Treti obed Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2024) Pavel Sekerak O knihe Treti obed je kratucka poviedka, ktora bola povodne napisana pre sutaz Ohnive pero. Ako horor vsak nie je dostatocne hororova, alebo nema presnu hororovu prichut. Kratke citanie obsahuje netypicky cierny humor a necakane rozuzlenie. Treti obed Vchadzam do stredne velkej miestnosti. Niekolko fakli a dvere, ktore uplne netesnia, a po svojom obvode dodavaju malicko svetla cez slnecny den. Dve tvrde postele, dve stolicky, jeden stol. Stolu chyba stvrta noha, tak niekto dostal napad podopierat ho akymsi kmenom. „Tak, toto je nas palac. Parada, ci nie?“ Majster sa znovu snazi vtipkovat, ale mne to vtipne vobec nepride. Zvlast ked vidim druhu cast miestnosti. Tri cely, kazda na silny zamok. Vedla nich stojan na sekeru a par kamenov. „Nadhera.“ hovorim len tak, aby som prerusil mlcanie. Vobec sa z tohto miesta netesim. Ako by som sa aj mohol? Majster mi ukazuje moju postel. Je mensia ako ta jeho, ale ani sa necudujem. Je to silny chlap. Nie vsak taky, za akym by sa obracali zeny. „Viem, ze je to tvoj prvy den, ale neboj sa. Z kralovskej milosti sa najes a mas pokoj. Nemusis makat kdesi na poli. Iste, je to tu a tam krvava robota, ale zvyknes si.“ „Tu a tam?“ „Niekedy niekto dostane milost na poslednu chvilu.“ „To sa stava ako casto?“ „Pred… tromi zimami. Alebo styrmi? A to bola taka vtipna historka, kaplan chcel odseknut hlavu svojej zene, ale straze chytili jeho milenku. Tak dal plamennu rec, ze…“ „Nechcem to pocut.“ „Preco nie? Povedal, ze…“ „Staci.“ „Ty si nejaky bojko. Preco vlastne chces byt katov asistent? Trocha humoru a zle je, trocha krvi a zle je, trocha bezpravia vo svete a ty nie si v svojej kozi. Jedol si nieco?“ „Nemam chut.“ „Tak to si treti obed vychutnam ja! S tebou nie je sranda. Zato s tvojim predchodcom bola velka sranda. Chichotal sa, rehotal sa, este som ho aj o zivot pripravil a namiesto posledneho priania sa smial tak, ze som musel ten smiech prerusit sekerou.“ „To je hrozne.“ „To je… taky ten bezhlavy smiech. K popukaniu!“ „No ked myslis…“ Uz teraz rozmyslam, ze zmenim pracu. Prihlasil som sa, lebo potrebujem peniaze, jedlo a postel. Nie preto, aby som pomahal takemuto chlapovi a jedneho dna ho nahradil. „Pocuvaj ma sem. K tomu tretiemu obedu. To je taka hra. Sam som to kedysi navrhol a je to uplne k popukaniu. Delia nam obed na tri porcie. Jedna pre kazdeho a tretia pre vitaza. Chapes? Kral sa stara, aby sme sa nenudili. Dovlecu nejakeho nestastnika. Povedia, ze zajtra je jeho poprava. Alebo pozajtra ci este o den neskor. Ako kedy. Raz tu mal niekto byt cely tyzden a nedockal sa. To musela byt pre divakov neskutocna nuda.“ „K tomu obedu.“ „Ak ucen uhadne, za co niekoho popravia, dostane treti obed. Ak nie, mam ho ja.“ „Stavka o to, preco clovek zomrie?“ „Je to zlodej, co vyzera ako zlodej? Mozno je to zlodej. A mozno nie. To je na tom vtipne. Niekedy je to nevernica neverna a vyzera ako grofka ci baronka. Ale to je lahke, lebo takym tu furt nieco smrdi a je to malo kralovske. Chapes? Ked za neveru donesu mladu zenu priamo od hrnciarskeho kruhu, tak ma ine reci ako nejake slachticne panicky. Ale moze to klamat. Je dolezite, co povie kralov uradnik. Niekedy seknem niekoho za vlastizradu a pritom ukradol kus syra. To musi byt ozaj kralovsky syr! No nie je to super? Ze kralovsky syr. Vlastizrada za kralovsky syr… alebo kralovrazda! Kral syrov sa dostal do zlych ruk!“ „A treti obed pre teba.“ „To je na tom to najlepsie, nemyslis?“ Jedna z ciel nie je prazdna. Vsimam si starenu, ktora drzi v rukach par stebiel travy a sedi na studenej zemi. „Ta nema ti nic nepovie.“ „A to je nema bylinkarka odsudena na smrt?“ „Aspon je ticho. Seknem jej hlavu a hotovo.“ „Za co je tu?“ „Nevera.“ „Nevera? Ona? Babka s tichou modlitbou a je tu za neveru?“ „Raz tu bol jeden z generalov. Veril by si tomu? Sekerou som mu stal hlavu a ta sa kotulala aj s tymi jeho upravenymi fuzikmi.“ „Ty rad tipujes?