V srdci vzdusnych slov Patricia Brestovanska Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Patricia Brestovanska Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2020) 011001 O knihe Ide o zbierku citatov, ktore mi kolovali hlavou od roku 2006, az som sa rozhodla, ze si ich budem zaznamenavat a takto to pokracovalo do roku 2017. Pevne verim, ze sa stanu pre Vas inspiraciou na ceste zivotom. Predslov Mily citatel, ak mavas pocit, ze nikde nie si vitany, tvojim slovam nikto nerozumie a ty sa zivotom pretlkas bez toho, aby si sa z neho vedel uprimne radovat, tak tato zbierka je prave pre Teba. Verim, ze po precitani tychto citatov sa v Tebe prebudi potrebna motivacia k tomu, aby si stiahol svoj plast obav zo svojich pliec a dovolil lucom pobozkat holu pokozku. Nech sa stanu kridlami, na ktorych budes chciet lietat i navzdory tomu, ze sa vonku zacne zmrakat. Vyroky su moje vlastne, akakolvek podobnost s inymi autormi je cisto nahodna a preto ziadam o to, aby si ich bez suhlasu autora nesiril na internete. Su vyjadrenim mojich skusenosti, bolesti, radosti, zazitkov, myslienok a nakoniec i odrazom mojej osobnosti. Motta o krase a povabe Chranme cudzie tajomstva, pretoze vtedy sme skutocne bohati. Chore srdce sa neda liecit, nakolko na lasku este nikto nevymyslel medicinu. Najvacsim prinosom pre zivot v harmonii nie je vojna, ale laska. Ludske zufalstvo v nas umocnuje tuzbu prepadat vacsim depresiam. Pre skaredy den este nikto nezomrel, ale pre nenaplnenu lasku denne zomiera vela zlomenych srdc. Ak sa nechame opajat falosnymi komplimentmi, tak sa v skutocnosti nedozvieme, co stalo za nasim posunom. Vzhlad cloveka by sa dal prirovnat k povabu kvetin. Ludia si vsimnu najprv ich farby, az potom ucitia ich vonu. Boli casy, ked som chcela byt krasna, oblubena a uspesna. Dnes uz viem, ze najvacsim pozehnanim je porozumenie, uvedomelost a vdacnost. To su dary nevycislitelnej hodnoty. Ako ludia mozu hladat v zivote iba jednotvarnost, ked vsetko vokol nas, je tak krasne rozmanite?. Je lepsie, ked budeme mat nedostatky na zovnajsku, ktory je pominutelny, ako keby sme mali mat trhliny na charaktere, ktory je vecny. Obrazu o dokonalosti prepadne len clovek, ktory si zamiena vymysleny ideal krasy so skutocnym vyzorom. Ostatnym k tomu postaci vzletna predstavivost. Motta o laske a milovani Cloveka nezlomi ziadny bic, ak v jeho vnutri zvitazi laska otvorena dokoran. Ak laska vedie k odpusteniu, tak by odpustenie malo viest k poznaniu a preto by sme mali vediet prijat aj veci, ktore pre nas nie su jednoduche. Pokial sa zacneme skryvat za falosnu pychu, stratime dolezitu indiciu, ktora nam moze otvorit dvere ku laske Vasen sa podoba trvacnostou kvetinam, skor nez sa otocime tak necakane odkvitne. Niekoho milovat znamena spoznat v nom seba sameho. Obcas sa v laske musime suzovat, pretoze ak sa v nej naucime trpiet zistime, ake je to skutocne milovat. Kto prepadne kuzlu lasky, uz sa nikdy nebude moct vyliecit. Laska nas pohlti bez pytania do viru vasne, a bez poskytnutia dovodu nas necha bludit v labyrinte pochybnosti. Srdce je krehka skatulka, ktora ukryva tajne poklady. Laska sa zrodi tam, kde nie je potreba slov. Laska je umenie, ktore sa vytvara stetcom. Laska je melodia, ktora hra v rytme nasich srdc stale inu piesen. Lub v bolesti, trp v radosti, plac v stasti, zi v strasti a zistis, ake je to naozaj milovat. Laska je otrokyna, ktora nam zaslepi zrak a sputa srdce. Laska je komnata, v ktorej kazdy zabludi. Laska je anarchia, v ktorej chce kazdy vladnut. Laska je prislovie, ktore vsetci pozname, ale nikto sa nim neriadi. Nieco tak ciste, ako laska nam nemoze ublizit. To iba v nespravnych rukach ludi, ktori ju formuju podla svojich sebeckych predstav a potrieb sa dokaze stat vrazednou zbranou. Laska prichadza tam, kde nie je potreba slov, kde zatulana mysel vplava do snov, kde je umysel cisty ako studna, ona nie je