Študujem biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Mojou veľkou záľubou je poézia. Básne píšem vždy, keď mám aspoň trochu čas a moja múza má pre mňa nové odkazy. Rád premieňam jedičné okamihy a myšlienky na obrazy. Svoju tvorbu uverejňujem na www.matochudik.blog.sme.sk. Moje básne boli publikované v literárnych časopisoch Dotyky, Divoké víno a bol som ocenený v literárnych súťažiach Wolkrova Polianka, Literárny salón Trnava, Inšpirácie spod Sitna.
Čo sa týka prózy, najradšej čítam knihy z lekárskeho prostredia, väčšinou od Robina Cooka, ktoré živia profesijnú časť môjho ja. Duševný odpočinok nachádzam pri čítaní poézie. Moji najobľúbenejší básnici sú Miroslav Válek, Milan Rúfus, Ján Smrek a zo súčasných poetov sú to Erik Ondrejička a Dana Podracká.
Zbierku básní zatiaľ vydanú nemám, ale je to mojím veľkým snom. Ako som už spomínal, svoju tvorbu publikujem zatiaľ na blogu. Do veršov skrývam myšlienky, nálady a pocity, ktoré vo mne vyvolajú podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Pre moje básne sú charakteristické ľúbostné, naturistické a reflexívne motívy. Poézia sa stala mojou súčasťou. Píšem, aby som sa podelil o svoj svet s papierom a s ľuďmi, ktorí si v nich nájdu niečo, čo ich poteší, povzbudí a možno pomôže prekonať ťažké chvíle.
Dnešný svet je akýsi uponáhľaný. Myslím si, že nielen mladí, ale aj starší, čítajú knihy menej ako v minulosti. Môže za to aj súčasný pretechnizovaný štýl života, ktorému vládnu počítače. Preto sa často stáva, že mladí čítajú viac statusy svojich kamarátov na sociálnych sieťach ako knihy.
Každý, kto chce byť úspešným autorom, musí mať v prvom rade záľubu v písaní a literatúre. Nejde to spôsobom, písanie je v móde, začnem písať aj ja. Človek si musí niečo prežiť, aby sa jeho riadky stali živé, aby dýchali človečinou. Každý začínajúci autor by mal veľa písať a nájsť si svoj vlastný štýl, ktorý mu najviac sedí. A v neposlednom rade aj veľa čítať, lebo aj tým sa autor formuje.
V dnešnej dobe sa tomu škrtaniu vie vyhnúť každý, kto píše svoje dielo vo Worde :) Ja ešte verím v čaro osobného písania, pri ktorom pero a papier komunikujú so spisovateľom. A v takomto vzťahu je škrtanie a prepisovanie časté a veľakrát aj potrebné. Vždy je čo zdokonaľovať.