Na tomto mieste nájdete nepravidelné postrehy ohľadne kníh, Greenie knižnice a vzdelávania, ako i sem-tam niečo z politiky či inej oblasti. Spoiler z niektorej knihy sa môže vyskytnúť niekedy aj nechtiac. Novinky o knižnici si môžete pozrieť aj cez Prehľad zmien.
Kniha - Balík, od nemeckého spisovateľa Sebastiana Fitzeka, nie je prvou knihou, ktorú som z jeho tvorby čítala, ale zároveň neskromne musím priznať, že táto kniha si u mňa vybojovala v jeho knižnom repertoári prvenstvo.
Od začiatku to boli pre mňa napínavé chvíle čítania. Každé jedno napísané slovo som priam hltala.
V prvých kapitolách je čitateľ vtiahnutý priamo do deja, ktorý postupne graduje. Autor pomaly, ale isto, nenútene vnucuje jasné presvedčenie o hlavnom podozrivom, ktoré sa viac a viac začína zdať najreálnejším a práve v tomto presvedčení čitateľa udržuje veľmi dlho.
Zrazu však prichádza zlom a čitateľ ostatne silno zmätení a zistí, že to bola autorova, dobre premyslená, falošná stopa - súčasť dejovej línie.
Odborné slová použité v diele boli pre mňa niekedy ťažšie na pochopenie, ale v celku veľmi pekne do seba zapadali a hrali dosť dôležitú úlohu pri určení diagnózy hlavných hrdinov.
Celkovo na mňa kniha pôsobila veľmi dobrým dojmom a dej knihy predstavoval silný príbeh spojenia citov, nepochopenia zo strany blízkych a lásky, ktorá sa rozvíjaním deja premenila v posadnutosť.
Moja krátka recenzia na tieto knihy z Greenie knižnice:
Požehnanie, Požehnanie s mesačnou dýkou, Požehnanie s červenou mágyňou
Ako prvé musím povedať, že som sa k poslednej knihe dostala skôr ako bola hotová obálka na ňu a tak nemôžem posúdiť jej kvality, teraz ešte nie. Obálky na prvé dve knihy sa mi však páčia a sú skutočne nakreslené, nie je to niečo len tak stiahnuté z internetu. Hovorí sa že netreba súdiť knihy podľa obalu a tu to sedí výborne, pretože každá kniha má hlavne dej a ten vychádza z jednoduchej myšlienky.
Rodí sa viac mužov ako žien. Kvôli požehnaniu alebo prekliatiu, každý sa na to môže pozerať inak a to je aj v knihách ukázané. Sú tam tak šialené ceny za kúpu ženy, čo neschvaľujem a nepáči sa mi to ale páči sa mi ako autor spracoval túto tému. V prvej knihe ide hlavne o dvojicu mladých ľudí, ktorí sa majú radi ale nemôžu spolu byť. Trochu ako Rómeo a Júlia, ale v úplne inom prostredí a s mimoriadne vtipnou či šibnutou kráľovnou, ktorú som si obľúbila ako asi najlepšiu postavu prvej knihy. Pomyslela som si pri čítaní že sa mi to sníva a nikto by sa takto v našom svete nesprával ale tam mi to dáva zmysel a z písmen vychádzala úžasná charizma. Na konci sa objavila nová postava, ktorej som nevenovala veľkú pozornosť a tak som si myslela že príde a odíde, ale zmýlila som sa.
Ak bola prvá kniha o šibnutej kráľovnej, druhá je o jej mágyni. S tou som sa už stretla keď som čítala knihu Mesačná dýka a tak som mala trochu predstavu, ale toto je jej úplný koncert. Vtipné prepojenie zamilovanej dvojice a silnej mágyne, ktorá si ma získala. Autorovi bolo asi jasné, že príliš silná postava sa do prostredia nehodí, tak ju zabil. Viac ako raz. V tom som začala uvažovať aj nad svojim životom, keď môžem dostiahnuť všetko čo chcem a za chvíľu nemám vôbec nič. Za mňa je Požehnanie s mesačnou dýkou vtipná kniha, ale beriem ju ako veľmi osobnú, zameranú na zisťovanie čo je a čo nie je správne. A hlavne sa tá mesačná dýka čoraz viac prejavuje. Niekedy som mala pocit, že tá dýka môže byť prenesený zmysel pre úplne všetko a je dôležitejšia ako celé to požehnanie. Tu som si aj uvedomila že v príbehu je málo žien a pritom veľa žien. Kniha skončila veľmi otvorene a ja som nemala tušenie, čo sa bude diať.
