#VYKRIVENIE Maja Jackobs Jakúbeková Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Maja Jackobs Jakúbeková Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Druhé (2019) 111100 Obsah #VYKRIVENIE 1 Obsah 2 #PrognózaKonsolidácie 3 #Potrubie 4 #TrikrátJa 5 #OkoSubjektívu 6 #Pochoduje 7 #Mrc(y)na 8 #Kanály 9 #Prevét 10 #Vykrivenie 11 #Ťarcha 12 #PolnočnýSadizmus 13 #OdpudiváKompozícia 14 #KoncesijnáOdkvapávka 15 #Rozložená 16 #Premiéra 17 #Tachykardia 18 #FaradayovaKlietka 19 #RegimentParazitov 20 #ArmádyBábik 21 #SvetloSvietiChvíľuBezSĺz 22 #LietajúceStavby 23 #LenivosťAinéPovinnosti 24 #NieJeToŠálkaMôjhoTekvicovéhoLatté 25 #NarativistickýNeopunk 26 #OtázkaNaZáver 27 #Derniéra 28 #PrognózaKonsolidácie medzi vami a nimi diaľnica pomenovali ju kaskádovito – D 66 slepá odbočka, mŕtve uhly milión možností zabiť z nedbalosti dupneš na plyn pádiš si to po odpoveď: čas neexistuje Glock v príručnej batožine mátoží ti v hlave v krvi viac ako dve promile žijú pri sebe – vy i oni #Potrubie V plauzibilnom opojení delíriu tremens vzali nám výsostné legitímne právo byť deťmi. Budíš sa – nový deň každé ráno #TabulaRasa. Zbohom! Kĺžu sa posledné zvyšky tvojho tela po potrubí. #TrikrátJa Na pyramíde sa týči sviečka (moja). Spláca dlhy. V cudzom mene spod nechta malíčka vyberám písmeno vystrihnuté z novín. Zavádzam nový vynález do pohára. Biele víno v prášku (?!) zas nik patent neodkúpi. Ľudské neduhy (naoko) nebudú predsa podporovať! (Najmä, keď sú moje.) #OkoSubjektívu Zas vo mne, keď seba nevnímam takmer pocit, no až toľkú osvetu mu nedovolím pod orwellovskou kontrolou, ktorú má na svedomí. Zdá sa, akoby si redol, keď v pološere rozopínaš košeľu. Hráš druhé husle čo nebudú počuť, keď mu firma hodí odškodné za celoživotné sólo. #Pochoduje a vyzlieka sa spotené čelo suší piskľavý zvuk díva sa Xanax položený na nočnom stolíku sa ti pred očami vznáša – – pripomienka všetkých mätúcich mesiacov na intráku v izbe vypnuté kúrenie na prahu všehochuť útroby vyvrhnuté akoby s nami žil nakazený jazvečík. Zo staro-nových spomienok na rímse búrky vystupuje hmla Pani Noci predstavuje sa kúzelník s dlhým predstavením únava z činnosti, ktorú si nezaslúžim koľkýkrát sa samoporodím? Akoby sme nahlas mlčali. Na ničom z toho predsa nezáleží, keď všetky cesty vedú do apoziopézy… #Mrc(y)na Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá; vraví básnik žene; v to sladké ráno leta raz; opakuje sa zas. Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila; žena si jasne spomína; na márach štrku mraziac nás; – veď ten tvor bol, zhnitý, pane, váš! Ach, takou budete i vy raz celkom iste jak puchu plná mrcina, hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté, anjel môj, moja jediná. #Kanály zívajú prázdnotou na palubovke krysy (hryzú sa) medzi sebou steny smrdia čpavkom oslavuje dvesto rokov a pár dní, (nezabudni) pach hniloby výročia neráta toľká to potupa pre mŕtve holuby s tetovaním medúzy odosielam telegram #Prevét Vychladli sme vzlietli cez chmáry po padlých cudzincoch úbohých. Dávaj si pozor, Nebohý, aby ťa nezanieslo tam, kde je zatvorené. V hurikáne ma stáča do stredu tvojho jadra. Cieľ bezpečne presný (ne)vidím medzi tým všetkým. Cesta prevétom končí. S tebou sa lúčim, Entropia! #Vykrivenie pohľadom skrivím dominantu mesta na Považí slizkými čepeľami aké cerí žralok odfúknem hrdzu do útrob Váhu pridám jej okovy blízkosti: vznikne intimita. Šepkám až kričím pod