Radoslav Kozák

1) Predstavíš sa nám trochu?

Najlepšie ma môžu ľudia poznať ako šéfredaktora slovenského hororového e-časopisu Charon. Alebo z toho, ako sa neustále sťažujem, že horor nedostáva u vydavateľstiev na Slovensku dostatočnú príležitosť (a mal by!). Okrem toho, že sa cez Charona snažím horor vydávať a propagovať, tak ho aj píšem, alebo ako editor zostavujem antológie. Začal som tiež robiť podcast Pitevňa, do ktorého si pozývam na rozhovor zaujímavých hostí.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Správny predpoklad. Nemyslím si, že je možné písať dobré knihy a nemať ich rád, respektíve nečítať. Je to síce fráza obohratejšia ako platne Senzusu v domove dôchodcov, ale dá sa označiť za zlaté pravidlo spisovateľského remesla. Ako mnohých ľudí z mojej generácie, aj mňa najprv chytili príbehy Troch pátračov. Dokonca až tak, že teraz, v dospelosti, si robím zbierku všetkých dielov. Baví ma chodiť po antikvariátoch a hľadať si tie, ktoré ešte nemám. Ja viem, že sa nákup dá jednoducho vybaviť cez internet, ale takto je to také „hľadanie pokladov“.

Keď sa zo mňa pomaly ale isto začal stávať tínedžer, objavil som knihu od chlapíka so smiešnym menom Bram Stoker. A odkedy som sa začítal do denníka Jonathana Harkera putujúceho do temných kopcov Transylvánie za grófom Draculom, naplno ma chytil horor. Viac som sa neobzrel. Samozrejme, čítam aj iné žánre. Prevažne fantasy, občas krimi, triler alebo sci-fi. Ale horor je môj favorit.

Čítanie mi dalo do života veľmi veľa. Možnosť odtrhnúť sa od reality, nikdy sa nenudiť, bdelo snívať a zažívať množstvo alternatívnych životov, svetov, dobrodružstiev. A, samozrejme, aj schopnosť ponoriť sa do vlastných príbehov, ktoré vďaka prečítaným knihám píšem, a dokonca mám i možnosť vydať.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Áno. Poviedky mi vyšli na Slovensku a v Česku. V niekoľkých časopisoch (XB-1, Jupiter, Howard,...), v zborníku Fantázia, či v antológiách Slovenské temno, Prekliata zbierka a Esence hrůzy. No a horúcou novinkou je moja samostatná zbierka s názvom Trinásť balád pre Lucifera. Je to súbor poviedok žánru, ktorý ja nazývam temným magickým realizmom. V podstate prepájajú horor, magický realizmus, triler, a krimi. Zbierka mapuje môj autorský vývoj, takže v nej čitateľ nájde podľa mňa naozaj rôznorodé poviedky. Každý určite bude mať možnosť objaviť niečo pre seba.

Okrem toho máme ešte tento rok na pláne antológiu Krvavé Považie, ktorú zostavujem spoločne s vydavateľstvom Hydra. Špecifické na nej je to, že všetky poviedky sa budú odohrávať na Považí a napísali ich autori z tohto regiónu. Ďalším mojím editorským počinom bude Kronika smrti. Tá je naplánovaná na rok 2024 v českom vydavateľstve Golden Dog. Obsahuje poviedky od siedmych českých a šiestich slovenských autorov. Je to teda taká medzinárodná spolupráca, na ktorú som patrične hrdý, lebo sa v nej objavia vskutku zaujímavé mená. Navyše, pri zostavovaní tejto antológie sa stalo niečo naozaj zvláštne. O tom sa ale dočítate až v doslove samotnej knihy.

Tých prebiehajúcich projektov je viac, no nie o všetkých môžem v tejto chvíli hovoriť. Stačí si ma vyhľadať na Instagrame a určite vám nič neujde.

