Vyber 2012-2013 Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2014) 010001 Po vydani siestej knihy basni Marie Novakovej, ktora nesie nazov Skladacka, vychadza vyber z jej tvorby. To najlepsie si mozete teraz precitat na jednom mieste. Vyber je subjektivny, vybrany roznymi autormi poezie na zaklade ich osobneho pohladu. Tato subjektivita znamena rozlicne pohlady na jej tvorbu, ako i fakt, ze niektore pekne kusky mozete odhalit jedine prostrednictvom zbierok samotnych. Pokryte su nasledovne zbierky: Zablatena princezna, Ceresna (obidve 2012) a Vlci mak, Ciernobiela, Recept na lasku a Skladacka (vydane v roku 2013). V svojich basniach autorka casto kombinuje lyriku a epiku, pricom je jej tvorba urcena predovsetkym mladym ludom, ktori stale nieco hladaju, vratane seba sameho. Zablatena princezna (2012) vyber basni urobila Andrea Ferencova Ceresna (Vianoce 2012) vyber basni urobila Milica Mikulova Vlci mak (2013) vyber basni urobil Stanislav Hoferek Ciernobiela (2013) vyber basni urobila Milica Mikulova Recept na lasku (2013) vyber basni urobila Martina Zacharovska Skladacka (Vianoce 2013) vyber basni urobil Martin Chudik Obsah Vyber 2012-2013 1 Ciernobiela 4 Dokonalost 5 Dve komety 6 Dvere medzi zivotmi 7 Chcela som ti povedat 8 Leto 9 Milovana 10 Nadej 11 Na hodine lasky 12 Na hranici 13 Namiesto lasky zaplavy 14 Na moste 15 Odist prec a zamavat 16 Septembrove rano 17 Slza 18 Spomienky a ciny 19 Srdce v rieke 20 Struciky sklamania 21 Vianocna 22 Vietor 23 Vlci mak 24 Vrba 25 Zablatena princezna VI 26 Zablatena princezna VII 27 Zablatena princezna VIII 28 Zablatena princezna X 29 Zakliata 30 Z dvojice polovica 31 Ciernobiela Ciernobiele okamihy, sfarbilo jedno davne zlo, o nom su piesne i knihy, my mu davame zezlo. Niekto by ho nazval laska, ten kto lubi sa ho neboji, niekde je mladik a kraska, inde su dvaja v suboji. Dlazdice su ciernobiele, medzi svetlom hranice, tma kradne myslienky smele, odchadza chut navstivit lice. Na ruzovu zafarbena, siva a bez farieb zivota, ci je laska opotrebena, rozhodne sudca a porota. Cierne vrany sa zasmeju, vraj jedna k druhej sada, u ludi sa temne veci deju, place ta, ktora mala rada. Pochadza zo zbierky Ciernobiela (2013) Dokonalost Zabudnut a spomenut, odprasit minulost, dokonalu napomenut, z kosti a koze len kost. Tuzba po dokonalosti, v cloveku davno ukryta, kazde srdce nazlosti, ked chodi chytat do zita. Objavenie raja sa odklada, do posledneho zapadu daleko, hriesna tuzba ty a ja, bola som z lasky namakko. Tuzit po niecom neskutocnom, citit okamihy dlhych cakani, dokonalost nie je len snom, niekomu lezi na dlani. Az ju raz stretnes na ulici, mozno bude pre teba netvor, pocitis bozk na lici, moze za to laska a vietor. Pochadza zo zbierky Vlci mak (2013) Dve komety Niekedy sklopime usi, pockame na novinky, meskaju presne ako hodinky, hovoria to co kazdy tusi. Vsetko mame, vsetko vieme, dokazeme zamavat fyzike, nemame strach hovorit v lyrike, o tom ze sa uz nepohneme. Ostaneme prikovany, na rohu dvoch nestasti, spolu padame do pasci, kto nam pride do rany. Raz najdeme aj seba, mozno v novej tabulke, ja budem pri Bambulke, opreta o kusok chleba. Neviem dobre kde budes ty, prehladavat nadeje, mozno nas dokopy zaveje, dve zabludene komety. Pochadza zo zbierky Skladacka (2013) Dvere medzi zivotmi Otvaram dvere naposledy, zhrdzaveli a zoslabli, som iba clovek bledy, ktoreho od nich odskrabli. Zatvaram celkom potichu, mala bodka posledna, dvere co zastavia pychu, aku ma zena nezbedna. Vrzganie v mysli silnie, myslim ze ho vsetci pocuju, vsetky otazky miznu pilne, na zbierku