donútením ostrej šable želám si zrásť s ňou úpenlivo prosím kata tiež je hrdzavý rúha sa ja kajam. #Ťarcha Diagnózu volajú F20 možno sa v karte píše F25. Zatiaľ nepoznajú všetky príznaky. Nahota tvojho tieňa ťaží moje paže všetko sa v Jedno zlieva. (Emanuje.) Dráždivé pohyby lona sú posledným mantinelom (hromozvod, ktorý dablér obchádza). Si dokonalou predstavou, ja pomyselnou hranicou ťarchy, ktorú si mi venoval. Kúsok intimity zabalený v darčekovom papieri. Citujem ťa nežne: dotykom blízkosť nenahradíš nehou hru nedohráš – opakuješ donekonečna: Všetky cesty vedú do apoziopézy... #PolnočnýSadizmus S výčitkou pod vankúšom slúžiacim ako ultimátum donekonečna sa pýtam na jedinú ozajstnú axiómu, ktorej obsah si mi zakázal opakovať ako mantru. (Vyslovujem ju len medzi turbulenciami.) Spovedám ju zo všetkých uhlov, aj keď ju máš ustavične na perách. Pomôcka na vydieranie (svedomím vygenerovaná, nekompletná, plytká) viac nezaberá. Citový rozsah čajovej lyžičky to vieš, zaslúžiš si byť zvrhnutý! Naplno sa môžem spýtať: Prečo nemôžeš byť ako on… #OdpudiváKompozícia kompozícia šera na vianočnej pohľadnici desí rodičov a malé deti majú tisíc mien tvárime sa, že nás trápi znečisťovanie, rozvojové krajiny, počujeme že Indiáni hladujú že vymysleli hybridné autá že technická singularita je hrozbou (odosobnenej) budúcnosti Stlačím #Replay na Slnku, splyniem s hromom a konečne si vypočuješ obohratú hysterku keď prejdem okolo seba a budem sa ignorovať. Vypnutie sa stalo účel opäť svätil prostriedky. Všetky cesty vedú do apoziopézy… #KoncesijnáOdkvapávka Nechcem klamať (ani povedať pravdu) zabili sme ďalšieho boha (bez predohry) kašlite na Nietzscheho cítim jeho pot („Zhyň Satanáš!“ kričia poslední) prešiel na našu stranu cítim tvoj pot vôbec nie mužný v poradí mesiáš Medián opakuješ apolónsky princíp keď sa Boh spýta, či si (z)hrešil so vztýčeným prostredníkom odpovieš: Dionýzos Lothbrok, snažil som sa zhuliť do raňajších ponožiek cítim tvoj pot božskej Kája (nechávaš sa oslovovať ako trtko, nie si hodný prívlastku nadčlovek) schovaný v črevách juke boxu blúdiš útrobami skorodovaných riadkov kliknem na morálne nadradený song ozvú sa (bez hlasu démiurga, ktorý by potreboval vokalistky) a ďalej tancujú s nimi tí, čo boli ochotní za tebou vybehnúť aj päť poschodí Vieš si život zariadiť. O chvíľu ľudia zabijú aj teba s pokrikom: Zhyň Satanáš! Tým istým, ktorý tak dôverne poznáš... Všetky cesty vedú do apoziopézy... hovoríš tomu večný návrat rovnakého. #Rozložená Skotúľaná v bazéne nechce von. Nevidieť ju na scéne – zaliatu betónom v inej krajine, vo sne, ani pod lupou. Horizont zastiera čierna diera v stole. Šuplíky prázdne do jej Raja neprenikneš málo to chceš (heslo nie je známe). Klbko z lana stvorilo ju pre seba žije bez slnka, hravá skladná málo nákladová sebaprogramuje sebestačne, algoritmom vyhrieva okolie v galaxii menom #Prozac. #Premiéra Útek v permanentnej línii zotrvačník europoidný Taký, ktorého by zvolili (polo)demokraticky. Nihil póza apoliticky sa javí klam, aký vyvolá amatér – chizofrenik čo bol tu milión ráz, lež z histórie sa nepoučil nik. #Tachykardia Chceš zhasnúť slnko? Príšerne páli. Chabé výhovorky môžeš jebať! Príliš to bolí. Zhasni Boha vypni deň jakživ sme takými neboli dôvody predsa doposiaľ v dejinách rolu nehrali. #FaradayovaKlietka Stúpame kanabisom kŕmení padáme so skladbou z počutia. Obchádza dimenzie, zmaže nemožné nastavenie