Jana Mišeková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Vždy som sa nakláňala k poézii, už ako 10-12 ročné dieťa som písala texty do tajných zošitov, ktoré mám podnes, brala som to vtedy veľmi vážne :) Keď som niekedy v rovnakom čase prvý krát objavila v strýkovej izbe písací stroj, povedala som si, že každý dobrý spisovateľ musí mať pseudonym a napísala som skratku F.J.M. Filozofka Janka Mišeková, neviem, či som už vtedy vedela čo znamená filozofia alebo, že asi o 10 rokov neskôr ju začnem študovať na univerzite a urobím si z nej doktorát. Najskôr som začala z núdze študovať právo, jediné čo ma na tom bavilo bola filozofia dejín a tak som sa rozhodla, že pôjdem iba do filozofie, že nechcem študovať niečo, čo mi síce môže zabezpečiť pekné hmotnejšie vyhliadky do života, ale v podstate ma nebude zaujímať. Spomienka na kontakt s prvými filozofickým textami a mentálnou akrobaciou sú pre mňa podnes vytrhnutím z bežného vnímania sveta. Čo je to ten duch, o ktorom všetci hovoria a píšu? Chcem to vedieť! Dnes súhlasím s tým, že "Duch je bytie pri sebe, a to je sloboda". Nazdávam sa, že jazyk, ktorý nie je bežný, ktorému treba porozumieť zvnútra, ktorý treba prežívať, v tom majú filozofia a poézia veľmi blízko na svojej ceste k tomu pochopiť, čo to znamená "duch". Je to prax života. Keď som asi pred 6 rokmi prišla do prvého kontaktu s komunitným Rádiom Bunker v Trnave a oslovili ma s prednesom mojej poézie, alebo aktivitami okolo nahrávania relácií či organizovaní koncertov v priestore bývalej Archy, môj záujem o kultúru sa vygradoval. Toľko otázok o ľudskej tvorbe, na ktoré nepoznám odpoveď vyústilo v roku 2016 do založenia projektu SpodNás a s ním spojenou básnickou skupinou Spoetika.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Čas nás núti vyberať čomu budeme venovať pozornosť. Štúdium filozofie je späté s čítaním, kto nečíta, nemôže písať. No moja prvá prečítaná kniha, ktorú mi daroval môj otec v 11 rokoch bola Alchymista. Podnes mám ten výtlačok ako spomienku na otca, je to kniha, ktorú som dala prečítať už na strednej škole mnohým kamarátom a napriek tomu, že je dnes už skoro kultovou (možno až popovou) záležitosťou, považujem ju za bránu ku príbehom, ktoré v človeku zostanú, zakorenia sa. Prešla som si mnohými žánrami krásnej literatúry a túžila písať ako oni, ako Čapek, Hailey, Hemingway, Coelho, Brontëová, Goethe, ku ktorým sa potom pridali aj Hesse, From, Aristoteles, Platón či Hegel, ako aj moja najbližšia filozofická osobnosť, český filozof Ján Patočka. Až dnes doceňujem takú tvorbu akú písali Viliam Turčány či Ján Smrek ale aj Juan Ramón Jiménez či Czesław Miłosz. Asi pred 7 rokmi mi však jeden môj kolega z baru dal do ruky Carlosa Castanedu a tento fenomén je pre mňa podnes "knihou na stole". Stále sa ku nemu vraciam, stále mi hovorí niečo nové, stále mi dokáže odpovedať, všetky jeho knihy a príbehy, ktoré sa okolo nich vytvárajú sa stali skoro mojím kánonom, niečím prostredníctvom čoho si vykladám svet. Štúdium klasických jazykov ma však dostáva aj po autorov ako Cicero, Ovidius, Sallustius, Horatius, tí sú pre mňa obrovskou inšpiráciou a vzbudzujú vo mne veľkú pokoru k písanému slovu, rešpekt ku kumštu, ako by povedali klasici. Filológia mi až v poslednej dobe, v mojich 32 rokoch, umožnila oceniť genialitu takého autora, akým bol Tolkien.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Už som načrtla prečo to všetko začalo. Ak to mám zhrnúť je to nehorázne tajomstvo jazyka, ktoré chcem poznať a túžba pokúšať sa pomenovať nepomenovateľné. Ako každý autor som najskôr riešila témy, ktoré dnes považujem možno za tendenčné, klasické sklamania z lásky a sveta, túžba vypovedať sa z trápenia. Dnes už si hádam viac uvedomujem zodpovednosť za to, čo vytváram a píšem. Otázka nie je len, či to niečo ľudom povie, ale čo to v nich vyvolá.

