Výber poézie z rokov 2017-2023 Mária Nováková Autor Vydavateľ Licencia Vydanie Autor obálky Mária Nováková Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2023) Pixabay O knihe Ťažké roky spísané v básňach. Roky, ktoré sa označujú ako koniec dobrých čias či zlatého veku. Roky pandémie, vojen, extrémistov a mnohých, premnohých smutných osudov. Roky, v ktorých dominuje čierna farba nad ostatnými a v ktorých je tak ľahké skĺznuť na stranu tých, ktorí majú svoje kúzelne rýchle riešenia, ktoré logicky nemôžu nikdy fungovať. Inšpirácia prichádza často sama, každým zlým rozhodnutím alebo jednoducho zlou zhodou náhod. Niekedy príde čierny sneh, donesie svoje kvety beznádeje na pohrebnú službu vlasti v donebavolajúcom pekle. Niekedy je to peklo dobrovoľné, lebo hlavnou úlohou je to, aby sa tí s opačným názorom nedostali do neba. Autorka taktiež dostala možnosť pridať jednu báseň z každej svojej zbierky. Vybrané básne: • Vnímanie nevnímania (Čierny sneh) • Kvety beznádeje (Kvety beznádeje) • Ruský vojak (Pohrebná služba vlasti) • Príčina smrti: Nepotrebnosť (Donebavolajúce peklo) Čierny sneh (2018) výber básní urobila Barbora Galbavá Kvety beznádeje (2016) výber básní urobila Barbora Galbavá Pohrebná služba vlasti (2022) výber básní urobil Ivan Nosál Donebavolajúce peklo (2023) výber básní urobil Ivan Nosál Obsah Výber poézie z rokov 2017-2023 1 O knihe 2 Obsah 4 Blázni 5 Čierny sneh 6 Donebavolajúce peklo 7 Chodníková 8 Kvety beznádeje 9 Kult osobnosti 10 Maturita z nenávisti 11 MDŽ 12 Nebo 13 Niekedy nakŕmi omrvinka 14 Opačná a moderne staromódna 15 O vojnách 16 Príčina smrti: Nepotrebnosť 17 Priveľmi dospelá, priveľmi pohrebná 18 Rozhovor 19 Ruský vojak 20 Svätá hyena 21 Ukrajina 22 Spánok smutných čerešní 23 Vianočne sebestačná 24 Vnímanie nevnímania 25 Výplach zranenej duše 26 Začiatok 27 Zraniteľná 28 Blázni Máme byť ticho, keď nás trápi že nemá nikto z nás čo povedať potom sú hluční len tí trápni ako v lete vianočná koleda Rozum na plné obrátky naše pery sú nehybné v mene otca, ducha, matky všetkých, čo sú v tom nevinne Dnešný svet nie je o nevinnosti tak ľahko sa ukazuje prstom šampión nerovnosti sa zhostí vlády ešte aj nad našim smutnom Máme šašov v každom odtieni aj černejších ako temná noc aj hnedá a červená raz zozelení zavoláme vlastný rozum na pomoc? Počkáme, kým vonku na terase tí, ktorých hlupáci volili podpália naše nádeje... zase zatiaľ čo sme slzy ronili Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021) Čierny sneh Ľadové srdce a čierny sneh vidím reklamu na samovraždu dieru z hlavy dávam na plech nech vidno krivdu celkom každú Zlomila som slovo v myšlienke zákruta bola príliš široká padajú traktory, je pekne jeden mi práve padol do obloka V modlitbe rátam všetky zlomky zo vzťahov sú len hluché ozveny cítim sa ako kvet, parazit stonky prvý a zároveň skoro posledný Postavím čierneho snehuliaka čierne iglu a čierny snežný hrad bieleho kominára, nech sa vyľaká Satana a muchotrávku, kto ju má rád? Potom začnem brať všetko vážne ostane čierny sneh. Občas žltý. Prejdem svet a zložím o ňom kázne pre ľudí, ktorí chcú ostať dutí. Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018) Donebavolajúce peklo Malé hranice veľkých svetov malé svety veľkých hraníc úsmev zahalený falošnou nehou vy ste spodina, my sme páni Konflikty golierov a vplyvov ktorí nevedia, čo je to lopata nútia matky pochovávať synov aká je tá poslušnosť sladká? Vracia sa donebavolajúce peklo vo všetkých zakázaných jazykoch od ľudí, na ktorých slnko pieklo na lásku, aj na vojnu treba dvoch. Máme práva, sme ľudia, do psej matere aj právo držať hubu, krok a názor len žiadnu slobodu a iné maniere len hlupáka voliť a vždy brať za vzor. Žijeme vo svete hraníc a múrov tie spájajú len najviac podobných kto sa chce líšiť od nich, trúdov nie je pre nich práve neškodný Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023) Chodníková Mladá dvojica na chodníku čaká na krajšie zajtrajšky časť dňa určená oddychu obidvaja sú však na prášky Zúri práve veľká vojna znepriatelené sú ulice nevedia, kto skôr skoná ani kto dostane bozk na líce Bozky za ropu a priateľstvá špionáž prosím, platím dobre genocídu a iné zverstvá spravodlivosť na palicu žobre Dvojica čaká celú noc či znovu vyjde krvavé slnko tak radi by mali tú moc spievať o mieri, sladunko Chlapca zrazu náhle odvážajú na front, dnes prvá línia dievča plače, však lásku majú na slovo ďakujem nespomína Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022) Kvety beznádeje Nesiem ti kvety beznádeje odtrhnuté, dnes boli na rade pre človeka, ktorý sa smeje práci ľuďom v tej tajnej záhrade Záhrada plná zvláštnych kvetov kvety na podporenie zvracania i tie, ktoré za každou vetou pridávajú slová čo nám bránia Bránia nám povedať pravdu tak podporujú klamstvá od hlúpych tvrdia, že každého zavrú ku kvetom jedovatým na dotyk Kvety nie sú tak jedovaté ako slová niektorých ľudí ktorí popri všetkej tej vate vedia v nenávisti zablúdiť Dnes ti nesiem len jeden kvietok ale mám ich celú záhradu každý jeden už dobre vie to beznádej k slovnému základu Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2022) Kult osobnosti Kult osobnosti sa stráca v okultizme našich bežných dní ľudskosť nám znovu krváca žiadna dobrá noc ani sladké sny Voláme na vodcu, nech je akýkoľvek megafón na srdci a srdce na dlani rýchlo do rozhodnutí a ťažkých volieb teš sa, človek, teš aj keď budeš sklamaný Bime sa do pŕs, za našu rodnú hrudu aj keď nevieme, čo to vlastne znamená vodca nás zachráni, ide proti prúdu kto sa mu chce vyplakať na ramená? Vodca ten, vodca ten, samé osobnosti nezávislo závislé na rôznych závislostiach poďme hneď do kultu, niekoho to nazlostí nech tí a tí trpia, majú klince v kostiach V mene dobra zabijeme všetkých Ježišov však sme všetci kresťania, pre Kristove rany teraz je čas nových vodcov, nových krížov, hákové, zaostrené, berte ich, páni i dámy Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023) Maturita z nenávisti Ďakujem ti, nabiflená! Propaganda v tebe žije neboj sa nič, žiadna zmena presvedčenie neodhnije Výroky železných mužov žiadna hrdza nikdy nezničí tí čo sú so železnou dušou vedia dobre klamať o zahraničí Stalin je anjel, Putin je anjel anjel Hitler objíma anjela Pinocheta ak máš iný názor, tak poď na pranier ale nemáš, tak si teraz svätá! Vysvedčenie plné červených hviezd už len naplniť poriadne ruky kladivo, kosák, hoax a trest nech ostatní pocítia čo sú to muky Do prvej légie, už si kudlu brúsiš? Proti Slovákom, Čechom a iným Neslovanom lebo Slovania sú len Čečenci a Rusi! Kto to nechápe, nech zomrie nadránom... Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023) MDŽ Nechcem kvety ani tie sľuby vidím, kto je svätý cítim, kto ľúbi Každý druhý človek oslavuje svoje MDŽ ukryť sa do viet? Schovať sa za mreže? Žiadne úprimné ďakujem alebo nie som vyvolená? Dnes chátram, dosluhujem boja sa môjho ramena Pritom neublížim muche skúšam byť dobrá od kosti aj keď je tretie ucho hluché dívam sa v Lidli na sladkosti Čím si mám obaliť nervy ak chcem, aby sa tešili cítia jedine svet temný plný ľudí, čo ma prežili Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018) Nebo Deti letia priamo do neba toto však nie je krásny sen môže za to málo chleba zúfalosť ľudí až na koreň Namiesto kvetov sú pušky kanóny, továrne na smrť z ľudskosti sú iba kúsky každý sa nechce predbehnúť Cesta do neba je cez ulicu je podmínovaná od stredy krv na nej nestihla vyschnúť na druhý svet, alebo do biedy? V nebi nie sú žiadne vlajky pozemské hranice nemajú význam sloboda, rovnosť a iné bájky verila som im, to sa priznám Teraz som v nebi, ako ostatné dievčatá, čo sa učili písať sloh pravidlá pravopisu sú platné aj keď je z tisícky nažive len sto Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022) Niekedy nakŕmi omrvinka On pre mňa nič neznamená nič pre mňa nikdy neurobí Je naša ľudskosť pokrivená? Alebo sama seba zdobí? Čo spravíte pre niekoho kto si môže kúpiť všetko a čo pre toho, kto stroho poďakuje iba smietkou? Súďme všetkých okolo seba ukazujme prstami i nohou bojme sa dokonca i nebáť na dobrotu poďme zlobou Ten, kto pre nás nič nespraví niekedy urobí za desiatich natlačí nám myslenie do hlavy aj pre nás, večne plachých. Niekedy nakŕmi omrvinka dobré slovo zahojí rany žiadna Pandorina skrinka len ľudia, ako (nie)sme my sami Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018) Opačná a moderne staromódna Tentoraz bez vďaky neďakujem vám pekne bez slnka, len mraky dúfam, že vás nestretnem Štátom krásne prikázaná irónia katastrofa na počkanie zoberte si lístok, moja milá skôr, než hystéria vzplanie Lístok pre dospelú do detského kútika nesmelú, tak veru je tam voodoo bábika! Mladneme všetci vítame najnovší mor Nevieme? Že či! Človek je mysliaci tvor Chceme sa vyplakať na každom ramene Šťastenu odlákať Dunaj však nechceme Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021) O vojnách Je ťažké písať o vojne hľadať v nej pozitíva depresívne obdobie ktorá hlava je živá? Hlava 22 a hlavy štátov ktoré tvrdia svoje pravdy veľmajstri nekonečných patov čo by na to povedal Darwin Vojaci pekne v pozore za nimi plačú budúce vdovy ktoré zas pôjdu na pole nosiť drevené kríže na hroby Sme v storočí úžasnej techniky viac spôsobov na utrpenie nerozpráva sa nikto s nikým smrť sa vpred rýchlo ženie Pritom stačí jeden malý stôl s ľuďmi bez psychických chorôb nesprávať sa ako hňup či vôl a dopriať všetkým viac slobôd Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022) Príčina smrti: Nepotrebnosť Ten, kto najviac požaduje vernosť od ľudí, ktorými stále pohŕda občas zomrie na nepotrebnosť na toho, na koho sa zabúda Veľké mená veľkých mužov občas dejepis preškrtá keď ľudia poháňaní túžbou do samého seba zablúdia Niekedy zahorí plameňom celá hromada krásnych kníh o svete inom, pozmenenom kde nie je vodca ani výpalník Vždy sú zlí tí druhí a tretí len Lucifer je bez viny učme nenávidieť svoje deti rasovú čistotu a iné kraviny Kedy zistíme, že to nie je treba a bez toho sa dýcha oveľa lepšie slová z olova nás nedostanú do neba ani guľky k spánku či oslavné verše Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023) Priveľmi dospelá, priveľmi pohrebná Slzy, žalmy na programe dávne pravdy láska k mame Spomienky a fantázie každý rok, v presnom poradí pre človeka, čo už nežije nie je nikto kto ho nahradí Navštevujem stále hroby len spomienky a kamene dokedy? Do akej doby? Je to len samé trápenie? Nechcem žiť len pre minulosť ani pre jej podmienky žijem s láskou, nie je to dosť? nie je žiaľ už dosť veľký? Spomínam si v každej izbe netreba žiadny cintorín aké sme si boli blízke nechcem dať popol do kvetín... Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021) Rozhovor Vyrastáme v svete kde A znamená B stratené, v holej vete je niekedy aj svedomie Brodíme sa žumpou klamstiev ktorá vraj vedie ku sláve tak to chodí, toto je nástrel bude to len viac pomalé Hladkáme egá, kŕmime trolov prečo je ich na svete stále viac? Nádeje posielame do hrobov a už nemyslíme na len na mesiac Načo to, čo tu raz bolo? Dajme tu, čo bolo tisíckrát kým si len časť pamätá kto z koho dajme si garde, šach i mat! Vracajme sa do doby temna z Fica spravme boha a pravdy Slnka situácia že nie je moc pekná? Rozhovor so Satanom v koži potmehúda... Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023) Ruský vojak Opúšťa svoje prvé dievča berie do rúk prvú zbraň potreboval trochu presviedčať vraj bež a svoju vlasť chráň! Nachádza ďalšie spriaznené duše chlapcov rovnako stratených slzy zas dopadajú na vankúše smutná oslava svojich narodenín Teraz pri sebe nemá sviečky len starú pušku a náboje nič dobré z toho nevyveští za pár hodín má byť v pozore Prvá línia, kdesi pri Kyjeve tanky bojujú s bahnom a prehrávajú vie o odvahe a tiež o hneve aj to, že asi neuvidí matku či drahú Ten, kto ho núti bojovať za vlasť ho ľahko nahradí, má tisíce iných zbabelosť nie je tá správna náplasť guľka v hrudi a už žiadne prázdniny Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022) Svätá hyena Na ostrove Svätej hyeny kde sú prosby zbytočné všetci sú iní, zmenení úplne, nielen čiastočne Neverím v žiadneho Boha ani v neveriaceho Tomáša ktorý zradil svoje slová na koho sa teraz ponáša? Závisť je všade, prekypuje darí sa jej medzi ľuďmi koho utopí, koho len opľuje? Byť normálny znamená byť nudný? Máme nenávisť vľavo i vpravo celé krajiny a kontinent ako ti je, človek? Zdravo? Nenávisť spája, ako cement Potom sú tí takzvaní dobrí tichá, mlčiaca väčšina slušnosť, si prečíslená, zomri! Sme čísla, kde posledný zhasína Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023) Ukrajina Ešte pár granátov a je tu mier ekonómovia rátajú všetky mínusy analyzujeme, kto je aká zver "hrdina" z Moskvy sa mi zhnusil Teraz ukazujeme prostredníky nosíme pitnú vodu pre ženy ktoré znovu idú na pomníky kde sú ľudia mŕtvi či zdesení Dve farby vejú vo vetre zloby vietor z východu stále slabne mladí do hrobov, iní hĺbiť hroby pre niekoho to nie je podstatné Ešte pár granátov, do toho rakety prídu silní chlapi veľmi slabej meny ochránime, alebo namierime na deti? Koľkokrát sa ešte budú čerti ženiť? Nová stratená generácia nesie pozdravy vojenské cvičenie pre pohrebné služby vlasti padajú nielen hviezdy, aj mladí a zdraví túžby sú dve: mier a konečne odhodiť masky Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022) Spánok smutných čerešní Spánok smutných čerešní znovu zapadá prachom máloktorú naozaj poteší život na svete... akom? Nedospelé mladé ženy niekde nazvané dievčatá túžia po úskaliach zmeny z blata znovu do blata. Minuté sú staré túžby realita ich zabila život zrazu nie je pružný dovi, dopo, spasiba. Krutý svet a letáčiky vraj nádherná budúcnosť alebo návrat do reality kde je láska minulosť. Peniaze vraj vládnu svetom aj svetom ľudí čo ich nemajú trhajú im budúcnosť guľometom hlavne nech o tom nespievajú. Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021) Vianočne sebestačná Znovu slávim Vianočné sviatky zvláštny pocit, bez slávy život sa nehrá, je vratký osamelých nikdy nechváli Mám tak veľa prázdnych tanierov nemá kto zdvihnúť kapustnicu aj toto robí ženu ženou čakať a dúfať aj v mŕtvicu Darčeky pre jednu osobu netreba červenú stuhu len rovinu, veľmi osobnú kde netreba priestor pre druhú Dnes tu nie sú druhé duše nikto nezvoní pri dverách sneh padá medzi vankúše strecha prianí je slamená Krásne priania sú stále také isté zdajú sa byť osobnostne vzdialené vidím nádej? Aspoň trochu hmliste? Hlava nie je na žiadnom ramene Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021) Vnímanie nevnímania Pozerám sa na kvapky ako si tečú po okne nechávajú svoje labky vytvárajú dielo spoločné Jedna ide za druhou tak sa to viacej oplatí rozmýšľajú nad dúhou tancujú spolu v objatí Je ľahké rozbiť okno ah chcete počuť dážď zafarbiť škvrnou ropnou alebo krvou z vrážd Žiadna krv nebude stačia mi slzy daždivé sama so sebou na súde spokojná, že som nažive Z cely uvidím slobodu za ňou večerný dážď poznám krajinu pôvodu raz zistíš, čo znamenáš Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018) Výplach zranenej duše Niekto nás postavil ku plotu povedal: „Teraz pocítiš samotu“ všetci spadli na zem, držali si hruď myslím si, že človek nevie zabudnúť Už žiadne úsmevy, už žiadne nevädze len mŕtve telá, ktoré niekto odvezie ostanú spomienky a nemé tváre ktoré sa pýtajú, čo robia v tráve Nie sú odpovede, už ani výčitky nikto nevolá k mŕtvym sanitky svedkovia mlčia a hrôza im velí odišli tí, čo odísť nechceli Namiesto neviest už budú len vdovy tí, čo sa tešia zdraviu budú kopať hroby ostatní sa dotýkajú podlahy cítia sa zbytoční, vedľajšie postavy Len jeden je dôležitý, určuje kto prežije kto bude šťastný a kto spozná pomyje dosaďte si koho chcete, je to váš svet ak si na vás zasadne, ostáva trpieť Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018) Začiatok Začínam od piky nemám vôbec nič ľadové dotyky iba ja a kríž Nepoznám slová dnes neriadim svet som iná, nová ukrytá do viet Nepoznám ostatných vlastne ani samu seba mám sa učiť od tých čo mi kradnú z chleba? Všetko je zmenené len hlúposť ostáva skutky ľavé, nemé posielam doprava Za mnou vidno prvé kroky aj keď nie som na Mesiaci cesta do neba, cez stoky dovi dopo a česť práci Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018) Zraniteľná Dnes som plná beznádeje som sama, v klbku schúlená strácam prehľad čo sa deje neviem narovnať svoje ramená Cítim sa tak zraniteľná malá kvapka vo veľkom daždi milá samota, hrej ma ale už ma toľko nedráždi Porušujem pravidlá slušnosti prosím ostýchavo a bezcenne nechcem nič, len holé kosti moje oči sa menia na pramene Nevidím si ani na špičku nosa potrebujem návod na melanchóliu som ako tá, čo chodí po skle bosá necítim svet, len vrchnú fóliu Už neviem, kto mi kedy ublížil karma funguje, môžem za to sama som ako ľad, čo sa k ohňu priblížil strácam sa, miznem, spomienka známa Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)