Vianocna stafeta Kolektiv autorov Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Komunita Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2019) 110001 O knihe Napad Renaty Montmartre Bogdani sa stal skutocnostou. Komunita ludi v Greenie kniznici vytvorila takuto jednoduchu, ale peknu zbierku. Preco Vianocna stafeta? Odpoved je velmi jednoducha – idu Vianoce a jednotlivi autori spolupracuju cez poskytnute slovo, ktore sa musi vyuzit v poezii ci proze. Vysledkom je tak desat diel od desiatich autorov. Do knihy sa zapojili nasledovni autori: Renata Montmartre Bogdani, Zuzana Balasovova Donatova, Andrea Ferencova, Stanislav Hoferek, Kristina Hruskova, Tereza Hruskova, Pavel Sekerak, Maria Streicherova, Brona Zelena, Zuzu Zuzula. Autorom obalky je Maria Streicherova. Vianocna stafeta 1 O knihe 2 Stanislavovi z lasky 4 Enkaustika 5 Co vy na to? 6 Vianocny pribeh 7 Vanocni pout 10 Kalamita 11 Cvrcek na snehu 12 Ozvena 13 Snehova vlocka 14 Cinkava 15 Stanislavovi z lasky Renata Montmartre Bogdani Slovo Pterodaktyl dodal Stanislav Hoferek Na Vianoce co mi treba? Kusok lasky, bochnik chleba Trochu tepla pri kozube Ziadne gesta samolube Netreba mi obdiv sveta Pterodaktyl uz nelieta Collini uz v zemi hnije Co objavil fosilie Vtakojaster skameneny Ryby zral, no uz tu neni Nehladajme teraz kosti S laskou uvitajme hosti Co nam radost, pokoj nesu Ludske teplo, nie noblesu Enkaustika Stanislav Hoferek Slovo Enkaustika dodala Renata Montmartre Bogdani Chladne sny a chladnejsie dotyky ma ten, kto mrzol pred Billou utekal na mieste, asi pred nikym zahrieval sa len kapucnou sivou Uz ma zapisane vsetky darceky aj pre uja Imra z Roznavy on a Vianoce, to je suboj odveky tak sa vyzbrojil pokryvkou hlavy Keby mal nastroje na enkaustiku keby mu Dunco nezhabal zapalovac uz by nadaval na vsetkych pychu mozno aj na predvianocnu Slovac Je mu aj luto toho uboheho kapra ktory plave pomedzi ladove kryhy ale co uz. THIS IS SPARTA! Vrati sa z nakupov sedivy? Macko tej a ponozky tomu namiesto mien len zamena kladivo, ake ma boh hromu na neho je akcia skoncena Co vy na to? Zuzana Balasovova Donatova Slovo Nudaplaz dodal Stanislav Hoferek Sme neprirodzeni v oblekoch sucasneho sveta, sme uniformni v spravani, sta spolocenska dieta, sme pouceni cez informacne siete, sme roztopasni v nakupoch i lakadlach, ved viete. Pravidelne cez vianocne sviatky zapotia sa lekari, aj ked je den radostny a kratky. Z novin aj eteru spravicka zneje, nedavajte steniatka pod stromcek, ale aj tak sa to deje. Ze farebne vybuchy kynozia vtaky, zvierata, vsak kazdym rokom niekoho zrani petarda. Sme pozivacni a mysliaci len na seba. Zivot nie je na nudaplazi. Zloby je dost, viacej nam jej netreba. Vianocny pribeh Zuzu Zuzula Slovo Krb dodala Zuzana Balasovova Donatova Vianocny pribeh nastal vtedy, ked my sme obehovali vsetky nakupne centra, ci sa nahanali niekde po obchodoch hladat vsetky darceky, ktore boli potrebne k Vianociam. Kto my? Proste ludia z celeho sveta. Je to usmevne, ked sa zamyslime, ze co je v tejto dnesnej dobe dolezite: DARCEKY A PENIAZE. Rozpoviem Vam jeden krasny pribeh: V malebnej dedinke, kde sa stretava zapadoslovensky kraj