Pochádzam zo Zvolena, ale momentálne žijem v Trnave. Mám rád šport, hudbu a dobré jedlo (dobré = sladké). A som spokojný introvert.
Čítam poväčšine žánrovú literatúru, najmä science fiction, fantasy a horor. Medzi autorov, ktorých čítam najradšej a ktorí ma v mojej tvorbe ovplyvňujú, patria Philip K. Dick, Stephen King a Terry Pratchett. Z domácich autorov sú to Alexandra Pavelková a Martin Hatala.
Čítanie je pre mňa forma meditácie, čiže mi do života dáva veľmi veľa. Nie je nič lepšie, ako si po náročnom dni sadnúť ku knihe a nechať sa vtiahnuť do života niekoho iného – na chvíľu zabudnúť na všetky svoje problémy a starosti.
Začal som písať v decembri 2022 a odvtedy mám na konte kopec nekvalitných poviedok. No postupom času sa ich úroveň, dovolím si povedať, zlepšovala – a potvrdzovali to aj umiestnenia v súťažiach. Tak som sa jedného obyčajného marcového dňa roku 2025 rozhodol, že sa pokúsim napísať knihu. Teraz je júl a kniha Stratené miesto je dopísaná. Ešte ju však čaká strastiplná cesta, tak držte palce – a možno sa k nej niekedy aj dostanete.
Čo sa týka mojej tvorby, píšem prevažne komornejšie sci-fi. Čiže žiadne space opery – skôr zasadzujem obyčajných ľudí so svojimi obyčajnými problémami do mierne neobyčajných svetov.
Mladí ľudia dnes nemajú až takú trpezlivosť na dlhé romány, namiesto toho čítajú komiksy a mangy – čo je ale tiež super. Sám tento druh umenia obľubujem, čiže za mňa je to v poriadku. Treba to brať s rezervou – sú mladí, majú oproti starším generáciám množstvo iných možností, čo môžu robiť, takže buďme radi aj za tie komiksy. Ku knihám sa možno dostanú neskôr.
Píšte to, čo chcete písať, aby vás to po rokoch bavilo prečítať si po sebe. A nestresujte sa, že nie ste najlepší autor. Nie je to súťaž. Písanie sa pokojne dá prirovnať k hudbe – aj horšie kapely si nájdu svojich fanúšikov. Hlavne do svojich príbehov vložte kus seba, a to aj v prípade, keď ste napríklad tak trochu čudák. Potom možno prerazíte svojou originalitou.
Nie. A aj keby som vedel, určite by som prepisoval, pretože by sa mi to nezdalo dosť dobré. Najskôr musím svoje dielo znenávidieť – až potom k nemu začnem pociťovať sympatie. A to nejde bez škrtania, nervov a prepisovania.