“ „Ja si tipovat nemusim. Len si to myslim. Pomocnik tipuje, majster sa raduje! Zvlast, ked bolo kura s koprom a horskou solou. A k tomu tie… ako sa to povie? Nieco ako knedla, ale s olivami.“ „Neviem. Ale aj tak sa divim, ze myslis na jedlo.“ „Dnes mam treti obed ja, za tvojho predchodcu. On si myslel, ze ta babka bude rano popravena za nejaku cinnost proti kralovstvu a pritom je to uplne obycajna nevera.“ Na stare dvere niekto klope. Majster okamzite vstava a ide hore. Otvara dvere. „Tak co bude?“ „Pagace so zazvorom. Kus slaniny a pivo. Ale dnes je zase nejake riedke, ako keby to s vodou miesali.“ „Jaj, pliaga jedna hnusna kuchynska! A zase trochu pripomina mydlovu vodu?“ „Zase!“ „A ona?“ „Neviem, nepovedali. Ber si ju.“ Vidim, ako straznik doslova podava jednu stihlu zenu majstrovi katovi. Po chvili uz s nou aj zostupuje dolu. Mam moznost si ju poriadne prezriet, kym su dvere otvorene. Po chvili sa vsak styri fakle menia na hlavny zdroj svetla a vidno ju o nieco horsie. Oci si vsak pomaly zvykaju na tmavsie priestory. „Pod, krasotinka, mozes si aj vybrat kam pojdes. Jednotku, dvojku ci trojku?“ Zo zeny ide len vzlykanie. Je smutna, uplne v soku a spadla by na schodoch, keby ju majster tak silno nedrzal. „Myslim, ze pojdes na samotku, malicka. Mas popravu v iny datum ako tato starena, rozumies?“ Pocujem stale len plac a divne, nevtipne poznamky majstra kata. Rad by som jej podal aspon stolicku, ale asi by to vzal ako vyraz slabosti. Alebo nie? Skusim to. „Dajme jej aspon stolicku.“ „Zblaznil si sa?“ „Aj tak sa budes na nu pozerat, tak nech si aspon sadne.“ „Na toto som ja uz stary. Vies, co som si uzil v mladosti?“ „Ty…“ „Ale no tak, viem, co chces povedat. Ja si vsimam ludi. Aj teba. Mas pocit, ze je rozumne ma nenavidiet, ale ja len zijem, robim si svoju pracu a do inych veci a ludi sa nestaram. Nikto nie je bez viny, ani ja. Ale dam ti dobru radu. To posledne, co chces, aby sa ti v hlave vsetko pomotalo. Pride pekna zena, poblazni ta, zotnes jej hlavu a potom mas vycitky. Zvlast prvych tak dvanast ci strnast popravenych ma na chlapa velky vplyv. Musis byt silny.“ „Si odporny.“ „Je to tazky chlebik. Ale co narobime. Podme o treti obed. Co myslis?“ „Mam povedat, za co tu je?“ „No skus.“ „Co sa stane, ked nikoho neprivedu?“ „Joj, to je strasna nuda. Rozdeli sa obed na polovice. Ziadna zabava.“ „Zahram si tuto hru, nech si spokojny. Myslim, ze je tu za kradez.“ „Finalna odpoved?“ „Ano.“ „Nechces si na nu lepsie pozriet? Trochu ti na nu posvietim.“ Majster berie jednu z fakiel blizsie k cele, do ktorej hodil mladu zenu. Je relativne pekna, s dlhymi hnedymi vlasmi. Opalena, istotne nie je zo ziadneho palaca. Ma na sebe stare handry, ktore nezakryvaju doranane kolena. „Este moze byt zobracka.“ „Tak ktore? Zlodejka ci zobracka?“ „A mozno je uplne nevinna.“ „Aj to sa stava.“ „Naozaj? A ako to dopadlo minule?“ „Boli pirohy. Joj, vela pirohov. Bol tu pan, vyzeral ako kriminalnik, ale zistil som, ze bol uplne nevinny. Mal som tri porcie, lebo vtedajsiemu pomocnikovi sa vobec nechcelo do jedla. Este to bol nejaky jeho ujo kdesi z opacneho konca mesta, no veril by si tomu? A ta pomaly pecena slaninka bola najlepsia. Aj s mladou cibulkou.“ „Odchadzam.“ „Hej! Pockaj! Chod na chvilu na vzduch, ak chces, ale este si mi nepovedal, za co tu podla teba je! Ide o vela!“ Vybehol som von, co najdalej. Zasiel som za kamaratom a vsetko mu rozpovedal. Na druhy den si po mna prisli straze. Stala sa nevidana vec. Majstra nasli mrtveho. Myslel som, ze budem podozrivy, ale zmenilo sa to na nieco este zvlastnejsie. Mam vraj skusenosti, budem novy majster kat. A mam si najst ucna. Tie dve zeny mam sekerou popravit ja. Aj mnohych, co pridu za nimi. Doteraz som nikdy nedrzal v ruke sekeru. Nechcem tuto pracu, ale co mam robit, ked neviem najst ziadnu inu? Mam kradnut a sam sa ocitnut pod sekerou? Ani neviem, ako zomrel, vsak srsal zdravim. Prekliala ho ta starena? Ak ano, hodi prekliatie aj na mna?