Maja Jackobs Jakúbeková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Som ex blogerka. Blogovala som, lebo ma už nikto nechcel počúvať. Dnes ma všetci počúvajú, tak neblogujem. No stále píšem, aktuálne recenzie pre Literárne noviny. Sem-tam mi vyjde nejaký odborný text, poéziu a prózu píšem do šuplíka. Tvorba (akákoľvek umelecká tvorba, nielen literárna) je totiž tou najlepšou formou sebavyjadrenia. A psychohygieny.

Čo sa týka mojich starších článkov, od gymnaziálnych čias sa spájali s označeniami ako "príliš revolučné", "kontroverzné" či „plné cynizmu“. Sám veľmi dobre vieš, že sa ľuďom nepáči, keď ich niekto obviní z pravdy. Najmä, keď poukážeš na chybu systému, ktorú nedokážu napraviť, pretože náprava nie je v ich kompetencii – ich kompetenciu totiž nikto takto nenalinajkoval – zvlášť keď píšeš pre časopis školy, s ktorou sa nesie povesť "výchovného ústavu, kde rodičia umiestňujú deti za účelom zlomenia charakteru a kompletnej prevýchovy" ;-) Na druhej strane je akosi kdesi prítomná aj druhá pravda, ergo, že nie vždy má človek na takéto obvinenie z pravdy morálne právo. Kant by vedel hovoriť...

Vyštudovala som filozofiu a zbožňujem ju doteraz. Moja prvá básnická zbierka #Vykrivenie, ktorá vyšla tu v GK, dostala prívlastok „filozofická“ a mňa veľmi teší, že jej kritika prívlastok udelila. Celkovo mi imponuje, že moju poéziu hodnotia ako „pálčivú výpoveď o zakriveniach súčasného sveta“ a že zbierka „okamžite uchvátila svojím svižným sarkastickým jazykom, ktorý funguje ako balzam na dušu“. Keď si čítam hodnotenia, mám pocit, že čitatelia pochopili. Pre autora je to satisfakcia, že píše zrozumiteľne. Tiež to závisí od toho, či si jeho tvorba nájde tú správnu sortu čitateľov. Moje veci nie sú pre každého, rozumiem tomu a je to tak správne.

Aby som to zhrnula a uzavrela odpoveď na tvoju otázku, okrem písania a filozofovania som certifikovaná sprievodkyňa, nejakú dobu som fušovala do cestovného ruchu, marketingu a finančníctva, chvíľku som dokonca viedla tím niekoľkých ľudí. No vedenie domácnosti by som rada prenechala niekomu s väčším citom pre „kuchynské záležitosti“.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Mám rada klasiku, európsku. Cez francúzsky romantizmus (Victor Hugo) a anglický realizmus (najmä Brontëové, dve viac ako tá tretia...) som sa dostala k ruskej literatúre, kde ma veľmi oslovil Dostojevskij. Ako prívrženec Nietzscheho jeho tvorbu rozhodne odporúčam každému, kto si odo mňa pýta tip na dobrú knihu.

Najviac som si zamilovala Zločin a trest, dielko, ktoré nepatrí v literárnych kruhoch k najuznávanejším zo psychologicko-literárnej tvorby tohto velikána. Po "dostojevskovskom období" ma doslova pohltila tvorba súčasnej nemeckej spisovateľky a sudkyne, Juli Zehovej. Keby nebolo jej románu Hráčsky inštinkt (opäť prepojenie s Nietzscheho filozofiou), neprelúskala by som sa Musilovým Mužom bez vlastností – vrchol rakúskej literatúry (o tom nepolemizujem).

A snímam klobúk pred ľuďmi, ako si ty, Elven, teda pred tými, ktorí sa snažia vydávať nových autorov, podporovať umenie a rozvíjať pôsobnosť samizdatových vydavateľstiev. V podstate si niečo ako neziskovka – a to na poli, na ktorom je to zúfalo žiadúce.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Môj nový projekt? Píšem opäť o nihilizme, postmodernom nihilizme ako diagnóze človeka vrhnutého do kapitalistického systému 21. storočia. A vždy o ňom písať budem.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah dnešnej – nazvime ju postmodernej (alebo v Lipovetského terminológii hypermodernej) – generácie ku knihám určuje povinné školské čítanie, ani v najmenšom ma neprekvapuje, že táto generácia nejaví o beletriu vážnejší záujem (v lepšom prípade), resp. číta braky (to je horšie – potencionálni budúci autori tak nachytajú zlé návyky). Za vrchol povinného čítania (ak sa za posledné roky nič nezmenilo) je považovaný slovenský naturizmus, ktorý nemá absolútne žiadnu umeleckú hodnotu. Možno nás zachraňuje vojnová literatúra, ale v zásade tieto knihy majú viac ako päťdesiat strán, čo decká odrádza.

Apropo, jedna časť South Parku prinesie oveľa realistickejšie posolstvo dnešnej doby (navyše spôsobom, ktorý je veľmi blízky dnešnému človeku), ako súčasní domáci "umelci", ktorí podľa toho, čo prezentujú, "poznajú život", no osobne mám pocit, že žijú v nejakej kutici a od rána do večera sa venujú len svojim frustráciám. Z diagnózy by sa nemalo robiť umelecké dielo. Keď sa psychická porucha hrá na umenie, umenie sa tým akosi degraduje.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Raz mi ktosi povedal: „Dobrý spisovateľ musí v živote prečítať veľa dobrých a veľa zlých kníh." Nesúhlasím. Nečítajte braky! Nikdy.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Dobrú? Nie.

Prezrieť ostatných autorov

Maja Jackobs JakúbekováMaja Jackobs Jakúbeková sa venovala blogovaniu, v šk. roku 2008/2009 vyhrala celoškolskú olympiádu zo slovenského jazyka a literatúry a po absolvovaní štúdia filozofie sa opäť vracia k starému koníčku. Získala ocenenie Top doktorandka za akademický rok 2016/2017 a jej diplomová práca vyšla knižne. U nás debutovala zbierkou básní #Vykrivenie, čím si splnila svoj veľký literárny sen.