Verše chlpaté O láske trochu inak Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Zuzana Balašovová Donátová Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2019) 111101 O knihe Myšlienky vo veršoch nedokonalých, za účelom nahliadnuť pod pokrievku partnerských vzťahov. Spoznať sa, uvidieť sa a možno zamyslieť. Úvodnú ilustrácia nakreslila Olga Gromova, olgagromova.com Obsah Verše chlpaté 1 O knihe 2 Obsah 3 Život 4 Ideálna 5 Prečo 6 Iná 7 Okamih 8 Dvaja 9 Naozaj 10 Je možné 11 Do toho 12 Navyše 13 Wau 14 Ten čas... 15 Veľká 16 Jednoducho zložité 17 Pohľad 18 Stereotyp 19 Večne mladý 20 Láska 21 Iná 22 Stratená 23 Spomienka 24 Záletník 25 Do srdca 26 Vo svetle 27 Amore... 28 Poriadok 29 Tak 30 Bez ženy 31 Mňam 32 V srdci 33 Večne 34 Bez teba 35 Nečakaj 36 Spolu 37 Návrat 38 Ženológ 39 Nájomníci 40 ...áska 41 Elektroláska 42 Stratená 43 Mánia 44 Nezrelá 45 Meno 47 Spoločne 48 Miliónová 49 V lavici 50 Láska v rozprávke 51 Pivná úvaha 52 Nevyslovené priznanie 53 Navždy 54 Nájdení 55 Prebudenie 56 Kto 57 Jednoducho žena 58 Na rovinu 59 Ó ženy 60 Ježi-baba 61 Ja, Ty, On 62 Prvá 63 Vôňa minulosti 64 Iba vôňa 65 Bobuľka a Miláčik 66 Načo slová 67 On a ona 68 O víle 69 Vtipálek 70 Oto 71 O "chlaste" / on/ 72 O "chlaste" /ona/ 73 HA-HA 74 Dialóg 75 Sexi 76 Krása 77 Radosť 78 Meditácia 79 Šťastná 80 S ňou 81 Myslím - myslí - myslíme 82 Láska a ilúzia 83 Drahý 84 Rozchod 85 Pointa 86 O láske vesmírnej 87 Lexikón o srdci 88 Objatie 89 My 90 Život Ako dobre, že z postele sme vstali, ako dobre, že v káve odráža sa spev ranný, ako dobre, že máme kam ísť, ako dobre, že duša kričí "peace", ako dobre, že nás niekto čaká, ako dobre, že máme kamaráta, ako dobre, že nás niekto ľúbi, ako dobre, že sa s ním nenudím, ako dobre, že nás občas osud kopne, ako dobre, že silou pružia ruky schopné, ako dobre, že život nás vymyslel, vďaka, že nebol to nezmysel. Ideálna Večer jej zašepkal, že je ideálna, dnes už druhej vraví, ako je tá pravá. Čo to v jej svete znamená? Už nehľadá zľava ani sprava partnera. Aj zo zrnka piesočného v mori perla sa tvorí, aj z muža nepravého večný priateľ sa zrodí. Prečo má byť správnou, pravou, ideálnou? A čo tak byť prirodzenou, sama sebou, jednoducho chcenou? Prečo Prečo máš ma rád? Lebo si skvelá, živá, bdelá, rozhodná aj smelá. Keď sa časom zmením a budem iná, nie tak úžasná, krásna a pilná, prestaneš ma mať rád, či budeš stále milovať? Nuž otázka to ďaleká a odpoveď nejasná. Je možné ťa ešte ľúbiť, ak zmysly o tebe nebásnia? Ak niekoho miluješ, zavri na chvíľu oči. Preciťuj a cíť, či zem sa s tebou točí. Ak máš ju rád a sám nevieš prečo, dotýkaš sa hĺbky srdca, kde seba v nej si opäť stretol. Iná Ľúbia sa, ale dnes je to už iné, ich mladosť zostala pri jazere, v nočnom kine. Vyzerajú inak, zrkadlá snáď klamú, on ju vníma krehkú, sviežu ba v spomienkach mladú. Cítia sa inak, ale tvoria puto pevné z pochopenia, lásky tak vrúcne chcenej. Azda nie beznádejnej. Okamih Unavená klesá, nepôjde spať, prítomný okamih nechce vynechať. Kvapky sa hojdajú v tmavom duchovzduchu nežné hlasy z neba jasne zvonia v uchu. Rozvoniava chvíľa, tajomstvom srdce jatrí, nedá sa kúpiť ani predať, trbliece sa vo dvojici i do spomienok šantí. Ocitli sa pod hviezdami, dýcha duša dušou vedno, slobodne, bez nariadení, tu a teraz, ostatné pláva v jedno! Dvaja Sme každý z inej planéty. Teším sa z kvapky dažďa, nie ako ty. Vidím farby, kvety, motýle a ty prácu, alebo sedíš pri pive. Cítim vôňu, hĺbku, žiaru a ty lovíš v meste zľavu. Rada sa rozprávam hoci krátko len, ty radšej mlčíš - viem. Sme každý z inej planéty, ale počkáme sa - ja a ty. Naozaj Poviem ti to po lopate, ako hľadať slová zlaté v zamotaných veršoch. Aj prezradím prečo. Už nie sme mladí, nemáme už zvodné vnady. Telo prestáva byť číslom jeden, hľadáme v duši súhru, pieseň. Vnímame sa ako voľakedy, veď v spomienkach sme večne mladí, aj keď stratíme sa niekde v nebi. S úsmevom a láskou hľadíme na seba, ty na mňa a ja na teba. Je možné Zostať šťastným, aj keď už nie sme zamilovaní, Zostať trpezlivým v rozmaroch dlhých bežných dní, Zostať naplneným, aj keď sme každý iný, Zostať priateľom, keď popraská láska z iluzórnej hliny. O čom je ľudský vzťah? O vášni, túžbe a milostnom opojení? Alebo o pochopení,o duševnom súzvučnení a čistote sŕdc v tomto znení? Do toho Pamätá si časy, ked kvôli váhe trhala si vlasy. Keď praskali