so stredoslovenskym lezi jedna malicka dedinka s tisic obyvatelmi. Zvlastnostou na tejto dedinke je, ze na Vianoce chodia zdobit stromceky susedom. Ale nie v kazdom dome ste nasli stromcek, lebo ludia zacali zdobit ovocne stromy v zahradach, vesat gule ci retiazky po slivkach, hruskach ci jabloniach. Tento rok sa tam pristahovala nova rodina do posledneho domu na hlavnej ulici. Dom asi zdedili po rodicoch ci prarodicoch, lebo to uz bola storocna chalupka, ktora tak pusto lezala roky na konci ulice. Chatrala den co den, rok co rok. A asi tak pred tyzdnom som zbadala stahovaciu sluzbu, ktora vylozila vsetky veci pred tymto domom. Dievcatko posobilo velmi vystrasene a ta pani nebola zhovorciva a bala sa poriadne okolitych ludi. Ako keby nepatrila sem. Ako keby sa jej zrutil svet a nevedela kam sa podiet. Dnes je 23teho decembra, kde kazdy sa nahana za niecim, nakupovat posledne veci, lebo bude dva dni zavrete a dojde „Sodoma Gomora“ na Slovensku republiku, ako to dnes hlasili rano v radiu. V tomto dome sa nic nedialo.. Ziaden strom, ziadne zdobenie, ziadne Vianoce. Dievcatko zacalo chodit do novej skoly, ale videlo sa mi nejake blede, ci ako to mam opisat chorlave. Kaslalo a tazko sa jej dychalo. Ako kracalo kazde rano okolo mojich okien, pozorovala som jej pohlady. Nesledovalo okolie, nesledovalo nic... Ako keby Vianoce pre toto dieta neexistovali. V jedno rano, ked som musela odhrabovat sneh, lebo v noci pani Perinbaba roztrhala vsetky svoje vankuse, tolko snehu sa nakopilo pred garazou, som ju zbadala. Isla.. kracala, bolo pocut tlmivy zvuk snehu, ako sa odraza od topanok. „Dobre rano.“ pozdravila som sa smelo, nevediac, ci nejaka odpoved dojde. Nedosla, vsak, co ocakavam od dietata, co sa boji vsetkeho, aj toho okolia, ked pozera do zeme. „Ako sa volas?“ pytala som sa dalej v nadeji, ze mozno odpoved pride. Zdvihla hlavu, pozrela na mna uplakanymi ocami a snazila sa prestriet usmev na svojej tvaricke. Nevedela ho ukazat, len slzy sa ronili ako take kropaje pri topeni cenculov. „Preco places dievcatko? Preco tak trpko nariekas? Ublizil ti niekto?“ „Prepacte, nesmiem sa rozpravat s cudzimi ludmi, mama mi to zakazala. Musim uz ist dalej.“ Zlozila hlavu k zemi a kracala dalej ako predtym. Ako keby nikoho nestretla a isla tym istym krokom, tou istou cestou do skoly. Zostala som nehybne stat s lopatou pred garazou a spomenula som si na tie tazke slzy, na ten smutok v ociach, co mi teraz znicil den pred Vianocami. Rozhodla som sa ist a zazvonit na zvoncek na tomto dome. Aj ked pochybnosti nicili moje vnutro, musela som spravit tento krok. Potlacila som zvoncek zamrznutymi prstami. Vo dverach sa zjavila postava vo vytahanom svetri a krici : „ Co tu chcete?“ „Prepacte, chcela som sa spytat, ci je vsetko v poriadku, som vasa suseda dva domy od vas.“ „A preco by nemalo byt v poriadku, vsak vidite!“ odvrkla nevrlym hlasom. „Viete, stretla som rano vasu dceru a plakala. Celu cestu sa diva do zeme a place. S nikym nerozprava, len ide bludiac do skoly.“ „Co sa starate do mojej dcery? Ja sa tiez nestaram do vas!