Zablatena princezna Maria Novakova Obsah Zablatena princezna 1 Zablatena princezna I. 2 Zablatena princezna II. 3 Zablatena princezna III. 4 Zablatena princezna IV. 5 Zablatena princezna V. 6 Zablatena princezna VI. 7 Zablatena princezna VII. 8 Zablatena princezna VIII. 9 Zablatena princezna IX. 10 Zablatena princezna X. 11 Neskoncilo blato, skoncila princezna. 12 Vrba (2008) 13 Dakujem za sen (2008) 14 Zablatena princezna je vyber z blogu mladej autorky, ktora sa venuje rymovanej poezii, casto smutnej a zameranej na nestastnu lasku. Basne o zablatenej princeznej, ktore tvoria vacsinu knihy, su rozpravanim o pretvorenych dobrodruzstvach dievcata, ktore sa neustale trapi a stretava s nepochopenim okolia. Prvotina autorky je zaroven prva kniha v Greenie kniznici od autorky a zaujimave je napriklad to, ze povodne mali vsetky basne rovnaky nazov. Zablatena princezna za dalsou zablatenou princeznou. V kniznom vydani su jednotlive basne oznacene rimskymi cislicami a su doplnene niektore starsie basne. Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Tretie (2013) 010001 Zablatena princezna I. Zablatena princezna si zmyla blato z ruky, hriesny svet jej dokalicil dievcenske sny, umiernena povaha zazila zbytocne muky, na posteli z bodlacia uz nepokojne spi. Odisla, uz sa nevrati a neuvidi deti, princovia a nove krasne princezne, lubila ich tak velmi, ale cas leti, nenajde ich, teraz uz isto nie. Princezna hlada pod kamenmi, cas, ktory jej ktosi ukradol, vybledli vlasy babiky tak velmi, ciel byt raz velka uz opadol. Zablatena princezna II. Zablatena princezna odplasila princa, bude plakat, lebo bol posledny, jej zivot je ako hra a ako jedna minca, skonci zivot aj tak dojemny. Bude sama a moze sa pozerat na hviezdy, lebo sa na nu nikto ani nepozrie, ostanu jej iba tie hviezdy, ale to sa aj tak nikto nedozvie. Padne do blata a bude zablatena este viac, spinava a hlupa bude, nikdy sa nezmeni, pozerat na nu nebude ani mesiac, vysmeje sa jej zaba na prameni. Zablatena princezna III. Zablatena princezna zabudla na priatela, usla z pred oltara ako Robertsova, nikdy nebola statocna, vzdy bola nesmela, iny jej vkladal do ust slova. Do kaluze a do blata padala, nikto jej ruku nepodal, ona tiez nikomu, v potociku bez dna stale plava, bez domova stale pozyva do domu. Nikdy nebola princezna, to si vymyslela, blato na nej bolo vzdy skutocne, stala sa kvetinou, ktoru nik nepolieva, kazdy den nosila saty smutocne. Zablatena princezna IV. Zablatena princezna hladala svojho princa, nenasla ho, aj ked davno hladala, najradsej by sa zahrabala do krtinca, kralicou norou by stale padala. V inom svete by tiez bola sama, ine pravidla a ani tie nepochopi, kde otvarala srdce a zvalila ju rana, je ako chora vrana, ktoru niekto utopi. Zablatena a spinava aj z vnutra, odpudzuje muchy kruziace zvedavo, pohlad je krajsi na krivajuceho pudla, bude zablatena princezna uz nastalo. Zablatena princezna V. Zablatena princezna je zavisla a hlupa, nevsima si dary, ktore si nezasluzila, na jedine slovo vdaky je stale skupa, ticha a nikto by si nevsimol keby nezila. Spomenuli si na nu ti, ktorych ma ako priatelov, nikoho z nich nepozna a nic pre nich neznamena, nevazi si kamaratov, znamych a dobrych priatelov, vzdy sa ma komu zverit a vyplakat sa na ramena. Rozmaznana a zablatena sa hra na princeznu, narodeniny prisli a odisli, doniesli darceky, pravdu mali ti, co ju brali za hlupu a besnu, nikomu nedakuje a berie ich ako o preteky. Zablatena princezna VI. Zablatena princezna odplavala na juh, nedokonala a smutna kazdym okamihom, vzdy bola nesmela a mala vela much, v najhlupejsich satach a s prisernym strihom. Aj na juhu