myslí neexistuje. Volím alternatívu B: so životom – uzákonili – musíš hrať vabank. Plán záložcu ostáva. Snažíš sa byť v pohode. Skladáme sa a búrame – stále nanovo podobne je na tom Kosovo – – double dávka zdieľaného šťastia. #RegimentParazitov Konečno rad radom zhasína pouličné lampy. Virtuálny svet bez nových mien Život – pokojná rieka bez radikálnych zmien. Blúdiš v jeho útrobách s nádejou kanibala. Potajomky rátaš dni (svoju korisť) taký nový, stále ty predsa sa cítiš vinný (v podvedomí dávno niekto iný). #ArmádyBábik Sú ich plné kanály (životov) poetiky starej lyriky každý (pseudo)tragický už od piky. Rovnaký rigorózny scenár podľa predlohy (proto)hipstera. V hlavných úlohách nejaké „my“, beztvará hmota, v strede púšte prázdna nádrž. #SvetloSvietiChvíľuBezSĺz (S ľahkosťou uveríš) hlas zachrípnutý od plaču (zaťažko prijmeš) výrečný obsah tvojich vrások tvár zvraštená obavami zajtrajška smutný bas niekto ti v hrdle zabudol. Požičaj si nový tenor svetlo svieti chvíľu, bez sĺz mapa vrások nápomocne zmení súradnice rozkrádanie introverta posekaného rukou kováča - odborníka stojí za tebou nekonečný oceán pred tebou falošný orgován, privoňaj! Zomri! #LietajúceStavby Pre mňa má význam bezvýznamný tieň katarzický účinok tvojich pier, blízkosť našich prepletených tiel nikdy nebol preludom, trofejou našich hier, Lynchovou tulpou ani pasívne agresívnym buchnutím dvier. Dni sa krátili, noci tratili pach zrady chutil po ostrej oceli čas nevyliečil ani povrchové rany. Podplatil si Trvanie devocionáliami a vydieraním, pokryteckým lichotením. Myšlienku na teba vysielam rýchlosťou nemeniacou smer svetelnými rokmi obkľúčený stojíš za dverami na opačnom konci lietajúcej stavby. Stojíš za dverami a neobzeráš sa. #LenivosťAinéPovinnosti - Medzi moje koníčky patrí: agnosticizmus, ľahšie drogy, premýšľanie. - Mám pocit, že máte viac koníčkov, ako priznávate. - Nie pane, to ostatné sú obsesie. - Agnosticizmus je tiež obsesia. - Vaša rétorika nie je šálkou môjho tekvicového latté. - Z toho by bol dobrý názov pre báseň. - Súhlasím s vami, priateľ môj. #NieJeToŠálkaMôjhoTekvicovéhoLatté Ležíš vedľa mojej kože dýcha ťa potápa sa v nemom Anonyme nevnímaš zatvorenú dlaň požičiavaš sa mi Som vlastník, nie nájomca Si cestovateľ bez batožiny vďačný aj za hlt svetla teplo si nepýtaš však rád by si si jedno prenajal zaplatiť môžeš len sebou ... O to nemám najmenší záujem. #NarativistickýNeopunk Politicky korektný deťom prístupný slovenský dabing. Je ti z neho zle. (Aj mne.) Real? V srdci prázdno (v hlave nemáš nič) za oknom jasno (temnota sa rada zdržiava vo vnútri, v kútoch) neúnosná ľahkosť zomierania nevšedne skúma ticho (treba ti Kunderu vysvetliť?) Spoločný projekt temnoty prázdnoty hodnoty identity osoby pohasína. Nič už nie je spoločné, predsa každá organická entropia umiera sama. S úctou dolupodpísaný Donnie Darko #OtázkaNaZáver pach potu prebíja vôňu nekvitnúcej palmy môj prefajčený dych spôsobuje rakovinu atmosféry neunikneš mu keď zamkne sa v kúpeľni bude opäť paktovať so zajtrajškom kozmos v harmónii E sa rovná mc na druhú Kto z nás troch je živý mŕtvy? Ona? Ja? Puknutý Buddha nad dvermi? #Derniéra Tuším som vtedy mala obdobie Grahama Greena v lámanej angličtine s kanadským akcentom. Meter šesťdesiattri telo na splíne ďalšia v tom. Skóre nula štyri naivita neskúsenej, možno poľahčujúca okolnosť #IdolaTribus na návistnom podnose. Všetky cesty vedú do apoziopézy...