V nedeľu nadránom Ivan Nosál Autor Vydavateľ Licencia Vydanie Autor obálky Ivan Nosál Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2022) Ivan Nosál O knihe Čo zvyknete porábať v nedeľu nadránom? Tí mladší sa možno len začínajú orientovať po prehýrenej noci, starší si vychutnávajú spánok bez očakávanej budíkovej hrozby a niektorým sa z polosna začínajú vynárať rôzne obrazy, prepojenia, rýmy, skrátka, pociťujú prílev invencie. Autorovi tejto zbierky bolo ľúto nevyužiť prichádzajúce nápady, a snažil sa rýchlo škriabať po papierikoch verše, ktoré sa vynárali z hladiny mozgovej kôry, a boli pripravené stratiť sa do nenávratna, ak sa rýchlo nezapíšu. Autorova rodinka sa spočiatku nestačila diviť, kam stále odbieha (do kuchyne), líha si, a opäť vstáva a buntoší. Našťastie, alebo na nešťastie, ranné nápady postupne prestali chodiť podľa kalendára. Tie nápady prichádzali pod vplyvom počutých príbehov, mnohé boli inšpirované hudbou a aktuálnou náladou. Báseň Priznávam bola jedna z prvých. Hrdina príbehu a jeho rodina si prežili faktické peklo. Tie verše o sebe si prečítal ešte vo väzení. Keď báseň dočítala jeho mama, zaliali ju slzy. Našťastie, rodinné trápenie skončilo, z mladíka sa stáva nový človek. Kto má chuť si pri čítaní zaspievať, môže si spomenúť na melódiu Scarborough Fair a použiť slová básne Neúprosný čas. Kto má rád Jesennú lásku od Mekyho Žbirku, môže si pospevovať báseň Všeliek. Ďalšou piesňou je V tieni líp, ktorá bola inšpirovaná slávnou Let it be, v podaní The Beatles. Autor je veľkým fanúšikom The Beatles. Dielka Sen s Beatles a V samote to len podčiarkujú. Autor si želá, aby to nebolo jeho posledné verejné prepojenie so slávnou štvoricou. Čitateľom prajeme, aby im čítanie a prípadne spev, chutili. K životu patrí láska, zrada, smiech aj smútok. Tieto ingrediencie nájdete aj V nedeľu nadránom. Obsah V nedeľu nadránom 1 O knihe 2 Obsah 4 Priznávam 5 Výčitky 7 V samote 8 Tvoj tieň 10 Dávno 11 Usmej sa 13 Hra 15 Posledný tón 16 Rébus 18 Cherchez la femme 19 Kométa 22 Motýľ 24 Letný večer 26 Len láska 27 Hriešne svätí 29 Miluj a dávaj 31 Nebuďme blázni 33 Bude to dobré 34 Neúprosný čas 36 Obrazáreň 37 Plachá láska 39 Sen s Beatles 40 Siréna 42 Všetka krása sveta 43 V tieni líp 44 Všeliek 46 Vietor 48 V závojoch tmy 49 Výpis z registra stresov 50 Seňorita 51 Južná Amerika 52 Priznávam Priznávam, že som bol slepý, zamotal som sa tam ixkrát, vyvleč ma, prosím, z tých sietí, ukáž mi východ z bludiska. Vnímal som ťa tupou mysľou, nerozumel žiadnym slovám, rodinné striebro preč mizlo a tak to šlo zas a znova. Chlapčenské sny naše hravé, ktoré sme túžili zažiť, sa neskôr dusili v tráve, ťažko nám začalo snežiť. S kamošmi som bol od mala, skúšali sme to, čo prišlo, Ich zrada mnou zamávala, o slobodu všetkým išlo. Čas od času zvony bijú, opäť sa vrhli do extáz. Slobodní chlapci nežijú, po tele mi dnes behá mráz. Piaty rok so svojou celou, zabúdam aj na biely prach. Povedať by sa mi chcelo: „Mama, už o mňa nemaj strach!