, tak horim v tvojich dlaniach keby som bol starostom, tak Ti polavim na daniach keby som bol ziakom, ulohu odpisat dam a keby som bol obchodnikom, nepredam Ti kram Keby som bol zajac, s kapustou sa rozdelim keby som bol kurca, tak ta pohladim perim keby som bol krokodil, tak ta slzami zmocim a keby som bol zbojnik, uteciem ked ta zocim keby som bol ladovec, tak Ti dam svoj sviezi dych keby sa na teba kazdy vykaslal, tak by som nebol jeden z tych keby som bol vzducholod, tak ta vezmem k oblakom a keby som bol stavitel, tak postavim stenu rozpakom Keby som bol slnko, tak Ti svietim na cestu keby som bol tvojim otcom, tak podporim nevestu keby som bol blaznom, tak Ti pisem basen a keby som bol knazom, odpustim aj kazen Keby som bol Verne, vezmem ta k stredu Zeme keby som bol lesny ent, privitam ta na sneme keby som bol Lenin, lezim pri tebe na namesti a keby som bol vlak, tak cakam ta na priecesti Keby som bol snom, tak nebudim ta rano keby som bol zenich, tak Ti poviem ano keby som bol Mac Donald, tak obsluzim ta vdacne a keby som bol martan z Venuse, dam Ti rady zvlastne Keby som bol stitom, tak znasam tvoje rany keby som bol svetlom, svietim Ti na vsetky strany keby som bol sam sebou, uvolnim Ti miesto a doprajem Ti viac hudby, ako DJ Tiesto Keby 3 Keby som bol ohnom, tak ta nepopalim keby som bol vrahom, tak ta neotravim keby som bol mrazom, tak ta nenecham prechladnut a keby som bol ucitelom, tak ta nenecham prepadnut Keby som bol ciapkou, tak Ti chranim hlavu keby som bol kavovarom, tak Ti robim kavu keby som bol feminista, tak ta stale uctievam a keby som bol tvoj chalan, tak ta pri sebe mam Keby som bol hribom, tak sa necham zobrat keby som bol brzdou, tak sa necham zodrat keby som bol smutkom, tak ta obchadzam a keby som bol z daleka, za tebou dochadzam Keby som bol slabikarom, tak ta ucim pismena keby som bol spionom, tak si pre mna bezmenna keby som bol stuhou, tak vlnim v tvojich vlasoch a keby som bol jaskynou, tak ta vitam v krasoch Keby som bol rozvrhom, tak presuvam hodiny keby som bol vinnikom, tak neostanem bez viny keby som myslel na teba, nebol by som jediny a keby som bol chorobou, dam chripkove prazdniny Keby som bol tvarou, tak ta hladam v zrkadlach keby som bol nebom, v tvojich peknych kukadlach keby som bol snom, ktory sa prechadza tvojim spankom a keby som tebou pohrdol, nie skor ako Grankom Obdobie lasky Laska je strasne bohata laska, ta vsetko slubi no ten, co lubil, sklamal sa a ten, co sklamal, lubi (Miroslav Valek – Jesenna laska) Tej, ktoru mam rad Nemusi byt dokonala, nemusi mat nebo v ociach sama, smutna, zlomena kracat po tichych nociach musi mat vsak krasne ruky, ktorych sa chcem dotykat a musi byt sama sebou, taka, aku ju mam rad Neviem ci ma hlavku v smutku pri citani pismen ktore som jej zanechal, cakajuc hnev ci vysmech, ak vsak aspon maly usmev zvlni jej krehku mimiku, znovu najdem dovod zit a zanecham lyriku Chcel som pisat o nej, o tej ktoru mam tak rad mam pocit, ze Katka ci Katia je meno akurat tento text je tu pre teba, a tak zmenim osobu na vesele ci smutne slzy donesiem novu nadobu Ruzou proti potoku Za lesmi a dolinami, kde smiech je v ludoch ukryty, nadherne su vrchy ci lesy, ale stale chybas tam ty. Nech len hrmi, nech len blesky lietaju a hrmia do rana, jeden den bez teba, to pre mna strasnejsia je rana. Nech len, nech len! Nech sa aj svet zruti, stale bude niekto, koho to nezarmuti. Hrozby plne nenavisti a tasene mece, nezlaknem sa ich, kym tento potok tecie. Neviem kde zacina, a kde ide do mora, vody vedie smutok a obrovska smola. Vytekaju z oci, slza za slzou sa vali, spravim vsetko