padla do blata a uz spinu nezmyje, kazdy vie, ze bude spinava na veky, nevie preco pretrvava a naco vlastne zije, v zivote so splnenymi snami nosi navleky. Zablatene princezne nehladaju cisti princovia, uz davno nasli svoje lesne a vodne vily, bude sa hanbit pred inymi a zalezie do krovia, sama bude zablatena naveky i v tejto chvili. Zablatena princezna VII. Zablatena princezna je stale hrozna, nerozumie nikomu a nik ju nechape, boji sa ludi a ze ju niekto spozna, aj na toho co sa prihovori ziape. Po zivote tuzi, ale nevie o nom nic, nikdy nezila a ani zit nikdy nebude, zablatena princezna tiahne svoj kriz, vie kam sa dostane na poslednom sude. V pekle je jej smutno a velmi horuce, ostane tam a stale bude od blata, nemala na nebo srdce ani trochu suce, nebude zit, dychat a nebude vysmiata. Zablatena princezna VIII. Zablatena princezna si doranala kolena, snazila sa dosiahnut na stastie ostatnych, nelubila, nemala rada, neprisla na mena, nic nedokazala sama, ona nebola z tych. Princezna s blatom mala krvave topanky, chcela ich vymenit, ale nikdy nemala s kym, nedoniesli ju blizsie k ludom, iba do dialky, nikdy nebude s niekym tvorit jeden tim. Osetrila sa slzami, dala sol do rany, stala sa ciernou dusou i telom, zabudli na nu, ludia zabudli havrany, marne tuzila po princovi smelom. Zablatena princezna IX. Zablatena princezna sa stala bodkou, za vetou, ktora nikoho nebavila, obycajnou, nevyznamnou a krotkou, samota, to bola kazda jej chvila. Prislo raz na kratenie znakov, malo ostat vsetko dolezite, zbavit sa prebytocnych brakov, odstranit bodky davno prezite. Skoncila bodka zablatena, tvrdila, ze je princezna, nebola spravne naladena, zmizla, uz ju nikto nespozna. Zablatena princezna X. Zablatena princezna sa bala sveta okolo, nevychadzala a s placom stravovala samotu, nevedela sa tesit a nikde pre nu nic nebolo, zastarali jej sny a nezniesla ziadnu novotu. Z princeznej sa stala zena pokryta vraskami, zabudnuta a stratena v blate vsednych dni, uvazovala nad mladostou a tajnymi laskami, z nocnych mor bola realita, skoncili jej sny. Jedneho dna odisla a uz ju nikto neuvidel, nechybala nikomu a jej blato nechcel nikto, nikto ju nespoznal dobre a nikto nezavidel, zila dlho, ale naivne, smutne a plytko. Neskoncilo blato, skoncila princezna. Zablatena princezna dostala dovod na usmev, skoncilo sa trapenie tej, na ktorej zalezi, uz jej neublizi a neurobi ziadny pruser, dostala trest taky, ako jej davno nalezi. Mrzla rada na Vianoce, kym ona je v teple, spomina a nenachadza smutne spomienky, mysli na darcek pre nu, ked tuhne krv v tepne, skoncilo sa priatelstvo, vytrhli sa korienky. Zablatena na potesenie zamrzla na ulici, stlp, ktory sa z poslednych sil usmieva, nebude znama pri vine a pri skorici, zamrzla uprimne, aj ked ju nieco zohrieva. Vrba (2008) Smuti vrba, ked pocuje vzlyky, Spoznava vsetky zname jazyky, Vsetko je o laske a kto ju stratil, Jeden stastie nasiel a iny ho stratil. Laska je neznama pre kazdeho, zvlastna pre zleho aj dobreho, nikto ju nepozna, ale stale tuzi, potom iba svojmu smutku sluzi. Vrba uz zazila tisice romanov, smutne so sklonenou hlavou, nikdy to neskonci a tak si iba vzdychne, rychlo si kazda vrba na ludi zvykne. Dakujem za sen (2008) Dakujem za sen, ktory snivat viem, otvorili ste mi oci, teraz to viem, uplne ina a trochu zvlastna, vsetkeho zleho prazdna. Dakujem za sen, v ktorom hviezdy padaju, snicek detskych dusiciek, ktore eura nemaju, pribeh o laske, o akej Salamun snival, o najkrajsej oaze, ktoru zatopil prival. Dakujem za sen, ktory ste doniesli, za vsetko zle co ste uniesli, smutok ktory sa stratil a ukazal krasu, smutnej psenici a slnecnemu klasu.