na nej šaty, trápila sa, hladovala aj tri dni asi. Dievčenský smútok, bôľ i žiaľ, obalila čokoláda a bonboniera odniekiaľ. Prázdnotu duše a dobré rady rodinky, nahradili chlebíčky, chrumky aj pralinky. Zmenilo sa jedlo v prístav, kde sýtila prázdnu loď, zranená a nepochopená prosila v tichu o pomoc. Liekom si ty sama, ak pochopíš mlsný hlad, on pramení z frustrácie, ktorú nemá život rád. Keď ťa v noci máta dotieravá chladnička, predstav si ráno, kde svieti pohoda a ranná rozcvička. Tak šup, do športového trička:) Navyše Mnohé žienky v tomto čase merajú sa vo dne v páse. Pred zrkadlom nieto miesta, revú krivky, nespokojné gestá. V chladničke je často prázdno, niet tam tučnô, je v nej nudno. Zelenina, citrón, med, v bruchu škvŕka, zmizol smiech. Bez humoru cesta ťažká, nedaj sa ty diétami zlákať, s plnším vakom rozum svieti, a cvičenie kilá hnieti. Veď to vedia aj malé deti. Wau Wau, ako dobre vyzeráš! Ako sa vlastne máš? Časté, bežné otázky, medzi nami bez urážky. Podľa vzhľadu tvoríme si domnienky, súdy, tézy i chichotavé myšlienky. Sme skutočne iba tvarom viac či menej dokonalým darom? Čo ak v nesúmernom tele, hlboká, múdra bytosť drieme? Kým sme a kedy prestávame byť? Možno podľa proporcií hĺbku ducha overiť? Ten čas... Omladla si, zahrkotal jedného večera, myslí to vážne, či zlyhala dioptria sklenená? Každá to chce počuť, len sa skromne netvár, ale prečo, spytujem sa, hltajúc malinový lekvár. Povedzme si na rovinu, že sviežosť klesá ku dnu, vrásky, kosti neomladnú, hlbšie sú i rednú. Minulosť i zvodnosť tela je v zásuvke pasé, to neznamená, že opustím sa a nemakám v páse. Prekabátila som dátum v kalendári snažne, zmazala som jeho číslo, nepočítam dažde. Ani búrky, ani hádky, nedorozumenia, ani sviatky, dýcham silu v radosti, zo spomienok - z mladosti. Veľká Kyprá žena je najkrajšia pokiaľ leží. Pomlčí s úctou, keď rýchlo ona beží, to, čo bolo pružné visí na nej v stoji, už jej na tom nazáleží, vraj cvičenie len bolí. A tak má doma veľkú ženu, nestratí sa v dave, kvôli hmatom "polovičky" poistil sa práve. Nuž pravda je to odveká, nemiluj len telo, ale človeka. Jednoducho zložité Uvažuje ona smelo, načo meniť oblé telo. Varí, pečie, kŕmi hostí, na váhu sa vrelo zlostí. Nieto času tvoriť smoothie, len je z toho človek smutný. Klátiť všetko v mixéri a chlebu byť neverný. Internet je veľký radca, v správnych radách sa až stráca. V posteli, keď spia už všetci, vyhladnutá hrkne deci. V diéte sa dobre vyzná, v rozhodnutiach smolu tíska. Túžba s vôľou nejdú spolu, jedna hore, druhá dolu. Sníva, ako cvičí fajne, v prítmí ona koláč "tlačí," je to azda márne? Začína stále odznova. V kalendári leto svieti, ona schudnúť nestihla. Stará mama vravievali, sila je v nás a stále s nami. Svieži pohyb, práca, vtip - dobrý nápad ako brucho potrápiť. Pokoj v hlave, nový cieľ. Veľké telo? V živote len bagateľ. Pohľad Riekla: Je to pekné. I tá druhá na to, je to bežné. Neviem, aké je to naozaj, hojdám sa v oku, v srdci, v duši. Svet človeka je tak rôznorodý, moja prizma tíško tuší. Stereotyp Kráčajú denne alejou, kĺžu sa zošúchanou koľajou. Stretávajú ľudí, situácie, ocitnú sa v uniformnom žľabe, bez fantázie. Cink! Kráčajú známou alejou, kĺžu sa zošúchanou koľajou. Roztopašný výraz na tvári vyzrádza zmenu v ich rozhraní. Nezmenili dráhu, im tak drahú, otvorili bránu svojho vnútra plnú tajomstiev ešte nepoznanú. Večne mladý Zostarli sme, šepká si okolie a lesknú sa nám postriebrené vlasy, nám to ešte nedošlo, túlame sa mladosťou sivovlasí. Je nám stále šestnásť v obrazoch našej mysle tešíme sa vedľa seba so starnutím nesúvisle. Telo už nie je pružné, ale žijeme s vtipom družne. Vrásky sa prekryť dajú: farbou, krémom, aj pitím zázračného čaju. Zostarli sme, avšak zabudli sme na to. Naša cesta je o sebapoznávaní a my cítime sa na to! Láska Vášeň, zaľúbenie, túžba, citový raj či milovanému služba? Súcit, pohladenie, v duši vráska a či posteľ, čo v ľúbosti praská? Je nemožné ju nakresliť, ani z hmoty vytvoriť. Môžeme ju cítiť i pokúsiť sa chápať, čo sa to s nami v izbe deje, ak niekoho milujeme? Skúsme sa na chvíľu zaoberať otázkou, či rozumieme správne javu, ktorý nazývame láskou. Je to krátka emócia a či dlhodobý cit opojný iba vo chvíli, alebo s porozumením dlhodobo žiť? Nuž, nechajme sa prekvapiť! Iná Ľúbia sa, ale dnes je to už iné, ich mladosť zostala pri jazere, v nočnom