Túžba Andrea Ferencová Túžiť sa dá asi po všetkom. Veci materiálne i duchovné, veľké i malé, akékoľvek. Často sa tešíme na niečo viac, ako z niečoho. Túžba sa s nami, ľuďmi, zahráva od nepamäti. Sme jej služobníci, aj keď si to nepriznáme. Kniha Túžba je o tom, že aj keď sa dá túžiť po asi všetkom, niektoré životné ciele sú silnejšie, viac dominantné. Smädný túži po pokoji, príjemnej budúcnosti či po láske, no zo všetkého najviac túži často po vode. Väčší nedostatok, väčšia túžba. Kniha prezrádza autorkine názory na túžbu milovať a byť milovaná. Začítajte sa a ak chcete, zoberte pero a papier a vyjadrite svoje túžby aj vy! Obsah Túžba 1 Chcem iba málo... 3 Kamarát 4 Kameň 6 Keď príde láska 7 Keď si 8 Krásny sen 9 Láska 10 Len pre teba, darling... 11 Mlčanie 12 Sila je v nás 13 Pochopíš? 14 Sen, Hádka, Túžba, Úspech, Basa... 16 Srdce 17 Stratené roky 18 Studený pot z nečakanej lásky 19 Túžba 20 Myšlienkové pochody... 21 Anjelik 22 Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Andrea Ferencová Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2013) 010001 Chcem iba málo... Už únava mi na oči sadá, ja v duchu prosím o krásny sen. Túžim po láske, veď som mladá, nedá sa bez nej žiť to viem. Túžim už konečne, sladko sa vyspať, bez bolesti oči zatvárať. Zaspávať, s pocitom, že som si istá. Zaspávať s tým, že niekto rád ma má. Nechcem tak veľa, len kus čistej lásky. Objatí pár, pár čistých pocitov. Nechcem ja lásku na povrázku, nechcem lásku láskou opitú. Chcem iba málo, pár krásnych chvíľ, aby som si mohla povedať, že život sa oplatil... Kamarát Keď v objatí sa stráca tvoja sila, keď nevládzeš už na vlastných nohách stáť, keď cítiš, že jeho viera tvoje slzy z tváre zmyla, keď cítiš, že pre neho sa oplatí prebúdzať. Len on ti dokáže vyčariť úsmev na perách, len on ťa vie pohladiť ako nik, len on vie, čo je v tvojich silách, len on pozná tvojej radosti vznik. Nesmelo pozrie, objíme vrelo, posťažuje sa, aj poradí smelo. Netuší, že ty, ty si tá pravá, netuší, že ty v jeho očiach sa strácaš. Myslíš na neho, chorá či zdravá, myslíš na neho, keď z rande sa vraciaš. Čo všetko dokáže len on. A ani o tom netuší. Tvoje srdce búši ako zvon, keď s rozjímania ťa preruší. Vydýchneš krátko, prestaneš snívať. Prestaneš sa, v jeho tieňoch skrývať. Musíš si vystačiť len s tým čo je. Je to len kamarát, a ním aj ostane. Kameň V kamennom stave je moje srdce. Ťaží ma v hrudi ale skamenená láska pri živote ma drží. Udiera do kameňa no kameň je tvrdý, nepustí lásku na svet, medzi ľudí. Zohrievam srdce vo dne i v noci. Nepustí ju kameň, niet pomoci. Ibaže by láska zvonku kameň objala a naň lásku zoslala. Tým by sa láska s láskou spojila a kameň na srdce navždy zmenila. Keď príde láska Keď príde láska, v hlave sa usadí Keď príde láska, možno mi poradí Keď príde láska, ihneď je krajší svet Keď príde láska, ja sa hneď usmejem Keď príde láska, som celá spotená Keď príde láska, trasú sa kolená Keď príde láska, úsmev mám na tvári Keď príde láska, všetko sa podarí Keď príde láska, vstúpi mi do hlavy Keď príde láska... ... už sa jej nezbavím Keď si Keď si sám a túžiš, keď si sám a blúdiš, keď si sám a hľadáš, keď svoju lásku zbadáš. Keď si zrazu šťastný, tvoj výkrik je hlasný, Jej úsmev je šťastie, ktoré v tebe rastie. Keď tvoje srdce prudko búši, keď robíš miesto pre ňu v duši, keď je to anjel, ktorý ti chýbal, bude to ona, čo zastaví slz príval. Krásny sen Raz som zažila pocit chvejúceho sa tela Raz som pocítila dotyk tvojich pier Ako veľmi som s tebou byť chcela Ale ty si odišiel Vlastne si sa ani nepriblížil Nedotkol sa rukou mojej dlane Raz