otaznikov putuju. Pocujem udery neznamych ruk, neviem co mi chcu povedat, asi to ze som mala vela much, ked som chcela seba rozpredat. Stratil sa kluc od dveri, zmizol v hmle menom utrpenie, pravdu syty hladnemu neveri, za dverami si uz nespomenie. Pochadza zo zbierky Recept na lasku (2013) Chcela som ti povedat Chcela som ti povedat, co pre mna znamenas, nepoviem nic a uz ta nikdy neuvidim pri sebe, nechal si ma samu v lese, neviem ci spominas, ostali mi spomienky a co som citila k tebe. Moja dusa za nic nemoze a ty jej das facku, kladivom na kusky rozbijes dievcenske srdce, mrazi ma pri tuzbach poznat s tebou lasku, snazim sa zabudnut a nemysliet zas nabuduce. Ale myslim a zozieram to, co ostalo z mojho ja, ty vyjedas krem z kolaca a napchavas sa cipsami, mala som ta v srdci, ale nie ako netvora, teraz mam tvoju fotku za milion zipsami. Viem, ze si na mna nespomenies a ani ja na teba, ked sa stretneme v domove dochodcov, dovtedy budem rozmyslat a marne hladiet do neba, cele dni a cele roky spominat pred polnocou. Ake krasne boli slova, ked som bola skumana, vedel si farbu mojich oci a ja tvojej nausnice, ty si bol princ z rozpravky a ja laskou sputana, teraz davas do kozuba odo mna listy a pohladnice. Pochadza zo zbierky Vlci mak (2013) Leto Nad krasnou krajinou zapada Slnko, uz dlho ziarilo na polia a potoky, unavene zalieza rychlo a prudko, len aby sa zajtra dalo do roboty. Svojimi lucmi sa dotklo srdc ludi, posepkalo im ako milovat, vysvetli co to ma kazdy v hrudi, vsetko pozna a nechce slubovat. Raz zacala letna laska malicka, ona sa pozrela na neho a on na nu, za dedinou padla pusa na licka, islo o lasku skutocnu a nie hranu. Slnko sa usmialo a nebolo tisko, na to leto stvorilo aby bol zivot plny, po krasnu Luciu prisiel mily Misko, vznikla laska kde vsetko prehrmi. Skoncilo leto a slnko stale prialo, na jesen sa dotykali srdcami stale, obidvom do ruk vsetko hralo, ukryli pred svetom tajomstvo male. Pochadza zo zbierky Ciernobiela (2013) Milovana Z polovice milovana, v polovici milovania, lubit jej city brania, zranuju ju i brania. Pred pocitom samoty, z mesta do samoty, kde zabludila laska, ten co bludi ju laska. Zabludi, kto pocuje jej slova, najde cestu a zmizne bez slova, muz uvidi ine sukne pekne, kopacky vedia kopat pekne. Ale ona bola milovana, nad chudakom zmilovana, jej priatelkou je postele hrana, skutocna a nie len h(rana). Ked na poslednu veceru, rano vhodnu i k veceru. pride silne vytriezvenie, su milovane triezve? Nie? Pochadza zo zbierky Skladacka (2013) Nadej Zablatena nadej sedi pri chodniku, stratila listok na posledny autobus, oci ma zahlbene do spiny na pomniku, vyblednuta je cela ako biely obrus. Nadej vsetci pytaju pred kazdym krokom, inak su nesmeli a nehladaju zmysel cesty, dobre vedia, ze sa stavaju jej otrokom, z obrazov velkych ludi su detske kresby. Tuzby a sklamania prekonava stale, aj ked je kdesi pri ceste zabudnuta, pomaha babrakom ktory maju na male, po nadeji tuzi nejedna hlava padnuta. Nedoleti na koberci rychlostou blesku, kazdy ju musi v sebe hladat sam, Pandorinu skrinku zmenia na drevotriesku, ak ustupi nadej - takmer ludskym hram. Raz bude na moste spolu s tebou, budes sa s nadejou drzat za ruku, odpovie ti rada a s velkou nehou, raz aj ty najdes pravy uhol v obluku. Pochadza zo zbierky Ceresna (2012) Na hodine lasky Pytala sa ucitelka, deti, co je to laska, porozmyslat do pondelka, aku odpoved ma otazka. Mala slecna napisala, svoje lubi maciatka, slova trochu domotala, vzdy ich rada pohladka. Chlapec v zadu zahlasil razne, on na ziadnu lasku neveri, vsetko v nej stale