kine. Vyzerajù inak, zrkadlá snáď klamú, on ju vníma krehkú, sviežu ba v spomienkach mladú. Cítia sa inak, ale tvoria puto pevné z pochopenia, lásky tak vrúcne chcenej. Azda nie beznádejnej. Stratená Chcel, ale nestíhal pre minimum času. Chcel, ale nedokázal pre brnenie osobnostného jasu. Chce, ale nemôže, aj keď času má hojne, žije len v jeho spomienkach, azda tam si ju nájde. Spomienka Večná, skutočne nekonečná, emóciou označená, v sieni srdca uložená, radostná i smutná spomienka v nás je nutná. Nevládne, nie je panovačnou kňažnou, ak s radosťou z prítomnosti vznášame sa nad ňou. Zbohom minulá, nebojím sa, nepadnem bez teba na dno. Záletník Pamätá si blízke ženy, s ktorými svoj život žil, vari má myseľ vybrúsenú na spomienky, čo uložil. Pamätá si dávne miesta, kaviarne, lúky, stopky hôr, návyky i gestá milovaných, kde nahliadal do komôr. Pamätá si vôňu kvetov, ktoré mali najradšej, čokoládu, kávu, módu, jablká, hrušky, čerešne. Pamätá si krehké slová vyrieknuté do tmy, keď čakali opäť a znova, on unikal s inou, pre sny. Pamätá si všetky ženy i sľubovaný raj, chce to pamäť vycibrenú, lásky snáď po okraj. Pamätá si všetky ženy, v srdci má ich pár, žije s plným pamätníkom, ale v láske sám. Do srdca Zavolal by som, ale neviem kam, spýtal by som sa, prečo do spomienky k tebe utekám. Napísal by som, keby svietila vesmírna pošta, čo poslala by vzletné slová ľúbenej na krídlach jednorožca. Ľutoval by som, keby som ťa nestretol, kvietok jasný z lúčov lásky ti do vlasov nevplietol. Tak som vytvoril zopár tichých veršov skromne, snáď počuješ, vnímaš, cítiš myšlienky hrejúce, tlejúce vo mne. Vo svetle Neviem presne, prečo som si ju vzal, zrejme som ju miloval. Viem s istotou, prečo som s ňou dnes. V jej blízkosti sa cítim príjemne i radostne, ako keď s vetrom zuní les. Neviem presne, aké krásne mala telo, viem s istotou, že na nahú tému vtipkovať by sa nám chcelo. Vo svetle mesiaca podotkneme smelo, aká nekonečná je súhra duší nielen zamilovaný pohľad a voňavé telo. Amore... Nevedel som, že Amor sa nás dotkne, zamiloval som sa láska, v noci, vo dne. Som zbláznený tvojou krásou, zrelým duchom, vtipom, špásom. Cítim sa šestnásťročne zmätený, som do teba ako školák strelený. Aký je v tom rozdiel, povedz, či som mladík a či starec? V hĺbke duše vnímam vlny, pozorujem hviezdy, splny, som navždy v tebe stratený v bludisku života, kde nieto byť bez ženy. Ó, ten pocit blažený, nie večný, ľúbosťou tvorený. Poriadok Sviežo spieva škovránok, žienka robí poriadok. V kondičke telo aj náladu si drží, milovanému mužovi úsmev v tvári sa zúži. Vstáva, lebo musí, správa v novinách ho často mrzí, nachádza odev na zemi, so začínajúcim dňom je skvelo zladený. Tak nažívajú v dome dvaja z rozdielneho sveta, kraja. Spoločný život je vtipným zážitkom, učia sa porozumieť tomu, čo nazýva on a ona poriadkom. Mať čisté, uložené veci je fajn. Mať pohodu v neporiadku, odráža silu v duši i raj. Postoj na chvíľu, rozmýšľaj... Tak Má čisto doma, lebo tak to má byť! U správnej gazdinky môžeš zo zeme jesť aj piť. Od podlahy až po strop je všetko svieže, vábivé. Až na maličkosť, je to neživé. Ako sa cíti živá gazdiná, je aj k sebe tak snaživá? Odstraňuje metlou tieň, čo jej k srdcu priletel? Umýva v duši nálady, keď sa jej zrovna nedarí? Práši koberce z predsudkov, viny a ohováraní? Poriadok vo vlastnom vnútri je cesta zložitá. Vedz, vedro ani handru nepýta. Bez ženy Na chalupe dobre bolo, smialo sa i hralo pólo, popíjalo sa slobodne, kým nenašli nás ženy dobové. Priniesli nám okrem seba lekárničku aj dobré jedlá. Ešte k tomu handričky, prádlo, prášok, bedničky. Aký je svet maličký! Čo čert nechcel, cestou stretli i sebou vzali starostlivé svokričky. Chalupa stíchla a "majster Proper" čistil ako splašený. Všetko prchlo zo stanoviska, čo ležalo, či liezlo po zemi. Potichu si pískam a z fajky jemne ťahám. Čo vlastne v žene hľadám? Harmóniu, súlad duší a či poriadok a čisto všade, lebo sa to odjakživa patrí - sluší? Môže byť život neuprataný, a predsa blažený, so ženou a nie bez ženy? Mňam Láske ide cez ŽALÚDOK! Čože je to za výrok? Tam, kde sa dobre varí, aj životu sa darí? Máš svoju ženu rád, lebo ti má kto jedlo hriať? Ak ti u nej chutí, kde je záruka, že hlavu ti nemúti? Ak si myslíš, že žalúdkom prechádza práve láska, porozmýšľaj, v čom výnimočná je ešte tvoja kráska. Láska je o postoji, súcite a