Prvé publikované texty, ak nerátam školské časopisy včelička a tak, našli svoje miesto až keď som začala dávať dokopy projekt SpodNás. Začalo to ako zin, dnes už to má podobu časopisu o kultúrnych projektoch, umelcoch, aktivistoch v Trnave a okolí. Je to ale stále platforma pre dobrovoľníkov, ak ste zvedaví tak tu: https://www.facebook.com/spodnas.

Nasledovala zbierka textov a ilustrácií Trnavská jar, od skupiny básnikov, ktorí sa okolo tohoto projektu začali motať, tú sme vydali s Rádiom Bunker.

Za SpodNás sme od roku 2016 podnes vydali 7 čísiel, ktoré sú stále dostupné v Trnavskom antikvariáte: https://www.facebook.com/trnavskyantikvariat/photos/a.1685320344911450/2402957686481042

V nich dávame priestor rôznym začínajúcim i etablovanejším umelcom, ktorí sa snažia svojou tvorbou povedať aj niečo viac, ale najmä nájsť svoje miesto v umení.

S komunitou spomínaných básnikov a hudobníkov z Rádia Bunker sme v roku 2016 vydali album s názvom Slová z Nás. To bolo moja prvá skúsenosť s nahrávaním v štúdiu.

Neskôr som si vymyslela pre toto Rádio projekt Vr(y)t, , z ktorého sme nahrali štyri relácie, a ktoré boli odvysielané aj na Trnavskom rádiu. Z dostupných sú tu: https://archive.org/search.php?query=subject%3A%22SpodNas%22&and[0]=subject%3A%22VR(Y)T%22

Išlo o diskusie s pozvanými hosťami nielen na tému umenia, rovnako boli súčasťou aj živé hudobné vystúpenia, je veselé na to spomínať, neviem či to sem patrí, asi mi to trošku chýba :)

Čo sa týka publikácií, nechce sa mi tu veľmi spomínať akademickú činnosť ani obťažovať názvami, prevažne ide však o články, štúdie a recenzie kníh späté s otázkou duše v umení a najmä v poézii.

V roku 2019 som sa rozhodla, že je čas na svoju prvú básnickú zbierku, nazvala som ju Monády a je to krátka zbierka textov, fotografií a ilustrácií. V Trnavskom antikvariáte, ktorý vedie náš kamarát je ešte stále dostupná, neviem či je to dobre alebo zle :)

V roku 2020 sme so Spoetikou vydali zbierku textov s názvom Trnavská jeseň.

V súčastnosti, okrem toho, že sa mi podarilo dať dokopy, aj vďaka tejto platforme, zbierku básní In Illo Tempore, máme už s tromi ďalšími autorkami zalomenú a zviazanú zbierku básní s úžasnou grafikou, ktorá čaká na svoj čas a šťastie, pre mňa to však už teraz je obrovská vec, okrem toho, že má 160 strán a je vlastne výpoveďou troch rozličných osobností, ktoré spája láska k poézii, sú v nej opäť úžasné ilustrácie od skvelých umelcov, spolupráca ľudí, ktorých si veľmi vážim.

Nakoniec, čo sa týka poézie, hádam za najväčší úspech a publikáciu však považujem naše poeticko-hudobné vystúpenia so Spoetikou.