viazne, to vedia nielen dospeli. Lenka priniesla svojho macka, jemu vsetko rozpovie, nikdy jej neskrivi vlaska, lubi ho, aj ked neodpovie. Spytali sa deti ucitelky, ci ona spoznala lasku, nepovie definiciu z telky, pozrie na stole na sedmokrasku. Pochadza zo zbierky Vlci mak (2013) Na hranici Na hranici, tragedie, spolocnosti, kde to zije. Rozcestie snov, vlavo smutne, vybrat zo slov, bude nutne. Pre druheho, z inych svetov, rozum hlupeho, svorke levov. Tuzim po tom, jeden dotyk, blesky a hrom, zvlastny zlozvyk. Na hranici, teba a mna, strach na lici, mame obaja. Pochadza zo zbierky Ciernobiela (2013) Namiesto lasky zaplavy Laska navzdy pretrva, stale je trochu ina, pride prva i druha, ukaze sa vina. Za srdecne zastavy, ked je ine srdce daleko, namiesto lasky zaplavy, su len titulky z A je to. Laska nie je ziadna veda, kruto klamala Kofola, bez nej sa zit ani neda, bez nej by radost nebola. Ak odidu jej dotyky, nastane ludska doba ladova, netreba na to slovniky, spomienka sa uz neschova. Aka bola a aky bol on, to vie len suhra sklamani, ona lubila srdce ako zvon, on ju ma vyrytu do dlani. Pochadza zo zbierky Recept na lasku (2013) Na moste Na moste sedi smutny klaun, ten co tesil vsetky deti, teraz place o preteky, mlcanim pripomina chram. Moze sam za mlcanie, vsak hovoril vela, ked vtipy z ineho pera, nasledovali ho spontanne. Teraz mlci celkom sam, kde uz nikto nechodi, zastal cas a smiat sa nehodi, iba on a krdel vran. Tmave ako svedomie, ked ho zahodil za tuzbu, urobil sam pre seba sluzbu, prvykrat a vedome. On nemoze do cirkusu, ktory sa vola Zivot mladych, preto pozdravuje pozostalych, ktorym sa netrafil do vkusu. Pochadza zo zbierky Skladacka (2013) Odist prec a zamavat Podlahla pokuseniu, odist prec a zamavat, vsetky dialky prekonavat, pre tu chvilocku blazenu. Byt sama a opustena, na pokraji svojich sil, tam pri kraji krasnych vil, kde sa nezmesti zena. Odist pre svoj velky navrat, pohnevanie s udobrenim, pohnevana s udobrenym, hladat vyhlad i zavrat. Srdce stoji a nevie kam, roztrhnut sa nemoze, ani na lepenie sa nezmoze, urcena k nudnym hram. Na spravnych a zodpovednych, s usmevom zo zuly a uhlia, vzplanie rychlo kde sa dvaja tulia, krali dotykov poslednych. Pochadza zo zbierky Skladacka (2013) Septembrove rano Pod krasnou oblohou, zilo nezne stvorenie, vstavalo spravnou nohou, nikdy necakalo dvorenie. Raz ju jeden oslovil, mal v ociach nieco nove, do lasky sa pre nu ponoril, v jedno rano septembrove. Nevedela comu verit, ale on chcel veril jej, pohadat sa i zmierit, nech ich zivot ma dej. Nepustila ho z naruce, on jej lica tajne miloval, laska do palaca i chatrce, nezmenil nikto co sluboval. Jesen len zacala, nemaju podnajom, viac ako pochvala, hreju sa navzajom. Pochadza zo zbierky Recept na lasku (2013) Slza Slza je uz pripravena, bude tura po lici, staci jedna skoro zena, stojaca na stanici. Odchadza jej rytier bez kona, luci sa s ciapkou s Donaldom, priatelstvo sa odteraz nekona, princezna skoncila s Ronaldom. Po lici steka nesputane, pokozka je slana a studena, lubi ho i nelubi ho je na hrane, citi sa na srdci spotena. Malicka laska odchadza vlakom, mozno tak ako spieval Habera, v mori lasok bola malym makom, ale mala v desiatich frajera. Po rokoch pozrela vyblednutu fotku, on a ona a ich laska drza on ma hotely a uz nie maringotku jej po lici prave steka slza. Pochadza zo zbierky Ceresna (2012) Spomienky a ciny Odkedy su spomienky, silnejsie ako ciny, nekladiem si podmienky, chcem od zivota prazdniny. Zit a nechat na pokoji, klamstvo generacii, to, ktore si osvoji, skladnik na municii. Velka