Lucia Sasková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Ťažká otázka (smiech). Vždy keď ju dostanem, tak na ňu neviem odpovedať. Som absolútne obyčajný človek, ktorý sem tam niečo napíše, raz je s tým spokojný, inokedy má o svojej tvorbe pochybnosti. Píšem popri práci, takže nie som autor na plný úväzok, tvorenie príbehov je skôr taký môj šialený útek od bežného života. Čo sa týka takých tých typických životopisných informácií, tak pochádzam zo Žiliny, ale žijem v Nitre, študovala som ekonomickú strednú školu a následne krajinné inžinierstvo, ktoré mi dosť rýchlo napovedalo, že to nebude moja šálka kávy. Pracovala som v rôznych odvetviach a na rôznych pozíciách, ale zakotvila som nakoniec v oblasti personalistiky. Milujem zvieratá, najviac psy a kone, cestovanie, dobré jedlo, samozrejme knihy, ale tiež si rada pozriem dobrý film či seriál. Som odolná voči stresu, mám skúsenosti s prácou v tíme a verím, že moje skúsenosti budú pre vašu firmu prínosom... 😃 (Nie, voči stresu nie som odolná vôbec a som skôr individualista ako tímový hráč.)

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Ja prečítam v podstate všetko. Paradoxne najmenej čítam práve ženské romány, ktoré vlastne píšem. (Aj keď mám aj mužských čitateľov, čo ma veľmi teší.) Najväčšie zastúpenie v mojej knižnici má asi krimi žáner, príbehy z obdobia druhej svetovej vojny, jednu dobu som veľa čítala o Severnej Kórei, rada si prečítam fantasy, či hororové príbehy a po Rozprávačovi (Dave Grohl) som začala siahať aj po životopisných príbehoch ľudí, ktorí ma nejako oslovili. A už sa stalo tradíciou, že každý rok v období Vianoc siaham po nejakej vianočnej rozprávke. Zistila som, že sa priam vyhýbam motivačnej literatúre, akosi mi nerobí dobre, keď ma nemotivuje tak ako všetkých ostatných. 😃 A čo mi čítanie dalo k životu? Hm. Slovnú zásobu (a na základe tej sa viem veľmi účinne a alibisticky vyrozprávať z rôznych ošemetných situácií), keďže čítam od detstva, tak moja predstavivosť bola vždy priam hmatateľná a časom sa pretavila asi aj do istej kreativity, ktorú využívam najmä pri písaní. Na knihách mám najradšej tú rozmanitosť, ktorú pri čítaní prežívame s hlavnými hrdinami. Asi každý čitateľ vie o čom hovorím.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Písala som v podstate odkedy som vedela písať, básničky, poviedky, školské projekty a slohy pre seba aj pre spolužiakov či priateľov a vždy s radosťou. V pubertálnych časoch som rebelsky pôsobila v kapele a bola som strašne drsná v roztrhaných rifliach, kanadách, s vybíjaným opaskom a elektrickou gitarou na chrbte, ale svoje umelecké ja ma stále neopustilo a ukrývalo sa v textoch, ktoré som tvorila s hudbou, ktorá nebola tak celkom počúvateľná a keďže nás vyhodili z priestorov skúšobní tak naša závratná kariéra skončila skôr ako začala. No... A tu niekde sa moje kreatívne obdobie frustrovane skončilo na niekoľko rokov, až kým som nepracovala vo firme, v ktorej mi môj šéf dával naozaj málo práce. A miesto točenia na stoličke a strácania času na sociálnych sieťach som začala písať príbeh. Len tak, z nudy, bezcieľne, bez toho, že by som niekedy rátala s tým, že vyjde knižne. A rovnako bez nejakých vízií ostal tento rukopis v počítači dosť dlhú dobu. A zrazu som jedného dňa z ničoho nič spontánne poslala práve tento rukopis do vydavateľstva a tam začala moja autorská cesta, ktorú som začala brať vážnejšie a zodpovednejšie až asi po nejakých štyroch - piatich vydaných knihách. Pretože vydanie mojej prvej knihy (Neznámych nemiluj) bol len pokus. Druhá bola Zlatokopka, ktorá bola viac úlet ako seriózne písanie a ja som netušila, či vôbec prejde cez vydavateľstvo. S tým, že sa stane tak závratne rýchlo bestsellerom, som nerátala ani ja a myslím si, že ani vydavateľstvo. Potom som s malou dušičkou skúsila napísať prvý psychologický príbeh (Nebezpečná), pretože ma ľudská psychika, jej hĺbka a zákutia duše vždy fascinovali. Témou vydavateľstvo nebolo až tak veľmi nadšené, ale časom sa spolu s ostatnými (Rozpoltená, Obvinená) stali obľúbené práve u čitateľov pre svoju inakosť. A mňa písanie začalo viac a viac baviť, ťažšie témy boli pre mňa výzvou a psychológiu som dokázala vtesnať aj do iných príbehov (napr. Odsúdená, Unesená). Nemám konkrétnu cieľovú skupinu pre čitateľov, pretože môj štýl písania a vyjadrovania nemusí sadnúť každému. A je to úplne v poriadku. Tiež sa mi ako čitateľke niekoľkokrát stalo, že sa mi nepáčila kniha, ktorá sa páčila všetkým ostatným. Toto je na knihách to krásne, že každý si v tej obrovskej ponuke vie vybrať to, čo mu najviac sadne.