Podľa autora je tretí a posledný diel Požehnanie s červenou mágyňou. Najskôr som si myslela že keď je modrá mágyňa tak super, tak červená bude ešte lepšia. Nakoniec som sa ale začítala do príbehu malého dievčatka, ktoré nevie o mágii nič a je tam ako päsť na oko. Žiadne veľké kúzla, len popis a nešťastie. Zaujali ma všetky tie bojové útvary, ktoré sú úplne zle navrhnuté a nikto by nechcel byť na mieste tej červenej malej mágyne. Už som si povedala, že mágyňa je asi úplne normálne slovo, ale nenapadlo mi, že tá tretia kniha je kombináciou či pokračovaním diel z rovnakého sveta. Tak mesačnej dýky, ako i Prekliatia temných elfov a knihy Posledný Marasken. Airana, tá modrá mágyňa, tu jasne dominuje, ale práve vďaka nej ide dej dopredu, až sa dostáva do pre mňa úplne prekvapivého finále, kde som si uvedomila, že sa s červenou mágyňou, ktorú som si spočiatku ani veľmi nevšímala, najviac stotožňujem a je mi veľmi blízka.
Nenapadá mi niečo, čo by sa mi nepáčilo. Žiadne zbytočne dlhé opisy, dobre urobené dialógy a hlavne humor i dusivá, temná a hlboká atmosféra, ktorá by mohla byť v niektorých miestach lepšie spracovaná, ale potom by to bolo asi oveľa dlhšie a nečítalo by sa to tak ľahko. Po každej kapitole som si povedala že chcem ďalšiu, aby som vedela čo sa stane a aj tak som si niekedy tipla zle a autor ma prekvapil. Marlena, Airana a Kara sú asi najlepšie postavy a sú dobre rozpísané, ale niekedy som mala pocit že výraznejšia je pre dej postava ktorá mala minimum predstavovania a sama som bola zmätená z ich správania. Vždy to však bolo neskôr vysvetlené a zapadalo to ako lego. Neviem ktorá kniha bola najlepšia, beriem to ako celok a určite odporúčam čítať podľa poradia.
Príbeh tejto knihy je o francúzske Madeleine a súvisí so zabudnutým príbehom tajomnej Marthe de Florian, ktorá nevieme prečo náhodne opustila svoj domov. Matka Madeleine je historička. Dej sa začína znovuotvorením apartmánu po sedemdesiatich rokoch. Madeleine spolu so svojimi kolegyňami objaví rôzne hodnotné a zaujímavé veci po vnučke, ktorá zdedila spomínaný apartmán. Madeleine sa cíti prekvapivo veľmi dobre v apartmáne. Na začiatku nebola príliš nadšená, ale pri prvej návšteve ju začnú zaujímať vecičky, ktoré nájde po Marthe de Florián, a zahĺbi sa do objavovania. Najviac ju upúta spálňa, kde cíti pokoj. Okrem bádania s mamou chodí na konzervatórium, odbor violončelo. Samu ju to nenapĺňa a chcela si vybrať iný odbor, ale nechcela sklamať otca, ktorý bol na ňu hrdý, keď ju prijali. Zrazu do ich života vstúpi Ema, sestra nebohého otca. Hoci na začiatku návštevy nie sú ktovieako nadšené, že sa objavila bez ohlásenia, po čase sa zblížia a vďaka Eme sa matka Madeleine znova zamiluje do muža, ktorého stretne úplne náhodou v parku....Ako rýchlo sa môže život zvrtnúť? Nikdy nevieme, kde nás osudová láska čaká a ako nám zmení náš život. Práve tajomná Marthe de Florian hlavnú postavu naučila, aby si vážila samú seba a bola otvorená novým príležitostiam života. Toto by malo byť pre každého z nás poučenie, aby sme sa nevzdávali kvôli jednej negatívnej skúsenosti a naučili sa život brať taký, aký ho máme.
Prajem prijemné čítanie!