rana osudu, vybuchne dusa cloveka, prestrihne sa bez sudu, nitka zivota odveka. Pre tvrdu hlavu, ktora, stretava makke srdce, prepacit vie iba niektora, bolesti casto matuce. Podmienky nie su vitane, povoleny je len smer vpred, nikto nebude vecne pri mame, posledne slovo na poslednu z viet. Pochadza zo zbierky Recept na lasku (2013) Srdce v rieke Srdce plava v delte rieky, velmi sa boji velkeho mora, zabudlo ho jedno z deti, ta, ktora je v laske nova. Nemoze ist proti prudu, ma strach dalej pokracovat, na mieste spoznava nudu, uz vie, co je to banovat. Srdce ostava v rieke, v okoli flias a odpadkov, na jednej spomienke, ked bolo pevne ako kov. Dievca ho zahodilo, chcelo sa riadit rozumom, bez srdca je jej clivo, aj v hlave je stale on. Keby on o tom tusil, ze srdce dievcata plava, vybral by ho a ususil, ale to sa aj tak nestava. Pochadza zo zbierky Vlci mak (2013) Struciky sklamania Struciky sklamania, zaschnute tuzby, minimum poznania, do vecnej sluzby. Prichadzaju sny, jeden za druhym, osud je prisny, robi srdce tuhym. Take nemiluje, nepozna radosti, smutne si osciluje, tvrdsie je od kosti. Nenajde rovnocenne, na struciku sklamani, skusenosti nemenne, ziskava po vlamani. Na druhej strane, len vlastna minulost, smutne pismena pri mame, su jedina spolocnost. Pochadza zo zbierky Ciernobiela (2013) Vianocna Vianocne slnko hladi cez mraky, diva sa co sa s nami deje, nema tie svoje typicke znaky, neusmieva sa a nehreje. Musime sa zahriat my ludia, prisnit si najkrajsie dni roka, skoda, ze nase sny bludia, premena davneho otroka. Darceky z obchodu so zlavou, darovane do nespravnych ruk, slavime sviatky svojou povahou, miesto kolied hadok hluk. Stromcek z vykladu stoji, ponuka balenu prazdnotu, kazdy si siahnut dovoli, aj keby slo o besnotu. Vianoce pominu a pridu o rok, znovu pridu nekonecne volania, povieme si potom ci je pokrok, mame odvahu na zmenu spravania? Pochadza zo zbierky Ceresna (2012) Vietor Odviata vetrom do daleka, laskou ju ludia nazyvaju, pod hrubym svetrom cloveka, marne ju stale hladaju. Neznama pred odbornou skuskou, sama pred sebou ukryta, milovala princa ked bola sluzkou, cervenym perom vyryta. Sila ktora hybe vesmirom, nepohne najtvrdsimi hlavami, sen ktory vzdy ostane snom, ukryte city medzi riadkami. Vietor odvial velkou rychlostou, lasku vo vacsine podob, usmevy nakazene kyslostou, ostava zavist povodca chorob. Milovane dotyky zasiahla hrdza, v inej krajine sa mozno dohodnu, reci o laske idu mimo srdca, vietor znicil zavislost chorobnu. Pochadza zo zbierky Ceresna (2012) Vlci mak Odtrhol chlapec kvietok, rastol na luke pri dome, zobral ho bez namietok, uz nerastol pri strome. Nepodarenym darcekom, stal sa cerveny vlci mak, rozlucka s bracekom, z elegana uboziak. Nerozumie laske ludi, odtrhnut a ponuknut, strach zo spanku ho budi, nedal sa odfuknut. Kraska sa dotkne minulosti, toto bol kvet krasne cerveny, vedla obalu na sladkosti, nepodstatny a zlomeny. Odpociva za zivotom, jeho vrcholom bola zahuba, pre zlate vlasy za plotom, odtrhnutie od Jakuba. Pochadza zo zbierky Vlci mak (2013) Vrba Smuti vrba, ked pocuje vzlyky, Spoznava vsetky zname jazyky, Vsetko je o laske a kto ju stratil, Jeden stastie nasiel a iny ho stratil. Laska je neznama pre kazdeho, zvlastna pre zleho aj dobreho, nikto ju nepozna, ale stale tuzi, potom iba svojmu smutku sluzi. Vrba uz zazila tisice romanov, smutne so sklonenou hlavou, nikdy to neskonci a tak si iba vzdychne, rychlo si kazda vrba na ludi zvykne. Pochadza zo zbierky Zablatena princezna (2012) Zablatena princezna VI Zablatena princezna odplavala na juh, nedokonala