“ Vedela som, ze to je zbytocne. Opustila som priedomie domu a vratila sa dalej odpratavat sneh. Bolo mi smutno, ze taka bezociva zena je moja suseda a ked ma niekto zaujem, este aj tak je na neho clovek odporny. Ako som varila, myslienky neprestavali mysliet na to male dievcatko. Vedela som, ze mam este jeden mozno posledny pokus, ked pojde zo skoly. Vedela som, ze o druhej chodievala zo skoly. Videla som ju na rohu ulice a cakala som, pokym sa priblizi blizsie. Blizila sa takym istym krokom ako dnes rano. Postavila som sa jej do cesty tak, aby musela zastat presne pred mojimi nohami. Zastala a citila som, ako sa zachvela pred tym zastanim. Jej ruky boli zamrznute bez rukavic, kabat bol tenky na tuto zimu a ciapka u nej nenasla miesto. „Ahoj, skusim este raz ako sa volas? Viem, rano si mi vravela, ze nemas hovorit s cudzimi ludmi, velmi ma mrzelo, ked sa ta rano videla ronit slzicky.“ „Teta, prepacte, ale poviem vam to teda, placem pre moju mamu, lebo place uz vela noci. Nevedeli sme, kam sa podejeme a teraz nemame ziadne kurenie a ani peniaze na drevo ci uhlie, vidim ju, ako sa snazi ma hriat vlastnym telom v noci, aby sme nezamrzli...“ „Boze, to je hrozne.. To mi je luto..“ moje oci sa zaleskli tiez malymi slzami smutku. „Nepovedala si mi, ako sa volas?“ „Elenka a byvame tu tyzden, to je dom po maminej kamaratke, ktora sa nad nami zlutovala, aby sme mali nejaku strechu nad hlavou. Mama hlada pracu, ale vyzit so 150 eur na mesiac je malo. Ja radsej budem chodit v tenkom kabate a deravych cizmach, ako vidiet mamu taku smutnu.“ Tak som ju chcela v tom momente silno pritisnut k mojej hrudi, aby aspon na chvilku citilo teplo lasky. Obisla ma tichym hlasom a isla smerom k domu, neotocila sa, kracala priamo k branke. Vratila som sa domov, obvolala vsetkych susedov, porozpravala im tento smutny pribeh a sused od vedla zalarmoval mojho muza a vybrali sa do mesta autom. Ako sa vratili, viezli na voziku krb a drevo. Zazvonili na zvoncek, vysla zena s upatym pohladom na nich a spytala sa: „Co si prajete?“ „Prepacte moja zena tu doobeda u vas zvonila a potom nahodou stretla vasu dceru, ktora jej vyrozpravala pribeh, co sa vam stalo. Len sa na nu prosim nehnevajte a rozhodli sme sa ako dedina zlozit tento rok pre vas na darcek. Nech sa paci novy krb a drevo na celu zimu.“ Zena sa zakoktala, nevedela najst slova a v tom momente vybehlo dievcatko z dveri. „Mami, kto zvonil? Postar?“ „Ano Elenka, postar, ktory nosi darceky. Aj pre nas priniesol velikansky dar. Teplo domova.“ Zena objala obidvoch muzov tak silno, az stratili skoro svoj dych. Plakala az tak, ze slzy padali na zem a vytvarali ladove jazierka pred nohami. „DAKUJEM“ „Len to vam viem ponuknut, nic ine nemam, len moju dceru...“ Chlapi vylozili krb, polozili ho do miestnosti spalne a zakurili do neho. Teplo a svetlo oranzovych plamenov rozziarili miestnost. Ano, ani ten stromcek tam nechybal, lebo stromcekom sa stal tento zazrak. „Mami, to je najkrajsi darcek k Vianociam – TEPLO NASEJ IZBICKY.