“ Priznávam, že som bol hluchý, nechcel som počuť tvoj hlas. Slzovod máš dávno suchý, s pokorou prídem domov, raz. Výčitky Naše svetlo ťaží tieň. Dusí všetko, čo je v nás. Kvôli chmáram v noci bdiem, dlhé dni ťa neviem nájsť. Tlačím vagón výčitiek, dávno zišiel z koľají. Nevera je zradný liek, pichá do sŕdc boľavých. Kto bol dobrý, kto bol zlý? Kto sa prvý nechal zmiasť? Kto ten uzol rozuzlí? Muselo to až sem zájsť? V samote Trpkosť dá sa čítať z očí, ak zostanú túžby plané. Pred pohľadom zvykla bočiť, aby skryla kvapky slané. Večne snila len o princoch, čo hľadia z fotiek na stenách. V samote, v rakve bez klincov, zostala sama, stratená. Sama sedela pri stole, z okna svadby vídala, nadšený dav pri kostole. „Ktorá sa to dnes vydala?“ Sny ukryla do vankúša aj so slzami v páperí. Slnko perie povysúša, no mokne keď sa zvečerí. Princov z fotiek už nespozná, zostali jej chvíle clivé. Cesta späť už nie je možná, čierne vlasy sú dnes sivé. Nerozplače oči dačie, keď naposledy zastená. Jesť si pýta zopár mačiek a klinec fotka nástenná. Nikto sa na nič nepýtal, keď tú dámu niesli z izby. Nikto nepíše epitaf: „Žila osud slečny Rigby.“ Tvoj tieň Z rádia znie song obohraný. Dávno ty vieš, hodí sa k nám. Tvoj parfum je už vyvetraný. Povie mi tieň, prečo som sám? Zostal mi len zánovný klavír. Zostal mi sen, vrátiš sa, snáď. Tíško je tieň, ktorému vravím, chcem zvrátiť dej, nech ťa tu mám. Málokto vie, za čo ti vďačím. Za milý smiech a sladkosť úst. Iba ja viem, čo srdce ráči. Oživiť tieň ach, Bože, skús! Dávno Dávno zapadlo prachom, keď môj svet za niečo stál. Vtedy bol si mi bratom, vtedy nič by som nevzdal. Je preč môj verný priateľ, potom čo raz povedal: „O tej, po ktorej prahneš, sa zlé veci dozvedám.“ Oči mámené láskou nevideli, čo mali. Vidieť ho na sto kúskov si moje oči priali. Dávno mi zmrzli slzy, sťa sklenený veľký hrach. Samota ma dnu dusí viacej ako čierny prach. Dávno jej spadla maska, zhasla žiara polárna. Dávno povädla láska. Hluchý som, keď volá ma. V srdci mám prázdne miesta. Prázdnym mestom sa motám. Keď večer bije šiesta, ovláda ma samota. Usmej sa Usmej sa aspoň raz, ako si zvykla predtým. Skonči už prednes fráz, stále si mi všetkým. Usmej sa ešte raz, prestaň baliť kufre. Úsmevom zmierni mráz, úsmev vie slzy utrieť. Skončime tie hádky, občas boli husté. Veď život je krátky, usmej sa a usteľ. Dopraj mi len nádych a dotyk pier chladných. Kašlime na pády, sprav ku mne krok ladný. Po láske sme hladní, bez nej opustení. Vypočuť ma zvládni, skús to s odpustením. Nie je nik bez viny, nájdime nás samých. Spolu dvojjediní bdejme do dôb ranných. Usmej sa aspoň raz, ako si zvykla predtým. Úsmevom zmierni mráz, stále si mi všetkým. Hra Tieň sa plazí ako had, z tvojho srdca razí chlad. Démon vytuší korisť v tvojom pláne sa rozísť. Niekto vie pokaziť ťah, ktorým by dal iný mat. Niekto vie pokaziť vzťah a s ním všetko, čo mal rád. Ťažko by som uniesol, keby som mal takto prísť aj o srdcové eso, chcel som dohrať skvelý list. Pravá láska nie je hra, ani hudba z čiernych nôt. Môžeš ju ľahko prehrať, ak nehráš jak o život. Posledný