mala som krásny sen Že záleží ti iba na mne No keď otvorila som oči V duši som mala smútok veľký Vedela som, že mi nikdy patriť nebudeš A že láska je len výmysel z telky Láska Útrapa menom láska... Každý ju pozná... Ale trápením to nekončí, len sa to začína... Potrava pre dušu... Sme jej otrokom, sme jej obeťou, sme jej vyznávačmi, je pre nás svätá... Utláča nenávisť... Ubíja samotu... Utápa bolesť... Potrava pre srdce... Pastva pre oči... PROBLÉMY PRE ROZUM... Len pre teba, darling... Si šťastie čo ma stretlo, môj pohľad na tebe spočinul, tvojím objatím všetok žiaľ pominul. Len vďaka tebe je každý deň mojím snom, srdce mi búši ako zvon keď na mňa sa zahľadíš, pohľadom moju dušu pohľadíš. Ja cítim, že ty si ten, pre ktorého obetujem každý jeden deň, pre ktorého oplatí sa ráno vstávať z postele, že život nie je jeden veľký klam, pretože Teba po mojom boku mám. Pohľad zelených očí vyrazí dych, ty mi ho bozkom vraciaš do mojich pier, určuješ mojich myšlienok smer. Tvoje objatie mi dodá smiech, tvoj dotyk prekoná aj prvý napadnutý sneh. Because I love you, tvoje bozky slasťou sa stanú, pretože ty si ten, ktorého milujem. Mlčanie Si človek, ktorý rád mlčí a tým trápiš ľudí. Si ten, ktorý ma mučí a nevinný je v očiach druhých. Si mlčanlivý tvor čo na ľudí je nezvyk a Ty si človekom! No keď mlčiš trápiš ma, milšia mi je vtedy smrť. Keď vravíš, stačia tvoje slová a na svet hneď slnko usmeje sa. Tvoje mlčanie je ako búrka pred ktorou sa schová a trpí, kým nezmizne zo sveta, čo nemožné je totiž. Búrka tu vždy bude. Aj keď skrytá za úsmevom slniečka... Sila je v nás Dlho som sa dívala na dvere zavreté, nevšimla si šťastie o pánty opreté, dlho som sa dívala zbytočne za tebou, nevšimla si šancu, majúcu pred sebou. Keď dvere zavreté prachom už zapadli, tie chvíle pamätné, z duše sa vykradli, musela som sa vyrovnať s bolesťou, zdvihnúť svoju hlavu a ísť ďalej so cťou. Ukázať, že život proste stále plynie, aj bez teba, bez lásky, príde iný, či nie? Cestou i necestou s radosťou, s bolesťou. S úsmevom, slzami, s bosými nohami. So srdcom zlomeným, na kúsky zlepeným. S vierou, i túžbami, zmietaná vlnami. Nikdy sa nepoddám, trápeniam odolám. Nikdy sa nevzdávam, som to JA, seba mám. Pochopíš? Čím je to, že slzy tečú, aj keď ich chcem zotrieť, neutečú. Tečú mi prúdom po mojej tvári, každá ďalšia spomienka môj pokus zmarí. Vravíš, aby som si slzy utrela, spomienky krásne týmto si zničila. To radšej umrieť chcem, než začínať bez teba každý ďalší deň. Vravíš, aby som znovu začala žiť. Nechápeš, že ja bez teba nemôžem byť? Každým takým slovom vrazíš do môjho srdca nôž. Už nechcem počuť od teba žiadnu lož! Viem, že v tom je niečo viac, než to, že povieš: „Nemám čas!“ Je to len obyčajný klam. Nebrániš môjmu odchodu, slzy moje neutrieš. Ani: „Ľúbim ťa.“ ani len to mi nepovieš. Však ty raz možno pochopíš, budeš chcieť napraviť chyby svoje.. Polátať rany na srdci, a získať si späť to moje. Vtedy ti poviem: „Neskoro je, milý.“ Vpili sa mi do duše tvoje omyly. Láska je tu stále, no bolesť tiež, spomienky som so slzami zotrela, nechaj si svoj život, rob si čo chceš... Sen, Hádka, Túžba, Úspech, Basa... Sen mi na viečka sadá, milovala by som ťa rada, NO ty si ani len neprišiel. Hádka, beznádej, zrada, milovala som ťa rada, No ty si odišiel. Túžba, nádej, hľadáš, keď na ceste ma zbadáš, miluješ ma, ty to chceš. Úspech, sláva, krása, milovala by som ťa zasa, ak by si zákon obišiel. Dno, väzeň, basa, milovala som ťa, do frasa, ale ty si môj sen hladko obišiel. Srdce Keď duša dušu o lásku prosí, keď srdce srdcu lásku nosí, keď láska láske lásku dáva, keď srdce