preto, nech sa potok zastavi. poznam ich a viem, ze smiech slzy odzenie, staci len k tebe prist, zahnat to suzenie. Nie s mecom, len s peknym zelanim, a ruzu z rubinov, podat ti do dlani. Dar Dar moze byt zo zlata dar moze byt z medi dar moze byt pre cloveka co sa casom meni Dar moze byt krv a dar moze byt pivo darovat mozeme slobodu darovat mozeme zivot Dar moze byt z lasky dar moze byt zo sucitu dar moze byt krasny dar moze byt bez nefritu Darovat mozeme cloveku darovat mozeme ludstvu mal by si z neho nieco mat mal by si mat k nemu uctu Dar moze byt drahy sperk dar moze byt slovo najlepsi dar je vsak ten ktory mozeme dat nanovo Dar moze byt na Vianoce dar moze byt v bezny den dar moze byt kusok chleba dar moze byt pochoden Darov je na svete vela malo je obdarenych dar moze byt aj den z leta darcovstvo v ludstve prameni Niekto by si snad pomyslel ze ziadne dary netreba nevieme kto dar vymyslel dar moze byt vstup do neba! Gitara Ani na tu najlepsiu, nevie hrat kazdy nie je nastroj nenavisti ani vrazdy zvyraznuje emocie cloveka co nas obklopuju podporuje spev cloveka ktory to spieva "to you" Verse casto kryvaju, no s pomocou gitary da sa skladat mesiace, aj od leta do jari na siestich strunach povie stado nezmyslov ktore clovek nepovie, clovek bez vlastnych slov Najkrajsie hra pri taborovom ohniku kde sa netreba ponahlat do siku pomaly striedaju sa akordy nezne bez tuzby byt prvy, ako vlocky snezne Nechcem viac tuzit po tichu v hlave uz viac nechcem anglicke ranajky v trave pri tonoch gitary zaspavat chcem ale nie sam, ked na nej hrat smiem O milom dievcati O milom dievcati snivaval som rad a dnes som stastny, ze som jej kamarat ma blazeny usmev, a nadhernu tvar a tak velmi boli aj najmensi svar Stretol som ju raz tak celkom nahodou radsej nebudem klamat - bolo to dohodou a sice prsalo a stupnov nebolo vela v oblubenej mikine prisla ako strela O pocasi ci skole, boli nase prve temy vsak kazdy sa musi nejako zbavit tremy na malej lavicke bol som s nou rad potom sme tam boli niekolko krat Pri peknych slovach o vsetkom moznom mysleli sme o vsetkom trosku totoznom najviac padla hudba, gitara je kral povie o zivote viacej ako snar Tak a teraz pisem so snahou zveselit ked som uz v reale tak trochu nesmely dam teda nejake myslienky do versov ktore zvlnia mimiku naladou veselsou Nikdy nezabudnem na tvoje slova co si vravela zo srdca znova a znova pravda o zivote povedana bez chyby a rad by som isiel s tebou aj na ryby Vravela si ze nikto nezije zbytocne a mala si pravdu - nie iba ciastocne nasla si v kazdom len vsetko krasne a tak verim, ze Ti nadsenie nezhasne Nasla si tuzbu pomahat vsednym ludom a vsetky moznosti co nenapadnu trudom spoznala si cloveka ktory ta chcel objat a teraz sa snazi uprimnymi slovami ta dojat O milom dievcati 2 O milom dievcati chcem pisat znova ta ista dobra vila, nie ziadna nova otvorene dlane ma, a v nich trochu lasky viac vsak ako Sokrates, ci filmove krasky Mozno citas tieto riadky a robis si nazor o cloveku ktory kedysi ta bral za vzor otvorila si cestu mojim vlastnym pocitom nie mocou ani silou, ani prisnym dotykom Naucila si milovat vsetko v nasom okoli zachovala si sa ako to dievca v prislovi ktore si uz nepamatam ale bolo krasne a tak teraz na pamiatku pisem tieto basne Darovala si mi obvaz na bolave clenky ako mamicka da synom nove plienky doteraz mam obvaz vo vitrine spomienok tak ako pre teba maly morsky kamienok Mala si hnev v ociach ked zradil som ta kruto bal som sa ze ma vyzenies niekam na Pluto nestalo sa nic take a dala si mi odpustenie a nikdy ta viac nezradim, pre bozie dopustenie Chcel som