tón Zas končí sa flám, som s gitarou sám, jej posledný tón mal patriť nám dvom. Tón v tvojom hlase, dnes falošne znel, všetko je pasé, je preč, čo som chcel. Blíži sa ráno, ja stále ti hrám, premáham spánok, dnes nechcem spať sám. Snáď sa zobudíš, veď máš vlastný um, nech zas nezblúdiš, čuj zvonenie strún. Gitara stará tak nežne kvíli, o mňa sa stará, v takejto chvíli. Zas končí sa flám, som s gitarou sám, jej posledný tón mal patriť nám dvom. Rébus Neviem veľký rébus vylúštiť, s rozumom som na mŕtvom bode. Cítim sa ako zblúdenec v púšti, aj keď si ma poslala k vode. Ani more smäd neuhasí, od mojich sĺz zostalo slané. Vlní sa ako tvoje vlasy a všetko, čo máš Bohom dané. Súvislosť je pre mňa skrytá, o nás dvoch je to na román. Teraz mi už v hlave svitá, že je za tým kamoš Roman. Vraj je to sním o niečom inom. Preč je najdrahšie, čo mám. Pomohol som božím mlynom, tri týždne sa už lieči Roman. Dôkazy jasné, súd bol v zhode, poslal ma len k chlebu a vode. To bol môj príbeh v skratke celý, poviem rovno, čo vidím z cely. Cherchez la femme Na ulici hrám na šesťstrunný krám. Piesňou poviem vám, čo na srdci mám. Cherchez la femme. Za všetkým, to znám, hľadať ženu mám. Tieseň v hrudi mám, pieseň smutnú hrám. Cherchez la femme. Žiaľom plávam sám bez záchranných lán. Môžem za to sám a nešťastný flám. Cherchez la femme. Pre jednu z tých dám do prachu padám. Len fotku stískam, už nechcem ísť sám. Cherchez la femme. Lesk na líci mám, dnes zostal som sám. Za jedinú z dám aj svoj život dám. Cherchez la femme. Svet je plný fám, ja pravdu hľadám. Za každou z tých fám hľadať ženu mám. Cherchez la femme. Chcem späť vrátiť čas, zastaviť prúd z rias, oživiť to zas, čo usnulo v nás. Cherchez la femme. Tak ako Seina, si neochvejná. Viem, kvôli ženám, už žiadnu nemám. Cherchez la femme. Poďme k Notre Damme, bozk cestou ti dám, starý zvonár nám rozoznieva chrám. Cherchez la femme. Buď moja žena, krásna, vysnená, nech každý žehná, čo patrí len nám. Cherchez la femme. Čo sa mi dnes zdá, toho sa nevzdám. Za všetkým, to znám, hľadať ženu mám. Cherchez la femme. Kométa Si divná kométa, letíš preč bez chvosta. So mnou len zametáš, som pilier bez mosta. Dnes si ako skala za pásom Kuipera. Tak, čo si získala, keď lásku upieraš? Dnes si tak studená, že by srdce zmrzlo. Ty si mi súdená, naučím ťa kúzlo. Buď pekná kométa, čo skrásnie pri slnku. Prestaň ma odmietať, zruš na čele vlnku. Chcem ťa hneď preskúmať, z líca zobrať vzorku. Slzy skús rozgúľať, daj slanú aj horkú. Srdce mám plamenné, nechcem byť askéta, rozpálim kamene, zažiar mi, kométa. Poletím len s tebou aj za Kuiperov pás, rozžiarime nebo, ak bude láska v nás. Motýľ Láska je krásny motýľ, občas bojí sa búrok. Láska je dobrý motív, prečo mám zabiť smútok. Láska je krásny motýľ, možno sfarbený dúhou, z čistej duše a hmoty nežne hnetený túhou. Už chcel by som lietať, ochutnať nektár z kvetov a s tebou plány splietať, preletieť tisíc svetov. Láska je krásny motýľ, čo prežije aj jeseň. S láskou mám dobrý motív spievať ti túto pieseň. Láska, prosím, objím