Maja Kadlečíková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Som poetka a autorka. Píšem poéziu, pre deti aj dospelých takisto aj prózu. Popritom som aj textárka. Ak by potešilo o mne niečo viac, rada link na môj blog: Prezlečený anjel

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Čítam, odkedy viem čítať. Bol to pre mňa rozhodujúci okamih, keď mi písmenká a to za nimi ponúkli neuveriteľne uveriteľný svet príbehov. Odžitých aj inak odžitých vo fantázii, nazývajú ich aj vymyslenými. Ale myslím, že ak niekto niečo napíše, vždy to vychádza z neho a tým je, na rôzny spôsob, odžité. Keď čítam, beží mi pred očami film - ten je môj, kniha taká ako bola napísaná a k tomu moja predstava. Čítam to, čo mi niečo dá-kníh je dosť a to je dobre. Verím, že každá si môže nájsť toho svojho a každý tú svoju.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Vyšla mi zbierka básní Prezlečený anjel. Potom zbierka básní Z radosti, spoluautor je výtvarník Daniel Brogyányi. Básne v angličtine For Joy Hand To Hand, takisto s obrázkami Daniela Brogyányi. Zo slovenčiny do angličtiny ich prebásnil John Minahane.

Takisto mám zbierku detských básničiek Bodkulienka. O ilustrácie sa postarala výtvarníčka Alexandra Kališová. A ešte pár textov v rukopise. Všetky moje knihy a texty sú pre tých, ktorých si nájdu. A ktorí sa v nich nájdu. A ktorí sa nájdu navzájom - s textom.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Čítanie, aspoň mne, dáva veľa. Čítanie toho, čo mi dá veľa. Alebo to, čo práve potrebujem. Dnes sú popri knihách aj iné možnosti ako a čo čítať. Myslím, že čítať to, čo obohatí, je dobre v každej forme a spôsobom, čo je k dispozícii v tej chvíli ako najbližší. Ak sa číta hodnotné. Čo to je, to je pre každého samozrejme rozdielne, čiže podľa mňa také, čo pomáha žiť tak dobre ako sa dá. Je to ako má byť. Neviem, či sa dá urobiť rozdiel medzi generáciami. Skôr myslím, že ak, tak medzi ľuďmi. Každý sme nejaký. Niekto číta, a niekto získava to dobré pre život inak. Neviem, či je vek respektívne generácia spoľahlivý ukazovateľ.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Ak veríte tomu, čo robíte, tak to nevzdávajte. Skúšajte nájsť cestu. Ak ich pár nevyjde, choďte ďalej a hľadajte tú svoju. Neporovnávajte sa. Každý sme originál. Skúste sa vyhnúť extrémom. Namiesto eufórie pri pochvale a depresii pri kritike sa snažte udržať v strede - v rovnováhe. Názor berte na vedomie, no nemeňte ho za vlastný len preto, že si myslíte, že každý je lepší ako vy. Ani si nemyslite, že nikto tomu ako vy lepšie nerozumie. Dôležité je vytrvať. Nič nie je márne a všetko vám dá niečo, čo môžete niekedy potrebovať. Neberte sa príliš vážne, no majte k sebe úctu.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Ťažko povedať - asi doslova - alebo, ťažko napísať. Niečo príde akoby samé od seba, na niečo akoby čakám. Napríklad na rým, slovo pri rýme. Niečo krátim, niečo ak si text vypýta tak pridám. Má to svoje povedzme pravidlá, ktoré myslím s našim vnímaním pravidiel nemajú vždy veľa spoločné. Ale verím im a snažím sa ich rešpektovať.