stastna, ale ani smutna, dava vsetko co nam k zivotu treba, je to cista energia, ktora prisla z neba, nikdy nie je chamtiva, ale ani vinna, obcas byva santiva, krasna a vzdy ina. Laska patri medzi tie najmocnejsie zaklinadla a denne kvoli nej vyhori nemalo zlomenych srdc. Narodili sme sa preto, aby sme mohli milovat. Ak si odopierame lasku, vzdavame sa velkej casti zivota a vtedy pochopime, ze sme prestali zit, lebo sme zabudli milovat. Laska je zahrada, v ktorej rozkvitaju predurcene osudy. Laska sa nam zobrazuje v roznych farbach a tvaroch a preto je tak narocne zistit jej skutocny odtien. Skutocne milovat neznamena lipnut na vlastnych citoch, ale ponechat druhemu slobodnu volbu sa rozhodnut. Prelud menom strach nam vryva do srdca znamenie, ktore nam brani rozpoznat pokoru od falosnej skromnosti. Vzdy ked sa ustrasena dusa pred laskou stroji, si zakryva vyhlad na hviezdnate nebo. Ak si raz uprimne a bezpodmienecne miloval, nikdy viac nemozes povedat, ze by si to nechcel zazit znova. Niekedy je lepsie lasku nepoznat, ako sa v nej sklamat a neprestat milovat. Ak trpime nedostatkom lasky, tak sa zblizujeme so svojim strachom, ktory sa len vydava za lasku. Ked nechceme trpiet kvoli tym, ktorych milujeme, tak prestanme vedome ublizovat tym, ktori nas miluju. Rovnako ako kvet strati svoje lupene, tak vonkajsia krasa casom zovsednie, no to co nosime v srdci nezmizne. Neignoruj potrebu svojho srdca niekoho milovat, ak si naplneny strachom, pretoze prave ten vyplyva z nedostatku lasky. Nikto netuzi viac po svetle ako ten, koho objimaju cele roky len luce temnoty. Ak raz v sebe najdeme schopnost milovat, aj carovne veci sa pre nas stanu samozrejmostou. Zabudnut na to, ze si miloval je rovnake, ako zabudnut na to, ze zijes. V oboch pripadoch nemozne. Ak by sa v zivote platilo laskou, nase truhlice by dychali prazdnotou. Ak nas laska oslepi, objektivnost pre nas prestava existovat. Ludia nemaju problem sa nahnevat alebo nieco lutovat a preto zabudaju odpustat a uprimne milovat. Ked zo sveta zmizne laska a sucit, budeme sa objimat v papierovom bohatstve bez naklonnosti a ludskosti. Ak raz pochopis co tvoje srdce hovori, pycha sa pred nim uprimne pokori. Zli ludia v skutocnosti nie su, su to len bytosti, ktore nepoznali prave posolstvo lasky. Nech sa clovek tvari akokolvek nedostupne a chladne, nemoze v sebe zapriet, ze je milujuca bytost a, ze i napriek vysunutym ostnom tuzi po laske. Nezalezi na tom, ako silno nas nepriatel udrie, pokial nezabudneme mat srdce otvorene. Kazda bezohladnost je sposobena nedostatkom lasky. A prave preto nie su bezcitne bytosti, iba take, ktore tuzia zufalo po laske. Pokial nas k tuzbe ochranovat slabsich nevedie laska, niet skutocnej spravodlivosti. Motta o mudrosti a rozume Nikdy netvrd, ze tvoj zivot nestoji za to, pokial si nezistil, v com tkvie jeho skutocne caro. Byt mudrym clovekom neznamena len zit na vrchole a hladiet na mohutnu stavbu, ale vyzaduje casto sa sklonit k mensim tehlam a prilozit ruku k dielu. Mudrost je cesta, ktora nas vedie k nekonecnym otazkam a k nepretrzitemu uvazovaniu nad sebou samym. Ak sa nevies tesit zo zivota, tak nehladaj dalsie dovody k svojmu utrpeniu. Namiesto toho zacni zistovat, co ta robi stastnym. Nesnaz sa certifikovanym dokazom ukazovat svoju mudrost. Ta prameni zo systematickeho vzdelavania, nie je odleskom poznania. Ak nevieme hrat s kartami, ake sme dostali, je dost mozne, ze nebudeme vediet zit ani taky zivot, aky nam bol urceny. A prave preto nemozeme uchopit opraty osudu, ktory nam dal vitazne esa. Dlhodobe zitie v kamuflazi sposobuje vazne trhliny na obale nasho vnutra. Je smutne, ze si nechame diktovat podla zakonov, ako mame zit, ale ak sa stretneme s bezpodmienecnou laskou, tvarime sa, ze nevidime. Ludsky tvor este nedospel do stadia, aby bol schopny pochopit aj to, co sam nevytvoril. Mudrost prichadza so starsimi skusenostami chybnych