Martina Bachratá

1) Predstavíš sa nám trochu?

Ahojte všetci milí ľudia dobrej vôle, dobrého srdca a krásnej duše. Všetci tí, ktorím aspoň trošku niečo hovorí poézia, či próza. Ale aj takým, ktorí si ma prišli prečítať zo zvedavosti. :)

Moje meno je Martina Bachratá. Myslím, že mojim ďalším rozprávaním o sebe a mojej tvorbe vás prekvapím a budem sa dosť odlišovať od ostatných autorov. Či už od takých, ktorí píšu a tvoria dlhé roky, priam celý život, alebo aj od súčasných začínajúcich.

Od ranného detstva som bola rodičmi vedená ku kresleniu, maľovaniu, keďže môj otec je karikatúrista a zakladateľ KBK v Bratislave. Mamina má tiež cit pre umenie, estetiku, ale v odevnom priemysle. Môžem povedať, že nikto v mojej najbližšej rodine nemal vzťah k literatúre ako takej. Ja som si ju zaľúbila až na gymnáziu, aj keď slovenčina mi išla aj na základnej škole. Rada som na hodinách slovenčiny písala slohové úlohy. Môj vzťah sa prehĺbil pri povinnom čítaní zbierky „Kvety zla“ od Charlesa Baudelaira. Ktorý ma „nakopol“, aby som aj ja skúsila napísať nejakú báseň. A odvtedy píšem. Sem tam aj prózu ( mini poviedky, eseje, úvahy, moje mottá).

Písanie je pre mňa bola istá terapia, neskôr i odkaz ľuďom na tejto planéte, isté posolstvo. Aby sa možno aj zamysleli nad sebou, nad svojím životom, správaním, vzťahu k sebe, ale i k ostatným.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Vždy som sa v živote rada učila nové veci, vzdelávala, pracovala na sebe. Takže u mňa skôr prevládala odborná literatúra. Či už vrámci výučby, alebo prípravy na VŠ. Chcela som študovať psychológiu, aj som bola na prijímacích pohovoroch. Aj na sociálnu prácu, tu v BA aj v Trnave. Nakoniec som študovala sociálnu prácu, neskôr na nadstavbe Hospodársku informatiku. Momentálne v mojom pracovnom živote sa už vyše 7 rokov venujem pomoci druhým ľuďom. Som profesionálna masérka. Milujem, to čo robím, baví ma to a napĺňa. Ak by ste radi chceli pocítiť čaro mojich rúk a navštíviť miesto, na ktoré nezabudnete, všetci ste vítaní. Všetky potrebné informácie nájdete na mojom webe masaze-nezabudka.sk.

V škole som mala rada, keď sme si čítali a rozoberali básne. Ale popravde, veľa kníh s prózou som v mojom živote neprečítala. Ako dieťa som mala strach z hrubých kníh, z povinného čítania (prózy). Nevedela som rýchlo čítať a vždy mi to dlho trvalo. Neskor som aj začala čítať prózu, ale málo ktorú knihu som aj dočítala do konca. Tenšie áno :). Bola som akčné dieťa a myslím si, že aj teraz som. Nebola som z tých detí, ktoré sedelo doma pri lampe a čítalo knihy. Nie som knihomol. To priznávam. Rada tvorím, robím niečo s rukamiÁno, som aj technický typ. Neobsedím dlho na jednom mieste, preto asi sa ani neviem tak sústrediť na čítanie a zhltnúť knihu na jedno „posedenie“. Radšej ja niečo napíšem. A mám z toho skvelý pocit :).

Mne do života veľa dal môj vlastný život, moje životné cesty, prekážky, skúsenosti, zážitky, láska i sny. A toto všetko sa snažím vkladať aj do mojej tvorby. Píšem ako cítim, úprimne, otvorene. Do písania dávam samu seba.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Ako som už spomínala, ten prelom vo mne nastal na gymnáziu v roku 1996. Kedy som presedlala z výtvarnej tvorby na literárnu.

Zatiaľ som mala svoje básne uverejnené párkrát v jednom nemenovanom časopise. Začiatkom januára 2020 som dostala milé pozvanie do rádia Slobodný vysielač. Mohli ste ma počuť v relácii: „Literárna čajovňa“. Za čo som moderátorom veľmi povďačná, že som sa mohla trochu zviditeľniť a čo to o sebe a mojej tvorbe povedať. Link na reláciu: https://www.youtube.com/watch?v=TZzDw0JDGmo.