ma farebnými krídlami. Všetko krásne začína, to, čo je medzi nami. Láska je svit všedných dní, žiari, keď mesiac mlčí, chladné póly roztopí, prázdnota v srdci mučí. Letný večer Pamätám si večer letný, keď som mal v duši tmavý svet. Zacítil som pohľad letmý, jej vôňu, krásu ako kvet. Pamätám si večer letný a náznak plachých rozpakov. Premietajúc pohľad spätný, skončilo to rozprávkou. Ak chceš byť bohatý, nešetri láskou, odpoveď na lásku nerieš otázkou. Len to, čo vieš splniť, sľúb! A tú, čo smieš ľúbiť, ľúb! Ak vieš ju ľúbiť, tak zahrň ju láskou, odpoveď na lásku nerieš otázkou. Len to, čo vieš splniť, sľúb! Len tú, čo smieš ľúbiť, ľúb! Pamätám si večer letný, každý svrček chcel nám hrať. Na meteor pohľad letmý dovolil mi si ťa priať. Pamätám si večer letný, keď hľadal svoj osud chrúst. Pocítil som príliv vzletný po dotyku tvojich úst. Len láska Ak si teraz sám, bo šťastie je skúpe, a niekto ho má, že sa v ňom kúpe, ak na dobu zlú ťa spomienky trýznia, skús zabudnúť, len láska má význam. Len láska zmysel má, plachá či zmyselná. Ak si teraz sám, bo šťastie je skúpe, a niekto ho má, že sa v ňom kúpe, ak nejaká z rán hneď nezahojí sa, môj recept ti dám, ten netreba písať. Len láska zmysel má, plachá či zmyselná. Ak si teraz sám, bo šťastie je skúpe, a niekto ho má, že sa v ňom kúpe, ak brzdí ťa strach, že sa zas spáliš, tak prekroč svoj prah, nech zas zažiariš. Len láska zmysel má, plachá či zmyselná. Ak si teraz sám, bo šťastie je skúpe, a niekto ho má, že sa v ňom kúpe, môžeš skončiť s tým, ak chýba ti blízkosť, vyleť za šťastím, ak si príliš nízko. Len láska zmysel má, plachá či zmyselná. Hriešne svätí V májovom vánku nám voňajú lúky, s kráskou sa usmievam, stískame ruky. Voňavé povetrie káže byť smelý, kam nás to privedie, kam že to cieli? Sme v tom až po uši, možno sme slepí, plávame po súši, sme hriešne svätí. V horúcom objatí sme spálili noc, sme láskou zajatí, má veľkú moc. Deň vzíde z popola jak bájny Fénix. Srdce mi plápolá v blízkosti ženy. Túžbou sme dosiahli to čo sme chceli, telá sme rozdali, zostali celí. Miluj a dávaj V tichu iba dážď klope na rímsy, okná vlhnú, ako tvoje oči. Že v nich nájdem odpoveď, verím si, a neváham do ich hĺbky skočiť. Vlníš sa ako piesočné duny, a rovnako si tak aj horúca. Posteľ už skúša ladiť si struny, keď dychtivé telá dotknú sa. Dážď ustal, ale my nie sme suchí, ešte hľadáme svoje tajomstvá, aj recept na šťastie jednoduchý, milovať, dávať a neprestať. Miluj a dávaj, neprestávaj vyznať sa denne tisíckrát. Miluj a dávaj, neprestávaj hovoriť denne mám ťa rád. Za oknom hrkútajú holuby, aj my si v perinách hrkútame. Ak sa na vždy smrteľník zaľúbi, milovať a žiť neprestane. Chudák je s ňou bohatý. Boháč je bez nej chudák, závidí tým usmiatym, nezávidia mu ľudia. Nebuďme blázni Nebuďme viac blázni, život rýchlo preletí! Čujte v tejto kázni, aj tí s vlasmi z perletí! Nebuďme viac blázni, chvíle si nedajme vziať! načúvajme kázni, náš čas nikdy nejde vzad! Nebuďme viac blázni, ľúbme sa aj s chybami. Nebuďme viac prázdni, krásne je čuť: „Chýbaš mi.