najst jazyk ktorym Ti vsetko povedat dopriat si s tebou polievku, alebo si ist opekat nasiel som vsak ovela viac v tvojej dusi kratku odpoved na to, co vsetko sa slusi A tak po dlhych nociach sa zahladim ku hviezdam a marne cakam, ze uz za zivota budes tam raz sa mozno stretneme pri Polarke jasnej a zahrame kozmonautom trochu hudby hlasnej Ak sa vsak nikdy nestane nic zo smelych idei tak ta velmi rad oslovim, uz nie clovek nesmely zasepkam do usi ten najkrajsi fakt taku aka si, taku ta mam rad! O milom dievcati 3 Nie si najbohatsia na svete ani najsilnejsia baba na nete vzdy vsak darujes usmev pravy a netuzis po minutach slavy Nelietas na metle ani na oblaku pri slovach o zlobe vravis o opaku nehladas pravdu niekde na dne ale povies pravdu ktora vzdy sadne A sadne na kazdeho kto o pravdu stoji nezufa a kazdu pomoc od teba dovoli a predsa sa netrhas pre male omyly si ako baterka, ktoru prave dobili Si smela aj ked to nahlas nevravis a ak mozes, drsne preklepy opravis nechces peniaze za pomoc bliznemu dala by si volno anjelovi straznemu Cudujem sa kazdy den ako je krasny zivot bez krutosti a pohlad jasny nepoznam ta tak dobre ako by som chcel o dalsej prechadzke nie som sam co snel Ak vsak prejdu desatrocia bez teba smutny budem ako bez Adely Bezdeda ale vzdy ked si spomeniem na tvoju lasku zazenie to vsetko zle, aj kazdu vrasku O milom dievcati 4 Sedavas v spolocnosti dobrych ludi robis vsetko to, co ta nenudi napriek tomu som Ti skrizil cestu a chvilu chcel som ta za nevestu Ako trapny panak tu stojim len aby si sa nezlakla sa holim vela by som chcel pre teba vykonat a v tvojom naruci chcel by som dokonat Nikdy vsak nepochopim co vlastne chces dovolim vsetko, ved vsetko smies ak odides prec do inej krajiny potom pochopim, aky som naivny Ina ruka sa dotyka ruky tvojej nasadzujes korienky lasky svojej ten kto drzi s laskou tvoju ruku nikdy ta nebude brat ako suku Postara sa o stastie na tvojom lici ostaneme priatelia, nie ako byci a vo velkej snahe neriesit tvoje veci ostava len pismo na starej peci Papiere horia, a spomienky s nimi pride pocit zloby, a obrovskej viny a ak aj ostanem, stanem sa sudcom ty si tym dievcatom, s tym milym srdcom! O milom dievcati 5 Nemusis byt dokonala, staci sama sebou s tou nadhernou tvarou, a este vacsou nehou konecne chapem co chces, po com Ti srdce tuzi ale problemy som narobil, a velmi ma to suzi Neviem co mam robit, pre kusok tvojho stastia nechcem nech Ti ublizia, nechcem nech ta zmastia neodidem prec, bez mnohych slov vdaky nevadi, ze nebudem viac, ako huncut taky... Zoznamil som ta s priatelmi, znova a znova ci si taka ista, alebo ina, celkom nova velmi si prajem pre teba jeden z darov aby si mohla ist vsade s gitarou Par myslienok nedakuje tak ako by sa malo po rokoch si spomeniem, ci to za to stalo nadherne su dni, ked ta vonku vidim a preklinam sa, ked pozvat sa ta stydim Nasiel som v tebe napady, a nie len do viet do celeho svojho zivota, do situacii stoviek aj ked nebudem nikdy viac ako mozem byt neviem co mam robit, ale budem veselo zit Povel pre lasku Nehnevaj sa na ruku, ak basne krivaju nehnevaj sa na ludi, ktori ich citaju nehnevaj sa na srdce, co uprimne hori a naber odvahu, nech to za to stoji Nenasleduj blaznov do slepych uliciek nehazarduj s laskou z krasnych tajniciek nenic plody ludskej prace pod nebom a nenic vztahy so svojim susedom Nenajdes lasku tam, kde sa neda zistit pod radsej medzi ludi, tam je vacsi vyskyt chyt ju pevne za ruku, nedovol jej zmiznut a vsetko krasne z lasky, mozes pekne zliznut Nehnevaj sa na roky a nehnevaj sa na dni kazdy cas plny samoty je po zivote hladny