pochopení. Nielen voči človeku, ale i rastlinám, stromom, zveri. Každým dňom, rok čo rok putuje láska cez žalúdok. Poneviera sa ona všade, treba ju len v sebe nájsť, kamaráde! V srdci Nevedia byť spolu, ale ani bez seba. V rozprave sa nedohodnú, iba v tichu pomlčia. V otázkach života, každý na rôznom mieste. Jeden sa šplhá do kopca druhý odpočíva zľahka na svojej ceste. Nevedia byť spolu, ale ani bez seba. V povahách sa nepohodnú, v srdciach opäť zatúžia. Večne Ľúbili sa, aj keď boli z rôzneho cesta, jagavo žiarila túžba, nie životná cesta. Nepomohli rady, ani gestá, neisto svietila budúcna siesta. Kráčajú ďalej po hrbolatej ceste, každý s iným na inom mieste. Neskutočné, s rozumom priečne, ale večné! Bez teba Neviem žiť bez teba, láska. Vyrieknem, čo kĺže sa z úst zamilovaných. Ako pokrivená spoločenská maska, tajím smútok v očiach zranených. Dnes žijem bez teba, láska. Rozkvitli nezrelé slová, odhodlaný a ničím nespútaný, v radosti a ume učím sa žiť znova. Nečakaj Vraj zavolá, napíše. Vypadnú slová vlažné, myslí to vôbec vážne? Čaká. On nevolá, nepíše. Kreslo trpezlivosti v nej sa kolíše. Už nečaká, kráča svetom sama. Silná, pokojná ba skvelá, milujúca ďalšie nové rána. "Byť spokojným vo vlastnej samote je úžasnou spoločenskou chvíľou." Spolu Spíme spolu ráno sa vidíme znovu. Platíme spolu kuchyňu máme novú. Upratujeme spolu hádame sa znovu. Varíme spolu pripálime panvicu novú. Nežijeme už spolu spoznávame bolesť znovu. Žijeme opäť spolu vnímam Ťa ako novú. Byť spolu chce trpezlivosť znovu. Nebyť spolu znamená hľadať novú. Sme stále spolu každý na inej strane znovu. Ale spolu... Návrat Odišla jedného dňa preč. Odišla, mne zrútil sa svet. Odišla, rana v duši bolí. Odišla, mierne sa už hojí. Odišla, jej cesta je jasná. Odišla, stále je krásna. Odišla, aby žila svoj sen. Odišla, nebol som v ňom, viem. Odišla, ale neplačem. Odišla, myseľ pozdvihnem. Odišla, aby som zosilnel, zostal sám so sebou šťastným, viem. Odišla, stále ju vidím. Odišla, jej parfém v listoch cítim. Odišla, aby stretli sme sa zas, s pochopením jeden druhého, bez príkras. Ženológ S myšlienkou tancuje, jazykom hrkoce, samospádom letia slová. Chŕli dojmy, letmé pojmy. Počúvaš ma vôbec? Opýta sa šeptom znova. Obrazovku okom hladí, žienku snažne počúva, zamotaný v mužskom svete, sluch nenápadne vypína. A tak sedia v izbe dvaja: osudom spojení, láskou opradení, vedz, každý z iného raja. V hĺbkach hlbatých, rôznosti taja.. Nájomníci Prenajal som miesto v srdci, kde vlastníkom si iba ty, u mňa bývaš nekonečne, už nie sme mladí, ale láskou bohatí. Za krokom telo zaostáva, v hĺbke máme jasno, viem, že som u teba a ty u mňa, uvažujem hlasno. V romanci života, červená sa jeseň, humor, ľahkosť a porozumenie vyháňa stareckú tieseň. Tak znie dnešná moja pieseň... ...áska Ako žiješ, láska? Ty, do ktorej som sa vtelila, za ruky dvoch zapletených ohnivým lúčom letela. Ako žiješ, láska? Milovaná v diaľave zašedlej, keď zobúdzal som sa s vôňou teba, v nahote zmyslov zbavenej. Ako žiješ, láska? Zahodená v spomienkach, myseľ v troskách uviaznutá, srdcom sa túlam po nociach. Ako žiješ, láska? Ty, do ktorej básnici strkajú nosy, navlečená do myšlienok, nesmelo sa pýtam - kde si? Elektroláska SMS posiela, svojky z výletov aj emaily, páčikuje moje fotky, miluje ma muž ľúbezný! Čudný to dôkaz lásky, tak jemného, priam vesmírneho dychu, vtesnaného do elektronickej doštičky, ukazovateľa miery blahobytu. Skutočná láska je vznešený cit. Nemeria sa počtom správ a "lajkov." Nedá sa opísať, ani nakresliť, vnímaš srdcom, snažíš sa porozumieť- pochopiť. Dokáže to smartfón, romantickej doby hit? Stratená Píšeš, ale ona mlčí. Voláš, v sluchátku ticho zuní. Neodpovedá na telefónne správy. Pomaly strácaš hlavu, nervy. Možno chce byť chvíľu sama bez odpovedí a otázok. Triedi v duchu zoznamky, priateľstvá a na stene visí tvoj obrázok. Naliehať, prosiť ba aj tlačiť je skryté násilie. Dať príbehu treba čas, nie rušiť priateľa v "nečinne". Mánia Napísala ona list, že sa chce s ním večer zísť. Zostala ako nemá, on nedotkol sa pera. Stromy stále kvitnú, rodia v tieni sa dvaja bozkávajú do dna. Nebola by pošta bez stromu, nebola by láska bez ifónu? Napísala správu do četu, aby išli niekam bez netu. Pod listovým stromom zmätene sedia, preč od signálu nič si nepovedia. Nezrelá Keď sa dvaja ľúbia, mnohoraké si sľúbia. "Však časom zmúdrieš. Budeš