“ Niekedy sa blázni do očí nám idú smiať. Netreba sa zblázniť, skúsme to s úsmevom brať. Nebuďme viac bláznov, ktorí vo dne snívajú. Vieme o tom dávno, ňou hľadaný hľadá ju. Bude to dobré Povedal mi jeden strýc, čo už nevstal bez palíc: „Ver, bude to dobré.“ Keď z líc steká potok sĺz, slaný úsmev struhnúť skús, snáď bude to dobré. Ak ťa kvári ťažký sen, ráno zrušíš stridží snem, a bude to dobré. Ak máš v práci riadny sklz, refrén si v nej spievať skús: „Snáď bude to dobré.“ Ak už je to na motúz, krk refrénom štekliť skús: „Snáď bude to dobré.“ Keď pocítiš veľký chlad, mysli na tých, čo máš rád, a bude to dobré. Ak si šťastie skrýva tvár, dýchaj, ako nič sa tvár, snáď bude to dobré. Chceš byť s lepším zarovno, Ale je to na „Oh, no!“? Raz bude to dobré. Ak zas niekto zvýši tón, pusť „jedným dnu, druhým von“, a bude to dobré. Ak sa cítiš zbytočný, môžeš byť výnimočný. Raz bude to dobré. Ak sa ti dnes nechce vstať, snaž sa život neprespať, a bude to dobré. Prestaňme sa stále hnať, šťastie je byť s niekým rád, a to je tak dobré! Neúprosný čas Detstva obrazy zvestujú nám vrúcne odkazy otcov a mám. Vráť sa ešte k nám, čas radostný! Sudca čas je k nám neúprosný. Kde sú tie miesta, čo som mal rád? Vrátiť sa niet kam, môj kamarát. Snívali sme tam naivné sny. Sudca čas je k nám neúprosný. Kde sú dievčatá, čo som mal rád? Žiadne nečakaj, môj kamarát. Kde je jediná, čo som ľúbil? Iný hrdina raj jej sľúbil. Kde je to vínko, čo sme pili? By sme sa týmto potešili. Už sa zdajú nám bradaté sny, sudca čas je k nám neúprosný. Stíchli plamienky otcov a mám, krásne spomienky blikajú nám. Vráť sa ešte k nám, čas radostný! Sudca čas je k nám neúprosný. Obrazáreň Keď sa potím v dusne letnom, chcem byť aspoň chvíľu leknom. Splynúť v slnečnom odraze na Monetovom obraze. Chcel by som byť anjelikom, nosiť zvesti na freskách. Možno by aj niekto zvykol v chráme tíško zatlieskať. Chcem byť členom nočnej hliadky, fakľou pretnúť šerosvit. Prežiť život hoc aj krátky, ak v ňom vzplanie veľký cit. Chcel by som byť makom v kvete, čo mal Van Gogh v záhrade. Žiť a rásť vo vlastnom svete, nevedieť nič o zrade. Chcem nájsť dcéry Leukippove, nemám sa z čoho odraziť. Rubens mi už nič nepovie, kričia len jeho obrazy. Som len synom márnotratným, vrátil som sa s pokorou. Čo som stratil, sa nevráti, otec, si mi oporou. Plachá láska Vidím ťa nádhernú oproti ísť, k očnému kontaktu nech boh dá prísť. Zdáme sa obaja tak nesmelí, pohľad cudzí sme krížiť nesmeli. Čo povieš pohľadom, som neistý, v napätí čakám, či v nás zaiskrí. Stojíme v centre veľkého tresku, malé súhvezdie veľkého lesku. Chvíľu sme ešte oproti stáli, a ďalšie ráno sme spolu vstali. Žiarime v spojení plus a mínus, chcem ťa ráno, aj navečer k vínu. Zdieľame fotóny plachých lások, vieme odpovedať bez otázok. Každý chce objaviť vesmír vlastný, spolu v ňom žiť, snívať a byť šťastný. Sen s Beatles Prisnil sa mi zvláštny sen, že som s Beatles strávil deň. Ponúkol sa Ringo Starr, že mi zahrá bez gitár. John vystrčil z auta tvár kto chce, môže Drive