najdi svetlo tvojho srdca, Google ti s tym pomoze trapenie a ludske chyby zatlacime do rohoze? Koniec sveta Mozno svet sa zruti vo velkych plamenoch mozno nezabudne na iskry na kremenoch mozno najde pokoj v zrkadlach casu ukryty a mozno ho najde v ociach ktore mas ty Keby sa aj zrutil a nasiel by tvoj domov keby som to vedel, postavim mur zo stromov keby sa aj zrutil a vsetku vodu zmutil a keby aj zmizol, za tebou by som smutil Snad by som ta nasiel a vykaslal sa na svet snad by niekto vravel, ze laska je nad kvet snad by som to spravil pre teba kazdy den snad ak by som zlyhal, smutne spalim pochoden Jedneho dna zabudnem na tieto smutne reci spomeniem si a zistim, ze je to od veci svet sa rutit nebude, nema sa mu co stat a kym je more modre, budem ta mat rad Sen Nekonecny pribeh, na niekolko slov tolko som ich cital, doplnal zo snov zo tych, ktore prinasali pokoru dzban ladovej vody kazdemu topolu Bez myslienok o krivde na svete skusim zhrnut vsetko v jednej vete: Si ucitelkou zivota a svateho pisma toho, ktore zabludi a potom si to prizna Neodchadzal som rad od tvojich ruk s pocitom rozbitia hrdzavych put kracal som krajinou po dazdi a tme bez tusenia ci, sa to vsetko vobec smie Kracal som vzpriameny, ale nie hrdina nemal som pre teba ruzu, ani listky do kina nemal som dovod na nieco sa hrat chcel som len tvoje oci milovat Vysledok pochmurny, utlacajuca minulost sam a bez zivota, ako horskeho leva kost spasal som posledne, na com zalezalo a odisiel som tam, kde ma to zavolalo Domov nie je miesto, kde som chcel ist radsej som s tebou chcel na Gerlach vyjst pohladit este raz hodvabnu tvar a dostat tvoj usmev, najkrajsi dar! Zastavte to slnko Zastavte to slnko, nech je konecne tien nech uz viac nepride ten neprijemny den ked sa mam s tebou lucit a naberat smiech lebo potom rano, zdrziavat ta je hriech Zajtra si pride po teba tvoj fesak neriesim ho, podla mna je to fetak ale aj tak chcel by som byt s tebou radsej ako zvodca, ako byt sam sebou Zastavte to slnko, nech zmrzne cely svet a sance ze po teba pride, tej uz veru niet naco to vsak vravim, rozhodni sa sama a zo mna ostane iba prazdna slama Clovek so snahou udrzat si ta na uzde bez rozvahy a vdaky setrit na brzde a ak aj sama bez mapy pojdes cez polia pojdem potichu za tebou, kym to city povolia Zastavte to slnko, co snezi do dlani uz nechcem byt tvojej lasky poddany bez strachu vsak vsemocne slnko zastavim aj ked vobec neviem, co s tym napravim... O vojne dvoch hlasov Uz Ti dam pokoj, nech netrpis za moje hriechy nezasluzim si tvoju pomoc, ani ziadne lieky nezapadnem medzi ludi ktory si ta vazia a nebudem jeden z anjelov ktory ta strazia Uz viac neustupuj pred babou lenivou neporovnavaj sa s lopatou plesnivou nemusis padnut na tvar pri kazdom slove a zariad si rande pri velkom stole Nie to radsej nie, zbytocne tolko slov je to ako studene, tiche vytie psov neostanem a necham ta zit svoj sen tak ako vcera, tak aj dnesny den Kolko krat opakovat moje slova kasli na nu, pride daka nova daj si vacsie naroky na zensku krasu inak nedosiahnes ziadnu spasu Ale ved je krasna, krajsiu nevidel svet nema ziadnu chybu, nema ziadnu smet ma v ociach smaragdy a ziadny tien nadherna hned bude cela sien O akej sieni to kecas, ved tam bude sama co je v tvojej hlave, a ci iba slama? Zober ju za ruku aj ked nebude rada poriadne ju vytancuj, kym je este mlada Nedotknem sa jej tak bezcitne ved sa este ina sanca naskytne je este mlada a tak velmi mila ale som bez sance, je taka ziva Chces ostat sam a citat knizky len pod, kym nebudu len mnisky s takou si zivot neuzijes a umries sam aj ked sa pozeras