iný, iná." Častokrát sa sľuby nenaplnia. Čiaže je to vina? Keď sa dvaja milujú, všetko je krásne. Ak ilúzie pominú, láska oboch zhasne. O čom je dnešná láska? O sĺuboch, očakávaniach a zmenách. Ktorého z tých dvoch teraz? Ak sa ich cesty rozídu, nechcú sa už vidieť. Niektorí kričia, iní zas mlčia, plačú a začnú sa nenávidieť. Lebo ona! Nie, to on! Láska sa mení v napätie a chceš z toho von! O čom to krásne vlastne bolo? Dnes nevedia povedať ani slovo! Je to pravda odveká: Nezrelá je ešte láska človeka. Možno v diali nekonečnej, na planéte bez mena existuje láska večná, bez podmienok, nenávisti a očakávaní partnera. Meno Striedajú sa muži, ženy, s nimi aj ich mená, Radko, Ďurko ba i Paľko, Magdaléna, Viera. Menia sa muži, ženy, s nimi aj ich cena, lež spomienka v duši, v srdci zostane nezmenená. Striedajú sa muži, ženy cestou jedného človeka, nie je to azda meno, čo stopu v nás zanechá. Spoločne Sme v spoločnom dome, kuchyni, spálni. Sedíme na jednej lavičke v kaviarni, vo vinárni. Máme rovnaké cesty, jedlá, hviezdy. Sme ako veľké jedno. Alebo je nám to už jedno? Miliónová Stretli sa na jednej z miliónov ciest, stretli sa na jednej z miliónov hviezd, stretli sa z miliónov dní práve dnes. Stretli sa na jednej z miliónov ulíc, stretli sa i červeň vbehla im do líc, stretli sa, lebo z milióna možností vybrali si práve tú pre nich príťažlivú, srdcom bohatú. Hovoria si denne slová, ktoré z miliónov napadnú ich znova. Tak ako miliónkrát rodí sa nova, cesta z milióna je stále žiarivá, nová. V lavici Žijú spolu podľa skalnej predstavy, ako sa čo patrí i čo ich nezdar napraví. Žijú spolu, každý vníma iné jasno, u jedného slnko svieti, u druhého hmlí sa prázdno. Žijú spolu, každý v inom vzorci, kedy sa v srdci stretnú? Azda iba v noci. Žijú spolu, dvaja v jednej lavici, vo formičke naložení s výrazom ako "smajlíci". Tak už ho zobuď a potľapkaj po pleci! Láska v rozprávke Ľúbia sa nežne, hravo, ako v rozprávke, lační po dotykoch i splynutí tiel, šťastní v naivnej nahote, ich srdce vrúcnou láskou tlie. Príbehy končia jednou vetou, ľúbili sa, až kým nepomreli, v realite dnešných dní ľúbili sa, až kým iných neuzreli. Prečo? Vzťah už nie je zábavným, čo bolo prvé, už sa zunovalo, ak človek ducha nezveľadí, vybledne všetko, čo vzrušujúcim sa zdalo. Ver' nebolo toho málo... Pivná úvaha Hovorieval vtipný Miro, keď popíjal druhé pivo: Žiť so žienkou dva roky úplne stačí, časom rastú jej nároky i viacej sa mračí. Lichotiť jej zotrvačne, aká je krásna? Ľahšie sa otočím za inou, veď to je vec jasná. Ak očakáva žienka neustály obdiv, nežné slová, nech hľadá nového zamilovaného tvora. Neznie hlúpo pivná úvaha, vysloviť ju je tak trochu odvaha. A tak, ako vravel Miro, keď dopil spenené pivo: Neočakávaj, len maj rada, priateľa, manžela alebo kamaráta! Nevyslovené priznanie Kde sú tie časy, keď som ťa viedol do lesa tmavého, kde sú tie časy, keď si ma vnímala ako princa švárneho, kde sú tie časy, keď šeptajúc s nehou zvonil tvoj hlas, kde sú tie časy, keď milovali sme sa bez príkras. Dnes sú tie časy, keď chodievame do marketu, dnes sú tie časy, keď priateľov máš z internetu, dnes sú tie časy, keď robíme všetko, ako si ty myslíš, dnes sú tie časy, keď v spoločnej spálni sa nevyspíš. Prídu tie časy, keď navštíviš ma tam, kde ležím, prídu tie časy, kde v spomienke ti v náruč bežím, prídu tie časy, kde vo sne ma milo oslovíš, prídu tie časy, keď vo večnosti sa opäť ku mne nakloníš... Navždy Žijeme spolu. Máme sa radi. Tvoríme super pár, predsa mi on, ona vadí. Sme z inakého cesta stvorení, originálne ale v príjemnom súznení. Rozdiely? Pichlavé ako kamene. Keď strácame sa v tolerancii, dušou vanú horúce plamene. Čo nás vzrušovalo, teraz už len vyrušuje. Hľadáme sa v prítomnosti. Ej láska, kamže poputuješ? Zvládneme to. Aj po rokoch súhra existuje. Nájdení Keď ticho zahalí zbytočné slová, keď teplo ochladí, čo trápilo nás včera, keď pokoj ohlučí našej duše rčenie, keď dotyk zatají vášnivé chcenie. Keď myšlienky šepkajú údel, keď pointa predbehne úder, keď odrazu viem, že všetko je len v nás, cítim, vnímam a dýcham teba, bez príkras. Prebudenie Po večernej párty zobudím sa strapatá, vraj cudzieho človeka považovala som za brata. Zmaľované tváre aj lesknúce sa telá, kto bol vlastne on či ona, bola som to Ja vôbec včera? Vtipné su včerajšky v porovnaní s dneškom. Hanbíme sa, meníme sa, hádžeme