my car. Kúpil mi Ticket To Ride, z plaču som sa začal smiať. Bol to jeden Hard Day's Night George mi zahral Inner Light. Paul sa vrátil z Penny Lane, zastihol ho hustý Rain. Vyslobodil ho z barín Ringo s Yellow Submarine. Yesterday vrátiť musím, diamant leští Lucy. George bol v kúte chvíľu sám a brnkal Here Comes The Sun. A v tom sne prišla chvíľa, hrať vo štvorici Real Love. Twist and Shout dali s revom, no stíchli s Nórskym drevom. Nahor zdvihli pohľady, keď som si prial Ob-La-Di. Moje prsty v mixéri privodili Misery. Neviem, či sa dali žuť, bolesť stíšila Hey Jude. Precitol som, kam idú? Už mi znie len Love Me Do. Siréna Slnko sa k obzoru blíži, lúče násobí odrazom. Tiene brál pomaly dĺži, more je živým obrazom. Z vĺn sa siréna vynára, z jej kriviek lapám po dychu. Zmáha ma túžba, priznávam, pohľadom kričím potichu. Trblietavé dlhé vlasy, snáď, chcela celú noc česať. Stál som tam hodinu, asi, možno aj hodinu desať. Zdá sa, že už ma čakala, sediac na skale mi máva. Do hlbín ma nalákala. Nám, so srdcom, sa to stáva. Márne lapám po dychu, vťahuje ma pod jednu z vĺn. Pohľadom kričím potichu, hladinou presvitá spln. Všetka krása sveta Si nahá, si svätá. Poloboh, položena. Všetka krása sveta do perín položená. Keď hladím tie miesta, dotýkam sa neba. Byť s tebou je fiesta, viac sa dodať nedá. V tieni líp Keď robili sme prvé kroky, na nohách sme boli nesmelí. Stáli sme tam nahí v tieni líp. Keď s pádmi prišli prvé šoky, padať sme viac nechceli. Liečiť sme sa mohli v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Liečiť sme sa mohli v tieni líp. Keď ubiehali detské roky, život javil sa nám veselý. Svet sme mali v dlani v tieni líp. Keď zvádzali nás dievčie boky, ešte sme boli dosť nesmelí. Snívali sme o nich v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Snívali sme o nich v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Snívali sme o nich v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Snívali sme o nich v tieni líp. V tieni líp raz nám šancu dali, svetlom lámp sme už pohŕdali, naše pery sa túžili zísť. Keď chladné noci lístie sňali, v objatí sme sa radi hriali, životom sme spolu chceli ísť. Chceli ísť, chceli ísť, Chceli ísť, chceli ísť. Životom sme spolu chceli ísť. Dnes čítame v letokruhoch, ako sa to môže z veľkých kníh, niet viac detských úloh v tieni líp. Na pňoch tu sedia naše deti, na nich vidieť ako čas letí. Ako šíp čas letí v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Ako šíp čas letí v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Ako šíp čas letí v tieni líp. V tieni líp, v tieni líp, V tieni líp, v tieni líp. Ako šíp čas letí v tieni líp. Hudba: Let it be – The Beatles Autori hudby: John Lennon / Paul McCartney Text: Ivan Nosál 2022 Pozn.: Ak si popri čítaní zároveň prehrávate originál Let it be, vynechajte čítanie/spievanie 3. slohy. Všeliek Láska je svetlo všedných dní, žiari aj keď mesiac mlčí. Studené póly roztopí, prázdnota v srdci nás mučí. Chudák je s láskou bohatý, boháč bez lásky je chudák. Závidí ľuďom usmiatym, nezávidia