a smutna kazdym okamihom, vzdy bola nesmela a mala vela much, v najhlupejsich satach a s prisernym strihom. Aj na juhu padla do blata a uz spinu nezmyje, kazdy vie, ze bude spinava na veky, nevie preco pretrvava a naco vlastne zije, v zivote so splnenymi snami nosi navleky. Zablatene princezne nehladaju cisti princovia, uz davno nasli svoje lesne a vodne vily, bude sa hanbit pred inymi a zalezie do krovia, sama bude zablatena naveky i v tejto chvili. Pochadza zo zbierky Zablatena princezna (2012) Zablatena princezna VII Zablatena princezna je stale hrozna, nerozumie nikomu a nik ju nechape, boji sa ludi a ze ju niekto spozna, aj na toho co sa prihovori ziape. Po zivote tuzi, ale nevie o nom nic, nikdy nezila a ani zit nikdy nebude, zablatena princezna tiahne svoj kriz, vie kam sa dostane na poslednom sude. V pekle je jej smutno a velmi horuce, ostane tam a stale bude od blata, nemala na nebo srdce ani trochu suce, nebude zit, dychat a nebude vysmiata. Pochadza zo zbierky Zablatena princezna (2012) Zablatena princezna VIII Zablatena princezna si doranala kolena, snazila sa dosiahnut na stastie ostatnych, nelubila, nemala rada, neprisla na mena, nic nedokazala sama, ona nebola z tych. Princezna s blatom mala krvave topanky, chcela ich vymenit, ale nikdy nemala s kym, nedoniesli ju blizsie k ludom, iba do dialky, nikdy nebude s niekym tvorit jeden tim. Osetrila sa slzami, dala sol do rany, stala sa ciernou dusou i telom, zabudli na nu, ludia zabudli havrany, marne tuzila po princovi smelom. Pochadza zo zbierky Zablatena princezna (2012) Zablatena princezna X Zablatena princezna sa bala sveta okolo, nevychadzala a s placom stravovala samotu, nevedela sa tesit a nikde pre nu nic nebolo, zastarali jej sny a nezniesla ziadnu novotu. Z princeznej sa stala zena pokryta vraskami, zabudnuta a stratena v blate vsednych dni, uvazovala nad mladostou a tajnymi laskami, z nocnych mor bola realita, skoncili jej sny. Jedneho dna odisla a uz ju nikto neuvidel, nechybala nikomu a jej blato nechcel nikto, nikto ju nespoznal dobre a nikto nezavidel, zila dlho, ale naivne, smutne a plytko. Pochadza zo zbierky Zablatena princezna (2012) Zakliata Padaju male rany vo vezi, kazdou nocou viac zjazvene, kricanie do steny bez mrezi, hriech, na ktory si nik nespomenie. Cierne myslienky silneju, sme sami proti zrkadlam, ti druhy si na nas nespomenu, nevenuju sa zaklinadlam. Zakliata na veky davno minule, hlupo ocakava facku do mamy, slzy nestihaju, uz nie su plynule, skoncil sa svet naplneny hrami. Zufala rozcvicka usmevu nevysla, nespomina a obrazky nenajde, krysy zozrali zabu, ktora podisla, princ si novu formu najde. Spominala na luce slnka nadherne, vtedy pred tmou a dekou temnoty, svet bol iny a zmysly boli zmyselne, dala svoje srdce za navrat temnoty. Pochadza zo zbierky Vlci mak (2013) Z dvojice polovica Smutne je schodisko, ktore nikam nevedie, na krizovatku davno prekrutenych citov, koniec z kamena i zaciatok ako paperie, laska na namesti je teraz ukrytou. Z krizovatky je cesta na mantinel, kto sa dobre nepozera, narazi, zo zvuku orchestra ostal cinel, laska co hriala ma stopy namrazy. Po schodoch utekalo stastie, vsetkymi smermi sa ponahlalo, zastalo, odislo a uz nerastie, z toho co bolo, je dnes uz malo. Z dvojice polovica a z nej len kusok, lame sa osobnost ako na kolese, ten kto vedel vsetko, prepada zo skusok, co bolo milovane smutok odnesie. konkretne slzy za pravymi menami, ktore nahradzali vtipne prezyvky, koniec je teraz stenou medzi nami, uder blesku do srdca vacsej citlivky. Pochadza zo zbierky Recept na lasku (2013)