minulosť k archívnym zvrškom. Ráno je múdrejšie večera, pranostika šepká, čo bolo nedávno, dnes je len spomienka vetchá. Zobúdzam sa nová a strapatá, so silou a povzbudením do krásneho zajtrajška. Kto Za tie roky, čo žijeme, spánok je samozrejmý jav. Do perín sa uložíme, pár hodín zotrváme tam. Čo robíme, keď spíme, uvažujem v písmenách. Srdce búši, telo dýcha, hlava je v snoch stratená. A čo myseľ neviditeľná? Zvedavo si nocou blúdi, do predstáv i túžob bez dozoru nazerá. Kto teda spí, keď mozog aj tak pracuje? Kto vysiela sny? Alebo náš duch iba žartuje? Jednoducho žena Žena, bytosť mierna. V emóciách nadaná, v krivkách driečna. Žena, bytosť usilovná. Vnímavá, starostlivá, v láske pilná. Žena, bytosť zázračná. Vtipná, silná, občas oblačná. Žena, bytosť nežná. Jemná, krehká aj kráľovná snežná. Žena, nie rovnaká, ale iná. Skutočná, planúca, nie vymyslená. Na rovinu Nie je ľahké veriť v malinové pery, keď z úst krásnej ženy letia žhavé strely. Už nenakreslím prstom v tvojich vlasoch, ubíjaš ma denne slzami a strachom. Netúžim po láske žijúcej len v básni. Teba sa mi zachcelo. Tak nevrč, len ticho zhasni. Ó ženy Je toľko krásnych žien a zdatných mužov. Že nemôžem mať všetkých, od malička viem bez dlžôb. Vraj iba s jedným nájdeme blízkosť skutočnú. Však niekedy príliš skoro, vo vzťahu dáme spiatočku. Je to azda osud, šťastie a či smola? Keď nepríde ten pravý ani pravá a telo márne nehou pruží i vášeň sa v duši klania. Ježi-baba Dnes som uzrel krásnu ženu. Ako lipa v záhradnom altánku, čakala vznešene v poradí pri stánku. K nej pristúpil som, opojený vôňou parfému. Túžil som zacítiť tú hebkosť vábivú. Kam sa to terigáš, si slepý? Pako! Vrazia do mňa slovné dýky, ja v úžase pokrčím nové sako. Lavína zlosti ma náhle dusí, skvostne zahalená pýcha sa mi hnusí. Prepadol som v mysli zase do príbehu v inom čase? Kde kráska sa v strigu zmení pár hodín po zotmení? Čo je to vlastne krása? Zvodné telo, háby, šperky vo vysokej cene? Alebo je tajomstvo pôvabu v príjemnosti duše zahalené. Dnes som uzrel krásnu ženu čakajúcu v rade. S tvárou ruže, ale v tóne blízkom ježibabe. Ja, Ty, On Obdivujem, lebo vie, pozorujem, ako bdie, vyciťujem, v noci snie, počúvam smelé nie, málokedy sa mu cnie, sám so sebou prežiť vie. Každý z nás to vie... Prvá Láska zanechala v duši tón sediaci tajomne s husľovým kľúčom, zabrnkám si občas na spomienkových lásky lúčoch. Bola prvá, tak povediac stále trvá v mysli, v duši, kde o čase sa len tuší. Je uložená večne v srdcovej formičke, v nekonečne. Aj keď spáliš listy, zmeníš číslo, ba vymažeš dáta, je naveky v hĺbke tmavých hĺbok, aj keď privreté sú tvojho srdca vráta. Vôňa minulosti Minulosť a vôňa jedna s druhou, nie bez seba. Čo už bolo, vonia dúškom z minula. Zážitok v aróme snežienok ustlal si lôžko v pamäti, nehu strieda kamienok, slnko i chlad presvieti. Vôňa a minulosť - jedna bez druhej nie je. Život, parfém to rozprášený do spomienky večnej. Iba vôňa Vôňa rána, vôňa trávy, vôňa šálu milujúcej mamy. Vôňa kávy, vôňa lesa, vôňa slnka až nad nebesia. Vôňa srdca, vôňa lásky, vôňa teba ako parfém slastný. Vôňa dneška, vôňa čaju, vôňa ľudí, ak dobré si prajú. Vôňa života, vôňa sily, vôňa pravdy, ak sme sa v nej nezmýlili. Bobuľka a Miláčik Je úžasné byť bobuľkou v mladom čase, aby sa jej v spomienkach dotkla zase. Je omamné byť chrobáčikom vo sne sedemnástky, aby raz spomínal na ten pocit slastný. Časom sa bobuľka rýchlo mení a chrobáčik ožíva až po vytriezvení. Bola ich láska iba klam? Zauzlení večným sľubom za prítomnosti davu hláv. Prečo haniť to, čo bolo tak jasné, nepoznali, kým vlastne sú, len na filmovom plátne. Láska sa neuzlí, ani nesľubuje, láska sa dlhodobo tvorí a poznaním utužuje. Alebo? Načo slová Nehovorím už o láske, o vôni padajúcich hviezd, o lupienkoch v srdci kvitnúcich, nehou bytia nechávam sa zviesť. Nešepkám už o láske, utieram hlasy z vlhkých pier, už nezaspávam s vášňou v otázke, hľadám odpovede v celách tajných vier. Nenapíšem už o láske, vykĺzli slová z atramentového pera, zmenili sa v súcit a poznanie, vyzlečená báseň zostáva nemá. Tak ži, oáza veľkých sŕdc, ukáž nám cestu ako milovať a nikdy nezabudnúť. On a ona Žienka občas milému umožní, že je v živote zľahka nemožný. Nestretnú sa v pravde navzájom, víťazí zväčša ten, kto platí podnájom. Žienka často milému dopraje zohnať smelo, kde tu doláre. Veď vášeň už