rozhodnuti. Cim vacsmi budes bazit po vedomostiach, tym castejsie sa budes pred inymi ludmi citit len v plasti myslitela. Schody do neba sa otvoria tomu, kto ku nim najde cestu na Zemi. Ak dokazeme uvidiet aj za hranice nasho chapania, uz viac nebudeme vediet zit v slepote. Byt uvedomelym neprinasa len moznost byt mudrejsim, ale predovsetkym sucitnejsim voci bytiu nizsich urovni. Nikdy neplac pre stratene roky, pokial su prave oni dovodom, preco si sa dostal tam, kde si prave teraz. V honbe za rychlym zbohatnutim si casto nevsimneme, ze ten skutocny poklad je ratany v sekundach. Motta a odvahe a odusevnenosti Rozdiel medzi absolutnou mocou a honbou po autorite je minimalny. Obidva zamery vyplyvaju z bezmocnosti sa rozhodovat a niest zodpovednost za seba sameho. Keby sa clovek stretol s rovnocennym protivnikom, bol by schopny zapredat aj organy vlastnej rodiny, aby prezil. Kazdy pad je nevyhnutnou lekciou, ktoru musime v praxi pochopit, aby sme sa mohli odrazit k vysinam nasej duse. V zivote musime vediet aj trpiet, pretoze v case najvacsieho suzenia sa dostavame k sebe samym. Tuzba po zivote bude v nas ubita iba vtedy, ak sa dobrovolne vzdame svojej slobody. Aj to najlaskavejsie srdce sa moze v nespravnych rukach s pochybnym myslenim stat vrazednou zbranou. Prelud menom strach, nam vryva do srdca znamenie, ktore nam brani rozoznat pokoru od sily ducha. Kazda obeta prinasa velke sebazaprenie. Ak si nieco odriekneme, to este neznamena, ze si nevieme zivot vychutnavat. Iba sme sa dostali na vyssi level pozitkarstva. Nemam strach z prirodzenej smrti, ale obavam sa dna, kedy vsetku tvorivost pohlti necakany koniec. Skutocnym hrdinom nie je rytier z rozpravky, ale obycajny clovek, ktory zachranuje ludske zivoty bez leskleho brnenia a meca v ruke. Clovek sa pocas zivota vzdelava na to, aby zistil, ze iba za zrnko piesku sa naucil chapat. Niekedy sa nam do zivota dostane tisic prekazok a nepohne nami ani jedna a inokedy staci zazit osudovy zlom a nas zivot sa od zakladu zmeni. Bojime sa individualnej diferencie, ale kolektivnu agresiu vitame s otvorenym narucim. Kolkokrat tuzime po zmene vo svete, ale ak by sa ta zmena mala odzrkadlit v nas samych, tak len lahostajne pretocime list. Ak sa zamyslas nad zmenou vo svojom zivote, vzdy budes napred pred niekym, kto ho iba pasivne prijal. Nadej je ako svetielko pocas treskucej zimy, ktore sa rozziari v podobe krajsej buducnosti, ak clovek neprestal verit na zazraky. Byt silnym casto znamena prekonat svoje ego a uvedomit si, ze kazdy tenky uzol je potrebny k upevneniu charakteru. Musis poznat svoju slabost, aby si ziskal schopnost byt silnym, pretoze keby sa ti to nepodarilo, mohol by si zit v presvedceni, ze byt zranitelnym znamena byt zbabelym. Motta o priatelstve Priatelstvo je puto, ktore trva navzdy, je to vzacne kuzlo, nevlastni ho kazdy, kto ho vsak objavi tak byva stastny, zivot s ozajstnym priatelom je predsa tak krasny!. Priatelia su ako svatojanske musky, ktore nam svietia na cestu do neznama. Nikdy nie sme tak osameli, aby sme sa nemohli tesit z predstavy, ze nablizku je niekto, pre koho sme stvoreni. Ludia sa vacsinou smeju tomu, comu nerozumeju alebo co ich desi. A nechapu to preto, lebo dlhy cas presviedcali sami seba o tom, ze tomu nepotrebuju rozumiet. A tak ich strach oslabil a zakryl im vyhlad na realne javisko. Az casom prestali rozumiet aj sami sebe. Preto je potrebne odlisit krutost od nezaujmu, respektive od nedostatocneho vedomia. Doba je bezcitna v ociach tych ludi, ktori vnimaju svoju slabost ako barlicku, na ktoru sa zvyknu vyhovarat. Je lahsie sa stazovat, nez vziat opraty do vlastnych ruk a otvorit dvere predstavam. Malokedy najdu stastie ti, ktori sa zenu za bohatstvom, vacsinou sa zjavi tomu, kto ho nevnima v materialnej hodnote. Clovek, ktory nedokaze prevziat opraty svojho zivota, nemoze usmernit ani emociu, ktora ho zivi – strach.