mu to ľudia. Láska je ako oceán s flotilou vysnených lodí. Breh je ďaleko ak si sám, vo fľaši niet kvapky vody. Láska je jabloň, čo kvitne z jari voňavou belosťou. Kto nemá srdce, ju vytne a spáli svojou bolesťou. Láska je vec čarovná, nepoznám krajších kúziel. Ak z nej dáš, tak ti dorovná, zhmotní naše ilúzie. Ľúbenie občas zabolí, aj keď je láska všeliek. Bez nej by sme tu neboli, so ženou si muž stelie. Lásku si ničím nekúpiš, peniaze ju vedia zničiť. Druhý raz do nej nevstúpiš, nad jablkom zlý had syčí. Vietor Rád by som sa trochu plietol do toho, čo smie len vietor. Chcem ti strapatiť kučery, až kým sa jemne zošerí. Neskôr, keď sa trochu zotmie, slzu šťastia z líca zotriem. Keď zahalí nás noc tmavá, začne s nami všetko mávať. Láska letí ako vánok, láska je náš krásny stánok plný strastí, radovánok, ktoré zvyknú kradnúť spánok. Naučím ťa lietať v sníčkoch, navštívime hniezda v kríčkoch. Pozdravíme orly zo skál, aj tam by som ťa rád bozkal. Možno v tieni veľkých krídiel niečo krásne z vášne vzíde. Rád by som ťa hladil vánkom, keď nás spolu nájde ránko. Stále núkaš na stret pery, zakrývaná len páperím. A kým začne v diaľke svitať, ďalší let si budeš pýtať. V závojoch tmy Večer zdá sa nudný, asi to vzdám, na cestu z baru pohárik si dám. Vtom v starých dverách zjavila sa kosť, zmysly mi šepkajú: „Prvá akosť!“ Bola to láska na prvý pohľad, city na mravy nebrali ohľad. Barová hudba nám začala hrať rockové balady, čo mám tak rád. Chcel som ju lákať na vzdušné zámky, s pokojom pýta sa: „Zbieraš známky?“ Cítil som sa jak učeň na praxi, o chvíľu vonku kývla na taxík. Do rána bez šiat, len v závojoch tmy, splývali sme v jedno, boli sme my. Z driemot ma vyviedlo buchnutie dvier. Zostal tu parfum a sladkosť z jej pier. Výpis z registra stresov V srdci som ho ukryl. Život ma necukril. Celý život slaný cítim z každej rany. Stresy ako čili do pŕs útočili. Pribudla mi raz-dva v myokarde jazva. Infarkt mám už tretí. Ako ten čas letí! Vrások mám už tucty. Čitateľov úcty. Koľko kolkov treba na cestu do neba? Bez okolkov zaplať za každý hriech dvakrát. Seňorita Povedala: „Ombre, podaj mi z tých sombrer! Dnes to strašne pečie, pot už zo mňa tečie. Chcem ísť tam do tieňa, šaty si obmieňať.“ Zašla za kaktusy. „Seňorita, tak tu si!“ Večer hneď ožila, keď víno požila. Vrhla sa do samby, chcel som s ňou len sám byť. Hrajú piate mambo, bojujem jak Rambo. Vôbec nie je hanba, čuť aj vidieť tangá. Všetci vôkol stáli seňority s mačom. Kapela sa balí. Ďakujeme hráčom! Južná Amerika Keď som bol paf do Eriky od Dunajskej Lužnej, zviedla ma do Ameriky, iba do tej južnej. Povedala, že som iný, našpúlila peru, vzniesli sme sa až do Limy, to je niekde v Peru. Natešená, že sme v Andách, nahodila pončo, hneď ma prešla všetka sranda, nebolo to ončo. Poď so mnou na Machu Picchu, do Montevidea, urobiť si selfie picture, aj dáke videá. V rádiu som začul sambu, zaznela až z Ria. Zvŕtal som ju ako mambu, toto som si prial. Dobre bolo v Amerike, teda iba v južnej. Dobre bolo pri Erike od Dunajskej Lužnej.