dohorela, tak aspoň komfort, keď láska už nie je nová. Žienka nad milým uvažuje, prečo sa stretli a čo hodnotou je. Ani auto, ani dom, ani práca napokon. Len tiché zvodné spolubytie v oáze sŕdc navždy skryté. O víle Nielen deti vidia víly a more tancujúce s vetrom, po kvapkách rozmýšľam v tej chvíli, sťa skutočné sú vo vodných svetoch. Ľudské oči uzrú mnoho a predsa tak málo, vo fantázii je možné všetko, ani sa nám nesnívalo. Ryby, mušle, kraby, vtáky, i skvostné vodné sirény, so žezlom vládca modrodraký, až v srdci vnímam ich ozveny. Vtipálek Môj muž je veľký romantik, daroval mi zvláštnu sochu, vraj to nie je žiaden trik, len háby aj slamy trochu. Je bohyňou nášho dvora, šteboce veta z jeho úst, záhrada bude ako nová, po vtákoch nezostane žiadna spúšť. Môj muž je veľká "naivka." Myslel si, že ma dostane, strážim dom ako modlivka, bojí sa vliezť i do spálne. Dodnes milujú muži ženy a naopak, život bez humoru je neblažený - tak! Oto Nezatvára zubnú pastu, vôňou nekvitnú mu nohy, zabúda na nežnosť hlasu i papuče nechá v centre chodby. Hlavou mu beží blondína, v krivkách sa hrdo nesie, postačí mu žienka Malvína, keď vášňou opadne z nej perie. Pobláznil sa chudák Oto, v predstavách živí zvodného anjela, kráska je len obrázkové foto, zasnene hľadí do obrýzganého taniera. Skutočná láska je po zaľúbení, keď ilúzia ako pivo vyprchá, ocitnú sa nahí, ba v čistom znení a začínajú s vtipom odznova. O "chlaste" / on/ Alkohol mi pomohol uvidieť sa v tónoch mol. Aký som slabý a on pán, v okovách chmeľu, v putách dám. Alkohol mi pomohol ukázať svetu, kým som bol, či s pohárikom zotrvám, alebo život v pláne mám. Alkohol mi pomohol uväzniť ducha, nie náhodou. Opúšťam ťa, mamon besný, v zrelosť bytia kráčam driečny. O "chlaste" /ona/ Naplnila pohár, aby ho vyprázdnila. Naplnila pohár, aby sa zabavila. Naplnila pohár, aby seba nevidela. Vypila pohár, ba problém utlmila. Vypila pohár, ba dušu zobudila. Zastrela seba samú, nič nepochopila. Je vinníkom alkohol, čo drží nás pod vodou? Osudové kamene, či emocionálne, ľudské plamene? Keď moríme sa, trápime, je jediným liekom, tak sa napime? HA-HA Vraj už to bolo, keď sme boli mladice, vraj už to bolo, keď babičky spievali trávnice, vraj už to bolo, keď chlapci bozkali nás na líce. Ha-ha, rehocem sa hlasne i nejeden okoloidúci závisťou žasne. Ha -ha, smejem sa rýchlemu osudu, vek nie je príčinou, keď do života pozývame nudu. Radosť, smiech i pohoda bdie niekde v nás, aj keď zostarli sme, život je stále náš. Čo nastane, keď získame status dámy na dôchodku? Na ništ! Pôjdeme veselo i so šarmom práve z Chopku. Kto určuje mladosti hranice? Štatistické tabuľky? Ak spoznaju nás, prepíšu ich velice a zaradia do zvláštnej zásuvky. A čo vy? Dialóg Si krásna. Ale, čo to táraš, pozri sa bližšie. Si krásna. Ale nevrav, nie je to nutné. Si krásna. Ale, veď je to smiešne, alebo len klišé? Si krásna úsmevom, ktorým na mňa hľadíš, nehou, s ktorou naše deti hladíš i vôňou domova, v ktorom čas so mnou krátiš. Si krásna! Sexi Uschi Glas, je jednou z nás, k raňajkám je ananás. Vždy energická Madona, k večeri je zeleninu i kúsok melóna. Vo filme kráska sexi maká, šminka vtláča sa do jej saka, cez obrazovku na ňu hľadíme v kresle chrúmajúc sústo vábivé. Starosti, nervy, zhon a tlak. Ešteže čo! Zháňať bio a žiť naopak. Ľahšie je hundrať a točiť sa podľa scenára ako myslieť a nahliadnuť do vlastného pohára. Krása Reklamujú vrtkú kefu, vraj z vlasov stvorí bublinu. Pred zrkadlom žienka žiari hodinu a nie jedinú. Nanesie štetcom farbu piesku, zahladí kožné trhliny, zvýrazni pery, predĺži riasy, nasliní prstom, nech okrasa sa nekriví. Utiahne v páse nohavičky a nadvihne podprdu, spokojnosťou ona žasne, veď zrodila sa maska - niet divu. Muži sa za ňou otáčajú, však trvá to len chvíľu, netušia, kto je ona pod vrstvou plnou ílu. Prečo sa toľko fintí žena, veď marí ľudskú krásu. Šestnástkamsa nevyrovná a v šminkách? Má ilúziu jasnú. Radosť Teším sa na zajtra aj na dnešný deň. Kto si ma všimne, netuším, splyniem s tým, kde sa ocitnem. Neočakávam nič zázračné, len v príležitosti pobudnem. Čo sa stane? Neviem a nepoviem. Meditácia Čítala som v známej sieti, ako v dnešnej dobe liekom pre pokoj v duši je meditovať voľne. Nie je to až také ťažké, ak máš pružné nohy, zauzlíš ich do "lotosu" a čumíš do oblohy. Nepochopila som návod, ani nie som blbá, ale sedieť na koberci je