stale k vysinam Nechaj ma sameho, mam z toho depresie a nepis mi svoj nazor len tak z recesie nikdy na nu nebudem mat a bodka som ako maly plamen, ona ako sopka Zacni zit svoj vlastny zivot, a najdes liek taky co prinesie znovu od branice smiech a az pochopis tu vsetku nadheru ozvi sa sam sebe, vsak oci si vyberu... Potesila si ma Potesila si ma svojim usmevom bez namahy, so slavicim spevom za male oznamko sa isto oplati a ak nie, tak dalsi to doplati Potesila si ma svojim znackovym objatim ovplyvalo nadherou, a uprimnym dojatim pravidelne bez natlaku pridem si pon rad mozno iba raz, mozno tak na sto krat Potesila si ma podanim ruky citim, ako odchadzaju muky vo versoch pisem o tomto podani a najvyssi sa asi smeje nad nami Potesila si ma uprimnym pohladom je to jasne - beries to s nadhladom aky osud by asi mala lodka co by bola tam s tuzbou, prekonat v tvojich ociach ocean Potesila si ma slovami vlastnymi jasnymi, a predsa tak pestrymi dopadnu do mysle a ostanu na dlho ostanu, a prilepim ich tam na tuho Potesila si ma rukou na tvari a krasnym zelanim nech sa vsetko dari dost bolo smiechu a dost bolo zelani a velmi rad ta zoberiem do dlani Potesila si ma, tym kamaratskym putom takym co je len na Zemi, nie niekde za Plutom Tak nech to nezmizne, nech sa mame radi tak ako biele labute, nie tak ako slizke hady Potesila si ma, a chcem aj ja teba aj ked ma nenapada ta spravna veta bez vyzoru plavcika, ci kapitana timu ta ako kamosku pozvem na zmrzlinu Obdobie hnevu Zamracene tvare planu do srdc sa vkrada beznadej ked hras pre nespravnu stranu kazdemu kompromisu sa smej Zradca Uz nezmozem vela, uz nezmozem vobec nic na svojich najblizsich som uplietol bic silny a mocny, co trha kazde puto a vsetci co su z daleka, pozeraju duto Som zradca s dvomi tvarami bezodny milacik svojej mamy zradca svojich dobrych priatelov co sa na to ma pozerat s nadherou Ale nie! Ja nie som tym zradcom skupim a nie som ten, kvoli ktoremu kazdy trpi postavim sa na stranu tych co maju duse aj ked pre niekoho z opacnej strany suse Do zil ide strach a velke podozrenie uz nie je vsak cas cakat na znamenie ocitnem sa sam, a pojdem proti muru prechadzku, maraton, alebo celu turu Nikto nic neukradol, ale obvinenie prislo ked to cloveku s nenavistou na um zislo a nic viac neboli, nez krivda na bliznych od ludi bez srdca na seba pysnych Ako moze niekto sudit ludi ktorych nepozna ako sa moze roztrhovat zena vecne nervozna nenavidim nenavist, nemozem ju ani dychat najradsej niekam zakopat - nebude mi chybat Neviem kde je to, co sa stratilo na velmi zly vtip sa to zmenilo znicenie mladych zivotov nie je fer a nie je to vobec k nicomu smer Tak rad by som teraz vratil cas vyhol by som sa hnusnych kras ktore tesia len hlupych a celkom bez hlavy zbytocne buducnost dobrym ludom otravi Kto trpi pre zavist a kto za obvinenie kto spravodlivost vola, a na koho sa zenie radsej za priatelov dostanem remenom ten kto je bez viny, nech hodi kamenom! Obdobie smutku Opustene opustenie opusteneho cloveka ked laska obchadza nas a z daleka mozeme tuzit a priat si malicko zastavi sa niekto? Pobozka na licko? Drevorubac Brezicka breza, riekni mi preco tu nie je nik iny? Musim ja drevo zozbierat do teba musim udierat Prvy krat zodvihol sekeru dal pocitit bolest drevu Druhy krat zodvihol sekeru dal pocitit bolest drevu Treti krat zodvihol sekeru a celkom vyhol sa usmevu Od ucasu prestal drevo tlct a nadychol sa z plnych pluc Nenic ma, Janko spanily nechaj ma lezat po chvili nechaj ma plakat cele dni nenic mi aj posledne sny Tu sa Janko velmi prekvapil velku kliatbu na seba uvalil tal predtym do dreva