Minulý rok sa mi splnil sen a vďaka Stanovi Hoferekovi, ktorý mi umožnil vydať e-book, dve básnické zbierky v Greenie knižnici. Vo februári 2020 to bola zbierka „Básnenie“ a v apríli 2020 druhá „(NE) MILOVANÁ“. Takto sa moja tvorba dostala viac medzi čitateľov a nadýchla sa toho umeleckého sveta. Ďakujem ti :).

Do budúcna plánujem vydať 3. zbierku básní. Básne budú z mojej tvorby v rokoch od 2015-2020. Mám v pláne zbierku dať aj knižne vytlačiť. Približne 500 ks výtlačkov. A ďalej sa uvidí :).

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Dnešná generácia žije úplne inak, iným tempom, záľubami, ako žila napríklad moja generácia detí 80-tych rokov. Dnešné deti, mládež je pre modernizovaná, pre technizovaná. Myslím si, že v mojich časoch boli deti pokojnejšie, mali aj viac času na čítanie, mali v sebe kľud. Neboli sme taktiež tak vystresované, zrýchlené vplyvom doby a života aký sa teraz žije. Nebol hektický náš život. Voľné dni sme vypĺňali inými záľubami, hobby. Viac sa sme sa vonku hrali, stretávali sa. Ale i tak si naša generácia našla čas na čítanie kníh. Dnešné deti, mládež žije viac virtuálne, za počítačmi, notebookmi. Myslím si, že je pomenej tých, ktorí zoberú fyzicky do rúk knihu, cítia jej vôňu, energiu. Prešlo sa na elektronickú podobu, ktorá pochopiteľne dostupnejšia, ľahšie sa k nej človek dostane a môže si ju hocikde, hocikedy prečítať, ale podľa mňa nie osobnejšia.

Tiež sa málo chodí do knižníc. Mnohé už aj zanikli.

Ale aj napriek tejto dobe si myslím, že sú a budú mladé generácie, ktoré si vždy radi prečítajú dobrú knihu, že nezanevrú na literatúru ako takú. A myslím si, že v minulom roku sa mnohí aj ku knihám vrátili, za čo môže v pozitívnom zmysle koronavírus. Tým, že sme museli fungovať v obmedzenom režime.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Z mojich skúseností a z môjho najlepšieho pohľadu by som mohla poradiť, aby neprestali ľudia čítať. Všímať si ako iní autori píšu. Naučiť sa niečo z teórie, nabrať informácie, vedomosti, aspoň základné. A čo je dôležitejšie je písať, písať, písať. Lebo človek sa umelcom nestane hneď po napísaní prvej básne, či iného diela. Pracovať na sebe, zlepšovať sa, to získame praxou, rokmi. Vedieť prijímať aj rady od skúsených autorov, taktiež kritiku, ktorá nám v mnohých prípadoch veľmi pomáha a posúva nás dopredu. A z mojej strany asi to najdôležitejšie je, písať srdcom. Nič umelé nie je dobré. Ani nič na silu.

Poézia je melódiou srdca, pocitov, myšlienok, ktorú dávame pomocou slov na papier. Je to odraz nášho vnútra.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Nie som určite geniálna a tak ako každý, aj ja robím chyby. Ja sa snažím si vždy premyslieť dopredu, čo idem napísať. A až potom to napíšem. Ide to pomerne rýchlo, ale áno, nie vždy tá prvá myšlienka je vždy správna a buď po chvíli, alebo s odstupom času, čo to pomením, vylepším. Až kým nie som s dielom spokojná. :)

Prezrieť ostatných autorov

Martina BachratáMartina Bachratá sa ako dieťa, neskôr ako žiačka, venovala kresleniu a maľovaniu. Zlom v jej smerovaní nastal v roku 1996, kedy ju na povinnom čítaní oslovil svojou tvorbou Charles Baudelaire so zbierkou "Kvety zla" a odhodlala sa skúsiť napísať svoje prvé básne: Sebakázeň a Úbožiak. Svoju tvorbu obohatila aj o prózu a vlastné citáty. O svoje pocity, myšlienky, úvahy, bolesti, radosti, ale i lásku sa dodnes delí s ostatnými na facebookových literárnych stránkach.