ľúbi, to sa stáva. V hrudi srdce stále nosím, na dlani si ho rovno prosím. Od teba iba jedno chcem, tvoje srdce, len s ním prežijem. Na srdce chmára nová sadá, mala som ťa príliš rada. No ty si ma nemal rád, nechcel si mi srdce dať. Chcel si ma len oklamať, moje srdce k tvojmu vziať, moje srdce privlastniť si, s tvojím srdcom tvoriť si sny. No ja som ťa odhalila, moje srdce naspäť vzala. Už neverím tvojmu srdcu, na mojom srdci si spravil ďalšiu hrču. Stratené roky Na tvári ďalšia vráska pribudla, keď spomienka mysľou blúdi. Srdcom tvojím krehkým, stratená láska prúdi. Tie časy minulé, už nikto nevráti. Skúšať nemožné, by bolo prekliatím. Otváraš dlane, spomínaš na dotyky, spomínaš na jeho bolestné praktiky. Zatváraš oči, vraciaš sa späť. Zatočí sa ti hlava, bol celý tvoj svet. Dívaš sa na staré fotky, dotýkaš sa jeho tváre. Aj napriek dlhým smutným rokom miluješ ho neprestajne. Prídu časy, keď smútok zvlhčí tvoje krásne modré oči a slzy prudko stečú s tváre. Pamätaj si ale stále, že ho máš tam, na čestnom mieste a spomienky krásne v svojej hlave. Studený pot z nečakanej lásky Stretnutie dvoch, ruka v ruke nevinný pohľad krásnych očí. Prechádzka parkom, dotyk dlaní pohľady dvoch párov očí. Objatia a červeň v lícach. Strata dychu, myseľ čistá. Hlas pocitov, mĺkvo chcenia, odmietnutie zatratenia. Z jednej strany – strach a túžba. Z druhej strany – ťažká skúška. Stretnutie dvoch mladých ľudí, strach z nového, láska v duši, okamih nehy. Pochopenie. Trošku času. BOZK??? Túžba Niekedy mám chuť vyliezť na najvyšší vrch a zakričať: „Chýbaš mi!“ Nemôžem. Tak iba vyleziem na povalu a potichu zašepkám: „Chýbaš mi, láska moja.“ Niekedy mám chuť pustiť do povetria balónik s nápisom: „Chýbaš mi!“ Nemôžem. Tak iba vytiahnem svoj ružový notes a napíšem: „Chýbaš mi, láska moja.“ Niekedy mám chuť dať na veľký billboard v meste: „Chýbaš mi!“ Nemôžem. Tak iba nakreslím srdiečko a doň vpíšem: „Chýbaš mi, láska moja.“ Niekedy mám chuť vykričať do celého sveta: „Chýbaš mi!“ Nemôžem. Tak si k srdcu priviniem macka od TEBA a potichu mu zašepkám: „Chýbaš mi, láska moja.“ Tá najväčšia túžba, ktorá sa dá splniť len potichu... Myšlienkové pochody... Na duši ďalšia rana, dívam sa do jeho očí nemo. Dívame sa na seba, ona ticho, ja pobozkať ju túžim vrelo. Sedím a dívam sa, bojím sa straty dychu. Dívam sa a trápim sa bolesťou jej vzdychu. Premýšľam čo asi, povedať mu mám. Divá sa na mňa, topím sa v jej modrých očiach farby krásnych rán. Hľadáš na perách moje slová. Túžim ju ľúbiť zas a znova. Túžim sa do jeho objatia schovať. Túžim jej lásku darovať. V jeho očiach vidím nádej. Cítim silu vábivú. Pobozkať ho? Pobozkať ju? Ach Bože, myslíš, že by ma to zabilo? Díva sa k nebesiam, ticho hýbuc perami. Bože, myslíš, že to bude stále láska medzi nami? Kašlem na odstup, ľúbiť ju chcem. Naťahuje ruky, a ani sa nespýta, či smie??? Kašlem na všetko, kašlem na nesmelosť. Žijem jeho bozkami. Navštívila ma dospelosť. Trápim ju svojimi bozkami. Nebojím sa. Ľúbim ho. Obsypem ho aj ja bozkami. Anjelik Si strážcom mojich krokov. Na nebi máš miesto. Strácaš sa pribúdaním mojich rokov. Si tu nado mnou, cítim to, isto. Keď z neba padá dážď, to tvoje slzy sú. V mojom srdci miesto máš, aj keď zmizneš v ríši snov. Si anjel, ktorý stráži moje telo. Si anjel, čo pred zlým ma schová. Si anjel, ktorý aj keď je smutný, tvári sa veselo. Si anjel, ktorého nezastaví ani smútok slova... Si moje všetko. Aj keď si tam hore a nie tu pri mne. Si ten čo ma naučil cítiť. Si ten, čo mi dovolil srdce svoje chytiť. Daroval si mi krídla a vyletel k oblakom. Obetoval svoj život za ten môj.