Obvinená
Obvinená

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Keďže sa pohybujem v knižnom svete, mám pocit, že ľudia čítajú celkom dosť. Ale keď sa obzriem okolo seba na kolegov a priateľov, mám pocit, že nečítajú vôbec. Ťažko povedať, sama viem, že človeka nikto a nič nedonúti čítať, ak ho to nebaví alebo nenašiel čitateľskú vášeň. Tak isto si ale myslím, že tú vášeň môže rozpútať správna kniha. Ak ju človek nájde, je proste v tom, ani nevie ako a už sa odtiaľ nedostane. Na čítanie nie je nikdy neskoro, takže si nás táto závislosť môže nájsť v detstve, ale pokojne aj na dôchodku. Vďaka knižniciam na ňu nepotrebujeme ani veľa peňazí, žiadne špeciálne znalosti, okrem občasného ponocovania nemá škodlivé účinky a čítať môžeme všade kde si len spomenieme. Stačí mať chuť. Tak prečo si tento pôžitok nevychutnať.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Neviem či som správny človek na radenie ostatným, pretože keby môj prvý román nikto nevydal, zrejme by som ďalej ani nepísala. Nie som priebojný typ človeka, ktorý si ide stoj čo stoj za svojim. Takže moja rada spočíva skôr v tom, že ak ich písanie naozaj baví, nech napíšu príbeh a nech si ho nedajú posudzovať kamarátkam a rodinným príslušníkom, ktorí im dajú priateľskú odozvu, ale nech pošlú rukopis do vydavateľstva. Najlepšie do niekoľkých. (O tom, že som svoju prvotinu napísala, z môjho okolia tiež nikto nevedel.) A ešte - ak to idú robiť pre peniaze alebo slávu, tak nech si ušetria námahu a dajú sa radšej na herectvo, influencerstvo, stand up, youtuberstvo - možností je naozaj veľa. A ak som začínajúceho autora stále neodradila a má v sebe dostatok bojovnosti a presvedčenia, že jeho príbeh je naozaj originálny, dobrý a ponúka niečo, čo tu ešte nebolo, je tu možnosť samovydania, pri ktorej si spraví všetko sám, podľa svojich predstáv. Nie je to úplne jednoduché, ale keď sa chce, všetko sa dá a veľa autorov takto funguje.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Jasnačka, že dokážem! Ľavou zadnou! (Asi by nebola publikovateľná, ale na to sa v otázke nepýtaš.)