Som dievča. A je ma trochu, takže sa viem iba trochu predstavovať. Mám psa a niekedy aj chvíľu pre seba. Vzdelávam sa, o svete a tak. A raz za čas o tom napíšem báseň.
Čítam všetko. Niekedy aj to, čo netreba. A ľutujem, že už teraz som pozadu a nestihnem prečítať každú knihu. Lebo knihy otvárajú okná, nové pohľady, svety... Je to zážitok.
Keď je niekedy veľa a plno, treba to dať von. Tak som začala písať. Básne preto, lebo aj keď je to vonku, má to stále kamufláž. Niečo som už čítala pred ľuďmi a hanbila som sa pri tom. Teraz má vyjsť e-kniha s mojimi básňami, to už sa hanbím menej. Holičstvo spomienok, 26 básní a nejaké ilustrácie. Hľadať treba v iLeGaLiT-e.
Knihy nie sú generačná záležitosť. Ide skôr o individuálny postoj. Odporúčam čítať, no kto dnes dá na odporúčania? ;)
Tak na niečo také sa necítim. Dávať rady začínajúcim autorom. Som v podstate tiež začínajúci autor. Dokonca aj to mi príde prisilné vyjadrenie. :D A rada si tiež nechám poradiť.
Myslím, že toto nie je práve o genialite. A nie je to ani kvantifikovateľný údaj. Povedzme, že niekedy je poškrtať... Pomohlo by to skvalitniť obsah. ;)