Chlap (30-40), vekom sa pohybujem v tomto rozmedzí ?, nie je tajomstvom, že píšem pod pseudonymom. Dôvod je prostý. Netúžim po publicite! Milujem svoj život, mojich blízkych a bulvár tam istotne nepatrí. Moje skutočné priezvisko je tak trochu dlhším jazykolamom, než jednoduché: Horňák. Písaniu sa venujem v čase medzi 23:00 a 02:30 hod. Som taká sova. Nepijem tvrdé, nefajčím.
Určite, aj keď priznám sa, príliš veľa času mi na čítanie nezostáva. Naposledy čo si pamätám to boli: Triky od Ed Mcbaina a Poľovných psov od J. L. Horsta. Inak sa venujem domácnosti, práci a písaniu :)
Píšem „ako inak“ detektívky. Nakoľko sú dobré, to musí posúdiť čitateľ. Snažím sa ich písať jednoduchým, zrozumiteľným jazykom. Ťažším a cudzím slovám sa vyhýbam zámerne. Je to spôsob ako zaujať čo najväčší počet čitateľov. Knihy musia byť v prvom rade zrozumiteľné a musia zaujať. Snažím sa o tzv. “jednohubky“. Ak je kniha dobrá, zhltnete ju jedným dychom, ak sa k nej nútite, je o ničom! Knihy sú o zločine, vine a treste. Sú pre každého, kto sa cíti na to porozumieť im. A prečo to začalo? Predchádzal tomu rozhovor s vydavateľom. Nepopieram, kopla ma aj múza...
Mojou prvotinou bol román Krutá hra. Rituálne vraždy - "popravy", zdá sa nemajú konca kraja. Ústrednou témou je jednoznačne absencia dobra. Vtedy zlo kvitne ako tŕňový ker a besnenie sadistu naberá na obrátkach. Zároveň sa čitateľ zoznámi s novým tímom oddelenia obzvlášť závažných zločinov.
Vymývač je ukážkou toho, kam až dokáže zájsť človek posadnutý sebectvom. Román je skôr opisom myšlienkových a psychologických pochodov nebezpečného recidivistu, ktorého silnými zbraňami sú: dar reči a umenie manipulácie.
Žaba je tretím románom v poradí. Jeho ústrednou témou je pomsta a ziskuchtivosť. Už Sokrates vyslovil starú pravdu: Najväčším prekliatím ľudstva sú peniaze! Vtedy ani ľudský život, zdá sa, nemá žiadnu cenu. Bohužiaľ...
Tému štvrtej knihy v tejto chvíli neprezradím. Je v štádiu príprav... vlastne už konečných úprav :)
Nuž, kto číta, veľa sa dozvie. Kniha núti premýšľať. Cvičí jazyk, gramatiku, vyjadrovanie, pomáha slovnej zásobe... skrátka – učí. Dnešní mladí ľudia, chvalabohu, opäť nachádzajú lásku ku knihám. Tak to jednoducho cítim. Kedysi knižnice rušili, dnes sa znova plnia.
Písať, písať, písať... a nenechať sa odradiť, možno aj prvým neúspechom. Keby sa ním nechali poniektorí odradiť, dnes by sme nepoznali mnohých svetových autorov. Aj oni raz začínali, aj ich nespočetne krát, sprvu vypoklonkovali. Odhodlanie a trpezlivosť... nech sa nenechajú odradiť kritikou. Všetkým čitateľom jednoducho nikdy nevyhovejú. Koľko ľudí, toľko chutí...
Nie, neviem! Vždy je čo zdokonaľovať. Učíme sa celý život! :)