ako vlk teraz tu stal ako hlupy tlk Brezicka, breza, riekni mi odkedy rozpravas ako my? Odkial poznas rec nas, ludi nechcem Ti zle, iba bludim Nechcel som byt vrahom stromov nechcel som byt tyran stonov nechcel som zatat tak do dreva netesi ma zvratena nadhera Ak mi uz viac neublizis nemusis sa bat, ze sa mylis zajtra sa vrat po drevo len sa ku mne vrat, smelo Na druhy den skoro rano bola zima, veru ano dobehol Janko ku stromu nemohol uverit tomu Brezicka, breza, riekni mi odkial to drevo na zemi? Drevo nie je tvoje, je trochu ine snad si neublizila slivke nevinnej? Nie, neublizila, vravi breza jasne to slivka mi da, ked slnko zhasne pomohol si ty mne a teraz ja tebe neublizis viac, a ja pomozem tebe hned doleti Janko domov ako sip dedincania vytvorili velky sik oslovili ho hned, raz dva tri odkial tolke drevo na vatry? Od starej brezy to drevo mam ale to tajomstvo nikomu nevydam Stinajte si svoje chudobne stromy a moju brezicku nechajte na pokoji Nadisla temna hodina Janko uz nebol hrdina vsetci mu zavideli polena a Janko padal na kolena Breza jedna hlupa, daj drevo aj mne aj ja potrebujem doma na kurenie mam zenu a deti a chcu mat teplo tak ako Jano, to velke nemehlo Tu pozrela breza na drzych ludi a potom, ze vraj pycha smrdi mlcala hlasom, ktori maju ludia vsak nech sa za svoje city studia Zasekla sekera, zasekla do dreva a chuda breza, so smutkom umiera nezabudla na Janka a na jeho srdce pre neho bude lepsie drevo suce Prisiel Janko dalsi den, avsak smutny uvidel to nicenie, co robia ludia spupni Pohladil brezu po listoch na zemi pohladil, ale neostal nemi: Brezicka, breza, riekni mi preco su ludia tak naivni preco je tolko zla vnutri nas aj nevinny bude zit len svoj cas? Smutny clovek Smutny clovek je len ten, ktory chodi sam vyhyba sa smiechu, vyhyba sa hostinam Sam a smutny, zraneny a bez duse neovonia vonu leta, ani drahe vankuse Smutny clovek je len ten kto dal uz vsetko nenajde uz odvahu dohodnut si stretko Neovonia tento svet a stovky jeho kras pojde dookola jednou z mnohych tras Smutny clovek je len ten, kto kamen ma v srdci cierny a prilis velky, milovat nie suci Da sa vyhnat, ale stoji to vela namahy aj ked kazdy mysli si - je to vec povahy Smutny clovek je len ten, kto smuti cele noci nesmuti za peniazmi, to nie je v jeho moci nesmuti za slobodou, smuti za podanim ruky a tebe rad aj ked so strachom povie svoje muky Smutny clovek je len ten, kto spieva za princezne strateny v hlbinach sveta, kde si ziadnu nevezme prebudi sa rychlo ked splati poslednu z dani a namiesto uteku dotkne sa tvojich dlani O temne na zamyslenie Kolko snov polapili dlhe tiene visiace... kolko ich upadlo cez dlhe mesiace... ukradnute myslienky tych bosich tvari z ktorych len tie najsmelsie preziju do jari Bez pomoci v krcoch upadame do trapenia bez sance na zachranu, a tiez bez vedenia so smutkom a tragickymi ciernymi krajinami rychlostou spomaleneho blesku chodia medzi nami Ako zmenit osud mas, ktorych nemozno chytit diskusie umelcov, bez vacsej snahy nieco citit bez krasy ktora uputa oko dobreho cloveka a miesto miesta v srdci, vytahuje sa pateka Dievcatko so zapalkami Chodis smutna v studenom severaku zmoknuta, s malou satkou miesto fraku nikto nekupi od teba niekolko zapaliek a na vecnu chorobu nedaruje ziadny liek Nenajde sa cloveka, co zapalky kupi aj dnes na ten stedry den su ludia skupi nepotesia dievcatko malou dobrotou a s plnymi stolmi pohrdaju zobrotou Bez hriechu a bez chuti skodit niekomu zmrznuta pochoduje od domu do domu az sa niekto objavi s chutou spravit radost tak uz bude neskoro a dievca zmrzne na kost Tragicka O smrti a o