“ Ten usmev a stastne oci boli zosobnenim velikanskej radosti. Objala obidvoch ujov, co tam pri nej stali tak silno, ze ju pohladkali po hlave. Susedia na stedry den priniesli z kazdeho domu dobroty pre nich a aj broskyna, co stala pred oknami bola ozdobena striebornymi gulami. Takze Vianoce mohli prvykrat zacat pre Elenku tak, ze od toho dna pozerala do okien a sledovala okolie a tesila sa kazdemu ludskemu pohladu. Vanocni pout Tereza Hruskova Slovo Fujavica dodala Zuzu Zuzula Byl den, ten, kdy kazdy tvor plesa a noc, kdy vanice prichazi z lesa a on stal na kraji horskeho plesa. Hledel do hlubin. Prisel cas svatecni, klid a mir krajinu zahalil, ze svaru stal se jen bledy stin a on vstal. Kolem vlocky snehove padaly, deti darecky hledaly a skritek Tomte se jen smal, zatimco on kracel nedbaje kam. A presto vedel, ze nesmi zastavit, jeho stopy v zavejich zustaly a on nahle vnimal vsechnu krasu sveta, prozrel, byl na samem kraji sveta a vedel, ze tady byti ma uz nasel cestu, jiz vedel kam. Kalamita Andrea Ferencova Slovo Zavej (snehova) dodala Tereza Hruskova Idem domov Kalamita Vietor fuka A sneh lieta Vsade zavej Vsade kopa Po kolajach Ani stopa Auto fuci Stierac stiera Dovedie ma Domov viera? A ci v aute Budem spat? Neradno sa zahravat So zivotom Krehky je Nech ma anjel zaveje Radsej domov Kde teplo je Kde rodina ma zahreje. Cvrcek na snehu Maria Streicherova Slovo Natura dodala Andrea Ferencova Sneh je jeho zrada. Zmrznuty slacik do zaveja pada. Tony sa menia na kopije. Natura pevca este zije. Huslicky mrznuc chytaju dych. Doletny sen znasa sa do tich. Kridelce netrie o kridelce. Ozvena nema co vychytit. Vlocky sa menia na chuchvalce. Telo sa nuti necitit. V zaveji uviazla piesenka. Zivot je ako podenka. Cvrckov ci cloveci? Prikryty snehom. V domnelom bezpeci. Ozvena Pavel Sekerak Slovo Ozvena dodala Maria Streicherova Raz, razz, razzz, razzz… Ozyva sa hlas, hlass, hlasss… A za nechtami mraz, mrazz, mrazzz, stipe ako das, dass, dasss... Snad, snad, snad, snad… nebudem sa bat, bat, bat… Na vrchole stat, stat, stat… A veselo sa smiat, smiat, smiat... Zatial vsak len bludim tmou, tmou, tmou… Aj ked mal by som byt teraz s nou, s nou, s nou… Uvazneny som v podzemi, podzemi, podzemi… Bez naroku odmeny, odmeny, odmeny… Snehova vlocka Brona Zelena Slovo Poklad dodal Pavel Sekerak Na nostek mi cinkla snehova vlocka, zacalo snezit, prituhlo troska. V teple domova sa na sneh krajsie hladi, v duchu si spominam na svoje "mladi". Na to nekonciace santenie sa v snehu cez prazdniny, na vecerne prejedanie sa bez najmensej viny, na hrbu rozpravok, co som hltala pohladom a na vyrabanie Betlehemu s tatinom. Ked prisiel cas stedrej vecere a zazvonil hlas zvonceka, so zatajenym dychom som pri okne stala a cakala, ci neuvidim na oblohe sane a Mikulasa. Po chvili som sa nenapadne na stromcek obzrela, a zbadala darceky s pokladmi iba pre mna. Rozziarili sa moje uprimne detske ocka, nevinnosti a lasky vo mne pribudlo troska. Pre tieto spomienky a krasne okamihy, milujem Vianoce v kruhu svojej rodiny. Cinkava Kristina Hruskova Slovo Rolnicka dodala Brona Zelena Zvoni, cinka, cinka, zvoni Copak se ti hlavou honi? Cinka, zvoni, rolnicka Je v ni skryta pisnicka Pisnicka o ledu O snehu, o tichu, O lasce, o vire O teplem kozichu Pisnicka o pranich, O snech a doufani Usmevech ve tvarich, Co smutek zahani Pisnicka vanocni Vesela, jiskrici Jako ta rolnicka Do ticha zvonici