Niečo od nás: https://www.youtube.com/watch?v=XVrcPMeII60 a niečo o nás: https://www.instagram.com/spodnas_spoetika/

S touto skupinou skvelých autorov a hudobníkov to ťaháme už nejaký ten piatok, čoho dôkazom je aj to, že vystupujeme skoro po celom Slovensku na najrozličnejších eventoch v galériách, na festivaloch, v knižniciach, koncertoch a vždy je to extrémny zážitok. Vyliezť na pódium a zdielať s ľuďmi svoju poéziu, za ktorou sa skrýva hudba je niečo úplne iné ako ju písať a čakať či ju niekto pochopí. Keď sa pozriem do publika a vidím tváre ľudí, keď za nami po vystúpení prídu a povedia: "Nečakal som nič, ale som prekvapený, že sa mi páči poézia" to je zadosťučinenie. Mne asi tak celkovo ide najskôr o to dostať znovu poéziu k ľuďom, v akejkoľvek forme, umožniť to zastavenie bežného sveta prostredníctvom zdielania nálady a chvíľ, ktoré tak nejak poeticky až vibrujú.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Mladých akože ja som už stará? :) Ale nie, no dajme tomu, že toto sa nedá nejako nezaujato hodnotiť. Keď som bola mladšia, tiež ma viac zaujímala vodka na lavičke v parku, myslím si, že týmto musíme prejsť všetci, patrí to skoro ku prechodovým rituálom. Ale nezostať iba pri tom, to chce tak trošku dozrieť, nájsť svoje miesto, nájsť niečo, čo nás bude robiť aspoň v našich očiach hodnotnejšími, čo nám dá zmysel a uľahčí každodennosť. A ak to niekto nachádza v športe, niekto v alkohole, alebo v iných rozličných činnostiach, ktorými vypĺňa svoj voľný čas, nehodno to odsudzovať pretože nečíta. Nie je možné uspokojiť všetky duše literatúrou, azda by to bolo až príliš jednoduché a krásne.

Musím priznať, že naozaj neviem, čo sa teraz číta, ale určite sa číta málo. Vidím to na tých málo časopisoch a zbierkach, ktoré sme vydali, ľudia by mali všetko najradšej v mobile, kniha do ruky už začína byť, ak to vezmem v celkovom merítku, trošku taká stratená. Ale to neznamená, že znova nepríde jej čas, svet sa tak stále nejako točí dokola, vracajú sa staré témy aj trendy. A rovnako to neznamená, že kniha v mobile musí mať nevyhnutne menšiu hodnotu. Ide o to dostať zdravé texty čo najbližšie k ľuďom, ukázať a dokázať im, že nie všetko čítanie je nasilu a ťažké, že dokáže naozaj dušu liečiť, ukázať im, že v svojich stavoch a postojoch nie sú samy proti svetu, že nepotrebujú na každú bolesť xanax s vínom, že všetci zažívame čo je to byť človek, ale každý inak. Ukazuje im to aj umenie, najviac asi hudba a film. Otázkou je čo pozerajú a počúvajú, čo sa do nich dostáva, čo ich formuje? Hádam, že odpor k čítaniu má korene v povinnej literatúre ale nebudem sa chlácholiť, že mnohí nie sú leniví čítať, jednoducho majú iné návyky.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Čítať a písať. Nebáť sa kritiky, nebáť sa niečo nevedieť, nebáť sa písať a čítať ale najmä si uvedomiť, že je to práca na sebe, že sa budíme a zaspávame s tým svetom, ktorý vytvárame, že s sním a v ňom žijeme, sme v ňom ponorení a čím hlbšie sa doň ponárame, tým lepšie ho vieme podať, pochopiť a následne vložiť do slov. Chce to trpezlivosť aj odhodlanie nebyť len na povrchu :)

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Tento formulár som vyplnila bez škrtania (skoro), stačí to? :D

Prezrieť ostatných autorov

Jana MišekováJana Mišeková sa okrem písania a prednesu poézie venuje aj filozofickým otázkam literárnej tvorby. Dôsledkom tejto lásky k poézii a filozofii je aj dizertačná práca na tému fenoménov poetického jazyka, za ktorú získala v roku 2021 doktorát zo systematickej filozofie na FF TRUNI. Je členkou a spoluzakladateľkou trnavského poetického zoskupenia s názvom Spoetika a editorkou kultúrneho magazínu s názvom Spodnás.

In Illo Tempore
In Illo Tempore