tak trošku nuda. Čítala som v známej sieti, ako v tichu nemyslieť, idem sa zblázniť veľkou snahou, dobrotky nejdú odmyslieť. Už to mám! Priletí myšlienka do ucha, pred kvalitným nemyslením hodím niečo do brucha. Aj keď s plným "zásobníkom" nie som bytosť bezduchá. Šťastná Byť šťastnou len tak, čerstvo po zobudení s pyžamom naopak. S láskou v srdci, vetrom v hlave, v rannej rose, čo hojdá sa v tráve. S vôňou kávy, zvukom vtáčka, v duši s vášňou váľať sa jasnozraká. Byť šťastnou len tak, v čerstvom bytí s iskrou slnka vo dvojici, osamote a naopak. S ňou Môžeš sa hlasito smiať i donekonečna rozprávať, v rozprave sa vzdelávať, s humorom spomínať, byť prirodzenou, z osobnosti vyzlečenou, len tak s ňou, za plotom pokrčenou? Myslím - myslí - myslíme Každý si občas niečo myslí, múdra aj nezmysly. Aj ty práve teraz na niečo myslíš. Nepôjdem do mesta v teplákoch bez kvalitnej značky. Čo si pomyslia iní pri pohľade, snáď? Nemá prachy, je švorc tak akurát! Zavolal by som. Chýbaš mi a rád ta vidím. Čo by si o mne pomysleli? Sám sebe nezávidím. Nespravil som veľa vecí. Z nádejných činov zostali keci. Všímal som si reči iných a nalial som si svoje deci. A ešte párkrát dokola. Je to cesta alebo smola? I pošepkal mi: Ži svoj život ako sen! Nezáleží, čo si myslí tá či ten! S elánom tvor vízie a s rozumom chcenia, za slobodou prejavu nás brzdia len vlastné obmedzenia! Láska a ilúzia Zamiluje sa šuhaj v rozprávke do pohľadu peknej dievčiny. Za večný život s krásavicou vykoná čin spanilý. Od malička veríme na iluzornú lásku, kde ona je mladou, krásnou a získa princa "na povrázku". Na konci príbehu k oltáru kráčajú, poznajú sa iba krátko, ale prstienky na rukách sa už blýskajú. Zabudla rozprávka, o čom je láska a pozná ju vôbec film? Tak smelo položená otázka, vie to niekto z vás? Ja sa za to nehanbím. Drahý Ujujúj, privítanie nemilé, odpadky v koši sú prehnilé. Nedbá o to muž môj drahý, život s ním je málo zdarný. Lamentujem celý deň, asi sa s ním rozvediem. O poriadku vie toho málo, ba ešte aj zabúda, vraj princ na bielom koni! Ach, čože je to za búda? Raz prisnil sa mi v noci sen: Vidím muža, ako frčí, dobehnúť ho nemôžem. Vybavuje, objednáva i nábytok sťahuje, svojej milej, vernej žienke čerstvé kvety kupuje. Točí sa ako víchor celý deň, kvôli jednému smetiaku sa s ním rozídem? Rozchod Náš obdiv sa v gáfor mení, vety začínajú slovom keby. Presviedčame sa navzájom, nie je jasné, kto zaplatí podnájom. Sme väzňami v našom vzťahu, túžime po slobode a láska je v ťahu. Pointa Zo súčasných filmov viem, že láska vzniká za tri týždne. Rozprávky zase šepkajú, že bohaté a krásne boli kráľovné aj kňažné. Z komédií je mi jasné, že treba spred oltára zutekať, napriek sklamaniu a všetkým nákladom smutnému mladíkovi o láske ísť rapotať. Všetko je to rovnaké a lákavé, pozeráme do telky a čakáme. Či sa vezmú a kedy z nenávisti vznikne cit, ach ľudia moji, naozaj bez rozprávok nevieme stále žiť. O láske vesmírnej Toľko prekrásnych slov zrodilo sa o láske, ja prelievam sa spomienkami v otázke, či ju skutočne prežívam. K ľuďom, kvetom, zemi a svetu, či sa jej srdca dotýkam. Môžem žiť bez ľudskej lásky podmienej hocičím, ktorá časom zmení svoj šat a obrastie ihličím. Avšak lásku nepoznanú, len v túžbach skrytú, vyrovnanú, uchovám navždy do srdca siene, snáď niekde vo vesmíre o nej rozpovieme. Možno už dnes o nej vieme... Lexikón o srdci Ak má človek srdce dobré, myslí sa ním ľudský sval? Tak by som to nenazval. Srdce tvoria myšlienky i postoje, obrazy, predstavy ba všetko navôkol, čo náš vnem poje. Srdce sú ľudské pocity, skúsenosti aj nežné city. Srdcom nazývame to, čím sa hebká duša sýti. Srdce možno rozsvietiť aj rečami očierniť. Skutočnú však jeho tvár možno len vycítiť. Srdce, ten oblý sval, silné je v tele sťaby kráľ. Srdce ducha ako talizman žiarivo a večne sa jagajúci, aj keď odloží žezlo kráľ. Vďaka, múdra kniha, nevedela som doposiaľ. Objatie Objímam bez príčin - len tak. Ráno i večer a naopak. Objímam človeka, zviera aj kvet. Zem, vodu, vzduch a ohňom doráňaný svet. Objímam stromy, lúky ba aj celý les. Mestá, dediny aj miesta, kde nešteká ani ten pes. Objímam slnko, mesiac, hviezdy. V sebe teba a v tebe seba, aj tých láskou biednych. My Sme nahraditeľní, zameniteľní aj tvarovateľní. V manželstve, v rodine aj v práci. Sme nenahraditeľní, jedineční a výnimoční. V mysli, v duši a v srdci.