zivote, maju byt tieto riadky smutne a nepokojne, ako tragicke sviatky plne uzkosti a nenavisti, co ma obklopuje krute a nebezpecne, co pluca nafukuje Pisem myslienky do viet, ktorych mam par stoviek bez nenavisti a bez prebytocnych sloviek pisem do viet, ktore prinasaju utrpenie ludom obhajujem svoje bytie pred nebeskym sudom Naco zijem ked okolo mna ludia trpia naco som tu prisiel, naco vitate supa? Naco krasne tvare nutim do usmevu a naco obdivujem len v inych nadheru Pada smutok pada, na tvare navokol vesely sa nesmeju, usmev im namokol s cesnakom a s krizom vyhanaju diabla diabla s kamennym srdcom a kopou sadla S trapnym humorom sa nedostavam dalej bez chuti dalej zit, co hovori nalej pomaly a potichu, upadat do slov a do snov, kde smutim spolu s nou Naco pisem ked to citat nikto nebude uprimne smutit za stastim na sude preco nedam svetu pokoj ked mozem vsak uz nieco pre dobru vec zmozem Nik by so mnou nesiel, a uz nechcem nutit bez slov potesenia, nemam po com tuzit nemam dovod spovedat sa sebe samemu a nemam chut dopisat tuto smutnu temu... Ochota Svet je kruty, a strasne zly ked nie je nikto ochotny obetovat kusok svojich idei aj niekde mimo videi Mimo kraje plne ludi a hluku co ma stale budi do hlavy mi buchaju kladiva asi ma pochovaju za ziva Bez viny a bez dovodu asi ma hodia pod vodu kde mam sam a jediny prezit tieto prazdniny Ochota pomoct zmeni sa ako ked z nas peni sa casto na krutu nenavist a nemilosrdnu zavist Leti rana dobre mierena z hnevu na nase ramena za ochotu zastat sa ineho stareho a ci noveho Preco mrznu ludia na kost ked sme vsetci ochotni dost? Podat chlebik, aka namaha a upadnut celkom donaha Ako Adam s Evou spachali hriech skusili jablko, a vymizol smiech uz nikdy viac nebolo nic dobre odvtedy kazdy ochotny zobre Pre seba a pre inych pre casto nevinnych pre cloveka tisic kras a pre niekoho z nas... Ludske zmysly Keby sme nemali oci tak nevidime, co by sme vidiet nemali bez strachu ze nas zoci nikto nebude sliedit, ci sa kopu kanaly Keby sme nemali usi nepocujeme hlupe zakazy ziadne slova v dusi a neriesime ziadne zahady Keby sme nemali nos nevycitime, co sa stane necitime zlomenu kost ani ked nam zvysia dane Keby sme nemali usta nevieme, ako chuti pomsta ludi neprejeme cele susta a len pahltny sa s nami sudi Keby sme nemali ruky nenahmatame svojho partnera tak z nas ostanu len tuky a nesirime CD Ubuntu Dappera Keby sme nemali ziadne zmysly tak nikdy nespozname svet a krasa, nech je hocijaka tej uz teraz pre nas niet Prva nerymovana Si tu aj ked ta casto nevidim najdem ta tam, kde ta vzdy nachadzam rad tak blizko a tak daleko mimo mna a vo mne za hranicami mojho sveta a aj v jeho strede, kde zaberas najviac miesta tam kde nikoho nedam okrem teba a nikdy ta nevyzeniem aj ked si asi prajes, aby si tam nebola aby si tam nebola si mozno prajem aj ja sam ale to nejde zmenit remenom ani krivdou ani smutkom, ktory nici oci celkom radostne ani mecom, ktory pretne myslienky a slova lasky lasky, ktora nie je laskou a je tak hlupo platonicka aj ked bola, nebude, uz nikdy nebude ale viem, ze bude v tvojom zivote, ktory stastny nebude neverim v slova utechy a neverim v slova vdaky ktora je falosna tak velmi falosna a predsa ta mam v srdci si smutna, places, ale nemozem Ti pomoct nezasluzim si pomoct Ti a je to len moja vina ktoru vsak stale nechapem a tak zufalo chcem zmenit ziadny pribeh sa neda napisat a nechat len v slovach a citat ich nanovo nie, moja mila, osobo. Uz nie. Uz viac nechcem zit v tieni ktory vznika pod obrovskym slnecnikom, ktory miesto teba drzim tesne nad hlavou nad tou hlavou, ktora nie je hodna