Som Katarína Harmatová, momentálne bývam v Bratislave, ale pôvodom som z krásnej oravskej dedinky pod Roháčmi z Habovky. Vyštudovala som Hotelovú akadémiu v Námestove a dlhé roky som žila v Nemecku, kde som pracovala ako šéfkuchárka a zároveň aj vedúca kuchyne.
Písaniu sa venujem už od detských čias. Začínala som básničkami, potom poviedkami, a keď sa mi párkrát podarilo vyhrať nejakú tú literárnu súťaž, nejak som už podvedome tušila, akým smerom sa bude môj život uberať. Len som si neverila, že moja tvorba bude dosť dobrá na to, aby si ju bol niekto ochotný prečítať.
Knihy sú mojou súčasťou, a nie je dňa, kedy by som neprečítala aspoň jednu stranu. Ja osobne nepreferujem žiaden konkrétny žáner, čítam všetko, čo mi príde pod ruku a na čo mám v danej chvíli chuť. Priznám sa, že sa mi ešte nestalo, aby som niekedy odložila nedočítanú knihu. Recenzie nepíšem, pretože je pre mňa ťažké posúdiť knihu, lebo v každej nájdem niečo, čím ma obohatí, ovplyvní, povzbudí a dodá silu. Pre mňa neexistuje nevhodná alebo zlá kniha.
Všetko sa to začalo ešte veľmi dávno, keď som popravde ani nevedela čítať a ani písať. Mala som dobrú fantáziu a predstavivosť. Vždy sa mi v hlave tvorili príbehy a tu sa musím priznať, že neraz som si kládla otázku, či je to normálne. Neskôr som to pochopila, že mám asi nejaký talent, a bolo by fajn, ho rozvíjať. Začala som si tie príbehy zapisovať, tvoriť básne, neskôr poviedky alebo povesti. Sloh bol môj najobľúbenejší predmet v škole.
Moja prvá kniha bola Medzi dvoma mužmi. Ako vznikla, už ani sama neviem. Písala som ju niekoľko rokov, pretože som si na ňu nedokázala nájsť čas, aby sa mi ju podarilo dopísať. V tom čase som ešte žila v Nemecku a takmer všetok voľný čas som trávila v práci.
Píšem veci, ktoré ma napadnú spontánne. Stačí mi, sadnúť si k počítaču a slová idú samé. Takmer nikdy sa nemusím cez deň trápiť, o čom písať. To sa mi na tom páči,
Myslím si, že i napriek tomu, že v dnešnej dobe je veľa iných možností, ako sa zabaviť alebo stráviť voľný čas, knihy z našich životov nezmiznú. Vždy tu budú a my ich potrebujeme.
Hlavne aby si verili, nebáli sa a išli si za svojím snom. Naučili sa prijať kritiku, pretože podľa mňa je každá kritika dobrá. Pozitívna povzbudí, negatívna poučí a nasmeruje na správnu cestu.
To si ani neviem predstaviť, že by to niekto dokázal. Ja rozhodne nie som dokonalá, takže škrtám a prepisujem v jednom kuse.