A prečo som sa do tohto všetkého vlastne pustil? Rád by som mal nejaký inšpiratívny príbeh, ktorý by ľudí strhol, ale obávam sa, že rozhodnutie vôbec nebolo pod mojou kontrolou. Prinútilo ma k nemu vlastné podvedomie. Mozog je jediné väzenie, z ktorého nikto nemôže vyviaznuť živý. A ten môj ma neustále núti tvoriť. Slovo „spisovateľ“ má dosť veľkú váhu. Neviem, či sa odvážim označiť sa tak. Ja sa iba občas rád zasnívam na papieri. Pretože nemám na výber. Príbehy chcú ísť do sveta. A niektoré si vybrali mňa, aby som im to umožnil.

Radoslav Kozák

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Nuž, možností čítať je oveľa viac ako kedysi, pretože možností všeobecne je oveľa viac ako kedysi. Ale literatúra je už alternatívnou formou zábavy. Niche, dalo by sa povedať. Že veľa ľudí nečíta, jednoznačne vyplýva z čísel. Najpredávanejšie knihy sú faktografie. Kuchárske knihy, biografie, atlasy. Po beletrii siahne málokto. Preto naše vydavateľstvá viac-menej živoria. Až na tých pár najväčších, ktoré musia ísť tvrdo po zisku (to väčšinou znamená siahať iba po zahraničných autoroch). Je smutné, že našu knižnú kultúru v podstate drží nad vodou skupina nadšencov, ktorí sú ochotní ožobračovať seba i vlastnú rodinu, aby nám domáca tvorba celkom nezakapala.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Jednu som už spomínal. Veľa čítať. Ale nie iba ako štandardný čitateľ. Čítať ako autor. Naučiť sa chápať text, dejový a charakterový oblúk, identifikovať, prečo autor zvolil rozhodnutia, ktoré zvolil. Vypozorovať správne výrazové prostriedky, ako sa buduje napätie, atmosféra. Nie je to jednoduché, je to proces. Autori sa zdokonaľujú celý život a nikdy sa nedostanú do bodu, že by sa nič nedalo zlepšiť. Znie to ako tortúra v pekle? Lebo je! No výsledok stojí za to. Zadosťučinenie pri vydanej poviedke alebo knihe sa nedá ničím nahradiť.

Ale aby som dookola neopakoval to, čo už každý začínajúci autor počul aspoň stokrát, dám radu aj mimo samotnej tvorby. Skúste literárne súťaže. Ale také, kde dávajú porotcovia spätnú väzbu, alebo také, kde najlepšie texty dostanú nejakú formu vydania. Začínajúcemu autorovi je ťažké nájsť kvalitného betačitateľa, ktorý by mu pomohol text vylepšiť, takže toto je skvelá forma, ako dostať fundovaný feedback a zároveň potenciálne niečo vydať. Bude to síce nepopulárny názor, no treba začať v malom a postupne budovať portfólio. Pretože vydavateľstvo sa bude na vás pozerať inak, ak už budete mať za sebou zopár publikácií. Ak píšete horor, pokojne môžete osloviť časopis Charon. Možno našu redakciu zaujmete.

Och, a jasné! Zabudnite na to, že písaním na Slovensku zbohatnete. U nás sa knižnou tvorbou živí len hŕstka spisovateľov (tak do desať). A žiaden z nich nie je bohatý. Alebo aspoň nezbohatol vďaka písaniu. Ako som spomínal, živoria samotné vydavateľstvá, takže ťažko vám dajú zarobiť milióny, ak sami počítajú každé euro na vydanie ďalšej knihy.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Jasné, napíšem román na prvú šupu a hotovo! Potom sa preberiem z bdelej kómy, ovalí ma realita a idem editovať, nechať text odstáť niekoľko mesiacov, zase prepisovať, zháňať betačitateľov na spätnú väzbu, a celý proces opakovať. A pred vydaním príde ďalšie kolo pri korektúre. Napísať knihu nie je až taký problém. Napísať ju dobre, to si vyžaduje tvrdú prácu a veľa, naozaj veľa editovania.