pekneho pohladu ty, ktora si ma naucila zit a spomenula ruze budes v mojom srdci naveky, aj ked v inom objati a v inej laske aj v inej maske, aj v inom pocasi, aj v inom roku a storoci aj v inom srdci, hoci moje krvaca z jedinej velkej rany ako od dyky, ktora zabila Caesara, aj ked sla vedla nie, nezabila si ma. Uz viac nie a predsa to citim, ale tebe neublizim, ani slovom ani pismenom ale tym, ze skoncim naveky s usmevom aj ked budem od teba daleko a este dalej, smutny ale v nadeji ze budes stastna, aj ked iny prsten bude na ruke na tej, ktorej som sa dotkol len malo ale napriek velkemu utrpeniu stalo mi to za to... Kleopatra Caesar laskou opity, stracal hlavu pre zenu Antonius daroval to, co predkom nosilo slavu Oktavian kvoli nej skoro prisiel o korunu sucasnici sa cuduju tomu daru ako to spravila, ze si skoro podmanila svet nie pekna a ani mudra, no v slave utopena zasiahla do veci, do ktorej jej nic nebolo pozmenila osud tych, co nemali volu z kamena pozerali jej do vlady cez cisla a cez ramena pozerali na nu ako na zenu, nie ako vladkynu co z tuzby velkeho Caesara podporila jeho rodinu pre velkeho Caesarovca, co celkom stratil rozum presla vojna dlha, kruta, a aj do jej stanu tam aj niekde dostala od hada posledne znamenie z posledneho sa stal prvy a z kralovnej len legenda Vesmir plny zelani Vesmir je obrovsky a kazdy ma v nom svoje miesto my, nasi blizki, kamarati, a aj nase idoly ktore su zive a ludia tak ako my velke zelanie stretnut sa so svojim idolom s hviezdickou za mlady z ktorej je teraz hviezda a vzdy sa meni na povrchu ale ostava to ten isty clovek v nasich zelaniach ktore sa nevysielaju v telke a do detailov nepozna ziadny telepat ziadny psycholog a ani my sami Nadherne zelanie je ostat sam sebou s dobrymi vlastnostami s dobrymi znamostami s usmevom aj so smutkom taky jedinecny, ze to nezahra ziaden herec, ziadny kral ani zaba na prameni a niekde sa najde hadanka - aki vlastne sme? Chcel by som vesmir plny zelani. Tak velky, aby sa tam vsetko zmestilo tak pekny, aby sa to naplnilo a tak prisny, aby sa tam dostalo len to, po com naozaj tuzime tak bezfarebny, aby nemenil na cierno ani na ruzovo a tak ludsky, aby bol pre kazdeho tak silny, aby ho nikto nemohol pretrhnut a nik by v tomto vesmire neurobil ciernu dieru... Suhvezdie lasky Daleko, kde oko cloveka nemoze dovidiet je jedno male stado hviezd velke a male jasne a tmave a usporiadane do tvaru srdca su tu hviezdy stare, ktore pamataju veky a su tu aj mlade, ktore sa maju co ucit este ale su tu dve velke hviezdy ktore su nesmierne daleko ale pomaly, krocik za krockom priblizuju sa, tak ako ty a ja ale neviem, kto je aka hviezda velmi na tom nezalezi, lebo vsetci sme hviezdy aj ked sme casto vzdialeni a nie je nas vidno vzdy si k sebe hladame cestu a ak sa aj nestretneme, vzdy budeme ku sebe blizsie a blizsie... Nechcem byt sam Nechcem byt sam, a ako jediny chodit velkou prazdnou ulicou... Nechcem byt sam, v obrovskom dome s desiatimi spalnami... Nechcem byt sam, a vidiet ludi co nie su zvedavi... Nechcem byt sam, a utopit sa v knihach... Nechcem byt sam, a nasavat alkohol... Nechcem byt sam, ako priatel vran... Nechcem byt sam, ako maly kram... Nechcem byt sam, ako mesiac... Nechcem byt sam, ako sen... Nechcem byt sam, smutok... Nechcem byt sam dnes... Nechcem byt sam... Nechcem byt... A predsa byt chcem, aj vdaka tebe, a kvoli tebe. Ci si to uvedomujes alebo nie. Nechcem byt sam na konci sveta a nechcem tajit pravdu sam pred sebou... Chcem len udrzat na uzde fantaziu a nepovedat to, co by si nikdy nemala pocut... Nechcem byt sam - a nechcem, aby si bola sama...